Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/87/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša v trestnej veci proti odsúdenému A. N., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v NOO a ÚVTOS Trenčín, na neverejnom zasadnutí dňa 14. novembra 2017 prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 12.06.2017, sp. zn. 6Pp/110/2017 a takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného A. N. z a m i e t a.

odôvodnenie:

A. N. vykonáva súhrnný trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/3/2016 zo dňa 05.10.2016, pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona vo výmere 2 roky a 10 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia. Na výkon trestu odsúdený nastúpil dňa 11.11.2016 a tento má po započítaní väzby a výkonu trestu v inej veci predpokladane vykonať dňa 10.06.2018. Lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie odsúdenému plynie odo dňa 10.01.2017. Dňom 28.09.2017 bol odsúdený preradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Dňa 21.03.2017 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného A. N. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.06.2017 po vypočutí odsúdeného napadnutým uznesením sp. zn. 6Pp/110/2017 podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s poukazom na § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona zamietol návrh odsúdeného A. N. o jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody s odôvodnením, že u neho nie sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre podmienečné prepustenie.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po vyhlásení sťažnosť odsúdený A. N., ktorú odôvodnil prostredníctvom obhajcu. V sťažnostných dôvodoch uviedol, že nie je správne vychádzať len z toho, koľkokrát bol už v minulosti súdne trestaný. Je potrebné zisťovať, či po podmienečnom prepustení je možné od neho očakávať vedenie riadneho života, pričom poukázal na to, že pokiaľ bol v minulosti podmienečne prepustený z výkonu trestu, nikdy nespáchal trestný čin v skúšobnej dobe, čo je podstatné a je teda predpoklad, že bude viesť riadny život. Preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a podmienečne ho prepustil na slobodu.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Krajský súd zhodnotiac komplexne všetky skutočnosti majúce význam z hľadiska posudzovania splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne a zákonne, keď návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Aj podľa zistení krajského súdu u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky ustanovenia § 66 ods. 1Tr. zák. Citované ustanovenie podmieňuje podmienečné prepustenie splnením troch podmienok - preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu, očakávaním, že v budúcnosti povedie riadny život a vykonaním príslušnej časti uloženého trestu.

V posudzovanej veci síce odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a to vykonanie príslušnej časti uloženého trestu. Pokiaľ ide o ďalšiu podmienku týkajúcu sa polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu, z hodnotenia Nemocnice pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS Trenčín tak, ako ho podrobne konštatoval súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, vyplýva, že odsúdený si svoje povinnosti vo výkone trestu plní, jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni, bol 1x disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný nebol. Program zaobchádzania sa menovanému darí plniť, riziko sociálneho zlyhania je hodnotené ako nízke a resocializačná prognóza po prepustení z výkonu trestu u menovaného je hodnotená ako priaznivá.

V súvislosti s posledne uvedeným a tiež pri zodpovedaní otázky, či je splnená i ďalšia materiálna podmienka na podmienečné prepustenie a to záver súdu o dôvodnom očakávaní vedenia riadneho života po podmienečnom prepustení, krajský súd považuje za nutné zvýrazniť, tak ako už konštatoval aj okresný súd a vyplynulo to z obsahu spisu, že odsúdený bol doposiaľ už 12-krát súdne trestaný a to pre rôznorodú úmyselnú trestnú činnosť, pričom už v minulosti mu boli ukladané tresty odňatia slobody. Uvedené svedčí o tom, že odsúdený je osobou so sklonom k páchaniu trestnej činnosti, pričom ani predchádzajúce odsúdenie a uložené tresty nemali na odsúdeného dostatočný vplyv. Z pohľadu predchádzajúcich odsúdení mal dostatok možností preukázať zmenu svojho správania, avšak ich nevyužil, keďže predchádzajúce odsúdenia nesplnili u neho zákonom predpokladaný účel, jeho správanie práve na slobode je negatívne a jeho prognóza z tohto hľadiska je preto výrazne nepriaznivá. Neobstoja v tomto smere sťažnostné námietky odsúdeného, že trestnej činnosti sa nikdy nedopustil v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení. Nie je účelom trestu, aby sa páchateľ choval riadne len v skúšobnej dobe po prepustení z jeho výkonu. Povaha predchádzajúcich odsúdení a spáchaných trestných činov a z nich vyplývajúce okolnosti charakterizujúce odsúdeného ako osobu so sklonom k páchaniu trestnej činnosti tvoria u neho také skutočnosti, ktoré odôvodňujú záver o existencii príliš vysokého rizika jeho recidívy a z neho vyplývajúci záver, že aj napriek pozitívnemu hodnoteniu jeho správania a plneniu povinností svedčiacemu o jeho polepšení a snahe po náprave, nebol u neho ešte dosiahnutý taký stupeň jeho nápravy, že by sa zbavil práve tých charakterových vlastností a nesprávnych návykov, ktoré viedli k opakovanému páchaniu trestných činov a nemožno preto dôvodne predpokladať, že povedie aj na slobode riadny život.

Uvedené skutočnosti sú len tie najdôležitejšie, na ktoré považoval za nutné krajský súd poukázať, pričom s podrobnejším odôvodnením odkazuje na dôvody napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, s ktorým sa v plnej miere stotožnil. Preto krajský súd sťažnosť odsúdeného A. N. podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.