Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-5-2017.pdf
PDF · 79.32 KB
Case nature
Subarea
6CoE/5/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Viktórie Midovej v exekučnej veci oprávneného : Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové nám. 1, proti povinnému : W. V., nar. XX.X.XXXX, bytom B. W. XX, o vymoženie 6,37 € s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Juraja Sabola, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Svätoplukova 6, pod sp.zn. EX 46/2012, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 11.2.2014, č. k. 12Er/593/2012-11
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie exekúciu zastavil.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví zamietol námietky povinného proti exekúcii, zastavil exekúciu a vymienil si o trovách exekúcie rozhodnúť osobitným uznesením.
2. V odôvodnení uviedol, že súdny exekútor bol dňa 14.2.2012 poverený vykonaním exekúcie na základe návrhu oprávneného proti povinnému na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia oprávneného č. XXX-XXXXXXXXXX-R. zo dňa 22.5.2008. Povinný podal v zákonnej lehote proti exekúcii námietky, ku ktorým priložil kópiu príkazu na úhradu sumy 6,37 € zo dňa 23.2.2012. Oprávnený oznámil súdnemu exekútorovi úhradu celej vymáhanej pohľadávky povinným dňa 23.2.2012. Na základe uvedeného súd konštatoval, že v čase začatia exekučného konania (2.2.2012) pohľadávka oprávneného nebola uhradená, preto uzavrel, že exekúcia začala oprávnene, a preto súd námietky povinného zamietol. Uviedol však, že prihliadol na skutočnosť, že povinný uhradil pohľadávku povinného v plnej výške, teda pohľadávka zanikla splnením, preto ďalšie pokračovanie exekúcie nie je potrebné a z tohto dôvodu exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods.1 písm. f/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne osobitným uznesením po predložení vyúčtovania súdnym exekútorom.
3. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o zastavení exekúcie, podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku o zastavení exekúcie a výroku o trovách exekúcie (o trovách exekúcie však súd prvej inštancie nerozhodol, pretože si vymienil rozhodnúť o nich osobitným uznesením - pozn. odvolacieho súdu). Namietal, že súd nesprávne zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. Uviedol, že k zániku práva najčastejšie dochádza jeho splnením. Splnenie dlhu je však dôvodom na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k plneniu došlo mimo vykonávania exekúcie, t.j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, teda zo strany povinného došlo k dobrovoľnému splneniu záväzkov, v ktorom prípade oprávnený by podal nedôvodný návrh na vykonanie exekúcie. V prípade, že povinný plní v prospech oprávneného až po začatí exekučného konania, pôjde vždy o vymoženie (resp. čiastočné vymoženie) pohľadávky, kedy exekúcia bez ďalšieho končí a žiadne rozhodnutie sa nevydáva. Exekučný súd k platbám po začatí exekučného konania
neprihliada, ich uskutočnenie sa preukazuje priamo súdnemu exekútorovi. S poukazom na uvedené mal za to, že predmetné exekučné konanie začalo oprávnene na základe nesplateného právoplatného a vykonateľného exekučného titulu.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP.
5. V zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. V zmysle ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Z predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 2.2.2012, t.j. dňom doručenia návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, pričom exekučným titulom je Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice - okolie zo dňa 22.5.2008, č. XXX-XXXXXXXXXX- R., ktorým bola povinnému uložená pokuta v sume 6,37 € (192 Sk) za porušenie povinnosti ustanovenej v § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Dňa 14.2.2012 bolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie predmetnej exekúcie. Zo spisu mal odvolací súd ďalej preukázané, že dňa 11.2.2014 bolo telefonicky zistené na Exekútorskom úrade JUDr. Sabola, že oprávnený exekútorovi oznámil úhradu pohľadávky vo výške 6,37 € dňa 23.2.2012 (Úradný záznam v spise na č.l. 10, spísaný Y.. T.G. X., vyššou súdnou úradníčkou) .
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
10. Podľa § 60 ods. 1 písm. e) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), poverenie na vykonanie exekúcie vydané exekútorovi podľa § 44 exekútor bezodkladne vráti súdu, ak sa exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie.
11. Podľa § 60 ods. 2 Exekučného poriadku pred vrátením poverenia podľa odseku 1 písm. c) a e) je exekútor povinný zaslať účastníkom konania konečné vyúčtovanie exekučného konania, v ktorom uvedie najmä výšku vymoženej pohľadávky oprávneného, výšku vymožených trov oprávneného, výšku vymožených trov exekúcie exekútora v členení odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov, náhrada za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty. Konečné vyúčtovanie exekučného konania podľa predchádzajúcej vety zasiela exekútor spolu s vrátením poverenia aj súdu.
12. Podľa § 61 Exekučného poriadku; navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené.
13. Dôvody zániku práva obsiahnutého v exekučnom titule, ku ktorým došlo po jeho vydaní sú upravené v základných predpisoch a kódexoch súkromného práva. V zmysle § 57 ods. 1 písm. f) je dôvod zániku práva a nadväzne na to aj na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k splneniu došlo mimo vykonávania exekúcie.
14. V prípade vymoženia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie od povinného dochádza k skončeniu konania ex lege, a to dňom vymoženia pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie.
15. V posudzovanom prípade mal odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie preukázané, že pohľadávka oprávneného vo výške 6,37 € bola vymožená (k úhrade pohľadávky došlo až po začatí exekučného konania).
16. Nakoľko účinky skončenia konania (v prípade vymoženia pohľadávky) nastávajú priamo zo zákona, nie je potrebné o skončení exekúcie vydávať rozhodnutie, čo správne namietal oprávnený. O uvedených účinkoch skončenia konania je súdny exekútor bezodkladne povinný informovať súd tým, že mu vráti poverenie, na základe ktorého exekúciu vykonal.
17. Rozhodnutie, ktorým súd prvej inštancie exekúciu zastavil v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku, je z vyššie uvedených dôvodov potrebné považovať za nesprávne a ako nadbytočne vydané.
18. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že v posudzovanom prípade nie je dôvod vydávať ani rozhodnutie o trovách exekúcie vychádzajúc z ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie (len vtedy) rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku zrušil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd exekúciu zastavil, nakoľko dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli, resp. také dôvody neexistovali.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).