Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34Ek-889-2021.pdf
PDF · 107.55 KB
Case nature
Subarea
34Ek/889/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: V. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ul. U. XXXX/XX, XXX XX U., zast. JUDr. Dušan Slanina, advokát, Horné bašty 8943/25, 917 01 Trnava, proti povinnému: I. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ul. Q. XXXX/XX, XXX XX U., o vymoženie 2 599,98 EUR, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Vladimírom Podešlom so sídlom exekútorského úradu V. P. Tótha 30, 905 01 Senica, ktorý ju vedie pod sp. zn. 134EX 421/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 34Ek/889/2021 dňa 06.09.2021, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov sťažnostného konania vo výške 60,66 EUR, ktoré budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 06.09.2021 uznesenie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol (výrok I.), oprávnenému priznal voči povinnému nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 60,66 EUR (výrok II.) a povinnému náhradu trov exekučného konania nepriznal (výrok III.). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdil, že voči nemu už bolo začaté exekučné konanie pod sp. zn. EX 5/2016 vedené súdnym exekútorom JUDr. Albínom Božekom a preto podľa § 50 ods. 2 Exekučného poriadku je potrebné túto exekúciu zastaviť. Exekúciu považoval za neprípustnú aj z dôvodu, že právnym zástupcom oprávneného je JUDr. Dušan Slanina, advokát, ktorý bol minimálne do roku 2005 právnym zástupcom povinného, čo je konaním v rozpore s dobrými mravmi a súčasne došlo k porušeniu zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej ako ,,zákon o advokácii“), zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a tiež k porušeniu Ústavy SR. V exekučnom konaní je porušovaná zásada rovnosti strán. Žiadne trovy právneho zastúpenia, ktoré je v rozpore s platným právom, oprávnenému nevznikli. Oprávnený považoval návrh povinného na zastavenie exekúcie za právny nezmysel, ktorý nemá oporu v ustanovení § 61k Exekučného poriadku a ani v žiadnom inom právnom predpise. Mal za to, že predmetná exekúcia je prípustná, vykonateľná a súladná so zákonom. Po zastavení pôvodnej exekúcie vo veci podal opätovný návrh v súlade s ustanovením § 9 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako ,,ZoUNEK“). Advokát JUDr. Dušan Slanina neporušil žiadne ustanovenie zákona o advokácii, čo vyjadrujú oznámenia SAK sťažovateľom V.. I. T. č. XX/XXX/ XXXX z 28.06.2016 a jeho otcovi I. T. č. XX/XXX/XXXX zo 06.09.2018. K otázke súladnosti poskytovania právnych služieb oprávnenému JUDr. Dušanom Slaninom s platnými právnymi predpismi vyjadril Krajský súd v Trnave v rozsudku sp. zn. 21Cob/14/2018 z 15.08.2018 v bode č. 19, pričom povinný bol so všetkými uvedenými dokumentami oboznámený. Navrhol preto návrh povinného zamietnuť a
oprávnenému priznať nárok na trovy právneho zastúpenia za podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 60,66 EUR.
2/ Za použitia ustanovení § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 3 a § 61l ods. 3, ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 1 ods. 1, 2, § 9 ods. 1 a 3 ZoUNEK, považoval vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie za nedôvodný. K námietke, že v tej istej veci bolo skôr začaté konanie pred súdnym exekútorom JUDr. Albínom Božekom, uviedol, že oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 9 ods. 1 ZoUNEK po tom, ako bolo exekučné konanie vedené na Okresnom súde Trnava sp. zn. 49Er/86/2016 a súdnym exekútorom JUDr. Albínom Božekom pod sp. zn. EX 5/2016 ukončené dňa 01.04.2021 doručením upovedomenia o zastavení exekúcie príslušnému súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že stará exekúcia bola ukončená, oprávnený využil možnosť podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 9 ods. 1 ZoUNEK. V tomto prípade teda nejde o litispendenciu v zmysle § 50 ods. 2 Exekučného poriadku ako to uviedol povinný v návrhu na zastavenie exekúcie. Za bezpredmetné považoval vyšší súdny úradník tvrdenie povinného o tom, že je vedená exekúcia v rozpore s dobrými mravmi. Exekučný súd počas posudzovania návrhu povinného na zastavenie exekúcie nie je oprávnený posudzovať spôsob zastúpenia žalobcu v základnom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by súdu umožňovali exekúciu zastaviť v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) až d) Exekučného poriadku a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.
3/ O trovách rozhodol tak, že oprávnenému priznal nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 60,66 eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu. Vzhľadom na skutočnosť, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku a teda úspech vo veci mal v celom rozsahu oprávnený, povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
4/ Proti rozhodnutiu povinný podal sťažnosť. Mal za to, že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konkrétne, že nebol vôbec oboznámený s vyjadrením oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie. Zároveň uviedol, že mu neboli doručené žiadne dôkazy o údajnom zastavení predchádzajúcej, sp. zn. EX 5/2016 vedenej súdnym exekútorom, JUDr. Albínom Božekom, preto má za to, že voči nemu už bolo začaté v tej istej veci exekučné konanie EX 5/2016, kde poverenie na vykonanie exekúcie vydal Okresný súd Trnava dňa 28.01.2016. Exekučné konanie č. EX 5/2016 reálne pokračuje, ako to dokazujú oznámenia zo Sociálnej poisťovne, v ktorých je informovaný o exekučných zrážkach, ktoré ako dôkazy priložil k sťažnosti. Sám žiadal Sociálnu poisťovňu, či exekučný príkaz číslo EX 5/2016 zo dňa 24.02.2016, vydaný JUDr. Albínom Božekom, sa nachádza v zozname aktuálne platných exekučných príkazov na vykonávanie zrážok z dôchodku. Odpoveď zo Sociálnej poisťovne na uvedenú žiadosť po jej prijatí navrhol pripojiť k dôkazom preukazujúcim trvanie exekúcie číslo EX 5/2016. I vzhľadom k uvedenému považoval tvrdenia o zastavení exekúcie za nepresvedčivé a rozporné s reálnym stavom.
5/ Ďalšia jeho námietka sa týkala povinnosti zaplatiť oprávnenému trovy právneho zastúpenia uloženej napadnutým uznesením z dôvodu, že oprávnenému nevznikli nakoľko je právne zastúpenie realizované v rozpore so zákonom a žiadal, aby súd neprihliadal na právne úkony uskutočnené právnym zástupcom oprávneného. Pritom citoval § 89 ods. 1 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 1 ods. 1, § 2 ods. 2, § 18 ods. 1, 2 a 5, § 21 zákona o advokácii. Mal za to, že CSP je lex generalis voči zákonu o advokácii, ktorý je lex specialis. Právny zástupca žalovaného, JUDr. Dušan Slanina, poskytoval služby právneho zastupovania oprávneného v rozpore so všeobecne platnými právnymi predpismi, o čom mal povinnosť poučiť svojho klienta a bol povinný odmietnuť poskytnutie právnych služieb. Pri poskytovaní svojich právnych služieb totiž využíval informácie o bývalom klientovi, ktoré mohli oprávneného neoprávnene zvýhodniť a zároveň postupoval v rozpore so záujmami svojho bývalého klienta, Miloslava Nekanoviča s bydliskom Čajkovského 39, Trnava. V zmysle § 18 ods. 5 zákona o advokácii odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Uvedené právne zastúpenie oprávneného je zároveň v rozpore s dobrými mravmi v zmysle Občianskeho zákonníka. V dôsledku uvedeného povinný taktiež považuje vyčíslenie súdnych trov za nesprávne a navrhuje zrušiť uvedené Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica alebo vykonať
zmenu uvedeného uznesenia s tým, že žalovanému sa priznávajú trovy právneho zastúpenia vo výške 0,00 EUR.
6/ Napadnutému uzneseniu vytýkal, že nebolo rozhodnuté alternatívne o odklade exekúcie v prípade zamietnutia návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Návrh na odklad exekúcie povinný zdôvodňoval tým, že účelom exekučného konania nie je vymoženie jeho pohľadávok, ale znemožnenie vedenia súdneho konania povinného voči oprávnenému vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 15Cb/52/2010. V ňom si povinný uplatňuje nárok voči oprávnenému na vymoženie svojej pohľadávky vo výške 68 997,52 EUR. Zadržovaním prostriedkov povinného vo výške 68 997,52 EUR oprávneným, bráni oprávnený povinnému v plnení si jeho záväzkov aj voči oprávnenému, ktorý mu svojím postupom znemožnil ďalšiu podnikateľskú činnosť. V dôsledku toho je povinný v súčasnosti odkázaný na starobný dôchodok. Postup oprávneného je založený na zneužití právneho poriadku Slovenskej republiky, vykonáva sa šikanóznym spôsobom a je v rozpore ako s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími právnymi predpismi, vrátane princípov zakotvených v čl. 5 a 6 CSP. Na základe vyššie uvedených skutočnosti povinný navrhol, aby súd uvedené rozhodnutie zrušil a opätovne rozhodol o návrhu na zastavenie exekúcie, alebo alternatívne o návrhu na odklad exekúcie do skončenia konania 1 5Cb/52/2010 vedenom na Okresnom súde Trnava, o návrhu na nepriznanie trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnej veci v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. V prípade úspešnosti návrhu na zastavenie exekúcie navrhol, aby bola povinnému priznaná náhrada trov exekučného konania.
7/ Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti uviedol, že povinný sa nedôvodne zaoberá exekúciou Ex 5/2016, ktorá bola zastavená súdnym exekútorom, JUDr. Albínom Božekom, Exektúrský úrad Holíč, Nám. Mieru 7, 908 1 Holíč dňa 31.03.2021. Zastavením exekúcie nedošlo k žiadnym zásahom do procesných práv povinného, keďže zo strany súdneho exekútora došlo k oznámeniu o ukončení exekučného konania v zmysle § 8 ods. 3 ZoUNEK oprávnenému, ku ktorému sa nevyjadruje ani jeden z účastníkov konania. Z uvedeného oznámenia plynie oprávnenému len právo na podanie nového návrhu na vykonanie exekúcie (repodaj) a pre povinného nič. V danej veci nemá súd čo vyhodnocovať, pretože návrh na zastavenie exekúcie neexistuje a exekútor postupoval na základe zákona, ktorý upravuje zastavenie exekúcie, z ktorej nebola vymožená suma aspoň 15 EUR za posledných 18 mesiacov. Povinný namiesto splnenia si svojich judikovaných povinností opakovanie namieta svoju povinnosť zaplatiť trovy právneho zastúpenia oprávnenému napriek tomu, že mu tak všeobecné ako aj exekučný súd opakovane vysvetľovali dôvodnosť a zákonnosť ich priznania a jeho „argumenty“ boli opakovane zamietnuté ako nedôvodné. Nereflektovanie právoplatných rozhodnutí o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia oprávnenému je už „povinnou výbavou“ povinného, na ktoré oprávnený opakovane reagoval a poukazoval na argumentáciu tak súdov prvej ako aj druhej inštancie a z uvedeného dôvodu tak oprávnený nepovažuje za vhodné sa zaoberať zdôvodňovaním oprávnenosti nároku vymáhaného v tomto exekučnom konaní, keďže v tomto štádiu nie je možné meniť nič na právoplatnom exekučnom titule. Povinným požadovaný odklad exekúcie v súvislosti s konaním 15Cb/52/2010 o vyporiadaní majetku zaniknutého združenia, v ktorom účastníci konania spoločne podnikali, nemá oporu v exekučnom poriadku. Žalobcom v uvedenom súdnom spore je povinný a v roku 2018 prvostupňový súd žalobu zamietol, pričom toho času o odvolaní nebolo rozhodnuté. Pokiaľ sa povinný napriek tomu domnieva, že disponuje na základe uvedeného súdneho konania voči oprávnenému pohľadávkou vo výške 68 997,52 EUR, poukázal na skutočnosť, že samotné podanie žaloby na plnenie nepredstavuje vznik pohľadávky a takáto domnelá pohľadávka nie je spôsobilá na započítanie ani nemá žiadne právne relevantný vplyv na prebiehajúce exekučné konania. To platí o to skôr za situácie, kedy bola žaloba súdom prvej inštancie zamietnutá. Ani jeden z troch dôvodov, o ktoré povinný opiera svoju sťažnosť, tak nemá žiadnu relevanciu pre prípadné zamedzenie vykonania exekúcie, a preto navrhol, aby súd sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietol. Za podanie vyjadrenia si zároveň uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 60,66 EUR.
8/ Súčinnosťou poskytnutou Sociálnou poisťovňou súd zistil, že na základe príkazu EX 5/2016 vydaného JUDr. Albínom Božekom, EXU Holíč a príkazu na začatie exekúcie - M. pod č. XXXEX XXX/XX vydaného Vladimírom Podešlom, EXU Senica, eviduje Sociálna poisťovňa príkaz ako druhý v poradí.
9/ Uvedené vyjadrenie Sociálnej poisťovne doručil súd pred rozhodnutím o sťažnosti na vyjadrenie povinnému. Ten uviedol, že exekučný príkaz EX 5/2016 vydaný JUDr. Albínom Božekom, EXU Holíč a príkaz č. XXXEX XXX/XX vydaný Vladimírom Podešlom, EXU Senica vychádzajú z toho istého exekučného titulu a ide o dve exekučné konania s duplicitným obsahom vedenými rôznymi exekútormi.
Takéto konanie je v zmysle Exekučného poriadku neprípustné. Na základe uvedených skutočností, navrhol konanie EX 5/2016 zastaviť a o ukončení exekučného konania EX 5/2016 a o výsledku informovať Sociálnu poisťovňu a povinného. V prípade odmietnutia návrhu na zastavenie exekučného konania EX 5/2016 navrhol opätovne zastaviť exekučné konanie č. 134EX 421/21 vedeného Vladimírom Podešlom, súdnym exekútorom a o výsledku informovať Sociálnu poisťovňu a povinného. V ďalšom už len zopakoval svoje tvrdenia uvedené v sťažnosti.
10/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
11/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
12/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
13/ Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
14/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
15/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná.
16/ Exekúcia je vykonávaná na podklade exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Trnava, č.k. 38Cb/160/2009-328 zo dňa 06.07.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava, č.k. 38Cb/160/2009-332 zo dňa 02.12.2015.
17/ Povinný v úvode sťažnosti namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces, nakoľko mu nebolo doručené vyjadrenie oprávneného k jeho návrhu na zastavenie exekúcie. K tomu sudca uvádza, že aj keď mu vyjadrenie oprávneného nebolo pred rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka doručené, voči rozhodnutiu o zamietnutí jeho návrhu na zastavenie exekúcie, bola prípustná sťažnosť a teda rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka nebolo konečné. Povinný v tomto exekučnom konaní na vyjadrenie oprávneného mohol reagovať podaním sťažnosti., čo aj urobil. Podaná sťažnosť mala za následok, že sa o návrhu povinného na zastavenie exekúcie ďalej koná. V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR (napr. uznesenie IV. ÚS 20/2019 zo 17.01.2019) je zásada kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní v exekučnom konaní ako nesporovom konaní značne oslabená. Exekučné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, v ktorom všeobecný súd už nerozhoduje o sporných nárokoch účastníkov, ale v rámci svojich rozhodovacích právomocí len posudzuje splnenie podmienok pre nútený výkon exekučného titulu. Exekučný súd nemal Exekučným poriadkom ani subsidiárne Civilným sporovým poriadkom stanovenú povinnosť, ani možnosť zasielať vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie na vyjadrenie povinnému, nakoľko zákonodarca po novele č.2/2017 Z.z. obmedzil možnosť právnych debát. Z uvedených dôvod súd nezistil v postupe vyššieho súdneho úradníka pochybenia, ktoré by mali za následok porušenie práva povinného na spravodlivý proces.
18/ Ani konkrétne dôvody jeho obrany v sťažnosti (ktoré už uviedol i vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie), a to prekážka litispendencie, zastupovanie oprávneného JUDr. Slaninom v rozpore so zákonom a dobrými mravmi a s tým súvisiacej nedôvodnosti trov zastúpenia, a návrh na odklad exekúcie, nemožno považovať za spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia a zastavenie exekúcie. Vyšší súdny úradník správne zistil, že v danej veci neexistuje prekážka skôr začatého konania (litispendencia), ktorú podľa povinného predstavovalo exekučné konanie vedené súdnym exekútorom JUDr. Albínom Božekom pod sp. zn. EX 5/2016 (tzv. stará exekúcia). Skutočnosť, že sa voči nemu
vedie stará exekúcia pritom vyvodzoval z toho, že Sociálna poisťovňa stále eviduje príkaz na základe starej exekúcie ako 2. v poradí a o zastavení starej exekúcie mu neboli doručené žiadne dôkazy. V exekučnom konaní možno o prekážke litispendencie uvažovať v prípade, že medzi tými istými účastníkmi konania ohľadne toho istého nároku z toho istého exekučného titulu sa vedie ďalšie exekučné konanie. Súd mal z predloženého upovedomenia o zastavení exekúcie vydaného JUDr. Albínom Božekom dňa 17.02.2021 za preukázané, že na nárok priznaný exekučným titulom (Okresného súdu Trnava, č.k. 38Cb/160/2009-328 zo dňa 06.07.2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 38Cb/160/2009-332 zo dňa 02.12.2012) už exekúciu nevedie súdny exekútor JUDr. Albín Božek, pretože táto (stará exekúcia) bola zastavená v zmysle ZoUNEK. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie doručil súdny exekútor, JUDr. Albín Božek, Okresnému súdu Trnava dňa 01.04.2021. To znamená, že exekučné konanie vedené JUDr. Albínom Božekom pod sp. zn. EX 5/2016 sa skončilo dňa 01.04.2021 v zmysle § 8 ods. 1 druhá veta ZoUNEK. Povinnosť doručiť upovedomenie o zastavení starej exekúcie a oznámenie o skončení starej exekúcie stanovil ZoUNEK len vo vzťahu k oprávnenému (viď § 5 ods. 3 a § 8 ods. 3 ZoUNEK). Doručovať uvedené listiny (z ktorých by sa povinný mohol dozvedieť o skončení starej exekúcie) ZoUNEK súdnemu exekútorovi (ani exekučnému súdu) neukladal. Z dôvodovej správy k § 8 ZoUNEK vyplýva, že k oznámeniu ukončenia exekučného konania povinnému zákonodarca nepristúpil preto, že nemá opodstatnenie, pretože túto skutočnosť si môže povinný zistiť z centrálneho registra exekúcií bezplatne. Z uvedených dôvodov tvrdenia povinného o nevedomosti zastavenia starej exekúcie nemajú žiaden význam, rovnako ako jeho návrh, aby súd starú exekúciu zastavil (tunajší súd by nemohol starú exekúciu ani zastaviť, pretože nebol príslušný o nej rozhodovať).
19/ Oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie (tzv. repodaj) dňa 19.03.2021. Uvedené znamená, že síce v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie bola daná prekážka litispendencie, tá však trvala len do 01.04.2021 (kedy bolo upovedomenie o zastavení exekúcie doručené Okresnému súdu Trnava), inak povedané po 01.04.2021 odpadla. Podľa konštantnej judikatúry môže byť prekážka listispendencie odstránená napr. aj tým, že konanie bude zastavené alebo inak skončené. Preto je pre posúdenie, či je tu prekážka začatej veci, rozhodujúci stav v čase rozhodnutia v neskôr začatom konaní (R 97/2003). Keďže už v čase vydania poverenia na vykonanie exekúcie (dňa 26.05.2021) nebola prekážka litispendencie daná, uvedené logicky znamená, že nemohla byť daná ani v čase podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným, ani v čase podania jeho sťažnosti. Preto bola námietka existencie prekážky začatej veci v tomto štádiu bezpredmetná.
20/ S podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 9 ZoUNEK zákonodarca umožnil zachovať úkony vykonané v starej exekúcii smerujúce k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii. Podmienkou zachovania týchto účinkov je osvedčenie podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi oprávneným, t. j. preukázanie podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, a to v lehote 30 dní od doručenia oznámenia o ukončení exekučného konania oprávnenému. Ak opätovný návrh na vykonanie exekúcie bol podaný v uvedenej lehote, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku povinného zostali zachované. Pretože oprávnený tak postupoval, zostali v súlade s § 8 ods. 4 a 5 ZoUNEK zabezpečovacie úkony starej exekúcie zachované (aj so zachovaním poradia), za ktorý sa považuje i príkaz na začatie exekúcie zrážkami z dôchodku povinného. Oznámenie Sociálnej poisťovne v kontexte uvedeného neznamená nič iné, len to že ide o jeden a ten istý príkaz na začatie exekúcie zrážkami z dôchodku povinného, na základe opätovného návrhu na vykonanie exekúcie podaným oprávneným, čo vyplýva i z dovetku REPODAJ, pod ktorým príkaz Sociálna poisťovňa eviduje.
21/ Ďalšiu námietku, týkajúcu sa právneho zastúpenia oprávneného advokátom v rozpore so zákonom, čo má byť aj dôvodom nezákonného domáhania sa dlhu oprávneným, súd rovnako vyhodnotil ako nedôvodnú. V prejednávanej veci sú vymáhaným nárokom trovy základného konania (za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia), a preto relevancia tvrdenia nezákonnosti priznania takých trov skončila vydaním rozhodnutia, ktoré je v tejto veci exekučným titulom. Exekučný súd je exekučným titulom viazaný, inak povedané, exekučný súd nemá oprávnenie exekučný titul vecne preskúmať. Exekučný súd si nemôže prisvojovať postavenie odvolacieho súdu, pretože by sa tým nezákonným spôsobom fakticky rozširovala pôsobnosť opravných konaní, ktorých účelom je v rámci nachádzacieho konania preskúmavať možné vecné pochybenie príslušného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Obsahom rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú.
22/ Pokiaľ uvedenú námietku vzťahoval i na trovy priznané právnemu zástupcovi oprávneného výrokom II. napadnutého uznesenia, ani v tejto časti jej nemožno vyhovieť. Argumentáciu povinného o neprípustnosti zastúpenia oprávneného advokátom, JUDr. Slaninom, už súdy prvého i druhého stupňa, ktoré rozhodovali aj v ďalších veciach (rovnakých) účastníkov, nepovažovali za opodstatnenú, čo možno zistiť napr. z rozsudku Krajského súdu v Trnave, č.k. 21Cob/14/2017-707 z 14.05.2019, ktorý označil oprávnený. Sám povinný uviedol, že JUDr. Dušan Slanina, ako advokát poskytoval služby v rámci združenia NEKA podnikateľov Miloslav T. a V. Y.. To znamená, že ich poskytoval obom účastníkom konania vo veci, ktorá im vtedy bola spoločná. Ak ako advokát zotrval poskytovať právne služby už len jednému z nich, nemožno také konanie považovať za rozpor záujmov advokáta ani s oprávneným ani s povinným a ani za zneužitie informácií v prospech oprávneného. V čase ich spoločného zastupovania boli záujmy účastníkov spoločné, rovnako ako informácie, ktoré v tom čase advokát od oboch získal. Navyše, je potrebné prihliadnuť na charakter exekučného konania, v ktorom sa právo, o ktorom bolo rozhodnuté v základnom (nachádzacom) konaní, už len vykonáva, a teda pokiaľ súdy v základnom konaní nezistili neprípustnosť takého zastúpenia, nie je zrejmé, prečo by malo byť zastúpenie v exekučnom konaní posúdené inak a aké informácie by mal v exekučnom konaní advokát oprávneného zneužiť. Súd preto nepovažoval právne zastúpenie oprávneného za rozporné so zákonom ani s dobrými mravmi a preto nemal dôvod, s poukazom na § 89 ods. 2 CSP, nepripustiť zastúpenie oprávneného advokátom. Naopak, neprihliadanie na úkony vykonané právnym zástupcom oprávneného, ako to navrhoval povinný, by bolo neprípustné, pretože oprávnený v súlade s ustanoveniami CSP splnomocnil na zastupovanie v exekučnej veci advokáta, JUDr. Dušana Slaninu. Pretože povinný nebol v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie úspešný, vznikol oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania, ktoré mu vyšší súdny úradník správne napadnutým uznesením priznal.
23/ Konanie oprávneného, ktorý podal návrh na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ktoré je podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom, pretože povinný svoju povinnosť dobrovoľne neplnil, nemožno vyhodnotiť ako šikanózne nezákonné konanie, pretože ide o realizovanie jeho práva priznaného exekučným titulom, v rámci práva na súdnu ochranu, predpokladaného právnym poriadkom SR.
24/ Na záver už len k postupu vyššieho súdneho úradníka ohľadom návrhu povinného na odklad exekúcie sudca dodáva, že správne rozhodol len o návrhu na zastavenie exekúcie, a nie „alternatívne“ o odklade exekúcie ako to žiadal povinný. Súd totiž už o odklade exekúcie v konaniach začatých od 01.04.2017 nerozhoduje (za také sa považuje i toto exekučné konanie, keďže sa začalo 19.03.2021). Decízna právomoc týkajúca sa odkladu exekúcie bola zverená súdnemu exekútorovi.
25/ Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne dôvody sudca sťažnosť povinného ako nedôvodnú podľa § 250 ods. 1 CSP zamietol.
26/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
27/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
28/ Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
29/ Právny zástupca oprávneného si za vyjadrenie k sťažnosti uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 60,66 EUR. Exekučný poriadok v ustanovení § 199a ods. 1 definuje, ktoré výdavky oprávneného sa považujú za jeho trovy v exekučnom konaní, pričom v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie sú to výdavky na jeho zastupovanie. Ustanovenie § 199d ods. 1 Exekučného poriadku ďalej upravuje pravidlá ich náhrady. Oprávnený bol v konaní zastúpený právnym zástupcom (advokátom), pričom mu za vyjadrenie k sťažnosti povinného proti rozhodnutiu, ktorým bol návrh na zastavenie exekúcie zamietnutý, vznikli výdavky za toto vyjadrenie. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci, ktorou bola suma vo výške 2 599,98 EUR, priznal sudca oprávnenému podľa § 199d ods. 1 v spojení s § 10 ods. 1, 2, § 13a ods. 2 písm. c/ a § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov odmenu vo výške 49,79 EUR (ako 1 zo základnej sadzby tarifnej odmeny) a 10,87 Eur ako režijný paušál za rok 2021. Trovy exekúcie oprávneného za vyjadrenie k sťažnosti povinného vo výške 60,66 EUR priznané mu týmto rozhodnutím ako aj trovy priznané rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka vo výške 60,66 EUR budú vymáhané od povinného na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).