Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-1T/55/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany, samosudkyňou Mgr. Ľubomírou Podmaníkovou, v trestnej veci obžalovanej T. B. pre prečin ohovárania podľa § 373 odsek 1, odsek 2 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 140 písmeno b) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Topoľčanoch dňa 15.11.2017, takto

rozhodol:

obžalovaná

T. B., narodená XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A., J. L. XXXX/XX

sa u z n á v a v i n n o u , ž e :

1/ obžalovaná od presne nezisteného času v roku XXXX až do súčasnosti v A., v budove H. U., roznášaním písomných materiálov s urážlivým obsahom, ako i prostredníctvom internetu na stránke Z. i iným verejne dostupným spôsobom, rozširovala nepravdivé a hrubo urážlivé informácie o poškodených T.. V. A. a L.. R. I. - pracovníčkach H., o ktorých oznamovala a šírila nepravdivé informácie, ktoré boli spôsobilé značnou mierou ohroziť ich vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ich v zamestnaní, či narušiť ich rodinné vzťahy, alebo im spôsobiť inú vážnu ujmu a to ako pomstu za to, že v príčinnej súvislosti s konaním poškodených, ako pracovníčok H. jej bolo odňaté zo starostlivosti dieťa - syn L.,

2/ obžalovaná približne po dobu 10 rokov, až do súčasnosti, výslovne proti vôli poškodenej F. N. - sestry obžalovanej, túto kontaktuje, vhadzuje jej do poštovej schránky v mieste jej bydliska na Q. ulici č. XXXX/ XX v A. rôzne písomnosti, v ktorých poškodenú uráža, sústavne jej posiela SMS správy s urážlivým obsahom, čím poškodenej výrazne zhoršuje kvalitu života

t e d a :

1/ o inom oznámila nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu a spáchala taký čin z osobitného motívu - z pomsty a spáchala taký čin verejne,

2/ iného dlhodobo prenasledovala takým spôsobom, že to mohlo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života tým, že ho kontaktovala prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, písomne alebo inak proti jeho vôli a spáchala čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

t ý m s p á c h a l a

v bode 1/ rozsudku

prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písmeno b), písmeno c), Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 140 písmeno b) Trestného zákona.

v bode 2/ rozsudku

prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a odsek 1 písmeno c), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b) Trestného zákona.

Z a t o s a j e j u k l a d á :

Podľa § 373 odsek 2 Trestného zákona, za nezistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a zistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona a § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a obžalovanej ukladá probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 51 odsek 3 písmeno f) Trestného zákona ukladá obžalovanej obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktovať F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Ul. Q. č. XXXX/XX v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami. Podľa § 51 odsek 4 Trestného zákona ukladá obžalovanej povinnosť písomne sa ospravedlniť poškodenej F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Ul. Q. č. XXXX/XX, poškodenej T.. V. A., nar. XX.XX.XXXX, zamestnankyni H. U. A. a poškodenej L.. R. I., nar. XX.XX.XXXX, zamestnankyni H. práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany.

Podľa § 51 odsek 4 písmeno g) Trestného zákona ukladá obžalovanej povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodenú F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., E. s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby súd prejednal trestnú vec obžalovanej T. B. a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchmi obžalovanej, svedkyne - poškodenej T.. V. A., svedkyne - poškodenej L.. R. I., svedkyne - poškodenej F. N., prečítaním svedeckej výpovede R.. U.. L. W. a oboznámením obsahu listinných dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní i súdnom konaní.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie, že je nevinná. Vypovedala, že všetko sa odvíja od jej syna, ktorý sa flákal od roku XXXX prestal chodiť do školy, chcela dosiahnuť, aby ho dali do krízového centra, no nestalo sa tak. U. I. pozná z čias, keď robila ešte vychovávateľku na základnej škole, tie veci ktoré o nich píše, sa dozvedela v meste, rozprávali jej to iní ľudia, z týchto informácii čerpala. Pani A. pozná iba z H., priznáva, že to na nich písala. Čo sa týka jej sestry, tej hádže do schránky exekučné listy, ktoré chodia jej a týkajú sa exekúcii jej syna, keďže si ho dala ona pred XX rokmi zveriť, tak jej tieto listy hádže do schránky. Robí to asi od mája od roku XXXX, so sestrou sa nerozpráva, vždy jej poslala smsku, nikdy jej nepovedala, že si to nepraje.

Svedkyňa - poškodená T.. V. A. vypovedala, že H. A. dal podnet v roku 2016 na vyšetrenie ohovárania zo strany obžalovanej, nakoľko táto od roku 2011 píše rôzne skutočnosti, informácie, ktoré sa týkajú jej, jej osobného stavu a to verejne pred kolegami, jej rodinou a takto zasahuje do jej súkromia. Začalo sa to, keď prebiehalo konanie ohľadom jej maloletého syna, no neskončilo to jeho plnoletosťou, stále to pokračovalo a myslí si, že už aj presiahlo určitú mieru. Písala listy, emaily, zapájala sa do komunikácii na internete, kde spomínala jej meno, ohovárala ju, na jej osobu písala rôzne vulgarizmy, informácie typu, že droguje, berie úplatky, že rozvrátila rodinu kolegyne, že loví na pracovisku ženatých mužov atď. Správy zasielala na jej pracovný email, listy nosila na podateľňu H. a žiadala, aby ich rozvešali po nástenkách, tiež písala listy na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny ako aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Osobne sa s ňou nekontaktovala, ale vedenie ich úradu obžalovanú kontaktovalo listom, aby upustila od tohto konania, no nič sa nezmenilo, osobne sa s obžalovanou nepozná, ona sa na ňu takouto formou zamerala.

Svedkyňa - poškodená L.. R. I. vypovedala, že pracuje na H. v jednej kancelárii s pani A., odkedy riešili vec týkajúcu sa syna obžalovanej začali na jej osobu zo strany obžalovanej rôzne ataky, vyhrážky, písala o nej, že je alkoholička, že "dojebala" jej synovi život aj jej, týmto dehonestuje jej osobu a prácu. Prenáša rôzne skutočnosti do skutočnosti súvisiacich s jej prácou, zasiela jej maily na pracovný email, taktiež listy do podateľne H., ale aj na MsP, Ústredie práce a tiež na ich vedenie. Často sú tam rôzne prefotené obsahy, ale aj písomné vyjadrenia a tiež falzifikáty, napr. peňazí, konkrétne sumy XXX €. Obžalovanú poznala z videnia ešte predtým, ako začala pracovať na H.. Vie o tom, že z vedenia ich úradu bola písomne upozornená, aby prestala s týmto konaním, no pokračuje to neustále a to aj po podaní obžaloby. Konanie obžalovanej začalo v roku 2012. Obsahom správ od obžalovanej sú skutočnosti, podľa ktorých berie úplatky, bol v nich spomínaný aj jej otec v súvislosti s tým, že ako sa dostala na túto prácu, ktorú vykonáva, teda cez úplatky a tiež tá skutočnosť, že by sa mala smažiť v pekle.

Svedkyňa - poškodená F. N. vypovedala, že ich zlé vzťahy s obžalovanou začali kvôli jej synovi L. asi keď mal asi 8 rokov, pričom keď bol ešte malinký, pomáhala so starostlivosťou o neho. Keď potrebovala obžalovaná pracovať, striedavo sa o neho starali. Vedela, že ho doma obžalovaná trestá, už keď bol väčší, napr. mu zakázala ísť s ňou na R., no on jej ušiel, keď spala. Potom na ňu privolala políciu, že jej uniesla dieťa. Keď mal 14 rokov začal navštevovať gymnázium. Ona tušila, že jedného dňa sa chlapec vzoprie, podľa nej bol doma psychicky týraný, doma pred ním zatvárala obžalovaná chladničku. Obžalovaná mu vravela, že školu nedokončí, dala ho do ústavu v Q., odkiaľ bol prepustený po 3 mesiacoch. Chcela ho dať do detského domova, no on vravel, že chce ísť k nej, k svojej krstnej mame, ale ona pracovala v zahraničí, čiže nebolo možné, aby sa dennodenne o neho starala. Vychádzalo to, že bude dva týždne u nej a dva týždne u starej mamy, teda matky jej a obžalovanej. Súd ho zveril do B. centa P. v M., vtedy už mal chlapec XX rokov. Bol tam umiestnený do veku 18 rokov. Čo sa týka správania obžalovanej k nej, táto jej vypisuje listy, v ktorých ju uráža slovami "kurva, piča, vrabčacia mater". Takto jej nadáva aj pri osobných stretnutiach, asi dvakrát v meste sa to stalo. Listy jej hádže do schránky, trvá to najmenej 10 rokov. Posiela jej SMS správy, a to 50 - 60 správ za deň, aj v noci. Odkedy sa vedie trestné konanie, už píše SMS správy menej. Minulý týždeň vyzváňala na zvonček pred vchodom, tiež jej volala z neznámeho čísla, vedela, že je to ona, keď telefón zdvihla, pretože ju hneď oslovila "kurva, piča", na čo jej ona hovor položila. Písala jej aj SMS správu, ktorej obsah svedkyňa pred súdom prečítala, bola zo dňa X.XX.XXXX a bola poslaná o XX:XX hod. Povedala obžalovanej, aj jej napísala list, že si neželá, aby ju kontaktovala, aby na ňu vykrikovala. Toto jej správanie na ňu nedobre vplýva, pociťuje to psychicky zle, doma preplače a myslí si, že jej to zhoršilo kvalitu života.

Z prečítanej svedeckej výpovede R.. U.. L. W. vyplýva, že istý čas ju obžalovaná prenasledovala a vypisovala jej rôzne vulgarizmy, ale ona ju považuje za psychicky chorú ženu, tak to nikdy neriešila ani nerieši.

Postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku vykonal súd dokazovanie aj prečítaním znaleckého posudku znalca L.. V. F. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria na obžalovanú, z ktorého vyplýva, že obžalovaná netrpí žiadnou duševnou poruchou, ani chorobou, nikdy nebola liečená pre duševné ochorenie. Jej osobnostná dispozícia, ktorá facilituje jej prejavy správania spadá do celoživotných povahových odchýlok so špecifickými prejavmi v správaní, o ktorých je však schopná vedieť. Rozpoznávacie a ovládacie schopnosti v čase spáchania skutku neboli u nej redukované, kontakt s realitou bol zachovaný, vedela o akých osobách píše a aké následky môžu byť, ak sa tak prejaví. Je schopná chápať konvencie života aj pravidlá správania sa, napriek tomu bola ochotná riskovať

ich prekročenie svojskou formou správania sa, ktorá však nebola chorobne determinovaná. Jej pobyt na slobode nie je z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný, preto znalec neodporúča uložiť obžalovanej ochranné liečenie, pretože jej prejavy správania sa nie sú liečiteľné, ale sa viažu na osobnostnú dispozíciu a vlastné zážitky. Na hlavnom pojednávaní boli prečítané a oboznámené listinné dôkazy, najmä listiny obsahujúce informácie o poškodených zabezpečené v prípravnom konaní.

Súd uznal obžalovanú vinnou v bode 2) z prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písmeno c), ods. 2 písmeno b) Trestného zákona s použitím § 138 písmeno b) Trestného zákona, na čo bola obžalovaná písomne upozornená.

Po vykonanom dokazovaní súd zhodnotil dôkazy týkajúce sa skutku podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Bolo jednoznačne preukázané, že skutky sa stali tak, ako sú opísané v skutkovej vete a spáchala ich obžalovaná. Skutok pod bodom 1) vykazuje znaky ohovárania podľa § 373 odsek 1, odsek 2 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 140 písmeno b) Trestného zákona tým, že obžalovaná oznamovala nepravdivé údaje o poškodených, ktoré boli spôsobilé značnou mierou ohroziť ich vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ich v zamestnaní, narušiť ich rodinné vzťahy alebo spôsobiť im inú vážnu ujmu, pričom čin spáchala z pomsty a verejne. Skutok pod bodom 2) vykazuje znaky prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a odsek 1 písmeno c), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b) Trestného zákona, pretože obžalovaná dlhodobo prenasledovala poškodenú takým spôsobom, že to mohlo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jej života tým, že ju kontaktovala prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, písomne proti jej vôli a čin páchala po dlhší čas.

Hoci obžalovaná vyhlásila, že je nevinná, spáchanie skutku v bode 1) jednoznačne nepopierala, pretože uviedla, že písala skutočnosti, ktoré sú obsahom spisu a ktoré sa podľa jej vyjadrenia dozvedela o T.. A. a L.. I. v meste a že píše len pravdu. Ku skutku v bode 2) uviedla, že svojej sestre hádže do schránky exekučné listy jej syna, keďže si ho dala pred 10 rokmi zveriť do starostlivosti. Podľa vyjadrenia obžalovanej sestra jej nikdy nepovedala, že si to nepraje.

Jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností bola obžalovaná usvedčená zo skutku pod bodom 1) svedeckými výpoveďami poškodených T.. A. a L.. I., ako i listinnými dôkazmi. Svedkyňa - poškodená T.. V. A. uviedla, že od roku 2011 píše na ňu obžalovaná rôzne skutočnosti, informácie, ktoré sa týkajú jej, jej osobného stavu a takto zasahuje do jej súkromia, pričom jej konanie začalo v čase, keď prebiehalo konanie ohľadom jej maloletého syna, no neskončilo to ani jeho plnoletosťou. Svedkyňa - poškodená L.. R. I. uviedla, že odkedy riešili vec týkajúcu sa syna obžalovanej začali na jej osobu zo strany obžalovanej rôzne ataky, vyhrážky, ktorými dehonestuje jej osobu ako aj jej prácu. Obe poškodené uviedli, že obžalovaná písala urážlivé a vulgárne informácie na nich do ich pracovných mailov, šíri ich prostredníctvom internetu, v písomnej podobe ich nosila na ich pracovisko, kde žiadala, aby boli zverejnené na úradnej tabuli a od svojho konania nechcela upustiť ani po tom, ako bola na to upozornená zo strany vedenia H. A. - pracoviska poškodených.

Z listinných dôkazov vyplýva, že v mailoch a listoch, ktoré písala obžalovaná nazýva T.. V. A. - „lovkyňa ženatých chlapov“, „stará dievka“, „bezdetná“, „na sociálnu kuratelu sa dostala robiť cez nejakú stranícku posteľ“, „štetka“, šľapka“, „drogistka“, R. I.: „alkoholička“, „nech sa Vaša duša praží v pekle, pri tom najväčšom satanovi“ a spoločne ich nazýva „štátni debili, ktorí konali na k.... a na pi....“ a dojeb....jej synovi život“.

Motívom konania obžalovanej vo vzťahu ku skutku pod bodom 1) je pomsta, čo jednoznačne vyplýva z jej postoja k svedkyniam - poškodeným ako pracovníčkam H. A., ktoré sa zaoberali prípadom jej vtedy maloletého syna L. B., nakoľko obžalovaná ich viní za to, ako predmetný prípad skončil a za to, že zničili život jej a jej synovi. Čin páchala verejne, nakoľko rozširovala informácie po internete, teda použitím počítačovej siete, písala listy, ktoré žiadala vešať na informačných tabuliach H. A..

Ohováranie je oznámenie nepravdivého údaja, t.j. oznámenie údaja (informácie) o inom, ktorý je v rozpore so skutočnosťou. Musí ísť o taký údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť vážnosť

ohováraného u spoluobčanov, k samotnému ohrozeniu vážnosti u spoluobčanov však nemusí dôjsť. Na forme a spôsobe oznámenia nezáleží. Stačí, ak nepravdivý údaj oznámi páchateľ čo len jednej osobe odlišnej od ohováraného. Po subjektívnej stránke obžalovaná vedela, že rozširuje nepravdivé údaje ( hanlivé informácie, vulgarizmy...) a tým, môže ohroziť vážnosť poškodených u iných spoluobčanov, prípadne v ich zamestnaní, nakoľko priamo obsahovali skutočnosti, že nemajú, čo robiť na miestach, kde pracujú.

Vo vzťahu ku skutku pod bodom 2) bola obžalovaná usvedčená svedeckou výpoveďou poškodenej F. N., ktorá je sestrou obžalovanej a rovnako listinnými dôkazmi. Svedkyňa - poškodená uviedla, že plnú krabicu listov od obžalovanej odovzdala polícii pri vyšetrovaní a už má zasa doma kôpku listov od obžalovanej, denne jej chodilo 50 - 60 sms správ v noci i cez deň, pričom obžalovanej povedala, že si to neželá a napísala jej aj list, aby ju nekontaktovala. Obžalovaná poškodenú N. v listoch nazýva „vrabčacá mater“, ku....., pi...... , rovnako ju oslovuje do telefónu. Konanie obžalovanej trvá najmenej 10 rokov (pričom dlhší čas je spravidla 6 mesiacov podľa súdnej praxe) a to aj napriek upozorneniu zo strany poškodenej, aby tak nerobila, konanie obžalovanej poškodená znáša psychicky zle, teda je nesporné, že konanie obžalovanej jej týmto spôsobom môže zhoršiť a aj zhoršuje kvalitu života. Znakom nebezpečného prenasledovania je tiež skutočnosť, že páchateľ obeť denne obťažuje, čo mal súd za preukázané tým, že obžalovaná posielala poškodenej 50-60 sms správ denne, nielen počas dňa ale i v noci, čo výrazne zhoršuje kvalitu života poškodenej, ktorá trpí vážnym ochorením.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 ods. 1 -4 Trestného zákona a bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovanej ako aj možnosť jej nápravy.

O osobe obžalovanej bolo zistené, že doposiaľ trestaná nebola, je dôchodkyňa, je rozvedená. V ústrednej evidencie priestupkov má evidovaný jeden priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustila vo vzťahu k svojej sestre F. Čižlákovej, keď jej nadávala v meste, za čo jej bola uložená sankcia pokarhaním.

V danom prípade obžalovaná spáchala dva trestné činy, preto súd ukladal úhrnný trest podľa § 41 odsek 1, kde základnou trestnou sadzbou pri spáchaní viacerých trestných činov je najprísnejšia z nich, čo je v prejednávanom prípade trestná sadzba za spáchaný prečin ohovárania podľa § 373 odsek 2 Trestného zákona, t. j. 1 - 5 rokov. U obžalovanej nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť, priťažovalo jej, že spáchala dva trestné činy (§ 37 písmeno h) Trestného zákona), pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol teda 0:1. Súd ukladal obžalovanej trest postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona v trestnej sadzbe zvýšenej na 2 roky a 4 mesiace - 5 rokov.

Na základe vyššie uvedených zistení súd dospel k záveru, že účel trestu v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov, teda pri dolnej hranici trestnej sadzby. Pri určení výmery trestu súd prihliadol na spôsob spáchania činu, zavinenie, pohnútku, osobu páchateľky a možnosť jej nápravy.

Po zohľadnení zistených skutočností, prostredia, v ktorom obžalovaná žije, mal súd dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a jej nápravy výkon trestu nie je nevyhnutný, preto jej povolil podmienečný odklad výkonu trestu s probačným dohľadom a určil skúšobnú dobu na 2 roky. Takto uložený trest podľa názoru súdu zodpovedá všetkým okolnostiam prípadu i osobe páchateľky, je primeraný a schopný splniť funkciu ochrany spoločnosti i prevencie (individuálnej i generálnej) a zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľky spoločnosťou.

Súd uložil obžalovanej obmedzenia a povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu. Obmedzenie v zmysle § 51 odsek 3 písmeno f) jej uložil vo vzťahu k poškodenej F. N., ktorú obžalovanej zakázal kontaktovať akýmkoľvek spôsobom vrátane elektronickej komunikačnej služby alebo inými prostriedkami, nakoľko poškodená to prežíva zaťažujúco vzhľadom k intenzite ako aj dobe, po ktorú ju obžalovaná obťažovala sms správami ako aj listami. Povinnosť písomne sa ospravedlniť všetkým poškodeným uložil obžalovanej v zmysle § 51 odsek 4 (nakoľko povinnosti uvedené v citovanom paragrafe sú len príkladný výpočet toho, akú povinnosť súd môže uložiť a vzhľadom k tomu, že písomné ospravedlnenie nezahŕňa ani jedno z písmen uvedeného paragrafu, súd uložil túto povinnosť tak ako

vyššie uviedol bez uvedenia písmena daného paragrafu), túto povinnosť uložil preto, aby aj týmto spôsobom viedol obžalovanú k tomu, že povedie riadny život. Zároveň súd považoval za potrebné uložiť obžalovanej povinnosť v zmysle § 51 odsek 4 písmeno g), nakoľko vzhľadom k jej osobnosti ako aj s ohľadom na závery znaleckého posudku, má obžalovaná nekritický postoj k spáchaným trestným činom a svoje konanie nepovažuje za nesprávne.

Súd poškodenú F. N. odkázal s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku, pretože pre ustálenie výšky škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo potrebu trestného stíhania a podstatne by ho predĺžilo.

Z týchto dôvodov súd rozhodol v zmysle výroku rozsudku.

Poučenie:

Tento rozsudok možno napadnúť odvolaním a to do 15 dní od jeho oznámenia. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Topoľčany a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. Odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku a konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala.