Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-114-2016.pdf
PDF · 164.85 KB
No categories available
5Csp/114/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovanému v 1. rade J. Q., nar. XX. X. XXXX, T. Q. XX, T. Q. a žalovanej v 2. rade N. Q., nar. XX. XX. XXXX, T. Q. XX, T. Q., obaja žalovaní zast. JUDr. Martinou Čelkovou, advokátkou, Štefánikova 22, Humenné, o zaplatenie 10 380,86 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinný zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 9.752,25 eur spolu s 5% úrokom z omeškania od 22.04.2016 do zaplatenia, a to v 100-eurových mesačných splátkach, splatných vždy do 25-teho dňa v mesiaci, počnúc prvým dňom kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
Žalobcovi vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade priznáva súd náhradu trov konania v rozsahu 86%.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 6. 10. 2016 na tunajší súd žalobu, ktorú doplnil podaním doručeným súdu dňa 7. 11. 2016 a ktorou žiadal zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie sumy 10 380,86 eur, úrok z úveru vo výške 5,39% ročne zo sumy 9608,95 eur od 1. 10. 2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 9922,25 eur od 1. 10. 2016 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX bola so žalovanými v 1. a 2. rade uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 29. 12. 2014, na základe ktorej bol žalovaným v 1. a 2. rade poskytnutý medziúver vo výške 10 000 eur s tým, že poplatok za poskytnutie medziúveru bol 120 eur. Žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky medziúveru 5,39% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 44,92 eur a do nasporenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 15,79 eur. Súčasne sa zaviazali platiť aj poplatok za poistenie typu A pravidelnými mesačnými platbami 5 eur.
Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a úver prestali riadne a včas splácať. Posledný vklad pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 11. 2. 2016 vo výške 65 eur nepostačoval ani na úhradu splátky úrokov medziúveru za január 2016.
Listom zo dňa 8. 3. 2016 žalobca vyzval žalovaných a doplatenie omeškaných splátok, pričom ich zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s prísl. pred dohodnutou dobou splatnosti. Žalovaní omeškané splátky nedoplatil, preto žalobca dňa 21. 4. 2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s prísl.. Dlh žalovaných ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bol vyčíslený na sumu 10 187,25 eur, pričom
po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalovaní uhradili sumu 265 eur, ktorá bola započítaná na úhradu istiny medziúveru.
Predmetom konania je teda zvyšok istiny vo výške 9608,95 eur, ktorá sa naďalej úročí úrokovou sadzbou 5,39% ročne. Tento úrok bol vyčíslený za obdobie do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 143,30 eur a za obdobie od 22. 4. 2016 do 30. 9. 2016 vo výške 234,32 eur s tým, že žalobca požaduje ďalší úrok z úveru vo výške 5,39% ročne zo sumy 9608,95 eur od 1. 10. 2016 do zaplatenia. Ďalej žalobca podanou žalobou požaduje poplatky ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru 170 eur (súčet nezaplatených poplatkov za prijatie do poistenia a poplatkov za 1. upomienku, 2. upomienku, predžalobné upomienky, individuálne riešenie omeškania splátok). Súčasne si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne, vyčíslený za obdobie od 22. 4. 2016 do 30. 9. 2016 vo výške 224,29 eur a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 9922,25 eur od 1. 10. 2016 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Žalovaní v 1. a 2. rade nesúhlasili s podanou žalobou a žiadali ju zamietnuť z dôvodu, že síce uzatvorili zmluvu o úvere, avšak k jej reálnemu naplneniu, t.j. finančnému plneniu nikdy nedošlo. Poukázali na to, že boli požiadaní ich dcérou, aby boli ručiteľmi pri Zmluve o úvere, ktorý si chcela brať ich dcéra s manželom. Napriek dlhému váhaniu chceli dcére pomôcť, preto sa dostavili do pobočky žalobcu. Tam sa žalovaní dozvedeli, že sú uvedení do omylu ohľadom ručenia a že skutočný dôvod, prečo sa mali dostaviť na pobočku bol ten, aby úver čerpali oni a nie dcéra s manželom. Peniaze po vyčerpaní úveru mali odovzdať dcére a táto s manželom mali úver splácať, k čomu sa ústne zaviazali pred zamestnankyňou žalobcu. Ako dôvod bolo uvedené to, že dcéra a jej manžel nespĺňajú podmienky pre poskytnutie úveru. Žalovaní v tom čase dcére verili a preto s takýmto postupom súhlasili. O niekoľko dní bol úver schválený a preto sa žalovaní dostavili na pobočku žalobcu, kde im bola predložená k podpisu vyplnená zmluva o úvere, ktorá obsahovala mimo iného aj číslo účtu, na ktorý sa mali poukázať finančné prostriedky. Tento účet však nepatril žalovaným a ani nebolo im jasné, komu tento účet patrí, ani kto s ním disponuje a žalovaní nemali možnosť tieto údaje zmeniť. Žalovaní poukázali na to, že nikto od nich nepýtal číslo účtu a predpokladali, že v zmluve uvedený údaj patrí ich dcére, čo im však banka odmietla potvrdiť. Žalovaní majú za to, že nedošlo k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov žalovaným a žalovaní nemajú ani vedomosť, či na uvedený účet boli pripísané finančné prostriedky a nemajú si to ani ako overiť. Žalovaní neuhrádzali žalobcovi žiadne splátky, keďže im neboli reálne poskytnuté finančné prostriedky a mali za to, že ak tieto boli poskytnuté ich dcére, táto ich bude aj splácať. Následne boli vyzývaní žalobcom, preto žalovaná v 2. rade ako neznalá práva uhradili dve splátky na účet žalobcu. Dcéra s ňou odmietla komunikovať a aj čokoľvek splácať s tým, že zmluvu podpísali žalovaní. Prevzatie finančných prostriedkov od žalobcu však nepoprela. Žalovaní poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/325/2009 zo dňa 30. 6. 2010, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/98/2000, sp. zn. 25Cdo/695/2003 a 25Cdo/696/2003, v zmysle ktorých právny vzťah z pôžičke nevznikne, dokiaľ nedôjde k odovzdaniu peňazí.
3. Žalobca trval na podanej žalobe, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. N. L. XX/XXXX z 1. 1. 2001, podľa ktorého naplnenie úverového vzťahu nie je podmienené priamym plnením dlžníkovi v hotovosti alebo bezhotovostným plnením na jeho účet v peňažnom ústave, ale poskytnutie peňažných prostriedkov môže mať aj formu plnenia záväzkov dlžníka priamo jeho veriteľovi v hotovosti alebo na jeho účet v peňažnom ústave. Rovnako žiadne z ustanovení zákona, ktoré upravuje úverovú zmluvu, ničím neobmedzuje účel, na ktorý by bolo možné úver poskytnúť. Žiadne zákonné ustanovenie nebráni tomu, aby bol úver poskytnutý na splnenie dlhu toho, komu sa poskytuje alebo tretej osoby, ktorý vznikol poskytnutím iného, predchádzajúceho úveru. Žalobca ďalej poukázal aj na to, že Najvyšší súd SR sa prihlásil k tomuto právnemu názoru aj vo svojej neskoršej rozhodovacej praxi. Žalobcovi zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť preverovať, či číslo účtu, na ktorý majú byť v zmysle zmluvy o úvere poukázané peňažné prostriedky, patrí dlžníkovi a nemá k tomu ani žiadnu možnosť a ani dôvod. Žalovaní žiadali o poukázanie prostriedkov na účet vo VÚB a.s., kam tieto boli aj reálne zaslané, teda žalobca na základe žiadosti žalovaných, postupoval v súlade so zmluvou o úvere. Ďalej žalobca poukázal na to, že v prípade, že žalovaní by zmluvu o úvere podpísali ako ručitelia, v súčasnosti by sa nachádzali v rovnakej situácii a žalobca by aj od nich mohol požadovať splatenie celej dlžnej sumy. Žalovaní však zmluvu o úvere uzatvorili dobrovoľne ako dlžníci. Aj keď by bola medzi nimi a ich dcérou dohoda o splácaní úveru, ide o ústnu zmluvu medzi nimi, ktorej porušenie zo strany dcéry by mohli riešiť uplatnením príslušných nárokov voči nej, pričom však žalobcu sa tento vzťah žiadnym spôsobom netýka. Záverom žalobca poukázal na to, že žalovaní dňa 20. 6. 2016 písomne uznali svoj dlh zo zmluvy
o úvere čo do dôvodu a výšky ako svoj pravý a splatný záväzok, pričom v ten istý deň žalovaná v 2. rade požiadala o poskytnutie splátkového plánu po 210 eur mesačne. Táto dohoda bola žalovanej v 2. rade zaslaná, avšak nebola dodržaná, preto žalobca podal na súd žalobu. Na základe týchto skutočností žalobca žiadal podanej žalobe vyhovieť.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných v 1. a 2. rade a ich právnej zástupkyne, výsluchom svedkov a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä s výpisom z obchodného registra žalobcu, s návrhom zmluvy o stavebnom sporení, so žiadosťou o úver bez záložného práva, potvrdením o príjme na základe daňového priznania za r. 2013 žalovaného v 1. rade, výpisom zo živnostenského registra žalovaného v 1. rade, sobášnym listom žalovaných, žiadosťou žalovaných o flexipôžičku, súhlasom s prijatím do poistenia - nový úver, typ A, zmluvou o úvere, všeobecnými podmienkami stavebného sporenia pre fyzické osoby, tarifami sporenia pre fyzické osoby, amortizačnou tabuľkou pre medziúver a stavebný úver, s predpokladmi ktoré použil veriteľ na výpočet RPMN medziúveru a stavebného úveru, upozorneniami na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti + doručenkami, oznámeniami o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru + doručenkami, výpisom z účtu konta medziúveru, výpisom z účtu stavebného sporenia, uznaním dlhu, dohodou o zaplatení záväzku v splátkach, listom VÚB, potvrdením o dočasnej práceneschopnosti žalovaného v 1. rade, výpisom z úverového účtu žalovaného v 1. rade, doklad o úhrade poistného zo strany žalovaného v 1. rade v prospech zdravotnej poisťovne, potvrdením o príjme žalovanej v 2. rade, faktúrou pre žalovanú v 2. rade za telefón, platbami SIPO, potvrdením o návšteve školy dcéry žalovaných, rozhodnutím A. Y. Y., rozhodnutím T. Y. pobočka X., zmluvou o revolvingovom úvere a zistil tento skutkový stav.
5. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že žalobca je právnickou osobou a mimo iného v predmete činnosti má aj poskytovanie úverov stavebným sporiteľom.
6. Žalobca a žalovaný v 1. rade dňa 23. 9. 2014 podpísali návrh zmluvy o stavebnom sporení.
7. Žiadosťou zo dňa 17. 12. 2014 za prítomnosti zamestnankyne žalobcu R.. E. T., žalovaný v 1. rade ako dlžník a žalovaná v a 2. rade ako spoludlžník, požiadali o úver bez záložného práva za účelom modernizácie a rekonštrukcie rodinného domu s tým, že v bode 4 uviedli číslo účtu, na ktorý sa majú finančné prostriedky poukázať.
K tejto žiadosti žalovaní pripojili potvrdenie o príjme na základe daňového priznania za r. 2013 žalovaného v 1. rade, výpis zo živnostenského registra žalovaného v 1. rade, sobášny list žalovaných, žiadosť žalovaných o flexipôžičku vo VÚB a.s..
Súčasne tohto dňa 17. 12. 2014 žalovaný v 1. rade podpísal Súhlas s prijatím do poistenia - nový úver, typ A.
8. Na základe Zmluvy o úvere zo dňa 22. 12. 2014 č. XXXXXXX X XX žalobca poskytol žalovaným v 1. a 2. rade ako dlžníkovi a spoludlžníkovi mimoriadny medziúver vo výške 10 000 eur, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok, sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod č. XXXXXXX X XX vo výške cca 5954,65 eur s tým, že presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Dlžníci sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy pravidelne mesačne na účet zmluvy splácať úroky z mimoriadneho medziúveru 5,39% ročne, čo predstavuje mesačné splátky 49,92 eur (vrátane poplatku za poistenie) a vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 15,79 eur. Počet mesačných vkladov, ktoré potrebné uskutočniť na splnenie podmienky pridelenia cieľovej sumy je 250.
Podľa čl. VIII bod 8.1 Zmluvy, poplatok za spracovanie medziúveru vrátane zmluvnej dokumentácie je vo výške 1,2% z cieľovej sumy (minimálne 1000 eur a maximálne 999 eur).
Podľa čl. X bod 10.1 Zmluvy, veriteľ má právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou lehotou splatnosti, tj. veriteľ má právo požadovať zaplatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom a dlžník je povinný celý zostatok úveru s príslušenstvom zaplatiť aj pred dňom konečnej splatnosti úveru, predovšetkým v prípade, ak je dlžník v omeškaní s platením čo i len jednej splátky stavebného úveru, resp. úrokov z medziúveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace alebo
je v omeškaní s platením čo i len jedného vkladu na účet zmluvy o stavebnom sporení po dobu dlhšiu ako tri mesiace.
9. Súčasťou uvedenej zmluvy mali byť Všeobecné podmienky stavebného sporenia pre fyzické osoby, Tarify sporenia pre fyzické osoby, Amortizačná tabuľka pre medziúver a stavebný úver a predpoklady, ktoré použil veriteľ na výpočet RPMN medziúveru a stavebného úveru.
Podľa čl. XIX bod 2 písm. a) a bod 3 písm. b) Všeobecných podmienok stavebného sporenia pre fyzické osoby, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvnej dohody zo strany stavebného sporiteľa a/alebo ak je stavebný sporiteľ v omeškaní s viac než dvoma splátkami alebo jednou splátkou dlhšie ako 3mesiace, stavebná sporiteľňa je oprávnená jednostranne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky stavebnej sporiteľne zo zmluvy o úvere pred termínom konečnej splatnosti úveru a stavebný sporiteľ je povinný splatiť pohľadávku stavebnej sporiteľne v lehote, ktorú ona určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti úveru.
10. Listami zo dňa 8. 3. 2016 žalobca upozornila žalovaných, že dňa 31. 3. 2016 vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, ak žalovaní neuhradia do tohto dňa dlžné splátky vo výške 293,23 eur. Tieto listy boli žalovaným doručené dňa 11. 3. 2016.
11. Listami zo dňa 21. 4. 2016 žalobca oznámil žalovaným, že z dôvodu podstatného porušenia povinnosti splácať úver riadne a včas, ku dňu 21. 4. 2016 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru. Zároveň žalobca vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy vrátane príslušenstva vo výške 10 187,25 eur. Tieto listy si žalovaní neprevzali v odbernej lehote pošty.
12. Z výpisu z účtu konta medziúveru vyplýva, že ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, bol dlh žalovaných vyčíslený na sumu 10 187,25 eur, ktorá pozostáva z istiny úveru 9873,95 eur úrokov z úveru 143,30 eur a poplatkov 170 eur (poplatky za 1. upomienku, poplatky za 2. upomienku, predžalobnú upomienku, individuálne riešenie omeškania splátok a poplatky za prijatie do poistenia). Po zosplatnení úveru žalovaní uhradili žalobcovi dňa 26. 7. 2016 sumu 110 eur a dňa 22. 9. 2016 sumu 155. Teda dlh žalovaných ku dňu 30. 9. 52016 bol vyčíslený na sumu 10 380,86 eur, ktorá pozostáva z istiny úveru 9608,95 eur, úrokov vyčíslených ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru 143,30 eur, úrokov z úveru po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru 458,61 eur a poplatkov 170 eur.
Z výpisu z účtu stavebného sporenia vyplýva výška nasporenej sumy ku dňu 21. 4. 2016 a to 126,05 eur.
13. Dňa 20. 6. 2016 žalovaní v 1. a 2. rade uznali dlh v zmysle ustanovenia §558 Občianskeho zákonníka v celom rozsahu čo do dôvodu a výšky, vyčíslený ku dňu 31. 5. 2016 vo výške 10 301,09 eur vrátane príslušenstva, ako svoj pravý a splatný záväzok voči žalobcovi, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 29. 12. 2014. Súčasne žalovaní vyhlásili, že sú si vedomí, že podľa §110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa uznávaný dlh premlčí za 10rokov odo dňa, kedy k uznaniu došlo.
14. Žalobca listom zo dňa 20. 6. 2016 zaslal žalovanej v 2. rade Dohodu o zaplatení záväzku vo výške 10 358 eur v splátkach po 210 eur s dátumom splatnosti prvej splátky 25. 7. 2016 s tým, že ďalšie splátky sú splatné vždy do 25. dňa v mesiaci.
15. Všeobecná úverová banka a.s. Bratislava súdu dňa 24. 7. 2017 uviedla, že účet na ktorý žalobca poukázal finančné prostriedky, patrí R. Y., O. I. X, I. Y. X..
16. Svedkyňa R. A. pred súdom uviedla, že žalovaná v 2. rade je jej spolužiačka. Sprostredkovávala úver pre jej dcéru a zaťa, pričom oni potrebovali ďalší úver, kedy už prišli s rodičmi, t.j. žalovanými v 1. a 2. rade, ktorí predložili občianske preukazy a všetky potrebné listiny k tomu, aby mohla byť uzavretá zmluva o úvere. Boli overené ich podpisu a uzatvorená zmluva. Žalovaní v 1. a 2. rade prišli spolu s dcérou a jej manželom a vyjadrili súhlas s tým, že chcú zobrať úver pre dcéru. Svedkyňa uviedla, že nijakým spôsobom neovplyvňovala ich rozhodnutie, nikoho nenútila nič podpísať. Podpísali žiadosť o úver, ktorý bol výhodný - bez povinnosti zriadiť záložné právo pri poskytnutí úveru. Keďže tento vyčerpali, následne nemohli založiť rodinný dom, tak prišli s rodičmi, ktorí zobrali úver na seba. Rodičia spĺňali predpoklady pre uzavretie takejto zmluvy.
Na otázku právnej zástupkyne žalovaných, aby sa svedkyňa vyjadrila k tomu, či pred uzavretím zmluvy o úvere so žalovanými rozprávala s dcérou žalovaných o tom, aké sú možnosti alebo ako dostať úver, svedkyňa uviedla, že je to bežná prax u nich, že ak nemôže už dieťa zobrať úver, pomáhajú rodičia takouto formou, o tom svedkyňa informovala dcéru žalovaných.
Na ďalšiu otázku, aby sa svedkyňa vyjadrila, že či bola dohoda s dcérou žalovaných, že títo rodičia majú vystupovať ako ručitelia pri zmluve o úvere, svedkyňa uviedla, že s ňou sa na takom niečom nedohodli a takú situáciu si nepamätá. Žalovaní v 1. a 2. rade podpísali žiadosť o úver, následne zmluvu o úvere s tým, že svedkyňa ich nikdy nenútila podpísať takéto zmluvy.
Na ďalšiu otázku právnej zástupkyne, aby sa svedkyňa vyjadrila, kto jej dal číslo účtu, na ktorý ma byť suma vyplatená, svedkyňa uviedla, že si nepamätá, kto jej dal kartičku s číslom účtu, ktoré uviedla do zmluvy.
17. Súd vypočul aj svedkyňu E. T., ktorá uviedla, že žalovaných v 1. a 2. rade nepozná a nebola s nimi v kontakte ani pri uzatváraní zmluvy o úvere. Ich poradcom bola pani A., ktorá pripravovala uzavretie zmluvy o úvere a to tým, že predložila vypísanú žiadosť o poskytnutie úveru zo strany žalovaných, pričom prišla za svedkyňou pani T.Q., aby tam táto dala svoju pečiatku, pretože ona ju vtedy pri sebe nemala. Svedkyňa túto žiadosť opatrila pečiatkou so svojim menom, podpísala, ale so žalovanými sa nestretla. Žiadosť bola vyplnená a následne bola zaslaná do P. do centrály žalobcu za účelom posúdenia podmienok a schválenia alebo neschválenia úveru. Po tom, čo bol úver schválený, úverové zmluvy boli klientom doručené rovno domov a tí po preštudovaní mali možnosť podpísať a akceptovať tieto podmienky a notársky overiť podpisy alebo vrátiť zmluvy, že ich nepodpíšu. Svedkyňa predpokladá, že žalovaní v 1. a 2. rade ich podpísali, čo už bolo mimo nej.
18. Svedkyňa K. Y. na pojednávaní uviedla, že je dcérou žalovaných v 1. a 2. rade. Spolu s manželom pôvodne čerpali úver vo výške 30 000 eur na kúpu rodinného domu. Na rekonštrukciu domu však potrebovali ďalšie financie, preto navštívili kanceláriu žalobcu. Pani A. im však povedala, že nespĺňajú predpoklady pre poskytnutie ďalšieho úveru a že by sme možno dostali úver, ak by priviedli aj ručiteľa. To povedala doma. Následne s rodičmi, t.j. žalovanými v 1. a 2. rade navštívili pani A., ktorá im po prepočítaní povedala, že ani pri ručení nespĺňajú podmienky pre poskytnutie druhého úveru a že by mohla nastať taká situácia, že by rodičia, ktorí spĺňali podmienky, mohli zobrať tento úver pre nich, s čím všetci súhlasili. Podpísali sa listiny a následne bol aj poskytnutý tento úver a to na účet manžela svedkyne. Spočiatku svedkyňa s manželom úver platili. Neskôr im nevychádzali finančné prostriedky. Svedkyňa ďalej uviedla, že chce platiť tento úver, ale toho času je na materskej dovolenke. Jej manžel síce pracuje, ale úver môžu splácať splátkou najviac vo výške 100 eur mesačne. Dlh chce zaplatiť, aby ho neplatili rodičia.
19. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že po vysvetlení so žalobou súhlasí. Zmluvu uzavreli vedome s tým, že chceli pomôcť dcére. Súhlasil s tým, aby ich súd zaviazal zaplatiť dlh v splátkach po 100 eur mesačne, pretože nie je v ich možnostiach dlh uhradiť naraz.
20. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní uviedla, že jej dcéra s manželom si zobrali úver na kúpu rodinného domu okolo 30 000 eur. Po kúpe tohto domu však bolo potrebné ešte do neho investovať. Preto dcére chceli pomôcť tým, že jej budú uhrádzať v byte nájomné. Dcéra však za nimi prišla s tým, že chce čerpať ďalší úver na dokončenie domu a chcela, aby žalovaný v 1. rade jej šiel za ručiteľa. Žalovaní s tým nesúhlasili, pretože mali finančné problémy. Žalovaný v 2. rade sa však nechal uprosiť a obaja šli do kancelárie žalobcu, kde pracovníčka pani A. im povedala, že nejde o ručiteľov, ale že ak chcú dcére pomôcť, treba uzavrieť novú zmluvu o úvere, kde by žalovaní boli dlžníkmi a to len na preklenutie asi ročného obdobia, kedy by si dcéra so zaťom zariadili dom, dali podlahy, okná, čím by stúpol na hodnote a následne by si mohli zobrať úver už oni, pretože dom by mal väčšiu hodnotu a mohli by za tento úver ručiť domom na základe zmluvy o záložnom práve. Po takomto vysvetlení a určitom nátlaku, keď žalovaní boli postavení pred hotovú situáciu, na ktorú neboli pripravení, s tým súhlasili a zmluvu podpísali. Ďalej žalovaná v 2. rade uviedla, že mohli odísť, ale pani A., s ktorou komunikovali, je jej spolužiačka a tak sa pred ňou hanbila odísť. Povedala jej však, že žalovaní majú viac úverov a že si dávajú pozor, aby sa nedostali do omeškania so splácaním viac ako 3mesiace, aby nenastali sankcie. Išlo o 2podnikateľské úvery žalovaného v 2. rade a úver vo VÚB. Ďalšie úvery z nebankoviek pani A. nezaujímali. Žalovaná v 2. rade sa pýtala, na aký účet pôjdu peniaze, kde jej pani A. oznámila, že na účet dcéry, s čím žalovaná
v 2. rade súhlasila. Následne pani A. dcére a zaťovi vysvetľovala, aké budú zrážky, pretože oni mali tento úver splácať. Žalovaná v 2. rade v minulosti mala zriadené stavebné sporenie u žalobcu, kde však nesporila. Žalovaný v 1. rade v minulosti zmluvu o stavebnom sporení u žalobcu nemal žiadnu, ale pani A. mu spätne vytvorila taký stav, že ako keby už pred zmluvou o úvere mal zmluvu o stavebnom sporení, kde bolo vložených 200 eur. V tento deň uzatvorili zmluvu o úvere s tým, že všetky papiere zobrala ich dcéra, preto sa to týkalo jej rodiny. Keď prišli domov, ľutovali, že tam šli a že niečo podpísali, ale stále verili tomu, že im úver neschvália vzhľadom na ich majetkové pomery. Po nejakej dobe im telefonicky oznámili, že im úver bol schválený. Po určitom čase im boli doručované upomienky, pričom dcéra im tvrdila, že len zabudla zaplatiť splátku. Po doručení žaloby zo súdu, žalovaná v 2. rade u dcéry zisťovala a zaujímala sa o stav veci. Medzi nimi došlo k zhoršeniu vzťahov, pričom ich dcéra prestala úver platiť celkom a preto sa žalovaní dostali do zlej situácie. Žalovaná v 2. rade potvrdila, že uznala dlh, ktorý je predmetom konania.
21. Právna zástupkyňa žalovaných nesúhlasila s tým, aby súd zaviazal žalovaných na celú žalovanú sumu. Má za to, že žalobcovi nepatria úroky z úveru po zosplatnení úveru. V tejto časti žiadala žalobu zamietnuť. V prípade, že súd žalobe v časti vyhovie, žiadala povoliť žalovaným uhradiť dlžnú sumu v splátkach vzhľadom na predložené listinné dôkazy o ich majetkových pomeroch.
22. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné vyhovieť len čiastočne.
Podľa ustanovenia §497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia §2 ods. 1 zák. č. 310/92 Zb. o stavebnom sporení (ďalej len „zákon o Stavebnom sporení“), stavebným sporením sa rozumie a) prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov, b) poskytovanie úverov stavebným sporiteľom zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely uvedené v §11 ods. 1 (ďalej len „stavebný úver“).
Podľa ustanovenia §7 ods. 2 Zákona o stavebnom sporení, zmluva o stavebnom sporení musí obsahovať a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi, b) výšku dohodnutej sumy, na ktorú sa stavebné sporenie uzatvára (ďalej len „cieľová suma"), a podmienky, za ktorých môže byť zvýšená alebo znížená cieľová suma, c) výšku a časovú postupnosť vkladov stavebného sporiteľa, d) úrokové sadzby vkladov, e) podmienky a postup pri výplate vkladov, f) podmienky poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia vrátane podmienok poskytnutia stavebného úveru pri zvýšení alebo znížení cieľovej sumy, postup pri určení poradia poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia, ako aj podmienky a postup pri výplate vkladov, g) podmienky, za ktorých môžu byť práva zo zmluvy o stavebnom sporení rozdelené alebo zlúčené s právami z inej zmluvy o stavebnom sporení, h) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom sporení, i) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom sporení, j) vyhlásenie stavebného sporiteľa o uplatnení alebo neuplatnení nároku na poskytnutie štátnej prémie v rámci tejto zmluvy.
Podľa ustanovenia §7 ods. 3 Zákona o stavebnom sporení, zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi, b) úrokovú sadzbu stavebného úveru, c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru, d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru, e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere,
f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere.
Podľa ustanovenia §7 ods. 4 Zákona o stavebnom sporení, zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o stavebnom úvere môžu obsahovať aj ďalšie náležitosti dohodnuté medzi stavebnou sporiteľňou a stavebným sporiteľom.
Podľa ustanovenia §7 ods. 4 Zákona o stavebnom sporení, stavebnej sporiteľni sa zakazuje požadovať od stavebného sporiteľa, ktorý je fyzickou osobou-nepodnikateľom, alebo od inej fyzickej osoby- nepodnikateľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu stavebného úveru alebo iného úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený takýto úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa §708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas stavebného sporiteľa, ktorý je fyzickou osobou-nepodnikateľom, alebo inej fyzickej osoby-nepodnikateľa.
Podľa ustanovenia §2 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania, b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet, c) výrobcom 1. osoba, ktorá výrobok vyrobí, vyťaží, obnoví, upraví alebo inak získa a má sídlo alebo miesto podnikania na území členského štátu Európskej únie, členského štátu Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Turecka (ďalej len „členský štát“), alebo ten, kto sa za výrobcu vydáva označením výrobku svojím menom, ochrannou známkou alebo iným rozlišovacím znakom, alebo osoba z dodávateľského reťazca, ktorej činnosť môže ovplyvniť bezpečnostné vlastnosti výrobku, 2. osoba, ktorá má sídlo alebo miesto podnikania na území členského štátu a je splnomocnencom výrobcu, ktorý nemá sídlo alebo miesto podnikania na území členského štátu, Podľa ustanovenia §3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa ustanovenia §52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ustanovenia §52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia §53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ustanovenia §53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ustanovenia §54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ako vyplýva z ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
V zmysle ustanovenia §41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa ustanovenia §511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Podľa ustanovenia §565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa ustanovenia §517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
V zmysle ustanovenia§517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.
Podľa ustanovenia §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu pri posúdení pôvodného záväzkového vzťahu ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie §53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci N. H. F. T. a I. R. W. (A.-XXX/ XX) a medzi T. F. T. a J. R.. T. D. Y. a spol., spojené prípady A.-XXX/XX a A.-XXX/XX, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle §52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral navrhovateľ ako dodávateľ a odporcovia ako spotrebitelia, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.
24. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci uzavreli dňa 29. 12. 2014 Zmluvu o úvere č. XXXXXXX X XX v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver vo výške 10 000,00 eur. Pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok sa medziúver mal zúčtovať bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím by sa medziúver zmenil na stavebný úver vo výške cca 5954,65 eur.
Neobstojí tvrdenie žalovanej v 2. rade, že im reálne nebol poskytnutý úver a teda nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere. Súd mal za preukázané, že žalovaní dobrovoľne a vedome podpísali písomnú žiadosť o poskytnutie úveru, kde uviedli číslo účtu, na ktoré sa má úver poskytnúť. Súd má za to, že žalobca nemá povinnosť skúmať majiteľa účtu, ktorý uvedie žiadateľ o úver vo svojej žiadosti. Podľa názoru
súdu, zodpovednosť za to, na aký účet sa úver má poskytnúť, nesie žiadateľ úveru, keďže jedná sa o zmluvnú podmienku, ktorú určuje práve žiadateľ o úver.
Teda súd má za preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade vedome a dobrovoľne podpísali žiadosť o stavebný úver, ako aj zmluvu o úvere, čo aj sám žalovaný v 2. rade potvrdil na pojednávaní. Tomuto nasvedčuje aj to, že dňa 20. 6. 2016 žalovaní písomne uznali svoj dlh a súčasne so žalobcom uzatvorili aj dohodu o splátkach.
Teda súd mal za preukázané, že žalovaným v 1. a 2. rade bol poskytnutý stavebný úver vo výške 10 000 eur na účet, ktorý uviedli žalovaní vo svojej žiadosti o poskytnutie úveru, čo potvrdila aj dcéra žalovaných, ktorá bola vypočutá na pojednávaní ako svedkyňa.
25. Ďalej mal súd za preukázané, že žalovaní porušili svoju povinnosť splácať úver riadne a včas a preto žalobca dňom 21. 4. 2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru a zároveň žiadal oboch žalovaných o okamžité vrátenie celého zostatku úveru.
Súd mal za preukázaný nárok žalobcu na zaplatenie istiny v sume 9608,95 eur a úroku z úveru do mimoriadneho zosplatnenia v sume 143,30 eur. Do podania žaloby nebola pohľadávka žalobcu v tejto výške uhradená, preto súd zaviazal na jej zaplatenie žalovaných v 1. a 2. rade v súlade s cit. §511 ods. 1 Občianskeho zákonníka a žalobe v uvedenom rozsahu vyhovel. Jedná sa o istinu úveru, ako aj o úrok z úveru do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.
26. Je nepochybné, že žalovaní sa dostali do omeškania so zaplatením sumy 9752,25 eur. Preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z.. Úrok z omeškania patrí žalobcovi odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru.
27. Súd žalobcovi nepriznal úrok z úveru po zosplatnení úveru, vyčíslený za obdobie od 22. 4. 2016 do 30. 9. 2016 vo výške 234,32 eur a súčasne žalobcovi nepriznal ani úrok z úveru za ďalšie obdobie do zaplatenia úveru. Taktiež súd žalobcovi nepriznal poplatky v celkovej výške 170 eur, ktoré žalobca bližšie nešpecifikoval, len uviedol, že ide o súčet nezaplatených poplatkov za prijatie do poistenia a poplatkov za 1. upomienku, 2. upomienku, predžalobné upomienky a individuálne riešenie omeškania splátok.
28. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom. Odplatu (cenu) predstavujú spravidla úroky. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného zákonníka).
Kauza úverového právneho vzťahu spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia peňažných prostriedkov má dlžník (prijímateľ úveru) platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje (úverové obdobie); v takom prípade vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov (porov. Š./Y./B. a kol., Obchodní zákonník, komentář 9. vydání C.H.P. str. 1153).
Úverové obdobie teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti úveru nepatrí. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop (limit). 48. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XObo/XXX/XXXX, dohodnuté úroky, t.j. zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.
Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický a je potrebné s ním súhlasiť, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi konania.
V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 21. 4. 2016, teda týmto dňom sa stal splatný celý úver, zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti úveru a súd preto dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do dňa zosplatnenia úveru. Po tomto dni už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp. zn. XCo/XXX/XXXX, Krajského súd v Prešove sp. zn. 3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/83/2013 zo dňa 7.5.2014.
V danej súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS XXX/XXXX-XX zo dňa 18.9.2012, v ktorom sa uvádza: „Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. Krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z dohodnutého úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo „zmluvný úrok vo výške 15,8 % ročne od 26. 8. 2009 do zaplatenia“ patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu, a tiež výšku sumy (a štruktúru žalovanej čiastky) prislúchajúcej, resp. priznanej sťažovateľke, rozšíril vecnú argumentáciu na podporu správnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, opätovne poukazujúc na štandardnú obchodnoprávnu judikatúru v tejto oblasti. Súčasne sa tým vyrovnal aj s námietkami sťažovateľky, ktoré sú z veľkej časti totožné s tými, ktoré uplatnila aj na ústavnom súde. Tento výklad považuje ústavný súd za ústavne akceptovateľný.“
Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobcovi nepriznal nárok na úrok z úveru po zosplatnení v sume 234,32 eur, vyčíslený za obdobie od 22. 4. 2016 do 30. 9. 2016 a ani úrok z úveru vo výške 5,39% ročne zo sumy 9608,95 eur od 1. 10. 2016 do zaplatenia a žalobu žalobcu v tejto časti zamietol. Žalobcovi priznal súd iba nárok na úrok z úveru do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 143,30 eur.
29. Súd žalobcovi nepriznal nárok na poplatky vo výške 170 eur, ktoré žalobca bližšie nešpecifikoval, len uviedol, že sa jedná o súčet nezaplatených poplatkov za prijatie do poistenia a poplatkov za 1. upomienku, 2. upomienku, predžalobné upomienky, individuálne riešenie omeškania splátok
V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na poplatky, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu spolu s príslušenstvom zamietol. Žalobca nepreukázal súdu, konkrétne za aké obdobie a v akej výške požaduje poplatky za prijatie do poistenia, nepreukázal, že mu vznikli náklady a v akej výške v súvislosti s individuálnym riešením omeškania splátok, taktiež nepreukázal zaslanie upomienok a ani to, že by mu za zaslanie týchto upomienok vznikli nejaké reálne náklady a v akej výške. Zároveň v prípade poplatkov takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle §3 a §39 Občianskeho zákonníka. V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v P. (P. N.) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné.
Krajský súd v Prešove vo veci 18Co/109/2011 konštatoval, že cit. ,,neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka,, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá
alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“.
Poplatky vyššie uvedeného charakteru, ktoré vyjadrujú finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti iba záujmom dodávateľa, ktorého obsah vôbec nie je zrejmý, pričom sa javí iba ako ďalšia sankcia za omeškanie.
V danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS XX/XXX-XX).
Súd tak spolu žalobcovi nepriznal poplatky v sume 170 eur.
30. Aj napriek tomu, že úverová zmluva je absolútny obchod a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník, prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 Občianskeho zákonníka.
Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. XMCdo XX/XX).
Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie §54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.
Ustanovenie §54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.
31. Podľa ustanovenia §255 ods. 1, 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Súd žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie 9752,25 eur (93% žalovanej sumy), teda v tejto časti patrí náhrada trov konania žalobcovi. V prevyšujúcej časti (7% žalovanej sumy) súd žalobu žalobcu zamietol, čo predstavuje neúspech žalobcu a úspech žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že náhrada trov konania v danej veci patrí žalobcovi a to po odpočítaní jeho neúspechu v konaní od jeho úspechu v konaní. Teda žalobcovi patrí náhrada trov konania v rozsahu 86% z celkových trov konania, na ktoré by mal žalobca nárok pri plnom úspechu.
32. Žalovaní požiadali o povolenie úhrady dlhu v splátkach, pretože nemajú dostatok finančných prostriedkov na úhradu dlhu naraz.
Žalovaný v 1. rade súdu preukázal, že je živnostník s tým, že od februára do mája 2017 bol práceneschopný a teda nemal žiaden príjem. V súčasnej dobe nepracuje z dôvodu úrazu. Súčasne ho čaká operácia bypass a teda nie je zrejmé, kedy začne pracovať. Z dôvodu plánovanej operácie uhradil zdravotnej poisťovni dlh vo výške 61,81 eur. Ako živnostník nemá žiaden príjem a všetky jeho výdavky uhrádza zo svojho príjmu žalovaná v 2. rade, ktorej príjem je okolo 399 eur mesačne. Mesačne majú výdavky za elektrinu a rozhlas vo výške 80 eur, za pevnú sieť a internet 28,61 eur. Raz ročne uhrádzajú výdavky za drevo na topenie vo výške 700 - 800 eur. Strava žalovaných stojí mesačne okolo 250 eur. Ďalšie výdavky majú na hygienické potreby, oblečenie, cestovné, mesačné splátky úverov. Žalovaný uhrádzajú mesačne sumu 134,95 eur ako splátku úveru vo VÚB a.s.. Ďalší úver čerpali v spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. vo výške 3600 eur, kde táto spoločnosť od nich požaduje sumu 11 904 eur. Žalovaní majú 1nezaopatrené dieťa, dcéru, ktorá navštevuje strednú školu v Humennom, teda má každodenné výdavky cestovného za cestu do školy. Ďalšie výdavky majú pre dcéru v súvislosti so školskými knihami a pomôckami, oblečením, hygienickými potrebami, stravou. Žalovaným Rozhodnutím Centra právnej pomoci v danej veci bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci, v ktorých bolo preukázané, že žalovaní splnili stav materiálnej núdze bez finančnej účasti. V súlade s ustanovením §232 ods. 4 C.s.p., po zhodnotení majetkovej, zárobkovej a sociálnej situácie žalovaných, súd im povolil uhradiť dlžnú sumu splátkami po 100 eur mesačne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.