Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7C-96-2017.pdf
PDF · 80.33 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/96/2017
Uznesenie
Okresný súd Nitra, v právnej veci navrhovateľky: T. F., narodená XX.XX.XXXX, bytom M. P. XXX/X, T. proti odporcovi: U. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. - R., A. XXX/X, o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Súd n e p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1./ Navrhovateľka sa písomným podaním zo dňa 14.11.2017 domáhala , aby súd vo veci vydal predbežné opatrenie na menovaného a to z dôvodu, že ju obťažuje, vulgárne nadáva a ničí jej majetok.
2./ Súd v predmetnom konaní vykonal výsluch navrhovateľky , že je rozvedená, býva v nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve spolu s jej bývalým manželom, pričom predmetná vec je vo veci riešenia BSM. Bývalý manžel v predmetnej nehnuteľnosti už nebýva a to od januára 2017, kedy boli riešení na priestupkovom, lebo ju napádal. S pánom U. Q. mala priateľský vzťah, intímny vzťah. Menovaný u nej len prespával 1-2 dni. Od Veľkej noci zbadala, že dosť holduje alkoholu a je liečený alkoholik, 14 rokov nepil a teraz znova začal a tak mu dala podmienku, že buď prestane piť alebo bude medzi nimi koniec. Pil tak, že to nezbadala, že je v podnapitom stave, ale od júla 2017 začal ku nej chodiť v takom stave, že ho prestala púšťať, nakoľko jej skákal cez bráničku, stále vykrikoval popod okná v noci, keď ho vyhodila znovu sa vrátil a takto to trvalo vlastne celé leto, kým sa mu pohrozila, že zavolá policajtov, že má toho dosť. Nakoniec zavolala policajtov, bolo to v septembri 2017, kedy prvý krát prišli, dohovorili mu, keď videli v akom je opitom stave, on bol vtedy u nej vo dvore a nechcel odísť, nakoľko mu policajti povedali, že keď nechce mať problémy, aby odišiel, lebo mal podmienku. Potom sa v noci opäť vrátil a znovu jej do rána vyklepával na dvere. Keď bol triezvy vypisoval, že ju miluje, že sa zmení, ale po týždni to bolo znovu to isté. Naposledy to vyvrcholilo pred mesiacom začiatkom októbra, kde ho našla v opitom stave v letnej kuchynke, do toho jej búchal na dvere aj jej dvere vylomil, kedy opäť zavolala policajtov a zobrali ho na výsluch, pokiaľ prišli policajti bránu jej vyvalil, vešiak po nej hodil. Policajti ho zobrali do Zálužia a po vypočutí sa znovu vrátil cez strechu a chcel sa dostať znovu dnu. Toto mi za noc asi tri krát spravil. Teraz čo sa opakovalo, znovu prišiel podnapitom stave a vykrikoval mi, že volal p. F., t.j. môj bývalý manžel, ktorý mu povedal, že tam môže bývať a že stade neodíde. Nakoľko som znovu volala policajtov, policajti ho znovu zobrali na výsluch a povedali mi, že pred mesiacom si predvolali aj F., ktorý potvrdil, že tam môže bývať. Potom sa policajtov pýtala, či tam bez jej súhlasu môže bývať, povedali že áno. Keď
ho brali policajti jeden povedal, že môže si dať predbežné opatrenie na zákaz vstupu do domu. Ráno ho znovu tam našla, ale našťastie odišiel. Odkedy bol vykázaný zo spoločného obydlia príslušným odd. OO PZ F. S., teda od vydania tohto zákazu u nej nebol. Naposledy sa intímne stýkali asi pred mesiacom. Menovaný sa voči jej osobe nedopustil žiadneho násilia, nikdy ju nezbil ani neudrel, len sa vyhrážal, že keď ho opustí podreže si žili.
3./ Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4./ Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5./ Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
6./ Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa žalobca domáha.
7./ Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobkyňa sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému zakázal vstup do nehnuteľnosti, ktorá je doposiaľ v podielovom spoluvlastníctve s bývalým manželom. Ďalej svoje podanie odôvodnila tým, že menovaný sa stretávala 2-3 krát do týždňa u nej prestával , išlo o známosť intímneho charakteru. Spočiatku nevedela o tom, že požíva alkoholické nápoje, čo sa prejavilo neskôr , vadilo jej to , nevpúšťala hodnú nehnuteľností tým, že buď sa zmení alebo sa rozídu. situácia sa zhoršila aj v tom, že jej bývalý manžel dal súhlas na tom , aby odporca mohol bývať v letnom domčeku . Keď bol žalovaný pod vplyvom alkoholu dochádzalo medzi nimi k hádkam, viac krát zasahovala polícia v predmetnej veci. Menovaná ďalej uviedla že žalovaný sa voči nej nedopustil žiadneho násilia nikdy ju nezbil ani neudrel len sa jej vyhrážal, keď ho opustí podreže si žili. iné skutočnosti mu ktoré by nasvedčovali k ohrozeniu jej telesnej ako aj duševnej integrity neuviedla .
8./ Zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie žiada, tak v rámci ústavných a zákonných pravidiel aj tomu, voči komu predbežné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované predbežné opatrenie smerovať však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany, teda toho, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada. Aj na vydanie predbežného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, rozhodnutie musí byt vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle.
9./ Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie e ešte náležíte zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
10./ Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Ma zriadením predbežného opatrenia podľa § 325 ods. 2 CSP, ods. e/ a h/ preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípadoch podľa § § 325 ods. 2 CSP ods. e/ preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.
11./ Z listinných dôkazov pripojených navrhovateľkou v predmetnom spise bolo zistené, že Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Nitre, Obvodným oddelením policajného zboru F.olo vydané potvrdenie o vykázaní menovaného U. zo spoločného obydlia, pričom vykázanie zo spoločného obydlia sa vzťahuje na priestor rodinný dom č. XXX/X v obci T., na ulici M. P., budovy a pozemok patriaci k nej.
12./ Z obsahu spisu ako z výsluchu žalobkyne bolo zistené , že účastníci konania udržiavali vzťah intímny vzťah, postupom času v dôsledku skutočností, že žalovaný v nadmernej miere požíval alkoholické nápoje dochádzalo medzi nimi k hádkam, žalobkyňa mala záujem ukončiť vzťah, čím žalovaný drevnej nesúhlasil , návšteva liek domácnosť cieľ obnoviť ich narušené vzťahy, pričom naposledy sa intímne stýkali zhruba pred mesiacom, podľa vyjadrenia žalobkyne sa voči nej žalovaný žiadnym spôsobom nedopustil žiadneho fyzického násilia, neudrel ju, súd mal za to , že zo strany žalobkyni jednak z jej výsluchu ako aj ňou predložených listinných dôkazov sa dostatočne neosvedčili podmienky uvedené v ustanovení § § 325 ods. 2 CSP a to že žalovaný je vo vzťahu k navrhovateľke dôvodne podozrivý z násilia, preto súd rozhodol tak ako uvedené vo výroku tohto rozhodnutie a návrh na vydanie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. 13./ Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že v prípade, ak žalovaný neoprávnene vstupuje na nehnuteľnosť, ktoré nie je vlastníkom , žalobkyňa má právo podať trestné oznámenie voči žalovanému za neoprávnený vstup na cudzí pozemok a taktiež , bez jej súhlasu nemôže žalovaný užívať nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom BSM , pričom súhlas na užívanie nehnuteľností nemôže dať ani bývalý manžel bez súhlasu žalobkyne.
14./ Vzhľadom na neosvedčenie naliehavého záujmu na vydanie neodkladného opatrenia súd rozhodol tak ako uvedené vo výroku to v rozhodnutie a návrh v celom rozsahu s vami .
15./ O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko súd návrh žalobkyne zamietol, nárok na náhradu trov konania by mal byť priznaný žalovanému ako úspešnej strane sporu. Avšak z dôvodu, že žalovanému žiadne trovy v konaní o nariadení neodkladného opatrenia nevznikli, ani žiadne trovy konania zo spisu nevyplývajú, súd mu nárok na náhradu trov konania v konečnom dôsledku nepriznal a preto súd nebude rozhodovať samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2CSP ani o výške náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.