Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/108/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobkyne: B. U., nar. XX.X.XXXX, bytom X. G. XXX, v konaní právne zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o. so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 792,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22C/177/2016-59 zo dňa 10. 08. 2016, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22C/177/2016-59 zo dňa 10. 08. 2016 p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 792,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 792,- Eur od 16. 04. 2016 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vyhlásil zmluvné podmienky uvedené v zmluve o úvere zo dňa 09. 10. 2015 a v zmluve o úvere zo dňa 14. 09. 2015 uzavreté medzi žalobkyňou a žalovaným, v ktorých sa žalobkyňa - spotrebiteľka, zaviazala zaplatiť sumu 528,- Eur a sumu 264,- Eur ako odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov za neprijateľné (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok III.). V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že má za preukázané, že medzi žalovaným ako dodávateľom a žalobkyňou ako spotrebiteľkou boli uzatvorené dve zmluvy o úvere, keď žalobkyňa v zmluvnom vzťahu vystupovala ako fyzická osoba - spotrebiteľka a žalovaný ako dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti; z týchto dôvodov sa na zmluvy o úvere vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zák. č. 129/2010 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmlúv. Súd z úradnej moci vzhľadom na to, že zmluvný vzťah posúdil ako spotrebiteľský skúmal, či úverové zmluvy obsahujú všetky obligatórne náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 citovaného zákona. Dospel k záveru, že zmluvy majú byť považované za bezúročné a bezpoplatkové, obsahujú klamlivé údaje o výške ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 28% a o výške, počte a termínoch splátok úveru, pretože žalobkyňa uvedený úver neplatila jednorázovo, ako je uvedené v zmluve zo dňa 14. 09. 2015 č. XXXXXXXXX a v zmluve zo dňa 09. 10. 2016 č. XXXXXXXXX, ale v oboch prípadoch bol vyhotovený žalovanej splátkový kalendár. Žalovaný v konaní tvrdil, že žalobkyňa podpísala dohodu o plnení v splátkach a bola oboznámená s výškou ročnej percentuálnej miery nákladov 263,64%, ktorá je v tejto výške v prípade splácania úverov v splátkach. Súd poukázal na to, že na tvrdenie žalovaného, čo sa týka uzavretia dohody o plnení v splátkach súd nemohol prihliadnuť, nakoľko žalovaný nepreukázal, že by takáto dohoda existovala.

Súd sa ďalej zaoberal aj výškou dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru, pričom poukázal na to, že za odplatu je potrebné považovať aj úrok aj poplatok dohodnutý v zmluvách a dospel k záveru, že žalovaný používa nekalú obchodnú praktiku, keď uvádza odplatu v dvoch rozdielnych položkách, pretože údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov má byť pre spotrebiteľa pri porovnaní s údajom o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov určujúci, či je daný úver pre neho výhodný a či zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorí. Žalovaný v zmluvách uviedol, jednorazové splatenie úveru a z tohto dôvodu aj nižší údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Zároveň však vystavil spotrebiteľovi splátkový kalendár, kde pri splácaní úveru v splátkach je ročná percentuálna miera nákladov oveľa vyššia. Keďže v obidvoch zmluvách je uvedený údaj o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov 24,67% a žalovaný sám tvrdil, že pri splácaní úveru bola ročná percentuálna miera nákladov 263,64 Eur, je evidentné, že niekoľkonásobne prevýšila najvyššiu prípustnú výšku odplaty ako je uvedené v ust. § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z. z. Z týchto dôvodov súd považoval takúto zmluvnú podmienku za neprijateľnú a neplatnú, a v súlade s ust. § 298 aj bez návrhu strán sporu vyslovil jej neprijateľnosť vo výroku rozhodnutia. Keďže vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobkyňa celkovo na obidva úvery zaplatila sumu vo výške 1 692,- Eur, ktorú skutočnosť žalovaný nespochybnil, pričom jej bol poskytnutý úver z oboch zmlúv spolu vo výške 900,- Eur v časti rozdielu medzi týmito sumami, došlo na strane žalovaného k získaniu majetkového prospechu, ktorý je povinný vydať žalobkyni vo výške 792,- Eur. Z týchto dôvodov uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 792,- Eur spolu s úrokom z omeškania odo dňa 16. 04. 2016 (po uplynutí lehoty na zaplatenie, ktorú žalobkyňa určila vo výzve na vrátenie plnenia bez právneho dôvodu adresovanej žalovanému) vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1992 Z. z. podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keďže žalobkyňa bola v konaní úspešná, súd jej priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej inštancie rozsudok nedostatočne odôvodnil najmú tým, že sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného a iba nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu, čím odňal žalovanému možnosť konať pred súdom prvej inštancie, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Uviedol, že žalobkyňa pri podpise zmluvy bola upovedomená o rozdielnej, nie však nesprávne uvedenej RPMN. Zák. č. 129/2010 Z. z. bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere spája s prípadom, keď RPMN je uvedená nesprávne alebo absentuje. Keďže nebol naplnený ani jeden z uvedených prvkov, nemožno považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Nemožno hovoriť o uvádzaní do omylu, pretože dlžníkovi bol jasne vysvetlený rozdiel medzi RPMN v prípade, ak si požiada o uplatnenie splátkového kalendára a nedodrží splátku. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov bola dohodnutá, keď dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 564,- Eur s termínom splatnosti dňa 14. 09. 2016. Následne však dlžník požiadal v ten istý deň o možnosť využitia splátkového kalendára - dohody o plnení v splátkach. S predmetnou dohodou bol oboznámený, na znak čoho ju podpísal, a preto mal vedomosť aj o existencii náležitostí, ktoré v nej následne boli uvedené. Spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 47,- Eur vždy k 12. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 12. 10. 2015. Obdobné platí aj pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, v ktorej zmluve sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 1 128,- Eur do 09. 10. 2016, teda zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy nastane dňa 09. 10. 2016. Následne dlžník požiadal v ten istý deň o možnosť využitia splátkového kalendára - dohody o plnení v splátkach. Zaviazal sa uhradiť celkovú čiastku v 12. pravidelných mesačných splátkach vo výške 94,- Eur vždy k 13. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 13. 11. 2015. Každá splátka bola prednostne započítaná na istinu a až potom na poplatok a úroky. Postup, ktorý veriteľ zvolil nie je nezákonný a zákon veriteľa nijako neobmedzuje pri voľbe jeho postupov pri poskytovaní úverov. Uviedol, že žalobca napáda poplatok za poskytnutie peňažných prostriedkov v časti za náklady za vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojené, z čoho je zrejmé, že predovšetkým miery na poplatok ako taký. Žalobca nesie dôkazné bremeno a jeho úlohou je preukázať v čom spočíva nesprávne uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje, výška RPMN je vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. Poukázal na ust. § 1a ods. 1 a § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., pričom má za to, že nariadenie definuje ako odplatu ako úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytovaní peňažných prostriedkov. Podľa žalobcu úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v

súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. V zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 14. 09. 2015 je odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 84,- Eur, čo predstavuje RPMN vo výške 28%. Spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy je vo výške 24,67 Eur, výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov je v súlade s nariadením a neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN, ako aj uvedenie priemernej ročnej RPMN. Je zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Poplatok za poskytnutie úveru nie je podľa žalovaného neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám. Výška príslušného poplatku v čase uzatvorenia zmluvy o úvere dlžníčke vyhovovala, keďže voči jeho výške nenamietala. Zmluvu o úvere uzatvorila a peňažné prostriedky od žalovaného prevzala. Výška príslušného poplatku je v zmluve o úvere dostatočne jasne uvedená, teda dlžníčka musela vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia a mala okamžite pri podpisovaní zmluvy o úvere vedomosť aká je cena úveru. Ďalej namietal, že žalobkyňa na určenie zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov nemá naliehavý právny záujem s prihliadnutím na ust. § 137 písm. c) CSP. Nestotožňuje sa ani s úhradou trov právneho zastúpenia a uloženou povinnosťou uhradiť súdny poplatok s poukazom na ust. § 262 ods. 1 navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že v plnom rozsahu súhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj s jeho odôvodnením. Tvrdenie žalovaného, že v zmluve sa nachádza rozdielna, nie však nesprávna RPMN je absolútne scestné. Je logické, že ak je RPMN v zmluve rozdielna od skutočnej RPMN znamená to, že je nesprávna. S poukazom na ust. § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Zmluva v súlade s ust. § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona musí obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. K zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX ako aj pri zmluve č. XXXXXXXXX uviedol žalovaný hodnotu RPMN vo výške 28%. V bode 2 predmetnej zmluvy žalovaný uvádza, že odplata vo výške 84,- Eur čo predstavuje RPMN vo výške 28% a v bode 3 uvádza úrok vo výške 60%. Žalobkyňa je toho názoru, že nejde o uvedenie RPMN, ale úroku za poskytnutý úver, teda spolu úrok tvorí 88%. Žalovaný so spotrebiteľom uzatvára jednak zmluvu o spotrebiteľskom úvere splatnom jednorázovo a súčasne alebo v bezprostrednej časovej následnosti aj dohodu o plnení v splátkach toho istého spotrebiteľského úveru. Namietala nekalú obchodnú praktiku žalovaného keď žalovaný v zmysle § 4 ods. 1 zák. o spotrebiteľských úveroch je ako veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi vysvetlenie jednotlivých položiek predzmluvných informácií, čo zahŕňa aj informáciu o RPMN úveru na primeranej úrovni tak, aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť, či navrhovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere zodpovedá jeho potrebám a jeho finančnej situácii, pričom v rámci poskytovania informácii spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ dostane od spoločnosti POHOTOVOSŤ informáciu o RPMN úveru splatného jednou splátkou, ktorá je nižšia ako RPMN úveru splatného vo viacerých splátkach. Bezprostredne po uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je so spotrebiteľom uzavretá dohoda o plnení v splátkach, ktorej dôsledkom je zdraženie úveru (zvýšenie RPMN), pričom táto skutočnosť nie je spotrebiteľovi prostredníctvom RPMN náležite odôvodnená a vysvetlená, k uzavretiu dohody o plnení v splátkach spotrebiteľ pristúpi, keďže sa domnieva, že sa nemení výhodnosť jeho úveru. Na takúto nekalú obchodnú praktiku žalovaného poukázalo aj rozhodnutie bankovej rady Národnej banky Slovenska zo dňa 07. 06. 2016 pod č. T.. Žalobkyňa je presvedčená o absencii a o nesplnení si povinností žalovaného uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere údaj o výške, počte a termínoch splátok, úrokov a iných poplatkov. Pokiaľ žalovaný sa vo svojom odvolaní ohradzuje tým, že svoju povinnosť splnil, a to uzavretím dohody o plnení v splátkach, ktorú uzatvoril spolu so žalobcom po uzavretí zmluvy, poukázala žalobkyňa na fakt, že dohoda o plnení v splátkach sa považuje za nekalú obchodnú praktiku, ktorú žalovaný bežne využíva na dosiahnutie dominantnejšieho postavenia oproti spotrebiteľovi. K odplate za poskytnutý úver poukázala na to, že tvrdenia žalovaného, na základe ktorých vo svojom odvolaní rozdeľuje úrok a odplatu sú irelevantné, má za to, že úrok do odplaty jednoznačne patrí. Z tohto dôvodu rozdelenie tejto odplaty v zmluve na odplatu v bode 2 predmetnej zmluvy a úrok v bode 3 predmetnej zmluvy nemôže obstáť. Odplata je vo výške takmer 88%. Takáto vysoká odplata je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka v rozpore s dobrými mravmi, je ustanovením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V roku 2015 predstavovala

požadovaná odplata za poskytnuté spotrebiteľské úvery bankami okolo 7% aj pri zohľadnení miery rizika a toho, že žalovaný je nebankovým subjektom, je ním požadovaná odplata neprimerane vysoká (takmer 13-násobne vyššia). K naliehavému právnemu záujmu poukázala žalobkyňa na to, že v prejednávanom prípade nejde o žalobu určovaciu, ale o vydanie bezdôvodného obohatenia. Z týchto dôvodov argumentáciu žalovaného o naliehavom právnom záujme považuje za irelevantnú. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 1602015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu navrhnutých dôkazov, pričom vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, odvolací súd nezistil dôvody pre opakovanie dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie, a preto bol viazaný zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie podľa ust. § 383 v spojení s ust. § 384 CSP.

8. Odvolací súd, viazaný odvolacími dôvodmi žalovaného, k námietke žalovaného, že súd prvej inštancie odňal žalovanému možnosť konať pred súdom prvej inštancie z dôvodu, že rozsudok nedostatočne odôvodnil, najmä tým, že sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného a iba nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu uvádza, že túto odvolaciu námietku nemožno považovať za dôvodnú. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie rozsudok náležite odôvodnil v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia má všetky náležitosti vyžadované uvedeným ustanovením. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nepochybne vyplýva na základe akých úvah s prihliadnutím na zistený skutkový stav dospel súd prvej inštancie k právnemu názoru vyslovenému v rozhodnutí vo veci samej. Je z neho zrejmé na základe akých úvah vykonal právne posúdenie s prihliadnutím na zistený skutkový stav. Z týchto dôvodov nemožno považovať odvolaciu námietku žalovaného v podanom odvolaní o tom, že rozsudok súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil s poukazom na ust. § 220 ods. 2 za dôvodnú. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku náležite uviedol, čoho sa žalobkyňa domáhala a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, ako vec právne posúdil. Keďže strany sporu nenavrhli ďalšie dokazovanie, nebolo potrebné, aby sa vyjadroval k prípadnému nevykonaniu ďalších dôkazov. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie pri odôvodnení svojho rozhodnutia dbal aj na to, aby jeho odôvodenie bolo presvedčivé. Nemožno prisvedčiť ani tvrdeniu žalovaného v podanom odvolaní, že súd sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného a iba nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu, keď z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nepochybne vyplýva, že súd bol v zhode s právnym názorom žalobkyne, že úverové zmluvy treba považovať za bezúročné a bez poplatkov s tým, že obsahujú klamlivé údaje o výške ročnej percentuálnej miere nákladov, avšak nie z dôvodu, ktorý uvádzala žalobkyňa (bod 16. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). Zároveň súd prvej inštancie poukázal aj na to, že má za to, že žalovaný si nesprávne vykladá ust. § 1 nariadenia vlády č. 97/1995 Z. z. s poukazom na to, že podľa názoru súdu za odplatu je potrebné považovať aj úrok, aj poplatok dohodnutý v zmluvách (bod 17. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie). Odvolací súd poukazuje na správne skutkové zistenia zo strany súdu prvej inštancie na základe použitých prostriedkov procesného útoku a obrany stranami sporu. Na základe zisteného skutkového stavu súd správne vec právne posúdil. V konaní nebolo medzi stranami sporu sporné, že strany sporu uzavreli zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom súd prvej inštancie vykonal správne právne posúdenie týchto zmlúv súladne s ustanovením § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z., § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, § 1a ods. 1 a § 1 nariadenia vlády č. 97/1995 Z. z. ako aj § 451 Občianskeho zákonníka. Je nepochybné, že v zmysle § 1 nariadenia Vlády SR č. 97/1995 Z. z. odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi

tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytovaní peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty v súlade s ust. § 1 sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná na dohodnutý čas, a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. Z textu oboch zmlúv o spotrebiteľskom úvere uzavretých medzi stranami sporu je nepochybné, že v bode 2 zmlúv bola dohodnutá odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov pri zmluve č. XXXXXXXXX vo výške 168,- Eur a pri zmluve č. XXXXXXXXX vo výške 84,- Eur, čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) u oboch zmlúv vo výške 28%, pričom v bode 2 zmlúv je zároveň uvedené, že ročná percentuálna miera nákladov sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru, a ktorú spotrebiteľ berie na vedomie. V bode 3 zmlúv je uvedený úrok vo výške 60% ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia, čo v prípade riadneho splatenia úveru s dohodnutým termínom predstavuje u prvej zmluvy sumu 360,- Eur a u druhej zmluvy sumu 180,- Eur. Túto časť odplaty (úrok) však veriteľ nezohľadnil do ročnej percentuálnej miery nákladov, z čoho nepochybne vyplýva, že RPMN je uvedená nesprávne, teda podľa § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z. z. je potrebné úver považovať za úver bez poplatkov a bezúročný. V obidvoch zmluvách je RPMN uvedená vo výške 28%, pričom je uvedená v nižšom percentuálnom vyjadrení, ako je reálna ročná percentuálna miera nákladov, keďže do RPMN vo výške 28% nebol započítaný aj úrok, ktorý bol zmluvnými stranami dohodnutý vo výške 60% ročne, čo je nepochybne v neprospech spotrebiteľa, lebo uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 28% navodzuje u spotrebiteľa dojem výhodnosti úveru z dôvodu nižšej hodnoty RPMN. Treba preto prisvedčiť názoru súdu prvej inštancie, že zmluvy obsahujú klamlivé údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 28%. Už len z tohto dôvodu preto treba považovať poskytnuté úvery za bezúročné a bez poplatkov. S prihliadnutím na vykonané dokazovanie je treba považovať za správny aj záveru súdu, že zmluvy obsahujú aj klamlivé údaje o výške, počte a termínoch splátok, keďže zo zmlúv nepochybne vyplýva, že na základe uzavretých zmlúv žalobkyňa ako spotrebiteľka mala úver splatiť jednorázovo ku konkrétnemu dátumu, pričom však z predložených písomných dôkazov vyplýva, že žalobkyňa uvedený úver neplatila jednorázovo, ale v oboch prípadoch jej bol vyhotovený žalovaným splátkový kalendár. Skutočnosť, že by došlo k zmene zmluvy, a to dohodou o plnení v splátkach v konaní preukázaná nebola.

9. K poslednej odvolacej námietke žalovaného vo vzťahu k neexistencii naliehavého právneho záujmu na určení zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov s prihliadnutím na ust. § 137 písm. c) odvolací súd uvádza, že v súdenej veci sa žalobkyňa domáhala plnenia - vydania bezdôvodného obohatenia, nedomáhala sa v zmysle § 137 písm. c) určenia, či tu právo je alebo nie je, teda aj námietka vo vzťahu k neexistencii naliehavého právneho záujmu, keďže v súdenej veci sa nejednalo o určovaciu žalobu, je právne bezvýznamná. Teda ani túto odvolaciu námietku žalovaného nemožno považovať za dôvodnú.

10. Vzhľadom už na hore uvedené, preto odvolací súd nepovažoval odvolanie žalovaného za dôvodné. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol, a preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

11. Odvolací súd rovnako za správne považuje aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti trov konania, žalobkyňa bola úspešnou stranou sporu, preto súd vychádzajúc z ust. § 262 ods. 1, pri aplikácii ust. § 255 ods. 1 správne rozhodol o nároku na náhradu trov konania žalobkyne v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník postupom v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnou stranou sporu, preto odvolací súd rozhodol, že má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

13. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .