Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-179-2017.pdf
PDF · 111.51 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/179/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Romana Tichého v právnej veci žalobcov: 1/ Q. J., nar. X.X.XXXX a 2/ PhDr. J. J., rod. X., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom Z. č. XXX/XX, XXX XX I., právne zastúpení: Advokátska kancelária Krnáč s.r.o., so sídlom Námestie slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 232 293, proti žalovanej: P. J., rod. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. č. XXX/XX, XXX XX I., okres Y., právne zastúpená: Mgr. Juraj Frič, advokát so sídlom kancelárie V. E. Y. XXXXXL., v spore o zrušenie vecného bremena, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 9C/53/2016-264 zo dňa 19.12.2016, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania a konania o neodkladnom opatrení v celom rozsahu.
2. Okresný súd zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali zrušenia vecného bremena zriadeného v prospech žalovanej z dôvodu, že vecné bremeno nebolo zriadené platne a teda ho nemožno zrušiť. Z pripojeného katastrálneho spisu Okresného úradu Ružomberok - katastrálny odbor sp. zn. V 2217/12 mal okresný súd preukázané, že predmetom kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou ako predávajúcou a žalobcami ako kupujúcimi dňa 16.12.2011 bol predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci a k. ú. I., a to pozemku parcela KN C č. 624 zastavané plochy a nádvoria o výmere 463 m2 vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1-ina k celku zapísaného na LV č. XX, spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1-ica k celku na pozemku parcela č. KN C č. 626, zastavané plochy a nádvoria o výmere 22 m2 a pozemku parcela KN C č. 627, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 923 m2, ktoré všetky sú zapísané na LV č. XXX, spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/3-tina k celku na pozemku parcela KN C č. 622/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 64 m2 zapísaného na LV č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1-ica k celku na rodinnom dome súp. č. XXX zapísaný na LV č. XXX, za kúpnu cenu vo výške 6.000,-eur s tým, že žalobcovia mali nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti v príslušných spoluvlastníckych podieloch do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Predmetom kúpnej zmluvy bolo v čl. IV. bezodplatné zariadenie vecného bremena zodpovedajúceho právu doživotného užívania pozemku parcela KN C č. 624 a rodinného domu súp. č. XXX (zmenené na súp. č. XXX). Z rozhodnutia Správy katastra Ružomberok V 2358/11 zo dňa 17.01.2012 o prerušení konania, z
rozhodnutia Správy katastra Ružomberok V 2358/11 zo dňa 01.03.2012, rozhodnutia Katastrálneho úradu v Žiline Vo-5/2012-Hu zo dňa 03.05.2012, ako aj z rozhodnutia Správy katastra Ružomberok V 2358/11 zo dňa 08.06.2012 vyplynulo, že v čase uzatvárania predmetnej kúpnej zmluvy (t.j. dňa 16.12.2011) neboli účastníci predmetnej zmluvy, t.j. žalobcovia a žalovaná, v súčte spoluvlastníckych podielov podielovými spoluvlastníkmi vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1-ina k celku (t.j. výlučnými vlastníkmi) na rodinnom dome súp. č. XXX. Súčet spoluvlastníckych podielov na predmetnom rodinnom dome pripadajúcich na nich predstavoval veľkosť 3/4-tiny k celku a podielovou spoluvlastníčkou zvyšnej 1/4-tiny k celku bola sestra žalobcu 1/ X. B.. Účastníci predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 16.12.2011 teda neboli oprávnení zriadiť vecné bremeno zodpovedajúce právu doživotného užívania rodinného domu súp. č. XXX (predtým XXX). Uvedená kúpna zmluva je teda v časti zriadenia vecného bremena práva doživotného užívania rodinného domu súp. č. XXX absolútne neplatným právnym úkonom. Uvedený záver vyplýva aj z rozsudku NS SR sp. zn. 2Cdo/198/2006, z ktorého možno jednoznačne vyvodiť, že zmluva o zriadení vecného bremena uzavretá len s niektorými spoluvlastníkmi je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože sa prieči zákonu, a to § 139 ods. 2 a § 151 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okresný súd sa následne zaoberal v intenciách § 41 Občianskeho zákonníka otázkou, či možno časť predmetného právneho úkonu, t.j. kúpnej zmluvy zo dňa 16.12.2011, ktorej predmetom bolo zriadenie vecného bremena doživotného užívania predmetného rodinného domu, oddeliť od ostatného obsahu predmetnej kúpnej zmluvy, t.j. od kúpy predmetných nehnuteľností, pričom dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti, pri ktorých došlo k uzavretiu zmluvy nemožno tieto dve časti zmluvy od seba oddeliť. Z vyjadrenia samotnej žalovanej k žalobe zo dňa 03.08.2016 jednoznačne vyplýva, že keď žalovaná uzatvárala predmetnú kúpnu zmluvu (t.j. zmluvu zo dňa 16.12.2011), dôvodne predpokladala, že v rodinnom dome bude môcť v pokoji dožiť, na čo sa žalobcovia podpísaním zmluvy o zriadení vecného bremena zaviazali a v inom prípade by zmluvu neuzavrela. Uvedené potvrdila prostredníctvom svojho právneho zástupcu aj vo svojom vyjadrení na pojednávaní zo dňa 19.12.2016. Z predmetnej kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena potom jednoznačne vyplýva, že časť zmluvy o kúpe predmetných nehnuteľností a časť zmluvy o zriadení vecného bremena sú vôľovo navzájom prepojené časti zmluvy (v prípade, ak by nedošlo ku konsenzu zmluvných strán ohľadne jednej časti zmluvy, t.j. kúpy nehnuteľností, nedošlo by k vzájomnému konsenzu zmluvných strán ani ohľadne druhej časti zmluvy, t.j. zriadenia vecného bremena). Uvedené vyplýva aj z následného správania sa žalovanej, ktorá po uzavretí predmetnej zmluvy zabezpečovala svoje bytové potreby na základe práva zodpovedajúcemu uvedenému vecnému bremenu a takto zabezpečuje svoje bytové potreby doposiaľ. Neoddeliteľnosť týchto častí zmluvy jednoznačne vyplýva aj z následného správania sa žalobcov, popísaného vo vyjadrení žalobcov zo dňa 02.09.2016, podľa ktorého sa žalobcovia potom, ako bol návrh na vklad predmetnej kúpnej zmluvy zamietnutý, avšak finančné prostriedky (kúpna cena) už boli žalobcami prevedené v prospech žalovanej, domáhali od žalovanej vrátenia finančných prostriedkov. Žalovaná na predmetnú žiadosť mala reagovať tak, že peniaze už minula, a preto peniaze vráti, až keď jej manžel vyhrá nejaké finančné prostriedky. Žalobcovia následne uzatvorili kúpnu zmluvu zo dňa 25.09.2012, ktorou odkúpili od sestry žalobcu 1/ jej spoluvlastnícky podiel v rámci rodinného domu vo veľkosti 1/4-tina k celku, čím sa stali výlučnými vlastníkmi rodinného domu, a preto boli oprávnení zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania rodinného domu v prospech žalovanej. Účastníčkou kúpnej zmluvy uzavretej medzi X. B., t.j. sestrou žalobcu 1/ ako predávajúcou a žalobcami ako kupujúcimi zo dňa 25.09.2012 žalovaná nie je, a uzavretím takejto zmluvy nebolo možné odstrániť nedostatok absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým je postihnutá kúpna zmluva zo dňa 16.12.2011. Keďže kúpna zmluva zo dňa 16.12.2011 je ako celok absolútne neplatným právnym úkonom, nemohli žalobcovia na základe nej do BSM nadobudnúť spoluvlastnícky podiel na predmetnom rodinnom dome a v konečnom dôsledku (keďže spoluvlastnícke podiely žalobcov a X. B. v tom čase v súčte netvorili podiel rovnajúci sa 1/1 k celku) neboli žalobcovia oprávnení uzatvoriť s X. B. zmluvu o zriadení vecného bremena v prospech žalovanej ani na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.09.2012. Kúpna zmluva zo dňa 25.09.2012 nie je svojím obsahom urovnaním prezumovaným § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka, resp. kumulatívnou nováciou prezumovanou § 516 Občianskeho zákonníka alebo privatívnou nováciou prezumovanou § 570 Občianskeho zákonníka, keďže kúpna zmluva zo dňa 25.09.2012 na zmluvu zo dňa 16.12.2011 nijakým spôsobom neodkazuje a účastníčkou tejto zmluvy žalovaná nie je. Z uvedeného dôvodu nebolo možné podľa názoru okresného súdu takýmto spôsobom odstrániť nedostatok spočívajúci v absolútnej neplatnosti zmluvy zo dňa 16.12.2011. O trovách konania okresný súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanej, ktorá bola v spore v celom rozsahu úspešná, náhradu trov konania a trov konania o neodkladnom opatrení v plnom rozsahu.
3. Proti citovanému rozsudku v celom rozsahu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/ a 2/. V odôvodnení uviedli, že na zriadenie vecného bremena k spoluvlastníckemu podielu na veci netreba súhlas ostatných spoluvlastníkov, lebo nejde o prípad hospodárenia so spoločnou vecou v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak by aj išlo o hospodárenie so spoločnou vecou, účastníci kúpnej zmluvy zo dňa 16.12.2011 by mali väčšinu hlasov potrebnú na rozhodnutie o hospodárení s predmetnými nehnuteľnosťami. Žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka ani iného všeobecne záväzného predpisu nezakazuje zriadenie vecného bremena podielovým spoluvlastníkom. Rozhodnutím žalobcov o zriadení vecného bremena pre žalovanú nie sú dotknuté práva ostatných menšinových podielových spoluvlastníkov rozhodovať o hospodárení so spoločnou vecou, keďže sa ich rozhodnutiu musia podrobiť aj osoby oprávnené z vecného bremena. Podmienky na vyhlásenie zmluvy za neplatnú neboli splnené, keďže zmluva zo dňa 16.12.2011 je aj v časti zriadenia vecného bremena platná. Žalobcovia zároveň poukázali na to, že vytýkané pochybenia sa im podarilo zhojiť neskorším úkonom. Dňa 25.9.2012 uzatvoril žalobca 1/ so svojou sestrou X. B. kúpnu zmluvu, ktorou nadobudol okrem iného aj spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu a pozemku, na ktorom rodinný dom stojí, pričom opätovne žalobcovia zriadili vecné bremeno v prospech žalovanej. Správa katastra Ružomberok právoplatným rozhodnutím č. V 2217/12 zo dňa 22.10.2012 povolila vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcov na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.9.2012, ako aj zmluvy zo dňa 16.12.2011. Až týmto rozhodnutím nastali právne účinky zriadenia vecného bremena v prospech žalovanej spočívajúceho v práve doživotného užívania rodinného domu a pozemku, na ktorom je rodinný dom postavený, i keď zmluvne zriadili vecné bremeno zmluvou zo dňa 16.12.2011 a zmluvou zo dňa 25.9.2012. Došlo teda ku konvalidácii, keďže odpadol dôvod neplatnosti právneho úkonu. Žalobcovia zároveň navrhovali výsluch JUDr. A. Q. vedúcej oddelenia zápisov práv k nehnuteľnostiam ohľadom správnosti postupu žalobcov pri zriaďovaní vecného bremena. Podľa názoru žalobcov nie je potrebné, aby všetci podieloví spoluvlastníci boli účastníkmi jednej zmluvy, ktorou sa zriaďuje vecné bremeno. Samostatné zmluvy s každým spoluvlastníkom nebránia vkladu, keď súčet spoluvlastníckych podielov tvorí celú nehnuteľnosť. Možno konštatovať, že vecné bremeno bolo zriadené v prospech žalovanej zákonným spôsobom. Žalobcovia sa nestotožnili ani s názorom okresného súdu o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 16.12.2011 ako celku. Žalovaná deklarovala svoju vôľu podpísať kúpnu zmluvu aj bez zriadenia vecného bremena. Zmluva zo dňa 16.12.2011 bola pripravená len ako kúpna zmluva, avšak v deň jej podpisu sa žalobcovia rozhodli, že by chceli zakomponovať do kúpnej zmluvy aj vecné bremeno ako prejav dôvery žalovanej a zabezpečiť jej bývanie. Uvedené je zrejmé z obsahu kúpnej zmluvy, kedy advokát JUDr. V. S. poverený spísaním zmluvy prerobil pripravenú kúpnu zmluvu tak, že do nej zapracoval aj vecné bremeno, pričom ostatné ustanovenia zostali nezmenené. V tejto súvislosti navrhovali žalobcovia výsluch JUDr. V. S., ktorý by mohol objasniť celú situáciu, ktorá nastala v deň podpisovania predmetnej zmluvy. Žalobcovia na základe uvedených skutočností navrhovali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia vo výške 100% alebo, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 15.3.2017, v ktorom uvádza, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie sa stotožňuje, keďže súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom na náležité zistenie skutkového stavu potrebného na rozhodnutie vo veci samej, z vykonaných dôkazov vyvodil správne skutkové závery. Súhlasila s právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého sporové strany neboli oprávnené zriadiť vecné bremeno zodpovedajúce právu doživotného užívania rodinného domu, preto je kúpna zmluva v časti zriadenia vecného bremena práva doživotného užívania rodinného domu absolútne neplatným právny úkonom. Zároveň sa stotožnila so záverom okresného súdu o neoddeliteľnosti časti zmluvy o zriadení vecného bremena od ostatnej časti zmluvy zo dňa 16.12.2011, pričom súd prvej inštancie vyšiel zo správneho skutkového zistenia, že žalovaná pri uzatváraní kúpnej zmluvy dôvodne predpokladala, že v rodinnom dome bude môcť v pokoji dožiť a v inom prípade by zmluvu neuzavrela. Pokiaľ žalobcovia v tomto štádiu konania navrhli vykonanie ďalších dôkazov, tieto nemôžu priniesť žiadnu takú zmenu skutkového stavu, ktorá by sa mohla prejaviť v inom právnom posúdení veci. Navyše ich vykonanie neprichádza s poukazom na ustanovenia § 185 ods. 2 veta za bodkočiarkou CSP v spojení s § 154 CP do úvahy. Taktiež je vylúčené, aby odvolací súd vzal do úvahy nové skutkové tvrdenia žalobcov, ktoré sú uvedené v čl. III. Odvolania, tento je viazaný skutkový stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP).
5. Žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 11.4.2017 k vyjadreniu žalovanej v podstate zotrvali na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní. Tvrdenia o vzájomnom vôľovom prepojení časti zmluvy
v časti o zriadení vecného bremena a ostatnej časti kúpnej zmluvy považovali za nepodložené a nezodpovedajúce skutočnému stavu veci, nakoľko sú založené len na jedinom, účelovom tvrdení žalovanej. Súd prvej inštancie vôbec nebral do úvahy vyjadrenia žalobcov vo vzťahu k okolnostiam uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy, ako ani k následnému postoju a správaniu žalovanej, kedy po uhradení kúpnej ceny, po tom ako správa katastra odmietla návrh predmetnej kúpnej zmluvy zavkladovať, odmietala vrátiť kúpnu cenu a uskutočniť akékoľvek právne úkony za účelom odstránenia vytknutých nedostatkov. Konanie žalovanej sa od uzatvorenia vzťahu javí ako účelové, až podvodné, s úmyslom privodiť si majetkový prospech na úkor žalobcov. Súd prvej inštancie v rozsudku opomenul základný princíp výkladu zmlúv, ktorým je priorita výkladu , ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné oba výklady (ÚS SR sp. zn. I. ÚS 625/03). Žalobcovia sa nestotožnili ani s tvrdením žalovanej, že v rámci odvolacieho konania neprichádza do úvahy vykonanie v odvolaní navrhovaných dôkazov. S poukazom na § 383 CSP, § 384 ods. 1,4 CSP, § 366 písm. c/ CSP odvolací súd môže za zákonom definovaných podmienok, ktoré sú aplikovateľné aj na prejednávanú vec, vykonať dokazovanie v potrebnom rozsahu.
6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalobcov v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom podľa § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
7. Odvolací súd nepovažuje odvolacie námietky žalobcov za dôvodné.
8. V súdnej veci sa žalobcovia domáhali zrušenia vecného bremena zriadeného v prospech žalovanej, spočívajúceho v práve doživotného užívania rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku KNC č. 624 zapísaného na LV č. XXX pre k. ú. I., obec I., okres Y. a uvedeného pozemku.
9. Vecné bremeno vzniká v zmysle ustanovenia § 151o ods.1 písm. a/ Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) (okrem iných právnych dôvodov) aj na základe zmluvy o zriadení vecného bremena. Nadobúdateľ práva zodpovedajúceho vecného bremenu odvodzuje toto právo od vlastníka, ktorý zmluvou vecné bremeno zriadil. Účastníkom zmluvy o zriadení vecného bremena je povinná osoba, teda vlastník nehnuteľností, a oprávnená osoba, teda osoba, ktorej patrí právo z vecného bremena. V tých prípadoch, keď vecné bremeno zaťažuje celú nehnuteľnosť, napríklad právo užívať byt alebo dom, a táto nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve, vyžaduje sa, aby všetci spoluvlastníci boli účastníkmi zmluvy o zriadení vecného bremena. Nestačí ich súhlas.
10. Pokiaľ žalobcovia poukazujú na skutočnosť, že na zriadenie vecného bremena k spoluvlastníckemu podielu na veci netreba súhlas ostatných spoluvlastníkov, lebo nejde o hospodárenie so spoločnou vecou v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade sa nejednalo o zriadenie vecného bremena k spoluvlastníckemu podielu, ale takto vymedzené vecné bremeno sa dotýkalo celej veci, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve všetkých spoluvlastníkov. Je nesporné, že vecné bremeno môže v niektorých prípadoch zriadiť len spoluvlastník nehnuteľnosti, a to bez toho, že by ďalší spoluvlastníci boli účastníkmi tejto zmluvy, alebo že by k tomu dali svoj súhlas. Ide o prípady, keď sa vecné bremeno zriaďuje len ohľadne jeho spoluvlastníckeho podielu, a to v rozsahu jeho spoluvlastníckych práv zodpovedajúcich ustanoveniu § 137 ods. 1 O. z. (napr. išlo by o poskytovanie stravy, ošatenie a pod.). Ak sa vecné bremeno týka celej nehnuteľnosti a teda neobmedzuje práva iba jedného spoluvlastníka (napr. ide o právo prechodu cez pozemok, právo doživotného užívania nehnuteľnosti), potom musia byť účastníkmi zmluvy o zriadení vecného bremena všetci spoluvlastníci. Nestačí, aby ostatní spoluvlastníci dali ku zriadeniu takéhoto vecného bremena iba svoj súhlas. Zmluva o zriadení takéhoto vecného bremena uzavretá len niektorými spoluvlastníkmi je absolútne neplatná podľa § 39 OZ. Takýto záver vyslovil vo svojom rozhodnutí aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 2 Cdo 198/2006 a vyplýva aj zo stanoviska Cpj 55/87 publikovaného pod R 14/88. Záver okresného súd o absolútnej neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 16.12.2011 v časti zriadenia vecného bremena doživotného užívania predmetného rodinného domu a pozemku, na ktorom je postavený, je správny.
11. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie o neoddeliteľnosti časti predmetného právneho úkonu - zmluvy o zriadení vecného bremena od ostatného obsahu kúpnej zmluvy zo dňa
16.12.2011. Nemožnosť oddelenia neplatnej časti právneho úkonu od jeho ostatnej časti možno vyvodiť výkladom prejavu vôle účastníkov právneho úkonu, prípadne z okolností, za ktorých k nemu došlo alebo z účelu, ktorý konajúci právnym úkonom sledoval. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie, predovšetkým z vyjadrení strán týkajúcich sa okolností pred uzatvorením a pri uzatváraní predmetnej zmluvy, bolo podľa názoru odvolacieho súdu spoľahlivo preukázané, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy by nedošlo bez súčasného zriadenia vecné bremena v prospech žalovanej. Odvolací súd však dodáva, že vyriešenie tejto otázky nie je pre súdenú vec podstatné. Podstatnou prejudiciálnou otázkou je posúdenie, že vecné bremeno platne nevzniklo.
12. Žalobcovia v odvolaní navrhovali výsluch advokáta JUDr. V. S. ohľadom okolností uzatvárania predmetnej zmluvy a výsluch JUDr. A. Q. týkajúci sa postupu žalobcov pri zriaďovaní vecného bremena.
13. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
14. Podľa § 384 ods. 1 CSP, ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám.
15. Podľa § 384 ods. 3 CSP, odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366.
16. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
17. V ustanovení § 383 CSP <. je vyjadrená zásada, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Odvolací súd nemôže prehodnotením dokazovania, ktoré vykonal súd prvej inštancie, odlišne posúdiť skutkový stav prejednávanej veci. Táto zásada vyplýva z princípu neúplnej apelácie. Výnimku z tejto zásady predstavujú prípady, v ktorých odvolací súd dokazovanie zopakuje alebo doplní. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám. Odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranou, ak ich nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla, ako aj doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366 CSP <. keď pôjde o tzv. novoty v odvolacom konaní. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy. Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.
18. V danom prípade nedošlo k naplneniu podmienok pre doplnenie, prípadne pre zopakovanie dokazovania, tak ako je to predpokladané vo vyššie citovaných ustanoveniach. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, ustálil skutkový stav. Tvrdeniami strany a návrhmi na vykonanie dôkazov, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, nebolo preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 366 písm. c/ CSP.
19. V nadväznosti na uvedené je potrebné konštatovať, že kúpna zmluva je ako celok absolútne neplatným právnym úkonom, pričom absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a súd na ňu musí prihliadať aj bez návrhu. Absolútnu neplatnosť nemožno napraviť dodatočným schválením a nemôže
byť konvalidovaná ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy nebolo možné napraviť inak ako novou zmluvou, ktorou si mali účastníci možnosť nanovo upraviť svoje práva, k čomu však v súdenej veci nedošlo. Kúpnou zmluvou zo dňa 25.9.2012 došlo len k prevodu spoluvlastníckeho podielu sestry žalobcu 1/ na žalobcov 1/ a 2/ do ich BSM, avšak ani touto zmluvou nebolo možné vzhľadom na závery o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 16.12.2011 zriadiť v prospech žalovanej vecné bremeno. a zriadené vecné bremeno zodpovedajúce právu doživotného užívania rodinného domu. Ako správne konštatoval okresný súd, kúpna zmluva zo dňa 25.9.2012 na zmluvu zo dňa 16.12.2011 nijakým spôsobom neodkazuje a navyše žalovaná nebola ani účastníčkou zmluvy zo dňa 25.9.2012 v časti zriadenia vecného bremena.
20. Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
21. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v spojení s § 396 ods. 1 CSP a nárok na ich náhradu priznal úspešnej žalovanej.
24. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)