Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/1/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča v sporovej veci žalobcu: webex media, s.r.o., so sídlom Ostrovského 2, Košice - Juh, IČO: 36 815 365 (dobrovoľný výmaz k 19.10.2016), zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Májová 1582, Čadca, IČO: 50 473 522, JT COMPANY INVEST, s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Dunajská 8, IČO: 46 201 904, proti žalovanému: JGLM, s.r.o., so sídlom Partizánska 688, Poprad, IČO: 36 820 032, zastúpenému JUDr. Michalom Petríkom, advokátom so sídlom v Poprade, Francisciho 25, o zaplatenie 130,90 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 9Cb/234/2013-102 z 27.3.2014 v spojení s dopĺňacím uznesením č.k. 9Cb/234/2013-133 z 1.4.2015, takto

rozhodol:

Pokračuje v konaní so spoločnosťou JT COMPANY INVEST, s.r.o., IČO: 46 201 904 v postavení žalobcu.

Potvrdzuje rozsudok v spojení s dopĺňacím uznesením.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím uznesením súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 130,90 eur s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 130,90 eur od 21.2.2010 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal žalovaného, nahradiť trovy konania štátu vo výške 41,02 eur na účet súdu prvej inštancie do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celkovej výške 1.637,21 eur na účet jeho právneho zástupcu, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Vychádzal zo zistenia, že sporové strany uzavreli platne zmluvu, ktorá nie je samostatným zmluvným typom podľa Obchodného zákonníka, avšak predmet záväzkov je v zmluve dostatočne určitý. Žalobca si splnil svoju povinnosť, ktorá mu zo zmluvy vyplývala a vyhotovil a uverejnil inzerciu pre žalovaného. Následne žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 100215 splatnú 20.2.2010 na sumu 130,90 eur s DPH. Súd neprihliadol k vznesenej námietke premlčania žalovaným, nakoľko medzi sporovými stranami ide o obchodno-právny vzťah v zmysle § 261 Obchodného zákonníka, keď ide o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti, kde je všeobecná premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka 4 roky, pričom k uverejneniu inzercie došlo v mesiaci február 2010 a k vystaveniu zdaniteľného plnenia faktúry v ten istý mesiac, pričom žalobca podal žalobu na súd 16.5.2013, teda pred uplynutím všeobecnej 4-ročnej premlčacej lehoty. Žalovaný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy zaplatiť za vyhotovenie a zverejnenie inzercie dohodnutú cenu. Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie 130,90 eur. Výrok o úrokoch z omeškania odôvodnil

ustanovením § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu medzi sporovými stranami a výrok o trovách konania štátu odôvodnil ustanovením § 148 ods. 1 O.s.p..

3. Proti rozsudku v spojení s dopĺňacím uznesením v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo alternatívne rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

4. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 205 ods. 2 písm. a) až f) O.s.p..

5. Poukázal na to, že zmluva o reklame zo 14.1.2010 bola uzavretá neoprávnenými osobami. Obchodný zástupca žalobcu N.Á. S. uviedol, že nezisťoval s kým podpisuje zmluvu o reklame. Jeho konanie nebolo konaním s vynaložením odbornej starostlivosti v zmysle § 655 ods. 1 Obchodného zákonníka, ale v zmysle čl. II. bod 1 Zmluvy o obchodnom zastúpení z 8.8.2007. X. S. totiž nedisponoval žiadnym označením, že je obchodným zástupcom žalobcu a že ako obchodný zástupca uzatvoril predmetný obchod. Za žalovaného zmluvu uzavrela osoba - U. O., ktorá v čase uzatvorenia zmluvy nebola konateľom a nemala žiadne oprávnenie uzatvárať zmluvy. Súd sa opomenul vyporiadať s faktom, že iná osoba môže zaväzovať podnikateľa len v prípade, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že svedok S. sa nepýtal inej osoby, t.j. U. O., či je oprávnený konať za podnikateľa. V konaní boli predložené dve rozdielne znenia zmluvy o reklame zo 14.1.2010, a to zmluva predložená žalobcom a žalovaným, pričom tieto nie sú totožné, u zmluvy žalovaného nie je uvedená ani adresa prevádzky na prvej strane, nie sú vyznačené v bode 4 na prvej strane zmluvy dve kolónky áno, nie. Žalobca si nesplnil povinnosť zaslať predlohu reklamy na schválenie objednávateľovi, s čím sa súd prvej inštancie nevyporiadal. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o zaplatenie dlžnej sumy. Žalobca predložil súdu iba faktúru na zaplatenie, žalovaný predložil faktúru na zaplatenie určenú žalobcom spolu s účtovacím predpisom žalobcu, to znamená, že žalobca túto faktúru vedie vo svojom účtovníctve ako uhradenú. V tejto súvislosti treba poukázať na ustanovenie čl. IV. bod 1 Zmluvy o reklame zo 14.1.2010 - platobné podmienky, pričom podľa tohto ustanovenia splatnosť predfaktúry je 10 dní od jej vystavenia, ak v nej nie je uvedené inak. Predfaktúra bude doručená na poštovú adresu objednávateľa uvedenú v zmluve. Daňový doklad o prijatí platby zhotoviteľom bude doručený na poštovú adresu objednávateľa uvedenú v zmluve po uhradení predfaktúry. Za uhradenie predfaktúry sa považuje pripísanie sumy v nej uvedenej na účet zhotoviteľa. Treba poukázať na to, že sám žalobca zaslal žalovanému daňový doklad - faktúru č. 100215, a to už aj s účtovacou pečiatkou, teda v zmysle uvedeného čl. Zmluvy o reklame bol daňový doklad doručený žalovanému a k úhrade faktúry došlo. Žalobca sa k tejto námietke nevyjadril a nespochybnil ju, pričom súd prvej inštancie sa s touto okolnosťou nevyporiadal.

6. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, treba poukázať na to, že od roku 2010 doposiaľ nebola úroková sadzba stále 9 % a v určitom časovom období bola táto sadzba nižšia, teda 8,75%, teda nie je zrejmé z čoho súd vychádzal pri priznaní úrokov z omeškania.

7. Výrok o trovách konania je rozporný, pretože trovy konania, ktoré súd priznal žalobcovi vo výške 1.620,71 eur vo veci o zaplatenie 130,90 eur sú 12 násobne vyššie ako žalovaná istina. Ide teda o výšku trov, ktorá je neprimeraná istine a prichádza do úvahy aplikácia § 150 ods. 2 O.s.p..

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

9. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. So zreteľom na to, že žalobca - spoločnosť webex media, s.r.o. zanikla zlúčením (69 ods. 3 Obchodného zákonníka) k 19.10.2016, konal odvolací súd s právnym nástupcom pôvodného žalobcu - spoločnosťou JT COMPANY INVEST, s.r.o., v zmysle § 64 a pokračoval s týmto novým subjektom ako so žalobcom, pretože na túto obchodnú spoločnosť prešli univerzálnou sukcesiou všetky práva a povinnosti (aj v tomto konaní) z pôvodného subjektu webex media, s. r. o.

10. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto

správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania a nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.

11. Podľa § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 269 ods. 5 Obchodného zákonníka, pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

13. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

14. V prejednávanej veci bolo nepochybne zistené, že sporové strany uzavreli zmluvu o reklame pod č. 2T-140110-001 zo 14.1.2010, na základe ktorej si žalovaný objednal u žalobcu ako zhotoviteľa vypracovanie a zverejnenie reklamy inzercie v mesačníku ,,Akčný“ v mesiaci február 2010 za cenu 130,90 eur vrátane DPH. Faktúrou č. 100215 žalobca ako dodávateľ vyfakturoval žalovanému reklamnú a propagačnú činnosť v uvedenom časopise v celkovej sume 130,90 eur vrátane DPH, ktorá však uhradená nebola. Pokiaľ ide o osoby, ktoré predmetnú zmluvu uzavreli, nemá ani odvolací súd pochybnosti o správnosti záverov súdu prvej inštancie v tomto smere, pretože N. S. bol nepochybne obchodným zástupcom žalobcu a U. O., ktorý uvedenú zmluvu podpísal v mene žalovaného, bol žalovaným splnomocnený k uvedenému úkonu, teda na uzavretie zmluvy o reklame, a preto tento úkon uzavretia zmluvy bol plne v súlade § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti treba uviesť, že nebolo úlohou svedka S. ako obchodného zástupcu žalobcu skúmať, či eventuálne nedošlo k prekročeniu kompetencií osoby, s ktorou uzatvára túto zmluvu, pokiaľ sa tak udialo v obchodných priestoroch žalovaného a U. O. vystupoval ako splnomocnená osoba. Tento úkon uzavretia predmetnej zmluvy sa teda odohral obvyklým spôsobom. Nemožno totiž v žiadnom prípade uzavrieť, že by obchodný zástupca žalobcu mohol mať, vedomosť o nejakom prekročení kompetencií zo strany osoby konajúcej v mene žalovaného v zmysle § 15, 16 Obchodného zákonníka. Okolnosť, že by obchodný zástupca žalobcu nekonal s odbornou starostlivosťou v konaní nebola preukázaná a v tejto súvislosti nemožno prisvedčiť odvolacej námietke žalovaného.

15. Pokiaľ ide o konkrétne znenie zmluvy a verzie tejto zmluvy, je potrebné konštatovať, že v podstatných okolnostiach ide o verzie, ktoré sa zhodujú a sú totožné v týchto podstatných okolnostiach, pričom nie sú pochybnosti o tom, že k uzavretiu takejto zmluvy v zmysle vyššie uvedeného skutočne došlo.

16. Taktiež nemožno prihliadnuť na odvolaciu námietku týkajúcu sa tzv. predfaktúry, nakoľko v konaní bolo jednoznačne preukázané, že faktúru č. 100215 žalovaný ako subjekt, ktorý odobral služby vykonané žalobcom v skutočnosti nezaplatil.

17. Odvolací súd nemá pochybnosti ani o správnom ustálení úrokov z omeškania súdom prvej inštancie, ktoré boli ustálené v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda v nadväznosti na predpisy Obchodného zákonníka (platného a účinného v čase splatnosti nárokov uplatňovaných žalobcom v tomto konaní), podľa ktorého dlžník v prípade omeškania je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. V tejto súvislosti nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. ustanovovalo úrok z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyšší ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, pričom z webovej stránky ECB je zistiteľné, že k 21.2.2010, teda k začatiu omeškania žalovaného so zaplatením predmetného dlhu bola základná úroková sadzba ECB 1 %, a teda výška úrokov z omeškania 9 %, ako to správne ustálil súd prvej inštancie. Rozhodujúci v tomto smere je dátum začatia omeškania, teda 21.2.2010 a okolnosti eventuálnych pohybov v úrokovej sadzbe, a teda eventuálne nižšie úroky z omeškania (napr. vo výške 8,75 % ako to naznačuje žalovaný v odvolaní) nie sú právne významné v prejednávanej veci, nakoľko rozhodujúca je úroková sadzba ku dňu začatia omeškania (§ 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. platného a účinného v čase vzniku omeškania žalovaného so zaplatením predmetného dlhu). V zmysle § 3 ods. 2 citovaného právneho predpisu by bolo možné použiť inú úrokovú sadzbu len vtedy, ak by to bolo výhodnejšie pre veriteľa, t.j. pre žalobcu, čo nie je prípad prejednávanej veci.

18. O výške trov konania nemá odvolací súd pochybnosti, pretože boli ustálené súdom prvej inštancie správne a po náležitom prepočte predloženého vyúčtovania zo strany právneho zástupcu žalobcu, pričom dôvod pre aplikáciu § 150 ods. 2 O.s.p. súd prvej inštancie nezistil a nemožno takýto dôvod konštatovať ani v súčasnosti so zreteľom na to, že ide o podnikateľský vzťah dvoch podnikateľských subjektov.

19. Preto postupom podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozsudok v spojení s dopĺňacím uznesením (so zreteľom na to, že správny je aj výrok o trovách konania štátu) ako vecne správny potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na náležité dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 .

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý ani v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 .

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 .

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .