Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/29/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III sudcom JUDr. Vladislavom Birásom, PhD., v spore žalobkyne: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Bajkalská 19B, IČO: 36 062 235, zastúpenej advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: H. A., narodený 5. októbra XXXX, trvalým pobytom v L., V. XXXXX/XX, zastúpeného JUDr. Igorom Klamárom, advokátom v Bratislave, Družstevná 5, o zaplatenie 15 452,34 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1 455,23 eur s úrokom z omeškania

- vo výške 5 % ročne zo sumy 1 555,23 eur od 23. marca 2018 do 14. mája 2018,

- vo výške 5 % ročne zo sumy 1 535,23 eur od 15. mája 2018 do 15. júna 2018,

- vo výške 5 % ročne zo sumy 1 515,23 eur od 16. júna 2018 do 26. augusta 2018,

- vo výške 5 % ročne zo sumy 1 495,23 eur od 27. augusta 2018 do 19. septembra 2018,

- vo výške 5 % ročne zo sumy 1 475,23 eur od 20. septembra 2018 do 5. novembra 2018,

- vo výške 5 % ročne zo sumy 1 455,23 eur od 6. novembra 2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou Okresnému súdu Bratislava III 1. apríla 2019 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 15 452,34 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 14 942,33 eur od 23. marca 2018 do 14. mája 2018, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 14 922,33 eur od 15. mája 2018 do 15. júna 2018, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 14 902,33 eur od 16. júna 2018 do 26. augusta 2018, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 14 882,33 eur od 27. augusta 2018 do 19. septembra 2018, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 14 862,33 eur od 20. septembra 2018 do 5. novembra 2018, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 14 842,33 eur od 6. novembra 2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 610,01 eur od 22. júna 2018 do zaplatenia a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky v sume 401,74 eur, a to z titulu regresnej náhrady poskytnutého poistného plnenia z poistného garančného fondu. 1.1. Vo svojej žalobe uviedla, že má v zmysle čl. 1 bod 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 postavenie národnej kancelárie systému zelenej karty, účelom ktorého je ochrana obetí dopravných nehôd v dôsledku cezhraničného pohybu motorových vozidiel. Podstatou fungovania tohto systému je, že kancelária štátu miesta nehody garantuje odškodnenie a vyplatí náhradu škody poškodenému, ktorému bola spôsobená škoda prevádzkou motorového vozidla z iného štátu systému zelenej karty. Následne si kancelária štátu miesta nehody uplatní preplatenie

(refundáciu) tejto poskytnutej náhrady od kancelárie systému zelenej karty štátu, v ktorej má motorové vozidlo (prevádzkou ktorého bola škoda spôsobená) trvalé stanovište. 1.2. V danom prípade žalovaný ako vodič a držiteľ motorového vozidla zn. P., U.: BL XXX FV, zavinil 16. septembra 2017 dopravnú nehodu v Rakúskej republike a spôsobil materiálnu škodu na motorovom vozidle patriacemu spoločnosti S & S Taxi KG, EČV: W XXXX TX, a škodu na zdraví jeho vodičovi R. A.. Y. der Y. Österreichs (Združenie poisťovateľov Rakúska) ako národná kancelária štátu miesta nehody odškodnila všetky nároky poškodených v súlade s právnym poriadkom miesta nehody (rakúskym právnym poriadkom) a následne si v rámci systému zelenej karty uplatnila ich preplatenie od žalobkyne ako národnej kancelárie štátu miesta trvalého stanovišťa vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená. Vzhľadom na skutočnosť, že k vozidlu žalovaného nebolo ku dňu vzniku dopravnej nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobené prevádzkou motorového vozidla, vznikla žalobkyni povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za spôsobenú škodu. Žalobkyňa tak poskytla z poistného garančného fondu poistné plnenie, a to platbou z 20. februára 2018 vo výške 16 931,95 eur (z ktorej suma 1 989,95 eur predstavuje poplatok systému zelenej karty, ktorý si žalobkyňa nenárokuje) a platnou zo 17. mája 2018 vo výške 701,51 eur (z ktorej suma 91,50 eur predstavuje poplatok systému zelenej karty, ktorý si žalobkyňa nenárokuje). 1.3. Žalobkyňa si uplatnila voči žalovanému právo na náhradu poistného plnenia, a to listom z 22. februára 2018 vo výške 14 942,33 eur, na úhradu ktorej ho vyzvala v lehote splatnosti do 22. marca 2018, a listom z 21. mája 2018 vo výške 610,01 eur, na úhradu ktorej ho vyzvala v lehote splatnosti do 21. júna 2018. Žalovaný jej dlžnú sumu zaplatil len čiastočne vo výške 100 eur, a to postupnými piatimi platbami po 20 eur vykonanými 14. mája 2018, 15. júna 2018, 26. augusta 2018, 19. septembra 2018 a 5. novembra 2018. Zvyšok dlhu jej doposiaľ zaplatený nebol.

2. Žalovaný vo svojich vyjadreniach vznik a zavinenie dopravnej nehody nepopieral, hoci tvrdil, že si nebol vedomý toho, že v čase vzniku dopravnej nehody nebolo jeho motorové vozidlo poistené. Uviedol však, že žalovaná suma je vo vzťahu k jeho osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom likvidačná. Jeho aktuálny príjem je 646 eur brutto, z ktorého po zrážkach vykonaných na základe exekúcií vedených na jeho majetok v súhrnnej výške cca 30 000 eur mu zostane len životné minimum 218 eur mesačne. Iný hnuteľný či nehnuteľný majetok nevlastní a býva v nájomnom byte.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými predloženými listinnými dôkazmi, a to interným dokladom zo systému žalobkyne o poskytnutom plnení; oznámením o škodovej udalosti z 19. septembra 2017; žiadosťou žalovaného o riešenie škodovej udalosti z 30. októbra 2017; dokladmi Združenia poisťovateľov Rakúska o vzniku a výške škody a o plnení jej náhrady; výstupom zo systému žalobkyne ohľadom poistenia motorového vozidla; výpismi z účtu žalobkyne; výzvami na náhradu poistného plnenia z 22. februára 2018 a 21. mája 2018 s doručenkami; faktúrou za vykonanie prekladu písomností predložených ako listinné dôkazy v konaní a potvrdenie o jej úhrade; pokusom o zmier; vyplneným tlačivom pre zdokladovanie pomerov žalovaného; pracovnou zmluvou žalovaného; upovedomeniami o začatí exekúcie, upovedomeniami o spôsobe vykonávania exekúcie a exekučnými príkazmi vydanými v exekučných konaniach vedených na majetok žalovaného a ostatným obsahom spisu.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav: 4.1. Medzi stranami nebolo sporné, že 16. septembra 2017 došlo k dopravnej nehode vo Viedni v Rakúsku, ktorú zavinil žalovaný ako vodič svojho motorového vozidla zn. P. M. s U.: BL XXX FV tým, že motorové vozidlo, ktoré viedol, nedobrzdil a narazil do pred ním stojaceho motorového vozidla spoločnosti S & S Taxi KG s U.: W XXXX TX, ktorej tak bola spôsobená majetková škoda a škoda na zdraví vodičovi R. A.. 4.2. Združenie poisťovateľov Rakúska v rámci poistného plnenia nahradila spoločnosti S & S Taxi KG vzniknutú škodu vo výške 14 942,33 eur. Táto suma pozostáva z náhrady vecnej škody na vozidle 10 461,98 eur, úrokov 146,75 eur, nákladov na vlastné právne zastúpenie 1 678,20 eur, nákladov na právne zastúpenie druhej strany 2 655,40 eur a manipulačného poplatku 1 989,62 eur. 4.3. Združenie poisťovateľov Rakúska v rámci poistného plnenia nahradila vodičovi R. A. vzniknutú škodu na zdraví vo výške 610,01 eur. Táto suma pozostáva z náhrady nákladov spojených s prevozom do nemocnice 94,44 eur, z ambulantného vyšetrenia 404,06 eur a z náhrady na sociálnom poistení za práceneschopnosť v trvaní 9 dní 11,51 eur.

4.4. Žalobkyňa z poistného garančného fondu preplatila Združeniu poisťovateľov Rakúska poskytnuté plnenia, a to platbou vykonanou 20. februára 2018 vo výške 16 931,95 (z ktorej suma 1 989,62 eur tvorí manipulačný poplatok) a platbou vykonanou 17. mája 2018 vo výške 701,51 (z ktorej suma 91,50 eur tvorí manipulačný poplatok). 4.5. K motorovému vozidlu zn. P. M. s U.: BL XXX FV nebolo k 16. septembru 2017 uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (porov. listinu založenú v spise na č. l. 44). 4.6. Žalobkyňa listom z 22. februára 2018 vyzvala žalovaného na náhradu poskytnutého poistného plnenia z poistného garančného fondu vo výške 14 942,33 eur v lehote splatnosti do 22. marca 2018. Táto výzva bola žalovanému osobne doručená 15. marca 2018. 4.7. Žalobkyňa listom z 21. mája 2018 vyzvala žalovaného na náhradu poskytnutého poistného plnenia z poistného garančného fondu vo výške 610,01 eur v lehote splatnosti do 21. júna 2018. Táto výzva bola žalovanému osobne doručená 31. mája 2018. 4.8. Žalovaný doposiaľ zaplatil žalobkyni dlžnú sumu len čiastočne vo výške 100 eur, a to piatimi platbami vo výške 20 eur postupne vykonanými 14. mája 2018, 15. júna 2018, 26. augusta 2018, 19. septembra 2018 a 5. novembra 2018. 4.9. Žalobkyni vznikli v súvislosti s uplatnením pohľadávky na súde náklady spočívajúce v zaplatení odmeny prekladateľovi za vykonanie úradného prekladu písomností (listinných dôkazov) založených v spise ako prílohy k podanej žalobe (porov. č. l. 21 až 43 spisu), a to vo výške 401,74 eur, ktorú uhradila na účet prekladateľa platbou z 8. februára 2019. 4.10. Žalovaný je od na základe pracovnej zmluvy z 3. marca 2022 zamestnaný ako pracovník kuchyne a dosahuje príjem 646 eur brutto. Žalovaný nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci vyššej hodnoty, býva v nájomnom byte, nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť na nezaopatrené dieťa. Na majetok žalovaného sú aktuálne vedené viaceré exekúcie, a to k 25. aprílu v súhrnnej výške 23 799,42 eur, ktoré sú vykonávané zrážkami zo mzdy tak, že žalovanému po ich zrazení zostáva len suma životného minima 214 eur.

5.1. Podľa prvej vety o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „“) povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. 5.2. Podľa prvej vety osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 1, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň prvého použitia motorového vozidla. 5.3. Podľa kancelária (Slovenská kancelária poisťovateľov

- pozn. súdu) poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. 5.4. Podľa prvej vety kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a/, b/, f/ a g/, na náhradu toho, čo za neho plnila. 5.5. Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 5.6. Podľa fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. 5.7. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 5.8. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

6. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že 16. septembra 2017 došlo vo Viedni v Rakúsku k dopravnej nehode, ktorú zavinil a za ktorú zodpovedá žalovaný ako vodič a držiteľ motorového vozidla zn. P. M. s U.: BL XXX FV, a že v príčinnej súvislosti s touto dopravnou nehodou došlo k vzniku škody spoločnosti S & S Taxi KG a R. A.. Tieto skutkové okolnosti neboli medzi sporovými stranami sporné.

7. Medzi stranami spornou skutočnosťou bolo, či v čase vzniku dopravnej nehody bolo alebo nebolo motorové vozidlo žalovaného povinne zmluvne poistené zo zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou. 7.1. Žalovaný tvrdil, že toto poistenie mal od roku 2013 uzavreté s Union poisťovňou, a.s., a že si nebol vedomý jeho zániku, pretože - ako uvádza vo svojom liste z 30. októbra 2017 adresovanom žalobkyni

- keď bol v omeškaní s plnením poistného, poisťovňa mu vždy poslala upomienku a každý rok bola jeho poistná zmluva predĺžená o ďalší rok. Keď mu poisťovňa vypovedala poistnú zmluvu, bol vtedy v zahraničí a o tejto výpovedi nedostal zo strany poisťovne žiaden list ani nebol o tom upovedomený telefonicky či SMS správou. 7.2. Samotná okolnosť, že žalovaný si nebol vedomý zániku povinného zmluvného poistenia zo zodpovednosti za škodu vo vzťahu k jeho motorovému vozidlu, sama osebe nemá za následok, že toto poistenie (poistný vzťah) skutočne existuje, resp. naďalej trvá. Žalobkyňa listinou o výsledku lustrácie o overení platnosti povinného zmluvného poistenia preukázala, že predmetné motorové vozidlo žalovaného ku dňu vzniku predmetnej dopravnej nehody nebolo poistené u žiadnej poisťovni (vrátane Union poisťovne, a.s.) a žalovaný v tomto smere neprodukoval žiadny dôkaz opaku (predložením poistnej zmluvy, ktorá by bola platná a účinná v čase vzniku predmetnej dopravnej nehody), z ktorého by bolo zrejmé, že poistný vzťah zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovaného existoval. 7.3. Vzhľadom na uvedené skutkové tvrdenia a predložené dôkazy súd dospel k záveru, že k predmetnému motorovému vozidlu žalovaného nebolo ku dňu vzniku dopravnej nehody 16. septembra 2017 uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou, a teda zo strany žalovaného ako držiteľa predmetného motorového vozidla bola porušená zákonom uložená povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu v zmysle

8. V konaní bolo ďalej zistené, že žalobkyňa v rámci systému zelenej karty refundovala Združeniu poisťovateľov Rakúska poskytnuté poistné plnenie poškodenej spoločnosti S & S Taxi KG a vodičovi R. A. v súhrnnej výške 15 552,34 eur, a to dvoma platbami z 20. februára 2018 a 17. mája 2018.

9. V dôsledku toho, že žalovaný nemal v čase vzniku dopravnej nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, refundáciu poskytnutého plnenia v rámci systému zelenej karty vykonala na základe žalobkyňa z poistného garančného fondu a zároveň jej tým vznikol nárok požadovať od žalovaného náhradu poskytnutého poistného plnenia v zmysle So zreteľom na uvedené je potrebné považovať jej žalobu čo do základu za opodstatnenú.

10. Pre správne posúdenie žalobou uplatneného nároku v predmetnom spore nielen čo do základu, ale aj čo do výšky, je potrebné vziať do úvahy závery ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít týkajúcej sa otázky priznávania náhrad poistného plnenia podľa , z ktorej vyplýva, že regresná náhrada má plniť výchovný účel, a nie likvidačný účel, a má zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo k vzniku škody. Primeranosť náhrady možno ustáliť skúmaním výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia (pri zohľadnení, či ide o sumu konečnú alebo o sumu, ktorá sa v budúcnosti bude zvyšovať), zohľadnením okolností, za ktorých škoda vznikla, a tiež skúmaním osobných, zárobkových a majetkových pomerov toho, kto škodu spôsobil. Až posúdením týchto troch komponentov možno dospieť k záveru o tom, či regresná náhrada je primeraná. Aplikácia dvoch komponentov - výšky plnenia a miery jej percentuálneho zníženia a okolností, za ktorých došlo ku škode - nie je dostatočným podkladom pre záver o primeranosti regresnej náhrady. Je nevyhnutné aplikovať súčasne aj tretí komponent, t. j. konkrétne pomery toho, kto škodu spôsobil, lebo len tak možno dosiahnuť účel regresnej náhrady. Skúmanie pomerov toho, kto škodu spôsobil, umožní primerane určiť výšku regresnej náhrady tak, aby plnila výchovný (odstrašujúci) účinok, a vyhnúť sa tomu, aby výška regresnej náhrady nebola príliš nízka - keď nenaplní svoj účel - a na druhej strane, aby nebola (ekonomicky) likvidačná (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , na záveroch ktorých Ústavný súd Slovenskej republiky zotrval aj v náleze sp. zn. a závery ktorého boli prevzaté aj napr. do uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. či rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. ).

11.1. Právo každého legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (porov. Základných princípov ), je

komponentom základného práva na súdnu ochranu a tvorí súčasť právnej istoty, ktorá je rovnako hodnotou chránenou ústavným poriadkom. 11.2. Nárok žalobkyne na regresnú náhradu poskytnutého poistného plnenia (nárok na náhradné poistné plnenie) je nárokom odlišným od nároku zo zodpovednosti za škodu a má povahu originárneho nároku, ktorý vzniká (až) momentom, kedy bolo skutočne poskytnuté plnenie z poistného garančného fondu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 34/2013). Uvedené však neznamená, že pri rozhodovaní o regresnej náhrade nemožno prihliadnuť na všeobecný princíp primeranosti (proporcionality), ktorý v konečnom dôsledku reflektujú aj všeobecné predpisy občianskeho práva (k tomu porov. či ). 11.3. Je síce pravdou, že pre nárok na regresnú náhradu poskytnutého poistného plnenia sa neuplatní ako všeobecný predpis (lex generalis), ale osobitný ako lex specialis, avšak to neznamená, že ak princíp proporcionality platí pre všeobecnú úpravu v , tak zároveň nemôže platiť a bol by absolútne vylúčený vo vzťahu k osobitnej úprave v Princíp proporcionality možno považovať za všeobecný princíp slovenského súkromného práva, a preto sa za danej situácie uplatní interpretačné pravidlo „od väčšieho k menšiemu“ (argumentum a maiori ad minus). Námietky žalobkyne o nemožnosti aplikácie záverov nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. na rozhodovaný spor pre odlišnosť skutkového či právneho stavu veci preto treba považovať za neopodstatnené.

12. V zmysle spomenutého nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky je teda pri rozhodovaní o regresnej náhrade poistného plnenia potrebné zachovať princíp primeranosti a proporcionality. Súd je tak povinný ustáliť nielen výšku sumy vyplatenej z titulu poistenia a zohľadniť okolnosti, za ktorých škoda vznikla, ale aj skúmať osobné, majetkové a zárobkové pomery toho, kto škodu spôsobil, a na základe zistených skutočností potom určiť regresnú náhradu v primeranej výške tak, aby plnila svoj výchovný (odstrašujúci) účinok, ale zároveň aby nebola ekonomicky likvidačná. Ak by poisťovateľ uplatnil postih (regres) v plnej výške vyplatených súm, poistenie zodpovednosti za škodu by stratilo svoj zmysel. Regresná náhrada v zmysle primeranosti má byť prijateľná a únosná pre obe strany a nesmie byť na úkor len jednej z nich. Zároveň platí, že žalobkyňa ako poisťovacia spoločnosť na základe zákona musí kryť zvýšené riziko škôd, ktoré sú spôsobené pri prevádzke motorového vozidla.

13. Výška sumy vyplatenej žalobkyňou z titulu poistenia 15 552,34 eur bola súdom zistená - v nadväznosti na predložené podklady pre likvidáciu poistnej udalosti Združením poisťovateľov Rakúska

- z výpisu z účtu žalobkyne, z ktorých vyplýva realizácia dvoch platieb z 20. februára 2018 a 17. mája 2018 v súčte 15 552,34 eur z poistného garančného fondu v prospech národnej kancelárie poisťovateľov štátu miesta nehody. Táto výška vyplatenej sumy sa ukázala ako konečná. Jej zvyšovanie či postupné narastanie v konaní nevyšlo najavo.

14. Pri zohľadnení okolností, za ktorých žalovaný škodu spôsobil, súd dospel k záveru, že neboli preukázané žiadne výnimočné okolnosti vymykajúce sa rámcu ostatných bežných prípadov. Nebol preukázaný zlý úmysel žalovaného škodu spôsobiť (išlo o zavinenie z nedbanlivosti prameniace z nepozornosti žalovaného, keď nedobrzdil svoje motorové vozidlo a narazil do motorového vozidla stojaceho pred ním), ani zavrhnutiahodná pohnútka či iné excesívne konanie, ktoré by škodu čo do účinku zintenzívňovalo alebo čo do rozsahu znásobovalo.

15. Napokon súd skúmal osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovaného ako škodcu, ktorý je zodpovedný za vznik dopravnej nehody a s ňou súvisiacej škody. Z predložených dôkazov zistil, že žalovaný nevlastní nehnuteľnosti ani hnuteľné veci vyššej hodnoty, býva v nájomnom byte a aktuálne dosahuje príjem zo zamestnania vo výške 646 eur brutto (pričom v čase dopravnej nehody až do 1. marca 2022 nebol Sociálnou poisťovňou evidovaný ako zamestnaný), z ktorého mu vzhľadom na viaceré exekúcie vedené na jeho majetok v preukázanej súhrnnej výške 23 799,42 eur k 25. aprílu 2022 zostáva po vykonaných zrážkach zo mzdy len životné minimum 214 eur mesačne. Z toho teda vyplýva, že žalovaný je síce schopný zamestnať sa a vlastnou pracovnou činnosťou dosahovať príjem, avšak jeho majetkové a zárobkové pomery sú dlhodobo na nízkej úrovni, žalovaného možno aktuálne označiť za platobne neschopného a na živobytie mu zostáva len životné minimum. Na základe uvedeného súd uvážil, že je nie je v súlade s princípom primeranosti prisúdiť žalobkyni žalobou uplatnený procesný nárok proti žalovanému v celom rozsahu, ale za primeranú výšku regresnej náhrady poskytnutého poistného plnenia považoval jeho výšku v rozsahu 10 %, t. j. sumu 1 555,23 eur. Súd pritom prihliadol na výšku

minimálnej mzdy ustanovenú na rok 2018 (v ktorom došlo k vzniku nároku žalobkyne na regresnú náhradu) v sume 480 eur mesačne a výšku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky potvrdenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvé dva kvartály roku 2018 v sume 980 eur. Priznaná výška regresnej náhrady teda predstavuje výšku niečo vyše trojnásobku minimálnej mzdy (t. j. príjmu zamestnanca s minimálnou mzdou za jeden kalendárny štvrťrok), resp. niečo vyše jeden a pol násobku zárobku zamestnanca s priemernou mzdou v hospodárstve Slovenskej republiky v prvom polroku 2018. Táto výška podľa úvahy (názoru) súdu plní vo vzťahu k žalovanému výchovný (odstrašujúci) účinok a zároveň nie je pre neho absolútne neúnosná a ekonomicky likvidačná.

16. Súd zároveň zohľadnil aj tú skutočnosť, že žalovaný dobrovoľne (mimosúdne) sčasti plnil nárok žalobkyne na regresnú náhradu a vykonal päť platieb po 20 eur, a to 14. mája 2018, 15. júna 2018, 26. augusta 2018, 19. septembra 2018 a 5. novembra 2018, t. j. v súhrne 100 eur. Súd tieto platby započítal k žalobou uplatňovanej regresnej náhrade v súdom určenej primeranej výške a vo výsledku rozhodol, že žalobkyni patrí nárok vo výške 1 455,23 eur [t. j. (10 % z 15 552,34 eur) - 100 eur]. Súd teda žalobe žalobkyne čo do časti istiny vo výške 1 455,23 eur ako dôvodnej vyhovel.

17. Povinnosť dlžníka zaplatiť regresnú náhradu poskytnutého poistného plnenia sa stáva splatnou na základe výzvy veriteľa, ktorou dlžníka o plnenie požiadal (porov. ). 17.1. V danom prípade žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie regresnej náhrady v časti 14 942,33 eur listom z 22. februára 2018 v lehote splatnosti do 22. marca 2018 a v časti 610,01 eur listom z 21. mája 2018 v lehote splatnosti do 21. júna 2018. 17.2. Vzhľadom na to, že súd považoval za primeranú regresnú náhradu len v čiastočnej výške 1 555,23 eur, pri určení okamihu omeškania žalovaného s plnením dlhu vychádzal zo skoršej výzvy žalobkyne uskutočnenej listom z 22. februára 2018, v ktorom lehotu splatnosti dlhu určila do 22. marca 2018. 17.3. Žalovaný tento peňažný nárok žalobkyni v stanovenej lehote splatnosti nezaplatil, a tak sa nasledujúci deň 23. marca 2018 s jeho plnením dostal do omeškania. Súd preto priznal žalobkyni aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške aktuálnej k prvému dňu omeškania 5 % ročne z prisúdenej dlžnej sumy, ktorá je postupne znižovaná v závislosti od vykonania jednotlivých čiastočných úhrad istiny žalovaným, a to za dobu omeškania (úročenia) od 23. marca 2018 až do zaplatenia.

18. Žalobu vo zvyšku uplatneného procesného nároku súd zamietol ako nedôvodnú. Regresná náhrada totižto musí byť primeraná ako celok, t. j. vrátane príslušenstva. Minulo by sa uvedenému účelu, pokiaľ by regresná náhrada síce bola primeraná čo do istiny, ale vzhľadom na výšku príslušenstva - teda úrokov z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (porov. )

- by v ich súčte už bola neúnosná a likvidačná. Zamietnutie žaloby teda predstavuje nielen zamietnutie sumy istiny prevyšujúcej sumu 1 455,23 eur (t. j. súdom určenú náhradu v primeranej výške 1 555,23 eur po odčítaní doposiaľ zaplatených 100 eur), ale aj úrokov z omeškania uplatnených z dlžnej sumy prevyšujúcej sumu 1 555,23 eur, ako aj nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (za vykonanie prekladu písomností priložených k žalobe ako listinné dôkazy na preukázanie uplatneného procesného nároku) vo výške 401,74 eur, ktoré samy predstavujú už približne štvrtinu výšky prisúdenej istiny.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení (ďalej len „“). 19.1. Zásadu úspechu vo veci v zmysle treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. 19.2. V danom prípade bol preukázaný základ nároku, t. j. že žalobkyni patrí nárok na zaplatenie regresnej náhrady poskytnutého poistného plnenia. Určenie konkrétnej primeranej výšky tejto náhrady už nie je otázkou základnou (t. j. čo do základu), ale otázkou sprevádzajúcou (t. j. čo do výšky), a žalobkyňu nemožno ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu (porov. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. ). 19.3. Sumarizujúc uvedené, žalobkyňa mala v konaní plný procesný úspech, preto jej proti neúspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania žalobkyne rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.