Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Cpr-17-2016.pdf
PDF · 102.32 KB
Case nature
Area
Subarea
17Cpr/17/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci žalobkyne: L.. O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/X, W. U., v konaní zastúpená: JUDr. Lenka Géč, advokátka so sídlom Advokátska kancelária LM & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Jána Rášu 793, Budmerice, IČO: 47 253 690, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o určenie neplatnosti štátnozamestnaneckého pomeru, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 27.10.2016, žiadala žalobkyňa súd o určenie, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona č. SPOU-PO-52-161/2016 zo dňa 22.08.2016, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 05.09.2016, je neplatné a štátnozamestnanecký pomer naďalej trvá a žiadala nahradiť jej trovy konania vo výške 100 %. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 07.12.2015 uzatvorila so žalovaným podľa ustanovenia § 27 zákona číslo 400/2009 Z.z. o štátnej službe služobnú zmluvu s dňom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru dňa 01.01.2016, bola prijatá na funkciu hlavný štátny radca - odborník s miestom výkonu štátnej služby na oddelení národného projektu Take Away, odboru rozvojových projektov, monitorovania a hodnotenia úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Druh štátnej služby bol v služobnej zmluve upravený ako dočasná štátna služba, čas jej trvania bol určený dobou určitou - trvá najdlhšie do 31. decembra 2022. Dňa 23.05.2016 žalobkyňa prevzala podanie označené ako systemizačné zmeny - oznámenie, ktorým jej bola oznámená zmena podriadenosti z oddelenia národného projektu Take Away do oddelenia rozvojových projektov Úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity, a jej miesto sa začlenilo bez zmeny do oddelenia rozvojových projektov Úradu splnomocnenca, pričom práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckého pomeru zostali nezmenené. Dňa 08.08.2016 jej bolo oznámené, že miesto sa ruší k 31.08.2016 a týmto dňom končí aj jej štátnozamestnanecký pomer. Tieto informácie boli podané ústne splnomocnencom vlády pre rómske komunity p. K. F. za prítomnosti projektovej manažérky V. O. a V. F., keď žalobkyni nebola oznámená ani predložená žiadna organizačná zmena týkajúca sa jej štátnozamestnaneckého pomeru. Na uvedené nedostatky upozornila žalovaného mailom zo dňa 10.08.2016 označenom ako sťažnosť a mailom zo dňa 11.08.2016 označeným ako žiadosť o informáciu, ktoré zostali u žalovaného bez odpovede. Od 11.08.2016 do 13.09.2016 bola práceneschopná, a o čom bol žalovaný riadne informovaný. Dňa 05.09.2016 prevzala podanie žalovaného zo dňa 25.08.2016, označené ako skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, prílohou ktorého bolo potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 22.08.2016 s tým, že jej štátnozamestnanecký pomer sa skončil k 31.08.2016. Dôvodom bolo uvedené organizačné opatrenie MV SR č. 12/2016 zo dňa 17.08.2016 s účinnosťou od 01.09.2016, v ktorom došlo k zrušeniu ID 40599, funkcie: hlavný štátny radca, na
ktorom žalobkyňa vykonávala dočasnú štátnu službu odborníka. Štátnozamestnanecký pomer skončil uplynutím dočasnej štátnej služby podľa § 52 ods. 1 písm. i) zákona o štátnej službe z dôvodu pominutia potreby plnenia služobných úloh štátnej služby na úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Po doručení skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne dňa 06.09.2016 oznámila žalovanému, že trvá na tom, aby ju ďalej zamestnával, pretože je presvedčená, že ku skončeniu jej štátnozamestnaneckého pomeru zo zákona neprišlo. Žalovaný reagoval podaním zo dňa 09.09.2016 a uviedol, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe bolo v súlade s ustanoveniami zákona o štátnej službe, odpoveď s rovnakým obsahom jej bola doručená v odpovedi na je oznámenie o žiadosti, že jej pracovný pomer trvá a chce, aby ju žalovaný ďalej zamestnával. Svoj nárok právne odôvodnila ustanoveniami § 46 ods. 2, 52 ods. 1, ods. 3, § 56 zákona o štátnej službe.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu 04.04.2017 uviedol, že žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, keď je síce pravdou, že zamestnanecký pomer žalobkyne bol založený služobnou zmluvou zo dňa 07.12.2015 na funkciu hlavný štátny radca - odborník, ale už zo služobnej zmluvy vyplýva, žalobkyňa bola prijatá na dobu určitú do dočasnej štátnej služby na základe výberu č. SPOU- PO-Vk-2015/229, zo dňa 02.12.2015, na voľné štátnozamestnanecké miesto štátneho zamestnanca dočasne potrebného na plnenie úloh štátnej služby, štátnozamestnanecký pomer ktorého mal trvať najdlhšie do 31.12.2022. Tieto štátnozamestnanecké miesta boli vytvorené v rámci národných projektov v oblasti terénnej sociálnej práce a komunitných centier a vznikli na základe fondu, ktorý deklaroval potrebu ich vykonávania. Štátny zamestnanec dočasnej štátnej službe tak plnil iba úlohy vyplývajúce z projektov, na ktorý boli dané štátnozamestnanecké miesta vytvorené. Podľa zákona možno dobu trvania štátnozamestnaneckého pomeru dohodnutého na dobu určitú vymedziť v služobnej zmluve viacerými spôsobmi, a to aj vymedzením účelu, na ktorý sa služobná zmluva uzatvára, ako to bolo aj v tomto prípade. Zo znenia osobitnej časti dôvodovej správy k ustanoveniam § 17 a 18 zákona o štátnej službe vyplýva, že trvanie dočasnej štátnej služby je vo všeobecnosti podmienené existenciou dôvodu, na základe ktorého štátnozamestnanecký pomer v dočasnej štátnej službe vznikol. Týmto dôvodom bol výber žalobkyne pre národné projekty v oblasti terénnej sociálnej práce a komunitných centier financované z eurofondov. Pri oznámení skončenia štátnozamestnaneckého pomeru so žalobkyňou žalovaný vychádzal zo stanoviska sprostredkovateľského orgánu Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky pre operačný program ľudské zdroje, ďalej len „sprostredkovateľský orgán“, SEP-IMRK3-2016/000530-004 zo dňa 04.08.2016, v ktorom tento odporúčal prepracovať predložený návrh žiadostí o nenávratný finančný príspevok vzhľadom na dodržiavanie princípov hospodárnosti, účelnosti, a účinnosti a efektívnosti, ktoré by spočívali v znížení počtu osôb odborného a riadiaceho personálu a zníženiu počtu štátnych zamestnancov - odborníkov. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity prehodnotil projekt a z jeho stanoviska č. USVRK-KUS-2016/001028-109 zo dňa 17.08.2016 požiadal ministra vnútra SR o vykonanie organizačných a systemizačných zmien s účinnosťou od 01.09.2016. Organizačným opatrením ministra vnútra číslo 12/2016 zo dňa 17.08.2016 malo byť zabezpečené hospodárnejšie a efektívnejšie využívanie finančných prostriedkov schválených pre národné projekty v oblasti terénnej sociálnej práce a komunitných centier Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Týmto organizačným opatrením bolo jednoznačne deklarované, že žalobkyňa nie je viac potrebná na plnenie úloh štátnej služby, a preto dočasnosť jej výkonu uplynula dňom 01.09.2016. Dôvodom skončenia bolo pominutie potreby plnenia služobných úloh štátnej služby na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Slovné spojenie uvedené v služobnej zmluve na vymedzenie doby určitej, t. j. najdlhšie do 31.12.2022, neznamená, že dočasná štátna služba má a musí trvať za každých okolností až do 31.12.2022, ale práve naopak, použitím logického výkladového pravidla „argumentum a contrario“ to znamená, že môže skončiť v skoršom termíne, ak nastanú pre skončenie dočasnej štátnej služby relevantné právne skutočnosti. V danom prípade nastal zákonom ustanovený predpoklad, ktorý je dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe, a to zaniknutie dôvodu, na základe ktorého tento pomer v dočasnej štátnej službe vznikol, a to dňom 01.09.2016. Žalovaný z dôvodu dodržiavania princípu hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ako aj zmeny oprávnenosti výdavkov v rámci implementácie národných projektov v programovom období 2014 - 2020 upravil personálnu štruktúru odboru, na ktorom bola zaradená aj žalobkyňa v súlade s odporúčaním sprostredkovateľského orgánu pre operačný program ľudské zdroje. Po zrušení štátnozamestnaneckých miest na uvedenom odbore došlo k zmene personálnej štruktúry odboru, bola vytvorená nová organizačná štruktúra a nové tabuľky zloženia a počtov štátnozamestnaneckých miest v tomto útvare, pretože došlo aj k zmene funkcií a opisu činností štátnozamestnaneckého miesta, ako aj miesta výkonu práce. S poukazom na ustanovenie § 17 Zákona o štátnej službe bolo potrebné na uvedené miesta vyhlásiť výbery, tieto boli vyhlásené v prostriedkoch masovej komunikácie spôsobom
prístupným verejnosti, v súlade s ustanovením § 23 Zákona o štátnej službe a o toto miesto sa mohol uchádzať každý, kto splnil podmienky výberu vrátane žalobkyne. Akýkoľvek iný výklad zákona by podľa žalovaného priznal žalobkyni vyššiu ochranu ako zamestnancom uvedeným v ustanovení § 6 Zákona o štátnej službe.
3. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovaného vo svojom podaní, doručenom súdu 27.07.2017, uviedla, že zo služobnej zmluvy nevyplýva žiadne vymedzenie účelu, na ktoré sa služobná zmluva uzatvárala. Preto je potrebné postupovať na základe ustanovenia § 18 písm. g) zákona o štátnej službe, v ktorom je uvedené, že dočasná štátna služba odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve. Preto zotrvala na argumentácii uvedenej v žalobe, že z obsahu služobnej zmluvy nevyplýva iný spôsob dohody zmluvných strán a dátum trvania dočasnej štátnej služby znamená len to, že táto skončí uplynutím doby 31.12.2022. Pohovor o plánovanej organizačnej zmene, konajúci sa dňa 08.08.2016, bol zmätočný, neočakávaný, neposkytol žalobkyni dostatočné informácie a neopieral sa o konkrétnu schválenú organizačnú zmenu, keď táto bola schválená až 17.08.2016, v tejto súvislosti žalobkyňa namietala, že jej v rámci pohovoru neboli poskytnuté žiadne relevantné informácie. Podľa žalobkyne dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ktorým bolo podľa žalobcu pominutie potreby plnenia služobných úloh štátnej služby na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, v skutočnosti nepominul, pretože projektové činnosti sa rámci tohto úradu naďalej vykonávajú. Upozornila na skutočnosť, že komunikácia týkajúca sa projektového riadenia sa preberala so sprostredkovateľským orgánom Ministerstva vnútra už od leta roku 2015, boli schválené systemizované miesta pre projekty rómskej komunity a bola realizovaná organizačná zmena od januára roku 2016. Štátnozamestnanecký pomer žalobkyne nemôže byť podľa nej diskriminačný v tom, že môže skončiť kedykoľvek, iba na základe vôle nadriadených. Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity projekty naďalej realizuje a miesta pre zamestnancov boli schválené v decembri 2015. Zamestnanec nemôže byť ohrozený a existovať v permanentnej obave a neistote, že zamestnávateľ s ním kedykoľvek môže skončiť pracovný pomer. Ak sa zamestnávateľ rozhodne z dôvodu efektívnosti alebo hospodárnosti zrušiť pracovné miesta, v zmysle zákona o štátnej službe a zákonníka práce by mal dať zamestnancovi výpoveď z organizačných dôvodov, podľa ktorej začne plynúť aj zákonná výpovedná lehota. Takýto spôsob skončenia štátnozamestnaneckého pomeru má žalobkyňa uvedený aj v služobnej zmluve. Preto, ak prišlo u žalovaného k organizačným zmenám, o ktorých sa žalobkyňa dozvedela až z príloh jeho vyjadrenia, mal dať žalobkyni výpoveď podľa ust. § 47 písm. b) Zákona o štátnej službe, v zmysle ktorého môže dať služobný úrad štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak sa zrušuje alebo sa zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak. Žalovaný však nedostatočne a neurčitým spôsobom vymedzil organizačné zmeny, tieto mali byť podľa žalobkyne jasne konkretizované a nemali tam len byť uvedené, že prišlo k zrušeniu funkcie, ktorú zastávala žalobkyňa. Aj v prípade dočasnej štátnej služby sa štátnozamestnanecký pomer môže skončiť len na základe zákona o štátnej službe a len na základe zákonom predpokladaných dôvodov. Takýto záver vôbec nevyplýva zo znenia zákona o štátnej službe a je aj v rozpore s princípmi súkromného práva. V danom prípade nedošlo k uplynutiu doby, na ktorú bola dočasná štátna služba zriadená a žalovaný si podľa žalobkyne nemôže svojvoľne organizačnou zmenou skrátiť dobu dočasnej štátnej služby uvedenú v služobnej zmluve.
4. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s týmito listinnými dôkazmi: služobná zmluva zo dňa 07.12.2015, oznámenie o systemizačných zmenách zo dňa 23.05.2016, maily žalobkyne žalobcovi zo dňa 10.08.2016, 11.08.2016, potvrdenie o doručení zo dňa 11.08.2016, potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti žalobkyne zo dňa 11.08.2016 a o jej ukončení zo dňa 13.09.2016, skončenie štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 25.08.2016, potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 22.08.2016, stanovisko žalovaného zo dňa 09.09.2016 a 12.09.2016, osobný spis žalobkyne v kópii a dospel k zisteniu nasledovného skutkového a právneho stavu veci:
5. Podľa prechodných a záverečných ustanovení zákona číslo 55/2017 Z.z. o štátnej službe, účinného od 01.01.2007, súd nezistil žiadne ustanovenie týkajúce sa úpravy posudzovania platnosti či neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru dočasnej štátnej službe, ktoré vznikli podľa predtým platného a účinného zákona číslo 400/2009 Z.z. o štátnej službe, preto predmetný spor posudzoval podľa zákona platného a účinného v rozhodnom čase pre daný spor.
6. V danej veci je medzi stranami nesporné, že žalobkyňa dňa 07.12.2015 uzatvorila so žalovaným služobnú zmluvu s dňom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru dňa 01.01.2016 podľa ustanovenia § 27 Zákona číslo 400/2009 Z.z. o štátnej službe, bola prijatá na funkciu hlavný štátny radca - odborník s miestom výkonu štátnej služby na oddelení národného projektu Take Away, odboru rozvojových projektov, monitorovania a hodnotenia úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity; druh štátnej služby bol upravený ako dočasná štátna služba, čas jej trvania bol určený ako doba určitá s trvaním najdlhšie do 31. decembra 2022.
7. Sporným medzi stranami bola otázka platnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 25.08.2016, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 05.09.2016, jeho prílohou bolo potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 22.08.2016 s oznámením, že jej štátnozamestnanecký pomer sa skončil k 31.08.2016. Dôvodom bolo uvedené organizačné opatrenie MV SR č. 12/2016 zo dňa 17. 8. 2016 s účinnosťou od 01.09.2016, v ktorom došlo k zrušeniu ID 40599, funkcie: hlavný štátny radca, na ktorom žalobkyňa vykonávala dočasnú štátnu službu odborníka. Štátnozamestnanecký pomer skončil uplynutím dočasnej štátnej služby podľa § 52 ods. 1 písm. i) zákona o štátnej službe z dôvodu pominutia potreby plnenia služobných úloh štátnej služby na úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Štátnozamestnanecký pomer žalobkyne bol žalovaným skončený podľa ustanovenia § 52 ods. 1 písm. i) zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, podľa ktorého sa štátnozamestnanecký pomer končí dňom uplynutia dočasnej štátnej služby, s odôvodnením existencie organizačného opatrenia MV SR č. 12/2016 zo dňa 17.08.2016 s účinnosťou od 01.09.2016, v ktorom došlo k zrušeniu ID 40599, funkcie: hlavný štátny radca, na ktorom žalobkyňa vykonávala dočasnú štátnu službu odborníka. Štátnozamestnanecký pomer skončil uplynutím dočasnej štátnej služby podľa § 52 ods. 1 písm. i) zákona o štátnej službe z dôvodu pominutia potreby plnenia služobných úloh štátnej služby na úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.
8. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, písomné potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona vydá vedúci úradu, a toto potvrdenie obsahuje údaje o dni a dôvode skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. V danom prípade oznámenie o skončení - potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona formálne aj obsahovo napĺňa náležitosti citovaných ustanovení zákona o štátnej službe. Z tohto hľadiska súd argumenty žalobkyne uvádzané v žalobe a jej vyjadrení, že žalovaný nedostatočne odôvodnil skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, považuje len za jej subjektívne tvrdenia, argumentačne a dôkazne ničím nepodložené. Naopak, aj podľa dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu § 52 ods. i) zákona súd konštatuje, že zákonodarca mal na mysli špecifický charakter vyplývajúci z osobitnej právnej úpravy týkajúcej sa regulácie štátnozamestnaneckých vzťahov, keď pri uplynutí dočasnej štátnej služby, teda k jej skončeniu, dôjde spravidla uplynutím dohodnutej alebo ustanovenej doby alebo na základe toho, či nastane zákonom ustanovený predpoklad, ktorý je dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe. Za týmto účelom sa v prípade takéhoto skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe vydáva aj potvrdenie podľa ustanovenia § 52 ods. 3 tohto zákona.
9. V danom prípade zákonný dôvod na strane žalovaného vychádzal zo stanoviska sprostredkovateľského orgánu Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky pre operačný program ľudské zdroje, SEP-IMRK3-2016/000530-004 zo dňa 04.08.2016, v ktorom tento odporúčal prepracovať predložený návrh žiadostí o nenávratný finančný príspevok vzhľadom na dodržiavanie princípov hospodárnosti, účelnosti, a účinnosti a efektívnosti, ktoré by spočívali v znížení počtu osôb odborného a riadiaceho personálu a zníženiu počtu štátnych zamestnancov - odborníkov. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity prehodnotil projekt a z jeho stanoviska č. USVRK-KUS-2016/001028-109 zo dňa 17.08.2016 požiadal ministra vnútra SR o vykonanie organizačných a systemizačných zmien s účinnosťou od 1. 9. 2016. Organizačným opatrením ministra vnútra číslo 12/2016 zo dňa 17. 8. 2016 malo byť zabezpečené hospodárnejšie a efektívnejšie využívanie finančných prostriedkov schválených pre národné projekty v oblasti terénnej sociálnej práce a komunitných centier Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.
10. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, dočasná štátna služba je štátna služba na určitú dobu. Dočasná štátna služba sa vykonáva bez adaptačného obdobia. Podľa odseku 3 písm. c) citovaného ustanovenia zákona, možno v dočasnej štátnej služby prijať občana,
ktorý sa uchádza o štátnu službu na základe výberového konania alebo na základe výberu na voľné štátnozamestnanecké miesto odborníka, ktorý je dočasne potrebným na plnenie úloh štátnej služby. Podľa ustanovenia § 18 písm. g) citovaného zákona, dočasná štátna služba odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve. V dočasnej štátnej službe bratom môžu vykonávať štátnu službu aj štátni zamestnanci patriaci do špecifickej kategórie napríklad odborníci dočasne potrebným na plnenie úloh štátnej služby, rovnako ako v tomto prípade. trvanie dočasnej štátnej služby vo všeobecnosti podmienené existenciou dôvodu, na základe, ktorého štátnozamestnanecký pomer v dočasnej štátnej službe vznikol, prípadne vykonávaním funkcie podľa osobitného predpisu.
11. Inštitút dočasnosti, dočasnej potreby na plnenie úloh v zmysle potrieb zamestnávateľa, zdôrazňujú všetky citované ustanovenia zákona, ako aj dôvodová správa zákona o štátnej službe. Preto, ak rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, zo dňa 17.08.2016, bolo v rámci organizačných a systematizačných zmien stanovené, že 14 - tim štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe - odborníkom, zanikla potreba plnenia úloh štátnej služby, existovali pripravované zmeny pre jednotlivé národné projekty, táto zmena sa priamo dotkla žalobkyne, vedenej v tomto rozhodnutí pod ID 40599, na pozícii hlavný štátny radca, žalovaný postupoval právne správne a na základe zákona, keď na základe tohto predpokladu skončil štátnozamestnanecký pomere žalobkyne podľa ustanovenia § 52 ods. 1 písm. i) zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, a to bez ohľadu na to, že jej pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú, najdlhšie do 31.12.2022. Už priamo v charaktere jej pracovnej pozície špecifického odborníka so zameraním na vykonávanie projektov je zákonom implementovaná možnosť nadriadeného rozhodnúť o dočasnosti trvania potreby takéhoto zamestnanca. Podľa súdu je výlučne v dispozičnej sfére žalovaného ako zamestnávateľa rozhodnúť, na aké časové obdobie a na aké projekty sú služby takýchto zamestnancov pre neho prospešné a využiteľné. V danom prípade nejde o klasický pracovný pomer, založený pracovnou zmluvou na základe zákonníka práce, a to práve kvôli tomu, aby žalovaný ako zamestnávateľ mohol disponovať časovým priestorom na využitie pracovného potenciálu štátnych zamestnancov - odborníkov na realizáciu toho, ktorého projektu, nebol pri tom zväzovaný riadnymi formami - často zdĺhavými, skončenia pracovného pomeru v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce, ale mohol si organizačné veci vrátane využitia príslušných odborníkov riešiť operatívne, podľa potreby konkrétneho projektu. Po ukončení projektu, prípadne po ukončení potreby využitia pracovného potenciálu v týchto špecifických pozíciách má zamestnávateľ zo zákona o štátnej službe možnosť takúto spoluprácu ukončiť práve využitím ustanovenia § 52 zákona o štátnej službe - zo zákona, ako tomu bolo aj v posudzovanom prípade.
12. Námietka žalobkyne, žalovaný zároveň vyhlásil v rozhodnom období ďalšie výberové konania, rovnako nie je dôvodná, keď tieto boli vyhlásené v prostriedkoch verejnej masovej komunikácie a žalobkyni nič nebránilo sa uvedeného výberového konania zúčastniť; na okraj súd uvádza, že nešlo o výberové konanie na pozíciu s totožným charakterom.
13. Vyhodnotením všetkých skutkových a právnych záverov v ich vzájomných súvislostiach súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol.
14. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy konania priznal žalovanému ako v spore úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.