Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-9Cb/22/2017

Rozhodnutie

Samosudca Okresného súdu Dolný Kubín JUDr. Rastislav Stieranka v spore medzi žalobcom: Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, v zast. GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., Kováčska 53, Košice, IČO: 36 730 564 a žalovaným: ORAVSKÉ VÝROBNÉ DRUŽSTVO, Nemocničná č. 1, Dolný Kubín, IČO: 36 379 816, v zast. Mgr. Zlata Kapustová, advokátka, Nemocničná č. 1, Dolný Kubín, o zaplatenie 7.738,74 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd zamieta žalobu žalobcu v celom rozsahu. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou dňa 26.04.2017 žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie istiny 7.738,74,- €, úrokov z omeškania z istiny vo výške 9,05% ročne od 12.11.2015 do zaplatenia, paušálnej náhrady vo výške 40,- € a náhrady trov konania. 2. Žalobca odôvodňoval svoj nárok tým, že jeho zamestnanci vykonali dňa 28.04.2015 kontrolu odberného miesta evidovaného u žalobcu pod č. 4831873000, pričom zistili, že došlo na tomto odbernom mieste k poškodeniu plomb a k neoprávnenému odberu elektriny zo strany žalovaného, hoci tento nemal so žalobcom uzavretú žiadnu zmluvu. O zistenej skutočnosti spísali zamestnanci žalobcu protokol a vyhotovili fotodokumentáciu. Neoprávnený odber bol uskutočnený tak, že protimanipulačné plomby boli na tzv. nožových poistkách poškodené a vodiče boli pripojené priamo na odberné miesto.

3. Podľa žalobcu bolo takto zistené, že došlo k neoprávnenemu odberu elektriny v zmysle § 46 ods. 1 písm. a) bod 2. zákona č. 251/2012 Z.z., v dôsledku čoho vznikla zodpovednému subjektu povinnosť uhradiť vzniknutú škodu (§ 46 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z.), a to buď podľa objektívnych a spoľahlivých podkladov alebo podľa vyhlášky č. 292/2012 Z.z. Žalobca pritom poukazoval na tzv. objektívnu zodpovednosť odberateľa bez ohľadu na jeho zavinenie a bez možnosti liberácie, pričom poukázal na viacero súdnych rozhodnutí SR a ČR. 4. Pri výpočte spôsobenej škody žalobca postupoval podľa § 95 ods. 1 písm. i) zák. č. 251/2012 Z.z. v spojení s vyhl. č. 292/2012 Z.z. a určil ju vo výške 7.738,74 €. Okrem spôsobenej škody voči žalovanému uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle § 1 ods. 2 nar. vl. č. 21/2013 Z.z. Napokon žalobca požadoval aj úhradu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369 c) ods. 1 Obch. zák., v spojení s § 2 nar. vl. č. 21/2013 Z.z. 5. Žalobca svoj nárok preukazoval najmä protokolom o zistení neoprávneného odberu (č.l. 13), fotodokumentáciou (č.l. 14-16), výpočtom spôsobenej škody (č.l. 18), výzvou na zaplatenie (č.l. 17), oznámenie RD PRIETRŽ (č.l. 57), výpisy z internej databázy žalobcu (č.l. 58-60), zmluvnou dokumentáciou so žalovaným (č.l. 67-75). 6. Voči argumentom žalovaného žalobca vo svojom písomnom vyjadrení (č.l. 53), vrátane vyjadrenia na pojednávaní (č.l. 76), namietal, že v protokole o zistení neoprávneného odberu bol ako odberateľ uvedený posledný známy (zmluvný) odberateľ žalobcu na danom odbernom mieste. Až z následnej (mimosúdnej) reakcie tohto subjektu žalobca zistil, že od 11.10.2014 už bol vlastníkom nehnuteľností

na adrese odberného miesta žalovaný, preto žaloba smerovala voči nemu. Práve z titulu vlastníctva nehnuteľnosti, na ktorej je zriadené dotknuté odberné miesto, môže žalobca voči žalovanému vyvodiť objektívnu zodpovednosť za následne zistený neoprávnený odber. Na tomto odbernom mieste žalobca dňa 10.10.2014 odpojil prívod elektriny do areálu RD PRIETRŽ (na základe žiadosti družstva), pričom bol zaznamenaný aktuálny stav elektromera pre vysokú aj nízku tarifu. Pri kontrole odberného miesta dňa 28.04.2015 bol zistený nárast stavu elektromera u obidvoch taríf, preto bol začiatok neoprávneného odberu určený dňom nasledujúcim po oficiálnom odpojení odberného miesta. V súvislosti s odlišným označením odberných miest v spísanom protokole a následnej reakcii dotknutého družstva žalobca uviedol, že RD PRIETRŽ v svojom vyjadrení zrejme uvádza číslovanie odberného miesta podľa predchádzajúceho dodávateľa elektriny (ČEZ). Žalobca napokon uviedol, že od júna 2015 už má so žalovaným uzavretú riadnu zmluvu o odbere elektriny. 7. Žalovaný namietal voči uplatnenému nároku žalobcu v podanom odpore (č.l. 37), v písomnom vyjadrení (č.l. 63) a na pojednávaní (č.l. 76), že nie je pasívne legitimovaný v tomto spore. Poukázal pritom na skutočnosť, že zo spísaného protokolu aj samotní zamestnanci žalobcu potvrdili, že neoprávnený odber bol zistený u odberateľa Roľnícke družstvo PRIETRŽ, t.j. u iného subjektu, než je žalovaný. Ak teda žalobca vyvodzuje objektívnu zodpovednosť, bolo potrebné jeho nárok uplatniť voči tomuto odberateľovi. Na túto skutočnosť pritom žalovaný upozornil žalobcu už vo svojej prísomnej reakcii zo dňa 22.09.2015 (č.l. 40). 8. Ďalej žalovaný namietal, že v danom prípade nešlo o neoprávnený odber bez uzavretej zmluvy (§ 46 ods. 1 písm. a) zák. č. 251/2012 Z.z.), ale o neoprávnený odber, ktorý je meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (§ 46 ods. 1 písm. c) zák. č. 251/2012 Z.z.). V takom prípade však žalobca musí uniesť dôkazné bremeno o tom, že existuje zmluvný vzťah medzi ním a žalovaným a stotožniť odberné miesto.

9. Odhliadnuc od toho žalovaný namietal, že aj v prípade ak by išlo o uplatnenie zodpovednosti za neoprávnený odber bez uzavretej zmluvy (§ 46 ods. 1 písm. a) zák. č. 251/2012 Z.z.), aj vtedy by mal žalovaný uniesť dôkazné bremeno, že elektrinu z tohto odberného miesta odoberal práve žalovaný. Vyvodzovanie objektívnej zodpovednosti musí mať reálny základ. 10. Napokon žalovaný namietal spôsob výpočtu vzniknutej škody. Žalobca v predloženom vyúčtovaní vychádzal z predpokladu, že neoprávnený odber trval už od 11.10.2014, avšak nie je ničím preukázané, z čoho pramení táto jeho domnienka. 11. V súvislosti s existenciou neoprávneného odberu žalovaný namietal, že žalobca neprizval žiadneho zástupcu domnelého odberateľa (či už žalovaného alebo RD PRIETRŽ). Spísaný protokol teda podpísali len zástupcovia žalobcu, čo sa javí ako neobjektívne. Pripojená fotodokumentácia neumožňuje identifikovať odberné miesto a zásahy na ňom vykonané. 12. V písomnom vyjadrení pred prvým pojednávaním (č.l. 63) žalovaný doplnil, že v areáli RD síce kúpil niektoré budovy, avšak nie všetky. V čase trvania neoprávneného odberu bol naďalej vlastníkom niektorých budov Roľnícke družstvo PRIETRŽ. Je povinnosťou žalobcu stotožniť konkrétne odberné miesto so žalovaným ako odberateľom. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že vo vyjadrení družstva je odberné miesto označené iným číslom, než uviedol žalobca vo svojej žalobe, resp. v protokole o zistení neoprávneného odberu. Žalovaný tiež namietal, že v budovách, ktoré síce kúpil, nevykonával žiadnu činnosť, a teda nemal dôvod odoberať elektrinu. Na preukázanie tejto skutočnosti navrhol vypočuť svedka I.. L. A. (predseda RD). Napokon žalovaný vzniesol námietku premlčania ohľadom uplatneného nároku žalobcu. 13. Svedok I.. L. Turanský na pojednávaní (č.l. 77) potvrdil, že v čase zistenia neoprávneného odberu bol predsedom predstavenstva Roľníckeho družstva PRIETRŽ. Keďže ich družstvo malo finančné problémy, došlo v roku 2014 k odpojeniu celého areálu od dodávok elektriny. V tom čase už bola činnosť družstva výrazne zredukovaná a chov dobytka sa už nerealizoval. Dodávky elektriny preto vyriešili tzv. elektrocentrálou, čo postačovalo na zabezpečenie výkonu administratívnych prác v administratívnej budove družstva. S odstupom času bolo zistené, že došlo k neoprávnenému zapojeniu elektriny na jednom odbernom mieste, ktorého tzv. rozvodná skriňa sa však nenachádzala na žiadnej z budov v areáli družstva, ale je umiestnená osobitne mimo areálu. Slúžila nielen na pripojenie rozvodov elektriny pre družstvo, ale aj na dodávku elektriny pre neďalekú osadu zvanú „U Slaných“. Svedok tvrdil, že nevie uviesť, kedy a kto vykonal neoprávnený zásah v tejto rozvodnej skrini. Uviedol, že na prvý pohľad (z vonkajšej časti) nebol viditeľný žiadny zásah. Svedok potvrdil, že žalovaný v kúpených budovách nevykonával žiadnu činnosť. Svedok napokon priznal, že v areáli ich družstva sa nachádzali dve ponorné

čerpadlá, ktoré slúžili na prečerpávanie vody, pričom tieto boli napojené priamo do rozvodnej siete. V tom čase však nevedel, že sú stále v prevádzke. 14. Listinné dôkazy boli v priebehu konania priebežne doručované na vedomie druhej sporovej strane a žiadna z listín (jej obsah) nebola stranou spochybňovaná, preto boli na pojednávaní prečítané len listiny predložené až v priebehu pojednávania (§ 204 . 15. Okresný súd po vykonanom dokazovaní ustálil skutkový a právny stav sporu nasledovne: 16. Spor medzi stranami sa týkal samotnej podstaty uplatneného nároku žalobcu. Žalovaný totiž namietal nielen výšku žalobcom vyčíslenej škody, ale aj jej samotný vznik, príčinnú súvislosť s konaním (zavinením) žalovaného a tým aj jeho pasívnu legitimáciu ako zodpovednostného subjektu.

17. Možno ustáliť, že žalobca preukázal existenciu neoprávneného zásahu, ako aj následný odber elektriny na odbernom mieste, ktoré bolo v jeho internom systéme označené pod č. 4831873000 a nachádzalo sa v lokalite označenej „Loka u Slaných 176 Prietrž“. Zo spísaného protokolu (č.l. 13) ďalej vyplýva, že poškodené boli plomby na poistkách, zatiaľ čo plomby na meračoch neboli poškodené. Vzhľadom na zmenený stav meračov oproti stavu ku dňu predchádzajúceho (oficiálneho) odpojenia elektriny dňa 10.10.2014 je preukázané, že došlo k neoprávnenému odberu elektriny. 18. Skutočnosť, že protokol o neoprávnenom odbere podpísali len zamestnanci žalobcu a nebol prizvaný zástupca odberateľa, nečiní predmetný protokol neplatným, či nehodnoverným. Žalobca nemal právnym predpisom uloženú povinnosť tak učiniť (čl. 2 ods. 3 Ústavy SR). Na druhej strane je potrebné poznamenať, že prizvanie zástupcu odberateľa by posilnilo výpovednú hodnotu takého dôkazu. 19. Žalovaný namietal, že v období, za ktoré žalobca v spore uplatňuje nárok na náhradu škody (11.10.2014 - 28.05.2015), nevlastnil v areáli Roľníckeho družstva PRIETRŽ všetky budovy a v tých, ktoré vlastnil, nevykonával v tomto období žiadnu činnosť. Preto ani nepotreboval dodávku elektrickej energie. 20. Toto tvrdenie žalovaného potvrdil svedok I.. A., ktorý tiež poznamenal, že predmetné odberné miesto (rozvodná stanica) sa nenachádzalo v žiadnej z budov, t.j. ani v budove patriacej žalovanému. Toto odberné miesto bolo totiž umiestnené osobitne, mimo areálu družstva. To je napokon zjavne viditeľné aj z fotodokumentácie, ktorú žalobca predložil (č.l. 15). Dôležitým je aj tvrdenie svedka I.. A., z predmetnej rozvodnej stanice viedli rozvody elektriny nielen do areálu družstva, ale aj k jednotlivým rodinným domom v neďalekej osade. 21. Ak teda žalovaný namietal, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi zisteným neoprávneným odberom elektriny z takto umiestneného odberného miesta (rozvodnej stanice) a užívaním budov ním vlastnených, je potrebné akceptovať dôvodnosť takejto námietky. 22. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, v zmysle ktorých poukazoval na objektívnu zodpovednosť žalovaného ako vlastníka odberného miesta. Vlastníctvo žalovaného ani žiadny iný právny vzťah k takto umiestnenému odbernému miestu, resp. k objektom ním napájaných, nebol nijako preukázaný. Žalobca síce v priebehu pojednávania predložil zmluvnú dokumentáciu so žalovaným, tá sa však týkala až obdobia nasledujúceho po zistení neoprávneného odberu (od júna 2015). 23. Súd preto zamietol žalobu žalobcu, keďže ním uplatnený nárok na náhradu škody nebol preukázaný, čo do identity zodpovedného subjektu (škodcu). 24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Súd totiž nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné rozhodnúť o nepriznaní náhrady trov konania (§ 257 . 25. Keďže žalovaný bol v tomto sporovom konaní úspešný, zatiaľ čo žalobca nedosiahol žiadny materiálne merateľný úspech, súd priznal žalovanému náhradu trov sporového konania v plnom rozsahu (100%). 26. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín odvolanie, a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

- neboli splnené procesné podmienky

- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené

- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

- sa týkajú procesných podmienok

- sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu

- má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

- ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.