Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-413-2016.pdf
PDF · 96.97 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/413/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudkýň JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu Dopravný podnik Bratislava a.s., so sídlom v Bratislave, Olejkárska 1, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom Advokátskej kancelárie ECKER-KÁN & Partners so sídlom v Bratislave, Námestie M. Benku 9-C1 proti žalovanému Ľ. Y., S.. XX.X.XXXX, S. M. Q. S., Ť. XXX/XX, v konaní na súde prvej inštancie zastúpeného Emíliou Popovičovou, pracovníčkou Okresného súdu Michalovce, o zaplatenie 70,70 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 7C 279/2015-27 z 11.5.2016
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 70,70 eur, ako aj trovy konania vo výške 16,50 eur na označený účet právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a úspešnému žalobcovi priznal trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 eur. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 MCdo 21/2009, skúmal účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore a dospel k záveru, že jediným účelne vynaloženým nákladom žalobcu, ktorý mal v konaní plný úspech, je zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 €. Náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním advokátom súd žalobcovi nepriznal, pretože bol toho názoru, že sa nejednalo o náklady účelne vynaložené. Uviedol, že nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie advokátom a v priebehu konania ho rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie advokátom na jednej strane a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré spolu síce úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Náklady zastúpenia žalobcu advokátom súd považoval za neúčelné po zistení, že sa jednalo o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom žalobca nároky uplatňuje vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej strany, dátum jazdy bez platného cestovného lístka, číslo dokladu o prepravnej kontrole, výšku dlhu (súčet cestovného a sankcie) a začiatok omeškania. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti. Ide o typovo jednu z najjednoduchších vecí, kde súd nemá poznatok, aby takáto žaloba bola niekedy zamietnutá. Žalobca a právny zástupca sú si uvedených okolností vedomí a preto sa ani nikdy nezúčastňujú súdom nariadených pojednávaní, vychádzajúc z toho, že súd s pravdepodobnosťou rozhodne na základe predložených písomných podkladov v prospech žalobcu. Súd aplikoval na vec aj ust. § 150 ods. 2 O.s.p., lebo podľa súdu neprimeranosťou v zmysle cit. ust. nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou trov konania, ale vôbec aj vznik trov konania, ktorý (vznik) vo vzťahu k jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný. V tomto
smere poukazoval na nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I. US 988/2012 a rozhodnutie KS v Košiciach sp.zn. 6Co 443/2014 z 29.5.2015.
3. Rozsudok vo výroku o trovách konania napadol v zákonnej lehote (včas) podaným odvolaním žalobca, ktorý bol toho názoru, že rozhodnutie o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. § 150 ods. 2 O.s.p., v dôsledku čoho neprimerane znížil trovy konania a neodôvodnene priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov konania uplatňovaných žalobcom v návrhu na začatie konania. Poukázal na to, že ustanovenie § 150 O.s.p. umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkom, ktorí by inak mali právo na náhradu trov konania, túto náhradu úplne alebo sčasti nepriznal, ale záver súdu o tom, že ide o výnimočný prípad a že sú vo veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností a zo starostlivého posúdenia všetkých rozhodných hľadísk. Treba posúdiť predovšetkým majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery účastníkov konania, teda nielen pomery toho, kto by mal nahradiť trovy konania, ale je nevyhnutné zvážiť, ako by sa také rozhodnutie dotklo najmä majetkových pomerov oprávneného účastníka. Poukázal na to, že súd odôvodnil svoje rozhodnutie o trovách konania len v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého „ak sú trovy v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.“ Je nepochybné, že aj predmetnú vec je možné považovať za drobný spor podľa § 200ea O.s.p.. Neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je však potrebné v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne. Odvolateľ poukázal na ustálenú súdnu prax, a to najmä na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave ako odvolacieho súdu (tiež však ostatných krajských súdov, ktoré sú totožné, resp. sa prikláňajú k právnym názorom uvedeným v priložených uzneseniach Krajského súdu v Bratislave), ktorý uzneseniami sp. zn. 7Co 32/2009 a sp. zn. 7Co 64/2009, ako aj inými, zmenil v obdobných prípadoch s totožným skutkovým stavom rozhodnutie súdu prvej inštancie s odôvodnením, že aj v konaní, predmetom ktorého je drobný spor, musí súd vždy postupovať dôsledne podľa vyššie uvedených zásad, pretože ani v takýchto konaniach sa nezmenila rovnosť účastníkov konania (§ 1, § 18 O.s.p.) a ústavné právo každého domáhať sa ochrany na súde a právo účastníka na spravodlivý súdny proces (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky). Nemožno preto nepriznať, resp. znížiť trovy konania len preto, že ide o drobný spor a len s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p.. Takýmto postupom, ktorým súd náležite neodôvodní svoje rozhodnutie, resp. absentujú také argumenty, ktoré by mali pre rozhodnutie relevantný význam, nepochybne odníma účastníkom konania možnosť konať pred súdom. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR (napr. II. ÚS 6/2003, III. ÚS 119/2003, III. ÚS 74/2008) nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že súd nesprávne použil ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. aj z dôvodu, že zákon nedefinuje pojem „neprimerané“ a ani súdna a aplikačná prax nevygenerovala rozsah neprimeranosti, avšak tento nedostatok nemožno ospravedlniť tým, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysvetlí, akými úvahami sa riadil pri použití označeného ustanovenia O.s.p.. Toto ustanovenie ďalej nevymenúva explicitne prípady, v ktorých je možné trovy konania nepriznať alebo znížiť, preto je potrebné vykladať jeho obsah v súlade s dôvodovou správou k zákonu č. 384/2008 Z.z. zmena Občianskeho súdneho poriadku a niektorých zákonov (ďalej aj „zmena O.s.p.“), ktorým bol s účinnosťou od 15.10. 2008 zmenený a doplnený O.s.p.. V zmysle dôvodovej správy môže súd pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané. V týchto konaniach najmä trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako je samotná výška pohľadávky. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku nedostatočne odôvodnil zníženie trov konania, a to len tým, že trovy konania sú voči pohľadávke neprimerané, pričom sa nezaoberal výškou vzájomného pomeru výšky trov konania, trov právneho zastúpenia a istiny. Domnieva sa, že niekoľkonásobne vyššiu sumu je potrebné v zmysle logického výkladu dôvodovej správy k zmene O.s.p., ktorým bol s účinnosťou od 15.10.2008 zmenený a doplnený O.s.p. k ustanoveniu § 150 ods. 2 O.s.p. chápať minimálne dvojnásobne vyššiu sumu ako je výška samotnej istiny, čo v tejto prejednávanej veci nie je. Z rozhodovacej činnosti je súdom známe, že v súčasnosti prebieha pomerne značné množstvo súdnych sporov, kde predmetom konania je pohľadávka vo výške niekoľko euro. Práve v takýchto konaniach vyčíslené trovy konania predstavujú niekoľkonásobok (rozhodne nie len dvojnásobok alebo trojnásobok) samotnej pohľadávky a možno ich vzhľadom na nie ich samotnú výšku, ale na pomer medzi výškou istiny a výškou trov konania označiť za neprimerané. Preto má za to, že pri rozhodovacej činnosti súdu v zmysle ustálenej súdnej praxe je k aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. primeraná len situácia, keď suma trov konania viacnásobne prekročí sumu istiny, ktorá je predmetom konania, čo však nie je prípad súdenej veci. Nakoľko uplatňované trovy konania neprekračujú niekoľkonásobne výšku istiny a okrem súdneho poplatku predstavujú odmenu
za právnu službu za minimálny počet úkonov, za ktoré je stanovená minimálna sadzba, súd prvej inštancie nesprávne v napádanom rozhodnutí aplikoval ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. Na základe uvedených skutočností má žalobca za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, z čoho nepochybne vyplýva záver, že súd svojím postupom odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Súd mal o trovách konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania a priznať žalobcovi ako úspešnej strane sporu náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. V prejednávanej veci sú účelne uplatnené trovy konania, ktoré spočívajú jednak v zaplatení súdneho poplatku za návrh na začatie konania v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov v znení neskorších právnych predpisov a z minimálnej tarifnej odmeny advokáta za právne služby v občianskom konaní podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase podávania návrhu na začatie konania vo veci samej. Odvolateľ zároveň poukázal na skutočnosť, že zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou žalobcu, a preto nemožno podľa správneho úsudku a dobrej vôle znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Je zrejmé, že samotné úkony právnych služieb a postup advokáta pri prevzatí právneho zastúpenia, odoslaní výzvy na zaplatenie pred podaním návrhu na začatie konania, príprave návrhu na začatie konania a podaní návrhu na príslušnom súde je náročný a zložitý proces, vyžadujúci si primeranú časovú náročnosť, ktorú je advokát povinný venovať kontrole správnosti a úplnosti podania, ako i dôkazných prostriedkov predkladaných spolu s návrhmi na začatie konania. Cieľom súdneho konania je vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi, preto tvrdí, že všetky uplatňované trovy konania v návrhu na začatie konania vo veci samej sú účelne vynaložené a uplatňované v súlade s právnymi predpismi SR, a vyčíslené v minimálnej výške v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase podávania návrhu na začatie konania vo veci samej. Je nepochybné, že žiadne ustanovenie hmotných či procesných noriem platných na území SR neobmedzuje právo účastníka dať sa zastupovať v súdnom procese advokátom. Uvedené platí aj v prípade občianskeho súdneho konania. Právo účastníka na zastupovanie advokátom nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené ani v tzv. drobných sporoch a neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Nariadenie deklaruje v bode 29 Preambuly, že „neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy“. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd v uznesení sp. zn. 6Co/271/2009 dospel k záveru, že žalobca, ktorý bol v predmetnom drobnom spore zastúpený advokátom, má ako úspešný účastník právo na náhradu (okrem vlastne účelne vynaložených trov i) trov spojených s poskytnutím právnych služieb, ktoré mu v označenom spore poskytol splnomocnený advokát. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že rozsah zníženia trov v danom prípade je odporujúci dobrým mravom a považuje za nespravodlivé, neodôvodnené a neprimerané, aby žalovaný neznášal trovy procesne plne úspešného žalobcu, ktoré mu vznikli, vrátane trov právneho zastúpenia v zmysle § 142 ods. l O.s.p.. Rovnaký právny názor uviedol v odôvodnení uznesenia sp. zn. 11Co/444/2013 z 29. apríla 2009 aj Krajský súd v Trnave, keď v skutkovo totožnej veci v odôvodnení argumentoval, že ako odvolací súd sa nemohol stotožniť s mierou zníženia vykonanou súdom prvej inštancie. Podľa názoru Krajského súdu v Trnave ako odvolacieho súdu je dôvodné zníženie trov právneho zastúpenia do výšky uplatňovanej pohľadávky. Súčasne si žalobca v zmysle ustanovenia § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 20,26 eur. Žalobca žiada, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 89,96 eur a priznal mu aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 20,26 eur.
4. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zostávajú zachované (§ 470 ods. 1, 2 prvá veta CSP).
5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) preskúmal odvolanie žalobcu spolu s konaním súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom
z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodne podané a rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania nie je možné potvrdiť (§ 387 CSP), ani zmeniť (§ 388 CSP).
6. Rozsudok, okrem výroku o trovách konania, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 3 CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.
7. Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30. júna 2016, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenia práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
8. Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
9. Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 €, od toho okamihu ide o drobný spor.
10. Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. účinného do 30. júna 2016, umožňovalo súdu, aby v rámci svojho uváženia v medziach tohto zákonného ustanovenia nepriznal alebo znížil trovy konania, ktoré sú v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke. Z dôvodovej správy k ust. § 150 ods. 2 O.s.p. v znení zákona č. 348/2008 Z.z. účinného od 15.10.2008 vyplýva, že predkladateľ zákona navrhol pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných sporoch neprimerané, obdobne ako je upravené v Nariadení EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Podľa cit. Nariadenia drobnými vecami, v ktorých sú trovy proti pohľadávke neprimerané, sa rozumejú spravidla právne veci s nízkou hodnotou sporu (akou je aj prejednávaná vec), že v týchto konaniach najmä trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka, pričom cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta, a spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo zaujímavé. Účelom tejto zákonnej úpravy bolo práve eliminovanie trov právneho zastúpenia pri hromadne uplatňovaných pohľadávkach. Ust. § 150 ods. 2 O.s.p. je možné použiť nielen v prípade, keď trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako je samotná pohľadávka.
11. V prejednávanej veci s nízkou hodnotou sporu (v zmysle ust. § 200ea ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodnutia) súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania správne použil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ust. mohol pristúpiť k zníženiu trov konania účelne vynaložených žalobcom, ktorý mal v tomto (skutkovo a právne jednoduchom) spore plný úspech. Ust. § 150 ods. 2 O.s.p. však súd čiastočne nesprávne aplikoval na daný prípad vzhľadom na to, že sa dôsledne nezaoberal vzájomným pomerom výšky trov konania (vrátane trov právneho zastúpenia) a výšky pohľadávky, ktorá je predmetom konania, pričom vychádzal tiež z nesprávneho názoru, že jediný účelným nákladom na vedenie sporu bolo zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu. Náhradu trov konania priznanú žalobcovi súd preto neodôvodnene a neprimerane znížil, pokiaľ mu priznal iba náhradu zaplateného súdneho poplatku a nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia (primerane zníženú, zodpovedajúcu primeraným nákladom na vedenie sporu), a rozhodol tak o trovách konania v prejednávanej veci v rozpore so zákonom.
12. Odvolanie žalobcu treba považovať za dôvodne podané, preto z uvedených dôvodov musel byť rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. c) a § 391 ods. 1 CSP zrušený a v rozsahu zrušenia vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom opätovne rozhodne o trovách konania súd prvej inštancie v zmysle od 1.7.2016 účinných ustanovení so zreteľom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov (§ 391 ods. 2 CSP), podľa platného Civilného sporového poriadku (§ 470 ods. 1 CSP).
13. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).