Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-49-2017.pdf
PDF · 97.32 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/49/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Romana Tichého, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: T. Y., nar. XX.XX.XXXX a H. Y., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, deti rodičov; matky: V. U. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. D., E. XXXX/XX a otca: E. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. A. XXX, toho času bytom Y. XXXX/X, X., Česká republika, právne zastúpený Mgr. Danou Růžičkovou, advokátkou, so sídlom H. XXX, X., Česká republika, v konaní o návrhu otca o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9P/129/2016-105 zo dňa 10.05.2017, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh otca na zníženie výživného zamietol, žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie súdu sa opiera o ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Na strane maloletých detí nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, najmä s prihliadnutím na dobu, ktorá uplynula od posledného rozhodnutia súdu o výživnom. Deti študujú na odborných stredných školách, do ktorých denne dochádzajú a majú zvýšené výdavky na študijné pomôcky (rovnako ako pri poslednom rozhodnutí). Nedošlo ani k zmene zdravotného stavu detí od posledného rozhodnutia. Deti sa pripravujú na budúce povolania a voľný čas trávia venovaním sa športu. Od detí riadne študujúcich na stredných školách nie je morálne vyžadovať brigádnickú činnosť, na odľahčenie vyživovacej povinnosti rodičov. Ani na strane matky nedošlo k podstatnej zmene okolnosti, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Matka žije v spoločnej domácnosti v rodinnom dome iba s maloletými deťmi a starou matkou maloletých detí, ktorého je spoluvlastníčkou (podiel 1 k celku). Matka detí je vydatá, ale s manželom nežije. Celkové náklady na bývanie v dome sú 210,- eur mesačne (inkaso, plyn, elektrika), 25,- eur mesačne voda, ročný poplatok za komunálny odpad a domovú daň spolu 145,- eur. Pevná linka a internet 25,- eur mesačne, z toho súd prihliadal k obvyklej čiastke za internet 10,- eur mesačne, keďže sa všeobecne vyžaduje u žiakov a študentov prístup na internet zo strany škôl. Matka z toho platí na bývanie 150,- eur mesačne a stará matka dopláca zvyšok do sumy 210,- eur (t. j. 60,- eur, čo je viac ako 1 celkových nákladov na bývanie, z počtu členov domácnosti 4). Matka a stará matka sa podieľajú na financovaní nákladov na domácnosť. Ani na strane otca nedošlo k podstatnej zmene okolnosti, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Otec maloletých detí zníženie výživného odôvodňoval najmä poklesom príjmu v dôsledku dlhodobej pracovnej neschopnosti a dôsledkami
trestného stíhania, z čoho vyplývala povinnosť zaplatiť peňažný trest, náhradu škody poškodeným, trovy konania a trovy právneho zastúpenia v predchádzajúcom konaní o zvýšenie výživného (Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 8P/41/2015). Otec maloletých detí žije v byte v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Mesačné náklady na bývanie v byte sú 8.206,- Kč nájomné, 1.200,- Kč elektrická energia, ročné za komunálny odpad 550,- Kč na osobu Súd zohľadnil z celkových mesačných nákladov na bývanie v byte polovicu (z počtu členov domácnosti 2), t. j. 9.406,- Kč : 2 = 4.703,- Kč (*176,56 eur) mesačne. Otec maloletých detí bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Tábor zo dňa 24.08.2016, č. k. 5T/80/2016-79 za prečin výtržníctva a poškodzovania cudzej veci, ktorého sa dopustil tak, že dňa 11.04.2016 v Sezimovom Ústí II, na parkovisku pod vplyvom alkoholu vyskočil na tam prednú kapotu zaparkovaného motorového vozidlo, z ktorej vyskočil na strechu vozidla, po nej prebehol až na jej zadnú časť, odkiaľ zoskočil na zem, pričom poškodil prednú kapotu a strechu (prednú aj zadnú časť) a spôsobil tak poškodenému škodu v celkovej výške 52.597,- Kč a tohto konania sa dopustil hoci trestný čin výtržníctva spáchal už dňa 27.07.2012, za čo bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu v Tábore zo dňa 27.02.2013, č. k. 13T/9/2013-81, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.02.2013. Otec detí bol odsúdený okrem iného na peňažný trest v celkovej výške 10.000,- Kč (*357,42 eur). Otcovi maloletých detí bola uložená povinnosť zaplatiť náhradu škody vo výške 43.469,- Kč (*1.632,- eur). Otec maloletých detí bol dočasne práceneschopný z dôvodu úrazu od 12.04.2016. Otcovi maloletých detí boli vyplácané dávky nemocenského poistenia od 26.04.2016 do 01.08.2016 v priemernej výške okolo 12.546,- Kč (*471,- eur) mesačne. Otcovi maloletých detí bola právoplatným rozhodnutím Okresného súdu v Tábore uložená povinnosť nahradiť štátu náklady trestného konania vo výške 2.000,- Kč (*75,08 eur). V súčasnosti je čistý priemerný mesačný príjem matky 436,60 eur. Príjem matky sa zvýšil len o 97,91 eur. Prostredníctvom dožiadaného súdu v Českej republike bol zisťovaný čistý priemerný mesačný príjem otca pre účely výživného. Za prvý polrok kalendárneho roka 2016 bol čistý priemerný mesačný príjem otca 13.816,- Kč, za druhý polrok kalendárneho roku 2016 bol čistý priemerný mesačný príjem otca 12.135,- Kč. Súd ustálil čistý priemerný mesačný príjem otca vo výške 12.975,50 Kč (*487,12 eur) v kalendárnom roku 2016. Prechodné zníženie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti nie je dôvodom na zníženie výživného vzhľadom na výšku rozdielu medzi príjmom otca pred úrazom a počas pracovnej neschopnosti (637,49 - 487,12 = 150,37 eur) a dobu trvania pracovnej neschopnosti (necelé 4 mesiace). Podstatný vplyv na majetkové pomery otca mali dôsledky odsúdenia za úmyselný trestný čin (náhrada škody, peňažný trest, trovy trestného konania, trovy obhajoby). Zhoršenie majetkových pomerov otca v dôsledku odsúdenia za úmyselný trestný čin nie je možné vykladať na ťarchu výživného voči maloletým deťom. Právo maloletých detí na výživné má prednosť pred dôsledkami právoplatného odsúdenia povinného rodiča. Súd prihliadal u oboch rodičov a maloletých detí len na výdavky, ktoré je nevyhnutné vynaložiť, lebo výživné má prednosť. Za také sa všeobecne nepovažujú napríklad poistky, sporenia, káblová televízia (iba koncesionárske poplatky), splátky úverov (keďže poskytnutý úver predstavuje majetok), poplatky za zvieratá (pokiaľ nejde o asistenčné zvieratá) a pod. Na rozsah vyživovacej povinnosti k maloletým deťom vplývajú nielen základné životné potreby (výživa, ošatenie, bývanie, zdravotná starostlivosť, základné vzdelanie), ale aj uspokojovanie kultúrnych a spoločenských potrieb detí smerujúcich k zdravému rozvoju ich osobností (vyššie vzdelanie, šport, kultúra a pod.). Táto povinnosť rodičov trvá, kým deti nezískajú schopnosť samé sa živiť. Túto zodpovednosť berie na seba každý rodič, ktorý privedie dieťa na svet. Z dôvodov uvedených vyššie súd návrh otca na zníženie výživného zamietol. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa § 52, § 57 CMP. 3. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec. S rozsudkom nesúhlasí. Súd prvého stupňa sa nedostatočne zaoberal jeho majetkovou situáciou. Otec poukazuje na svoje príjmy a výdavky tak, ako ich prezentoval pred súdom prvej inštancie. Nesúhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie, že zhoršenie majetkových pomerov otca v dôsledku odsúdenia nemôže byť na ujmu výšky výživného uhrádzaného neplnoletým deťom. Pokiaľ by otec žil v spoločnej domácnosti s deťmi a dopustil sa obdobného činu, takáto situácia by sa premietla do finančnej situácie celej rodiny, vrátane maloletých detí. Minimálne po dobu, po ktorú by otec v takomto prípade hradil splátky na náhradu škody, by životná úroveň rodiny klesla. Za takejto situácie, hoci nebýva otec s deťmi v jednej domácnosti, nie je možné, aby súd prvého stupňa do majetkových pomerov otca nezahŕňal splátky na pôžičku, prostredníctvom ktorej hradil náhradu spôsobenej škody. Jedná sa o úverovú zmluvu, ktorá v prípade jej neplnenia so sebou prináša rad zmluvných pokút a úrokov. Na jeho mzdu by mohla byť nariadená exekúcia. Síce otec spáchal úmyselný trestný čin, avšak v afektovanom stave a bez rozmyslenia. Jeho úmyslom nebolo spôsobiť škodu. Nesúhlasí s tým, že súd prvého stupňa nebral do úvahy výdavky na poistky, sporenie, náklady na internet a káblovú televíziu. Poistnú zmluvu na domácnosť platí otec v čo najnižšej miere, a to práve z opatrnosti pred prípadnou nutnosťou náhrady škody. Má za to, že sa jedná o výdavok, ktorý je pri bežnom rozume a opatrnosti nutné vynaložiť a chrániť sa tak pred prípadnými väčšími finančnými
nákladmi. Čo sa týka príspevku na dôchodkové pripoistenie, otec považuje za nemorálne tento náklad označovať ako nepotrebný výdavok. So zreteľom na stav a vyhliadky českej ekonomiky a sociálnej sféry, musí každý rozumný človek na túto skutočnosť myslieť a na dôchodok si sporiť. Káblová televízia, internet nie sú veci, ktoré by človek nutne potreboval k životu, avšak v prípade otca, táto čiastka, ktorú platí, nie je rozhodujúcou čiastkou. Keby bolo výživné znížené na 100,- eur mesačne pre každé dieťa, ostalo by otcovi na zaistenie celodennej stravy, hygieny, oblečenia a ďalších bežných výdavkov 1.775,- Kč. Prisvedčuje súdu, že poplatky za káblovú televíziu nie sú nevyhnutným výdavkom. Rovnako v prípade finančnej tiesne prisľúbila Mgr. Z. možnosť odkladu splátok za poskytnuté služby. Po odpočítaní týchto nákladov tak otcovi ostáva čiastka vo výške 3.061,- Kč. Táto čiastka je minimálna tak, aby z nej mohol človek vyžiť. Otec žiada, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že výživné na mal. deti T. a H. zníži na sumu 100,- eur mesačne na každé dieťa počnúc od 1.11.2016.
4. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť v celom rozsahu. Má za to, že zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí.
5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu uvádza, že s odvolaním nesúhlasí. Otec detí odmieta komunikovať ohľadom vyživovacej povinnosti, rozvoja a vývinu detí. Nemá predstavu o výdavkoch a platbách týkajúcich sa škôl a športových aktivít. Celé roky deti osobne nevidel, lebo údajne nemá peniaze. Keby bol taký uvedomelý, nevznikol by mu dlh na výživnom 4.000,- eur. Žije v byte a nič mu nebráni, aby si popri zamestnaní našiel ešte brigádu, čo je v dnešnej dobe bežné. Taktiež si môže privyrábať jeho matka
- dôchodkyňa, aby synovi finančne pomohla. Zdôrazňuje, že otec detí pácha trestné činy, je odsúdený a do dlhu sa dostal svojím zavinením. Tiež si platí advokátku na svoje zastupovanie. Na úkor týchto vecí deti nesmú trpieť. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok potvrdil.
6. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky udáva, že pracuje v 4-zmennej prevádzke. S takto rozloženou pracovnou dobou nie je schopný zohnať stabilnú brigádu, pretože nie je schopný zaistiť jej pravidelnosť. Zamestnávateľ mu môže hocikedy nariadiť zmeny naviac. Po úraze a operácii pravého členku má stále zdravotné ťažkosti, keď nie je schopný bez značnej bolesti zvládať ani zmeny v zamestnaní. Ďalšiu prácu a záťaž chorého členku si nedokáže predstaviť. Považuje za nemorálne, že matka, ktorá sama pracuje iba na čiastočný úväzok, navrhuje, aby si otec popri zamestnaní na plný úväzok našiel ešte brigádu. To isté si myslí o návrhu matky, aby si privyrábala jeho matka, ktorá nemá s vyživovacou povinnosťou žiadnu spojitosť. Rovnako by otec mohol reagovať na matku matky. Otec si je vedomý nárokov a výdajov spojených so školou a aktivitami maloletých detí, avšak životná úroveň detí a ich rodičov by mala byť zásadne zhodná. V prípade, že otec nie je schopný s ohľadom na svoje príjmy a výdavky zaistiť a uhradiť maloletým deťom všetky výdavky spojené so školou a ich aktivitami, musí si buď matka nájsť zamestnanie na plný úväzok alebo maloleté deti musia tieto aktivity obmedziť. Nie je možné, aby otec na úkor športových a iných aktivít maloletých detí žil na pokraji biedy. Zotrváva na odvolacom návrhu.
7. Kolízny opatrovník po vyjadrení účastníkov navrhol opätovne rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.
8. Matka v ďalšom vyjadrení k vyjadreniu otca poukazuje, že otec detí nikdy neposielal plnú výšku výživného, t. j. 270,- eur na obe maloleté deti. Neustále sa vyhovára na nedostatok financií a na zdravotné problémy. Tiež absolvovala 2 vážne operácie. Napriek tomu si musí plniť povinnosti v práci, v domácnosti, pri výchove detí a ich príprave do školy. Otec si situáciu, v ktorej je, sám zapríčinil. Na úkor toho, že má dlhy, žiada, aby deťom obmedzila športové záujmy a aktivity.
9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania otca v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 65, § 66 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom podľa ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
10. Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie.
11. Odvolanie otca nie je dôvodné.
12. Dôvodom pre zmenu už raz určeného výživného môže byť iba podstatná zmena pomerov, ktorá nastala na strane účastníkov konania, či už osôb výživnou oprávnených - maloletých detí alebo osôb výživou povinných - matka, otec. Záver okresného súdu, že taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného nenastala, je vecne správny a opiera sa o skutkový stav, ktorý vyplynul z vykonaného dokazovania.
13. Otec svoj návrh na zníženie výživného odôvodňuje 2 zásadnými skutočnosťami: 1. dočasnou práceneschopnosťou, ktorá trvala od 12.04.2016 do 03.10.2016, v dôsledku ktorej mu boli vyplácané dávky nemocenského poistenia vo výške cca 12.640,- Kč mesačne, čo spôsobilo pokles jeho pravidelného mesačného príjmu, 2. nárast nákladov spočívajúci predovšetkým v splácaní úveru vo výške 1.804,- Kč mesačne, ktorý si otec zobral na úhradu náhrady škody spôsobenej trestným činom, ako aj splátky za poskytnuté právne služby vo výške 1.000,- Kč mesačne.
14. Pokiaľ ide o dočasnú práceneschopnosť otca, správne súd prvej inštancie uviedol, že dôvodom pre zmenu výživného môžu byť iba skutočnosti trvalejšieho charakteru a krátkodobé zníženie príjmu nemôže byť bez ďalšieho dôvodom pre zníženie výživného. Okrem toho krajský súd udáva, že otec sa, vychádzajúc z odvolacieho návrhu, domáha zníženia výživného počnúc od 01.11.2016. Dočasné zníženie jeho príjmu sa však dotýkalo obdobia predchádzajúceho mesiacu, odkedy žiada výživné znížiť. V mesiaci november 2016 a v mesiacoch nasledujúcich však už otec dosahoval riadny príjem z pracovného pomeru, preto jeho dočasná práceneschopnosť a s tým spojené zníženie jeho príjmu by nemohli byť dôvodom pre zníženie výživného počnúc od 1.11.2016, lebo sa netýkajú rozhodného obdobia.
15. Pokiaľ ide o výdavky, ktoré otcovi vznikli spáchaním úmyselného trestného činu, je na otcovi, aby si zabezpečil splácanie týchto výdavkov hoc aj formou vedľajšieho pracovného pomeru, brigádnickou činnosťou, ale trestná činnosť otca nemôže byť na ujmu maloletých detí.
16. Vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom je povinnosťou zákonnou a vychádza z predpokladu, že maloleté deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Preto ten, kto má vyživovaciu povinnosť, je povinný správať sa tak, aby ju mohol v zákonnom rozsahu zabezpečiť. Vyživovacia povinnosť je elementárnou povinnosťou každého rodiča a má prednosť pred ostatnými, nie nevyhnutnými výdavkami rodičov. V tomto smere je potom nerozhodné, či výdavky rodičov sú rozumné (poistka, dôchodkové pripoistenie). Vyživovacia povinnosť má prednosť pred takýmito výdavkami.
17. V prípade obidvoch detí, T. a H., ide o deti navštevujúce strednú školu, ktorým vznikajú aj výdavky spojené s dochádzkou do školy, okrem bežných školských potrieb aj výdavky spojené s odbornou prípravou, výdavky z titulu zhoršeného zdravotného stavu. Zohľadniac aj vyživovaciu povinnosť matky, ktorá navyše deťom zabezpečuje osobnú starostlivosť, ktorá je postavená na roveň finančným plneniam a potrebu bývania, doposiaľ stanovené výživné pod 135,- eur mesačne na každé maloleté dieťa je schopné deťom zabezpečiť iba základné a nevyhnutné výdavky na stravu, oblečenie, školské potreby, hygienické potreby, zdravotnícku starostlivosť. Na strane otca je tiež potrebné zohľadniť skutočnosť, že s deťmi sa vôbec nestretáva a mimo určeného výživného im nijako neprispieva.
18. Odvolací súd konštatuje, že nezistil dôvody pre zníženie výživné, a preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
19. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 CSP s poukazom na ust. § 52 CMP.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerov hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)