Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/85/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava 1 v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v právnej veci žalobcov v 1. rade: T.. L. Z., B.. XX.XX.XXXX, X. Š. XXX/XX, XXX XX U. X., v 2. rade: D. Z., B.. XX.XX.XXXX, U. P. XX, XXX XX Bratislava, v 3. rade: Z. J., B.. XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX Bratislava, všetci zastúpený: Advokátskou kanceláriou JUDr. Radomír Bžán, s.r.o., Nám.Ľ.Štúra 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 861 227, proti žalovanému: S. R., B.. XX.XX.XXXX, X.C. X, XXX XX Bratislava, zast.:Advokátskou kanceláriou Bartošík Šváby s.r.o., Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 929 049 o neplatnosť právneho úkonu takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30.06.2016 sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi aukčnou spoločnosťou Soga a žalovaným dňa 24.09.2014, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k buste pápeža Pavla V. od Gian Lorenza Berniniho, Oprávnenosť svojho nároku odôvodnili nasledovnými skutočnosťami.

1.1. Dňa 23. 9. 2014 sa v priestoroch spoločnosti Aukčná spoločnosť SOGA spol. s r.o. so sídlom Panská 4, 811 01 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 35 724 624, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v Odd.: Sro, vo Vložke č.: 15279/B ("SOGA") konala 118. jesenná aukcia, ktorá sa začala o 18:00 hod. a ktorá skončila približne o 21:00 hod. ("Aukcia"). Na Aukcii bolo celkovo predložených tristoosem (308) položiek - výtvarných diel. Na Aukciu sa zaregistrovalo spolu štyridsaťdeväť (49) dražiteľov, každý z nich pri prevzatí dražobného čísla podpísal vyhlásenie, v súlade s ktorým sa zaviazal dodržiavať dražobný poriadok platný pre aukciu ("Dražobný poriadok") (Dražobný poriadok je zároveň súčasťou tlačeného katalógu Aukcie). Písomné ponuky boli predložené dvanástimi (12) záujemcami a objednávku na telefonické pripojenie na Aukciu dalo štrnásť (14) záujemcov. Aukcie spoločnosti SOGA sú verejné, a preto boli na Aukcii prítomné aj ďalšie osoby, nakoľko tieto ale neboli registrované spoločnosťou SOGA, nemohli sa aktívne zúčastniť Aukcie. Medzi predmetmi draženými v rámci Aukcie bola aj busta pápeža Pavla V podľa Gian Lorenza Berniniho ("Busta pápeža"), ktorá bola do Aukcie zaradená na základe zmluvy o obstaraní predaja veci a zapožičaní diela č. AUC2014/351 zo dňa 12. 8. 2014 a Žalobcami ("Zmluva 1") a zmluvy o obstaraní predaja veci a zapožičaní diela č. AUC2013/593 dňa 4. 11. 2013 ("Zmluva 2") uzatvorených medzi spoločnosťou SOGA a Žalobcami. Medzi registrovanými dražiteľmi na Aukcii bola aj manželka Žalovaného, H. R., ktorej bolo pri podpise vyhlásenia dňa 17. 9. 2014 (ktorým sa zaviazala okrem iného aj k dodržiavaniu Dražobného poriadku) pridelené dražobné číslo 101. Termín Aukcie bol zverejnený na webovom sídle spoločnosti SOGA koncom roku 2013. Pred uskutočnením Aukcie bol vytvorený tlačený katalóg Aukcie, ktorého

elektronická podoba bola zverejnená na webovom sídle spoločnosti SOGA. O uskutočnení Aukcie informovala spoločnosť SOGA aj prostredníctvom platenej reklamy v médiách. Busta pápeža bola v katalógu evidovaná pod položkou č. 200. Pred samotným uskutočnením Aukcie sa konala v dňoch 17. 9. 2014 až 22. 9. 2014 (denne od 10:00 hod. do 18:00 hod., vrátane soboty a nedele) prezentačná výstava všetkých ponúkaných diel vrátane Busty pápeža. Na Aukcii prejavil záujem o Bustu pápeža jediný dražiteľ - manželka Žalovaného, ktorá pri predkladaní dražobnej ponuky za Bustu pápeža využila čl. VIII Dražobného poriadku (Podlimitná dražba) a Bustu pápeža vydražila za tzv. "podlimitnú cenu". Podlimitná dražba je dražbou podmienečnou, tak ako to stanovuje Dražobný poriadok, a je podmienená súhlasom vlastníka diela. Ak vlastník diela nesúhlasí s jeho predajom podľa čl. VIII Dražobného poriadku, spoločnosť SOGA nemôže dielo za túto (podlimitnú) cenu predať. Nasledujúci deň po Aukcii 24. 9. 2014, spoločnosť SOGA zisťovala stanovisko Žalobcov ohľadne predaja. Jeden zo Žalobcov vyjadril svoj nesúhlas, a preto Bustu pápeža nebolo možné predať uvedeným spôsobom. Záujem na zistení stanoviska Žalobcov ako spoluvlastníkov Busty pápeža dôrazne urgoval aj samotný Žalovaný, ktorý v tento deň 24. 9. 2014 osobne navštívil priestory spoločnosti SOGA. Spoločnosť SOGA mu oznámila nesúhlasné stanovisko Žalobcov. s predajom za podlimitnú cenu Žalovaný okamžite prejavil záujem o kúpu Busty pápeža za plnú sumu - vyvolávaciu cenu Busty pápeža. Spoločnosť SOGA na základe uvedených skutočností vystavila Žalovanému faktúru č. 446/2014 zo dňa 24. 9. 2014 ("Faktúra"), na ktorej bola ako cena Busty pápeža uvedená vyvolávacia cena Busty pápeža vrátane aukčnej provízie a dane z tejto provízie. Faktúra bola vystavená na vyššiu sumu z dôvodu, že manželka Žalovaného na Aukcii vydražila ešte dve ďalšie diela. Žalovaný dňa 24. 9. 2014 uhradil cenu zodpovedajúcu vyvolávacej cene Busty pápeža na základe faktúry vystavenej spoločnosťou SOGA, čím došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy predmetom ktorej bola kúpa Busty pápeža. V ten istý deň 24. 9. 2014 sa Žalovaný vrátil do spoločnosti SOGA a priniesol so sebou aj doklad o bankovom prevode platby. Spoločnosť SOGA prijala túto platbu dňa 25. 9. 2014 z účtu manželky Žalovaného. V nasledujúce dni Žalovaný všetky vydražené diela (medzi nimi aj Bustu pápeža) prevzal z priestorov spoločnosti SOGA. Dňa 16. 12. 2014 doručil Žalovaný Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky žiadosť o povolenie na trvalý vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky v rámci colného územia Európskej únie alebo z colného územia Európskej únie podľa § 4 ods. (2) zákona č. 207/2009 Z.z. o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ev. č. žiadosti MK-3093/2014-222/21427. Ako splnomocnenú osobu Žalovaný v Žiadosti uviedol spoločnosť Sotheby's so sídlom 34-35 New Bond Street, Londýn W1A 2AA, Anglicko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného írska ("Sotheby's"). V žiadosti bola Busta pápeža označená nasledovným spôsobom:Názov, označenie a druh (podľa znaleckého posudku):Busta pápeža Pavla V., od Gian Lorenzo Bernini, Kategória predmetu (podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 207/2009 Z.z.): kategória 7. (originály sôch a súsoší...) Súčasťou Žiadosti mal byť v súlade s ust. § 2 ods. (3) zákona č. 207/2009 Z.z. o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ("Zákon") aj znalecký posudok o hodnote predmetu kultúrnej hodnoty. Žalovaný ako prílohu k Žiadosti predložil posudok zo dňa 25. 11. 2014, ktorý bol vyhotovený H. W., vedúcim Oddelenia európskeho sochárstva a umeleckých diel Sotheby's ("Posudok"). V Posudku sa uvádza, že sa jedná o bustu pápeža Pavla V. prisudzovanú Gian Lorenzovi Berninimu, ktorá bola vyhotovená v Ríme približne v roku 1621. V časti Posudku "História a miesto pôvodu busty" sa uvádza, že sa jedná o Bustu pápeža, ktorá bolo predaná na Aukcii spoločnosti SOGA. Dňa 16. 1. 2015 vydalo MK SR povolenie na trvalý vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky v rámci colného územia Európskej únie alebo z colného územia Európskej únie podľa § 4 ods. (2) . V súlade s povolením bolo možné vyviezť predmet kultúrnej hodnoty označený ako busta pápeža Pavla V. podľa Gian Lorenza Berniniho, od neznámeho talianskeho sochára, (...), z obdobia okolo roku 1880. Povolenie nebolo vydané v súlade s podmienkami na trvalý vývoz predmetu kultúrnej hodnoty určenými v ust. § 2 ods. (3) Zákona, a to z dôvodu, že súčasťou Žiadosti nebol znalecký posudok požadovaný v zmysle tohto ustanovenia Zákona. Za znalecký posudok v zmysle ust. § 2 ods. (3) Zákona je možné považovať len taký znalecký posudok, ktorý bol vyhotovený znalcom ako osobou spĺňajúcou podmienky podľa zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov . Posudok predložený Žalovaným ako súčasť Žiadosti, nebol vypracovaný znalcom podľa ZoZTP, a teda nebola splnená jedna zo základných podmienok pre vydanie Povolenia, a to predloženie znaleckého posudku o hodnote predmetu kultúrnej hodnoty v súlade s ust. § 2 ods. (3) Zákona v spojitosti s ust. § 2 ods. (1) ZoZTP. Osoba, ktorá vypracovala Posudok, nie je znalcom podľa príslušných ustanovení

ZoZTP. Povolenie nemalo byť vydané, pretože neboli splnené zákonné predpoklady, a teda Busta pápeža vôbec nemala byť vyvezená z územia Slovenskej republiky. Vydanie Povolenia je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi nielen pre vyššie uvedené dôvody, ale aj pre odlišné atribúcie Busty pápeža uvedené v Žiadosti a v Povolení. Povolenie bolo vydané na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty, ktorý je vo svojej podstate diametrálne odlišný od predmetu kultúrnej hodnoty, ktorý Žalovaný uviedol v žiadosti. Žalovaný podal žiadosť, v ktorej žiadal o vydanie povolenia na trvalý vývoz predmetu kultúrnej hodnoty - Busty pápeža od Gian Lorenza Berniniho, pričom mu bolo vydané povolenie na trvalý vývoz predmetu kultúrnej hodnoty - Busty pápeža podľa Gian Lorenza Berniniho. Komisia na ochranu súčastí kultúrneho dedičstva ("Komisia") ako poradný orgán MK SR zmenila atribúciu predmetu kultúrnej hodnoty - Busty pápeža, a teda nekonala v súlade s ČI. 4 ods. (3) Štatútu Komisie, v súlade ktorým je Komisia povinná dbať "aby nebola možná zámena predmetu uvedeného v žiadosti vo vzťahu k vydanému potvrdeniu". Nakoľko bol vydaním Povolenia porušený Zákon, minister kultúry Slovenskej republiky v súlade s ust. § 65 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní () zrušil Povolenie rozhodnutím č. MK-2638/2015-110/12537 zo dňa 18. 8. 2015. Voči rozhodnutiu podal Žalovaný v zákonom stanovenej lehote rozklad, o ktorom rozhodla rozkladová komisia. Tá dospela k záveru, že Žalovaný nemal povolenie na vývoz originálu Busty pápeža, ale len na vývoz kópie Busty pápeža. Na základe Povolenia vyviezol Žalovaný Bustu pápeža z územia Slovenskej republiky do zahraničia, kde následne prostredníctvom aukčnej spoločnosti Sotheby's Žalovaný Bustu pápeža predal. Podľa mediálne dostupných informácií bola Busta pápeža predaná, pričom sa mala stať súčasťou zbierok Y.. L. R. T. so sídlom XXXX R. S. J., I. H., S., XXXXX D. ("Y.. L. R. T."). Busta pápeža by mala byť prístupná širokej verejnosti, pričom tento subjekt nadobudol Bustu pápeža už ako originál vytvorený významným barokovým umelcom Gian Lorenzom Berninim. Predaj Busty pápeža sa mal v súlade s dostupnými informáciami uskutočniť v júni 2015. Podľa ust. § 3 ods. (1) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov ("OZ") platí: "(1) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi". Podľa ust. § 39 OZ: "Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.".V súlade s čl. VII. Dražobného poriadku vydražiteľ nadobúda vlastnícke právo k vydraženej veci a právo prevziať vydraženú vec až po zaplatení dražobnej ceny. Dňa 23. 9. 2014 sa v priestoroch spoločnosti SOGA uskutočnila Aukcia. Súčasťou diel dražených na Aukcii bola aj Busta pápeža. Nakoľko počas Aukcie o Bustu pápeža neprejavil záujem žiaden dražiteľ okrem manželky Žalovaného, ktorá zároveň využila postup podľa čl. VIII. Dražobného poriadku, stala sa vydražiteľkou Busty pápeža. Správanie Žalovaného na druhý deň po Aukcii, jeho urgentný záujem uhradiť cenu zodpovedajúcu vyvolávacej cene (teda za cenu vyššiu ako bola Busta pápeža vydražená), preukazujú, že Žalovaný mal už v tomto období poznatky, že charakteristika Busty pápeža nie je správna, ale že sa jedná o dielo, ktoré je svojou povahou jedinečné a významné s ohľadom na jeho kultúrny a historický význam. Kúpna zmluva zo dňa 24. 9. 2014 je neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle ust. § 39 OZ. Žalovaný svojím konaním pri jej uzatváraní porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť upravenú v ust. § 415 OZ, ktorej porušenie je rozporom so zákonom, pre ktorý je právny úkon sankcionovaný neplatnosťou. Prevenčná povinnosť podľa ust. § 415 je právnou povinnosťou (znamená, že každý je povinný zachovávať taký stupeň opatrnosti, ktorý je možné od neho vzhľadom na časové a miestne okolnosti rozumne požadovať a ktorým je schopný zabrániť alebo je schopný obmedziť riziko vzniku škôd), ktorej porušenie vedie k zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 OZ. Žalovaný porušil uvedenú prevenčnú povinnosť, nakoľko zapríčinil nerovnosť vo vzájomnom vzťahu so Žalobcami a spoločnosťou SOGA, zabezpečil si výhodnejšie postavenie, v dôsledku čoho vznikol na strane Žalobcov nepriaznivý následok v podobe škody. Absolútna neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 39 pre jeho nedovolenosť nastáva "ak právny úkon svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu (ide o právny úkon contra legem)" (NS ČR sp. Zn. 30 Odo 2373/2012). Žalovaný konal contra legem, keď nedodržal povinnosť podľa ust. § 415 OZ, čím zapríčinil neplatnosť v zmysle ust. § 39 OZ. Neplatnosť musí byť odôvodnená účelom, ktorý zákonné obmedzenie sleduje a na koho ochranu je sankcia absolútnej neplatnosti zakotvená. Účelom prevenčnej povinnosti je zabrániť vzniku škody, čo však v tomto prípade naplnené nebolo, nebol dodržaný ochranný účel ust. § 415 OZ. Ak by konanie Žalovaného nebolo hodnotené ako konanie v rozpore so zákonom, je kúpna zmluva uzatvorená medzi spoločnosťou SOGA a Žalovaným neplatná v zmysle ust. § 39 pre rozpor s dobrými mravmi. Konanie Žalovaného nie je totiž možné za žiadnych okolností posúdiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi. Úmyselné konanie proti dobrým mravom navyše spôsobuje vznik zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla ako jeho dôsledok (ust. § 424 . Všeobecné vymedzenie pojmu "dobré mravy" vytvorila súdna prax. Pod pojmom "dobré mravy" sa všeobecne rozumie "súhrn spoločenských, kultúrnych a právnych noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné

historické tendencie, ktoré zdieľa rozhodujúca časť spoločnosti, majú povahu noriem základných" (NS sp. zn. 21 Cdo 664/2003). Ústavný súd Českej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 249/97 zo dňa 26. 2. 1998 uvádza, že "dobré mravy sú súhrnom etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržovanie je veľakrát zabezpečené i právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločností'. Právna prax na území Slovenskej republiky považuje za súčasť dobrých mravov aj "pravidlo hospodárskej vyváženosti postavenia zmluvných strán", a teda súčasťou dobrých mravov je aj zásada "nikto sa nesmie nemorálne (bez náležitého hospodárskeho alebo iného zreteľného dôvodu) nadmerne obohacovať na úkor iného". Konanie contra bonos mores možno vo všeobecnosti chápať tak, že sa jedná o rozpor s pravidlami slušnosti ako ich chápu slušní a spravodlivo zmýšľajúci ľudia, prípadne o zjavnú výstrednosť, ktorá je schopná pobúriť slušného človeka. Jedná sa o také konanie, ktoré poškodzuje záujmy tretích osôb tým, že ide o konanie, ktoré sa medzi slušnými občanmi považuje za neprípustné, a ktoré by sa preto ani nemalo vyskytovať. U Žalovaného nebola splnená požiadavka dobromyseľnosti, ktorej absencia "pri právnom úkone smerujúcom k nadobudnutiu práv, ktorým boli porušené práva tretej osoby, má za následok neplatnosť tohto právneho úkonu pre jeho rozpor s dobrými mravmi (§ 39 " (NS SR sp. Zn. 6 M Cdo 1/2011), zneužil svoje postavenie, tak aby Bustu pápeža nadobudol za minimálne náklady, a bez prípadného záujmu nielen odbornej, ale aj laickej verejnosti, ktorý by nastal v prípade, ak by Žalovaný konal v záujme zachovania rovnosti strán, poctivosti a v neposlednom rade aj v súlade s dobrými mravmi. Žalovaný pri uzatváraní kúpnej zmluvy sledoval výlučne svoj vlastný záujem, ktorým bolo obohatenie sa následným predajom Busty pápeža, a to za neporovnateľne vyššiu sumu ako je suma za ktorú kúpil Bustu pápeža v poaukčnom predaji od spoločnosti SOGA (nakoľko Busta pápeža bola následne označená za originál a nie za dobovú kópiu), v dôsledku čoho došlo k zneužitiu práv, porušeniu prevenčnej povinnosti a k nemorálnemu obohateniu na strane Žalovaného. Uvedené konanie Žalovaného je jednoznačne konaním, ktoré napĺňa znaky konania, ktoré je v rozpore nielen so zákonom ale aj s dobrými mravmi, čo má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorým mal Žalovaný nadobudnúť vlastnícke právo k Buste pápeža. Žalovaný sa vlastníkom Busty pápeža nestal (kúpna zmluva nebola platne uzatvorená), a preto je Busta pápeža naďalej v podielovom spoluvlastníctve Žalobcov. Kúpna zmluva zo dňa 24. 9. 2014 uzavretá medzi spoločnosťou SOGA a Žalovaným, je absolútne neplatná v zmysle ust. § 39 OZ, a teda nemôže medzi zmluvnými stranami zakladať zmluvný vzťah, z ktorého by pre zmluvné strany pramenili vzájomné práva a povinnosti. Spoločnosť SOGA a Žalovaný si poskytli vzájomné plnenia bez platného právneho titulu. Prostredníctvom žaloby sa Žalobcovia domáhajú určenia neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, a to s ohľadom na skutočnosť, že Žalobcovia majú zato, že kúpna zmluva nebola uzatvorená neplatne a to s ohľadom na znenie ust. § 39 OZ. 1.2. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, tento žalobcovia preukazovali s poukazom na ust. § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a ustálenú judikatúru podľa ktorej platí, že "naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti (§ 80 písm. b/ O.s.p). Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen v/ odstránení spornosti, či neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému (samozrejme vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v založení možnosti uplatnenia (voči žalovanému) vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia." (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 56/2009). Žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci Busty pápeža nemôžu v dôsledku neplatnosti právneho úkonu

- kúpnej zmluvy - uplatňovať všetky práva, ktoré im prináležia, nakoľko Busta pápeža bola odovzdaná Žalovanému, ktorý ako domnelý vlastník disponoval s Bustou pápeža, načo však ale nebol oprávnený. Medializované informácie poskytli Žalobcom približnú vedomosť, kde by sa Busta pápeža mohla v súčasnej dobe nachádzať. Tieto informácie však Žalobcom neozrejmujú, kto by mal byť aktuálnym držiteľom Busty pápeža a na základe akého právneho úkonu mal súčasný držiteľ nadobudnúť Bustu pápeža. Rovnako nie je známe ktoré právo bolo právom rozhodným pri prevode Busty pápeža. V súlade s týmito informáciami sa má Busta pápeža nachádzať v zbierkach Getty Museum - tieto informácie ale nepotvrdzujú, že súčasným držiteľom Busty pápeža je Getty Museum. Aktuálnym držiteľom Busty pápeža môže byť samotný zverenecký fond, ktorý zriaďuje Getty Museum resp. niektorý z členov tohto zvereneckého fondu, dokonca môže ísť o úplne odlišný subjekt, nakoľko nie je ojedinelé ak súkromná osoba poskytne umelecké dielo (ktoré je jej vlastníctvom) kultúrnej ustanovizni za účelom

jeho sprístupnenia širokej verejnosti. Z tohto titulu nie je možné, aby sa Žalobcovia domáhali priamo vydania Busty pápeža, a teda aby podali návrh na plnenie, nakoľko nie je zrejmé, aký subjekt je v súčasnej dobe držiteľom Busty pápeža. Určenie neplatnosti právneho úkonu o prevode vlastníckeho práva k Buste pápeža jednoznačne odstráni stav právnej neistoty, v ktorej sa momentálne nachádzajú Žalobcovia a umožní im v plnom rozsahu uplatňovať všetky práva prináležiace Žalobcom ako podielovým spoluvlastníkom Busty pápeža. V prípade, ak by sa Žalobcovia nedomáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, hrozilo by, že Žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci Busty pápeža by boli úplne vylúčení z užívania predmetu svojho vlastníctva, pričom Busta pápeža sa dostala do dispozície Žalovaného v dôsledku neplatného právneho úkonu.

1.3. Žalobcovia súčasne navrhli vstup spoločnosti SOGA do konania ako vedľajšieho účastníka.

2. K predmetnej žalobe žalobcov sa žalovaný písomne vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu na základe písomného podania zo dňa 31.08.2016. Vo vyjadrení k žalobe uviedol nasledovné skutočnosti.

2.1.Žaloba Žalobcov sa zakladá na nasledujúcich dvoch základných skutkových tvrdeniach: Busta pápeža je originálnym dielom talianskeho barokového sochára Gian Lorenza Berniniho, a Žalovaný mal pred kúpou Busty pápeža vedomosť o tom, že Busta pápeža je originálnym dielom Gian Lorenza Berniniho. Ani prvé ani druhé skutkové tvrdenie Žalobcovia nijako nepreukázali. Pokiaľ ide o prvé skutkové tvrdenie Žalobcov, Žalovaný sa nevie k nemu kvalifikovane vyjadriť, keďže nie je odborníkom v oblasti talianskeho barokového umenia, a teda ho nevie ani poprieť ani potvrdiť. Až dva týždne po kúpe Busty pápeža sa na pozvanie Žalovaného prišli na bustu postupne pozrieť pán K. L.

- riaditeľ barokového múzea v Palazzo Chigi di Ariccia v Taliansku, pán H. W. z medzinárodnej aukčnej siene Sotheby's, a pán J. Y. z medzinárodnej aukčnej siene Christie's. Podľa informácií Žalovaného je z týchto troch pánov možné za odborníkov špecializujúcich sa na talianske barokové umenie označiť len pána K. L. a pána H. W.. Pán Y. ako vedúci zamestnanec renomovanej medzinárodnej aukčnej siene má nepochybne značné skúsenosti v oblasti 'umeleckých diel, na talianske barokové umenie sa však nešpecializuje. Podľa názoru týchto troch pánov je Busta pápeža originálnym dielom Gian Lorenza Berniniho. Podľa medializovaných informácii však názory iných odborníkov k pravosti Busty pápeža boli zdržanlivé, napr. Y. W., riaditeľ Lichtenstein The Princely Collection vo Viedni, sa vyjadril, že Busta pápeža bola pravdepodobne len vytvorená v dielni Berniniho, ale nie samotným Berninim (pozri článok uverejnený v denníku Postoj zo dňa 2 1.09.2015: "Riaditeľrakúskeho múzea: Kúpiť vášho Berniniho bola hlúposť). Žalovaný ako príležitostný amatérsky zberateľ umenia nevie posúdiť, ktorý z týchto odborníkov má pravdu. Je to pán K. L. alebo pán Y. W.? Totiž skutočnosť, že Bustu pápeža považujú za originál pán J. Y. z Christie's, pán H. W. zo Sotheby's alebo predstavitelia múzea Y.. L. R. v Kalifornii, nemôže byť smerodajná. Zamestnanec ktorejkoľvek aukčnej siene s umením sa nemôže pre účely tohto konania považovať za nestranného odborníka keďže je opodstatnený predpoklad, že v prípade pochybností ohľadom pravosti Busty pápeža by vzhľadom na predmet podnikania a hospodársky záujem svojho zamestnávateľa presadzoval vyšší zisk, a teda by presadzoval pravosť busty aj na úkor skutočnosti. Najmä pán H. W. ako vedúci zamestnanec aukčnej siene Sotheby's, ktorá predaj Busty pápeža za províziu nakoniec aj obstarala, mal prirodzený záujem na čo najvyššej provízii z predaja pre svojho zamestnávateľa (určenej percentom z predajnej ceny). Múzeum Y.. L. R., ktoré Bustu pápeža kúpilo, má zase prirodzený záujem na lákaní návštevníkov múzea na originálne diela a nie na kópie. Názor týchto odborníkov preto nie je nestranný, práve naopak, je daný predpoklad, že dnes urobia všetko preto, aby pravosť Busty pápeža nebola už nikdy viac spochybnená. Pritom pán H. W. bol ešte v čase podania žiadosti o udelenie povolenia na vývoz busty opatrný, keď vo svojom stanovisku zo dňa 25.11.2014 označil Bustu pápeža iba ako "prisudzovanú" Berninimu, a nie "od" Berniniho. Bez ohľadu na vyššie uvedené, je procesnou povinnosťou Žalobcov označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a §132 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len "CSP"). Žalobcovia však žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval pravosť Busty pápeža, v žalobe neoznačili, keďže iné ako posudok H. W. a názor T. Y.. L. R. Žalobcovia v žalobe neuviedli. Pokiaľ ide o druhé skutkové tvrdenie Žalobcov, toto tvrdenie je nepravdivé. Žalovaný nemal pred kúpou Busty pápeža vedomosť ojej pravosti. Túto vedomosť Žalovaný nemá ani dnes, keďže, ako uvádzame v bode 3 vyššie, nie je odborníkom v oblasti talianskeho barokového umenia a nevie posúdiť či odborníci, ktorí sa k Buste pápeža po jej kúpe Žalovaným vyjadrili, majú pravdu alebo sa mýlia. Jediné, čo sa v stave vedomia Žalovaného zmenilo v období po kúpe Busty pápeža oproti obdobiu pred jej kúpou je, že po jej kúpe Žalovaným dospeli niektorí odborníci k záveru, že Busta pápeža je pravá, a že

tento názor stačil múzeu Y.. L. R. na to, aby Bustu pápeža kúpilo a následne vystavovalo vo svojich priestoroch ako pravú. Aká je pravdepodobnosť, že dnes sa v inej zbierke objaví ďalšia podobná alebo rovnaká busta alebo že iný odborník spochybní deklarovanú pravosť Busty pápeža, a či takáto skutočnosť vyvolá akademickú debatu (aj samozvaných) odborníkov na danú tému a aké budú jej závery, je úplne mimo kontroly Žalovaného. Prvý, kto Žalovanému po prvýkrát oznámil, že Busta pápeža je podľa jeho odborného názoru originálom, bol už vyššie spomenutý pán K. L.. Na pozvanie Žalovaného sa dostavil do Bratislavy dňa 9.10.2014, aby si Bustu pápeža obhliadol, a následne po ďalšej dôkladnej rešerši poskytol Žalovanému svoje definitívne stanovisko dňa 20.10.2014. Keďže druhé tvrdenie Žalobcov sa nezakladá na skutočnosti, objektívne ho ani nemôžu preukázať. Ich snaha vytvoriť z úplne bežného správania Žalovaného jednoznačný dôkaz tohto tvrdenia je preto márna. Ako ..dôkaz" vedomosti Žalovaného o pravosti Busty pápeža totiž Žalobcovia opisujú nasledujúce správanie Žalovaného: Žalovaný už nasledujúci deň po konaní dražby zisťoval v spoločnosti SOGA stanovisko Žalobcov ohľadom predaja Busty pápeža za podlimitnú cenu a keď sa dozvedel, že jeden z nich nesúhlasí, ponúkol, že Bustu pápeža kúpi za pôvodnú vyvolávaciu cenu, a po potvrdení predaja ju následne s manželkou aj hneď zaplatili. Toto konanie má však jednoduché vysvetlenie, ktoré nijako nesúvisí s vedomosťou Žalovaného o čomkoľvek čo súvisí s Bustou pápeža. Žalovaný je príležitostný amatérsky zberateľ umenia. Umelecké diela kupuje z jednoduchého dôvodu, pre ktorý aj ktorýkoľvek iný amatérsky zberateľ kupuje umenie: vtedy, keď sa mu páči Aj Bustu pápeža Žalovaný s manželkou kúpili preto, že sa im páčila. Z rovnakého dôvodu kúpili pred Bustou pápeža, spolu s ňou, a aj po nej, ďalšie umelecké diela a z rovnakého dôvodu kupujú umelecké diela aj dnes. Po odmietnutí podlimitnej ceny jedným zo Žalobcov, Žalovaný s manželkou nemali problém cenu Busty pápeža dorovnať na pôvodnú vyvolávaciu cenu z jednoduchého dôvodu, a síce že už pôvodná vyvolávacia cena bola pre nich akceptovateľná, pričom podlimitnú cenu dosiahnutú na dražbe vnímali iba ako "zľavu", ktorá by bola vítaná, ale nebola nevyhnutná. Stanovisko Žalobcov ako predávajúcich k podlimitnej cene zisťovali hneď na druhý deň po dražbe a konečnu dohodnutú cenu následne zaplatili ihneď tiež z jednoduchého dôvodu, a to, že už 27.9.2014 letel, na dovolenku do Milana a všetky svoje povinnosti voči spoločnosti SOGA chceli mať splnene pred odletom. Závery, ktoré Žalobcovia vyvodili z konania Žalovaného, ktoré bolo v súlade s Dražobným poriadkom, a teda konaním chceným a požadovaným spoločnosťou SOGA, sú tak len umelou a účelovou konštrukciou, naviac vymyslenou nedostatočne dôsledne, keďže pri jej zdôvodňovaní použili nelogické vzájomne si odporujúce argumenty, a v jednom prípade dokonca aj nepravdivé tvrdenie. Nelogický argument Žalobcov odporujúci ich záveru súvisí s podlimitnou cenou. Postup predaja draženého diela za podlimitnú cenu je totiž právom, nie povinnosťou spoločnosti SOGA (pozri článok VIII ods. 1 Dražobného poriadku) a predaj podľa takého postupuje zároveň podmienený, a teda nie konečný (pozri článok VI ods. 1 Dražobného poriadku a článok VIII Dražobného poriadku). Ktokoľvek, kto by mal vedomosť o pravosti Busty pápeža pred jej kúpou, by sa tak logicky nespoliehal na jej kúpu v podmienenom režime podlimitnej ceny, s rizikami pre dražiteľa, ktoré tento režim obnáša, ale chcel by si zabezpečiť definitívne nadobudnutie Busty pápeža už hneď na dražbe, t.j. príklepom licitátora za vyvolávaciu cenu. Nepravdivé tvrdenie Žalobcov spočíva v tom, že Žalovaný mal Bustu pápeža prevziať a odniesť z priestorov SOGA v nasledujúce dni po dražbe (pozri bod [10] žaloby). Žalovaný však Bustu ako umožňuje samotná SOGA v zmysle článku IX ods. 7 Dražobného poriadku. Aj v tomto prípade logike veci skôr svedčí, že ktokoľvek, kto by mal vedomosť o pravosti Busty pápeža pred jej kúpou, by sa snažil bustu čo najskôr previesť na miesto, kde ju má plne pod svojou kontrolou. Už len skôr na pobavenie predkladáme fotku Busty pápeža vyhotovenú po jej odvezení z priestorov spoločnosti SOGA a uskladnení v pivnici bytu svokrovcov Žalovaného na R. XX P. L.H., kde bola len jednoducho položená medzi ostatné veci štandardne skladované v pivniciach bytov. Riziká takéhoto spôsobu uskladnenia akéhokoľvek umeleckého diela sú zrejmé každému (aj laikovi v oblasti umenia), čo tiež svedčí o tom, že Žalovaný s manželkou nevedeli o hodnote, ktorú Buste pápeža až následne priradili niektorí odborníci. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že Žalovaný nemal o pravosti Busty pápeža pred jej kúpou vedomosť, a teda že základné skutkové tvrdenie Žalobcov sa nezakladá na pravde. Ide len o ničím nepodloženú konštrukciu, ktorú si Žalobcovia vymysleli pravdepodobne v snahe napraviť svoju vlastnú nedôslednosť pri správe nadobudnutého dedičstva. Vyššie uvedené skutočnosti a dôkazy však nepredkladáme z dôvodu, že by sme považovali za potrebné preukazovať neexistenciu akejkoľvek vedomosti na strane Žalovaného. Tieto skutočnosti sme uviedli len z dôvodu zákonnej požiadavky podľa § 151 ods. 2 CSP, t.j. s cieľom bez akýchkoľvek pochybností zamedziť tomu, aby sa naše popretie skutkových tvrdení Žalobcov považovalo za neúčinné. Nie je totiž na Žalovanom, aby preukázal neexistenciu vedomosti o pravosti Busty pápeža, ale je na Žalobcoch, aby preukázali, že takú vedomosť pred jej kúpou mal. Tí však k tomu nepredložili ani jeden relevantný dôkaz, čo ani nie je možné, keďže skutočnosť je opačná, a teda celá ich žaloba je tak zjavne nedôvodná.. Pokiaľ ide o skutočnosti opisované Žalobcami

v súvislosti s vydaným povolení MK SR, Žalovaný je presvedčený, že obe rozhodnutia ministra kultúry o zrušení povolenia na vývoz Busty pápeža sú nezákonné a v tejto súvislosti aj podal žalobu na súde o preskúmanie zákonnosti oboch rozhodnutí ministra (konanie prebieha na Krajskom súde Bratislava, sp. zn. 2S/293/15). Jediné, čo minister vo vzťahu k udeleniu povolenia na vývoz Busty pápeža vytýka Žalovanému, je nepriloženie znaleckého posudku v zmysle zákona o znalcoch a tlmočníkoch k žiadosti o udelenie povolenia. Takýto znalecký posudok však Žalovaný objektívne predložiť nemohol, keďže v tom čase nebol v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR zapísaný žiaden znalec v odbore kamenosochárstvo, odvetvie: posúdenie stavu a odhad hodnoty. Všetky ostatné pochybenia v konaní o udelení povolenia minister vytýka zamestnancom Ministerstva kultúry SR, čo však nemôže byt' na ujmu dobromyseľného účastníka správneho konania, akým Žalovaný bez akýchkoľvek pochybností bol. Bez ohľadu na výsledok súdneho prieskumu zákonnosti oboch rozhodnutí ministra kultúry, tento nie je spôsobilý ovplyvniť platnosť kúpnej zmluvy, ktorú Žalobcovia napádajú v tomto konaní. Napokon, ani Žalobcovia na tieto skutočnosti vo svojej následnej právnej kvalifikácii nijako neodkazujú. Vzhľadom na údaje, ktoré Žalobcovia uviedli vo svojej žalobe, ako aj skutočnosť, že disponujú kópiou žiadosti Žalovaného o udelenie povolenia na vývoz Busty pápeža spolu so všetkými jej prílohami, je zrejmé, že došlo k porušeniu zákona o ochrane osobných údajov, pravdepodobne zo strany zamestnancov Ministerstva kultúry SR. Žalovaný svoju žiadosť o povolenie na vývoz ani žiadne súvisiace dokumenty doteraz nezverejnil ani nesprístupnil tretej strane a ani neudelil nikomu súhlas ich akokoľvek sprístupniť. Ti, čo tvrdia rozpor s dobrými mravmi, tak sami získali údaje spoločensky odsúdeniahodným spôsobom od osôb, ktoré ich poskytnutím porušili zákon. 2.2. Právna kvalifikácia, ktorú Žalobcovia uplatnili na danú vec (rozpor s dobrými mravmi a porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti), je zjavne nesprávna, ale keďže použitie ktorejkoľvek právnej normy (aj tej správnej) na danú vec prichádza do úvahy len v prípade, ak sú dané a preukázané obidve základné skutkové tvrdenia Žalobcov, ku ktorým sa vyjadrujeme vyššie, a keďže tieto skutkové tvrdenia sú v jednom prípade nepravdivé a v druhom ničím nepreukázané, nevidíme potrebu sa k právnej kvalifikácii Žalobcov ďalej detailnejšie vyjadrovať a obmedzíme sa len na niektoré jej časti žaloby. Žalobcovia uvádzajú, že manželka Žalovaného "využila postup podľa čl. VIII. Dražobného poriadku". Keďže postup predaja draženého diela za podlimitnú cenu je právom, nie povinnosťou spoločnosti SOGA (pozri článok VIII ods. I Dražobného poriadku), nerozumieme, ako manželka Žalovaného mohla využiť tento postup, keď tento nebol nijako v jej moci .žaloby Žalobcovia uvádzajú, že Žalovaný "zapríčinil nerovnosť vo vzájomnom vzťahu so Žalobcami a spoločnosťou SOGA, zabezpečil si výhodnejšie postavenie". Je zaujímavé tvrdenie, podľa ktorého amatérsky zberateľ bez možnosti nakladať s Bustou pápeža pred jej kúpou, mal podľa Žalobcov zapríčiniť nerovnosť a zabezpečiť si výhodnejšie postavenie vo vzťahu jednak k inštitúcii, ktorá sa považuje za vedúcu aukčnú sieň s umením na území SR, ktorej znalec Július Barczi zbierku Ernesta Zmetáka (do ktorej patrila aj Busta pápeža) skúmal niekoľko mesiacov, a jednak k Žalobcom, medzi ktorými je aj akademická maliarka, a ktorí teda mali neporovnateľne viac času Bustu pápeža študovať, mali možnosť dať si k nej vyhotoviť toľko odborných posudkov, koľko chceli, a mali ako profesionáli nepochybne aj lepšie predpoklady k tomu, aby si uvedomili potrebu nechať dielo tohto druhu preveriť zahraničnými odborníkmi, vzhľadom na obmedzené znalosti slovenskej odbornej obce v danej oblasti. V tomto zmysle, vo vzťahu k Žalobcom sa ako porušenie prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka javí skôr konanie spoločnosti SOGA, ktorá pri ohodnocovaní Busty pápeža zjavne nezachovala taký stupeň opatrnosti, aký je možné od inštitúcie tohto druhu vzhľadom na okolnosti rozumne požadovať. Žalobcovia ďalej uvádzajú, že Žalovaný zneužil svoje postavenie, tak aby Bustu pápeža nadobudol za minimálne náklady, a bez prípadného záujmu nielen odbornej, ale aj laickej verejnosti, ktorý' by nastal v prípade, ak by Žalovaný konal v záujme zachovania rovnosti strán, poctivosti a v neposlednom rade aj v súlade s dobrými mravmi. Nie je zrejmé, aké svoje postavenie mal Žalovaný zneužiť, keďže pri porovnaní jeho postavenia s postavením spoločnosti SOGA a Žalobcov boli títo odbornosťou aj možnosťami jednoznačne lepšie vybavení ako Žalovaný. Nerozumieme ani, akým spôsobom má záujem verejnosti mať vplyv na právne posúdenie v danej veci. Bez ohľadu na to, dnes tak laická ako aj odborná verejnosť má prístup k Buste pápeža v múzeu J. Paul Gettyho, a teda svoj záujem môže v plnej miere realizovať. Napokon, nerozumieme akým spôsobom mal Žalovaný zasiahnuť do zásady rovnosti strán, ktorá sa v zmluvných vzťahoch prejavuje v nemožnosti jednostrannej zmeny dohodnutých podmienok, k čomu v posudzovanej veci nijako nedošlo a ani to Žalobcovia netvrdia. Pokiaľ ide o rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 M Cdo 1/2011, ktoré Žalobcovia citujú vo svojej žalobe, toto rozhodnutie bolo vydané v skutkovo úplne odlišnej veci a je na daný prípad nepoužiteľné (vo veci judikovanej NS SR išlo o typický nárok pôvodného vlastníka k veci vo vzťahu k právnemu úkonu, ktorého sa nijako nezúčastnil, zatiaľ čo v danej veci Žalobcovia napádajú právny úkon, ktorý sami iniciovali). Žalobcovia uvádzajú, že "Žalovaný pri uzatváraní kúpnej

zmluvy sledoval výlučne svoj vlastný záujem, ktorým bolo obohatenie sa následným predajom Busty pápeža, a to za neporovnateľne vyššiu sumu..."'. Ako sme už uviedli vyššie, Žalovaný nemal vedomosť o pravosti Busty pápeža pred jej kúpou, a teda tento účel zjavne ani sledovať nemohol. V tejto súvislosti by však Žalobcovia mohli súdu ozrejmiť, aký záujem oni presne sledujú touto žalobou. Vzhľadom na ich vyjadrenia v žalobe, v prípade, ak by opätovne získali vlastníctvo Busty pápeža, asi máme očakávať, že ju nezištne darujú napr. Slovenskej národnej galérii, aby tak naplnili záujem slovenskej odbornej a laickej verejnosti...V tejto súvislosti už len dávame do pozornosti, že v opačnom garde si Žalobcovia prostredníctvom spoločnosti SOGA dali záležať na tom, aby ich zodpovednosť nebola nijako dotknutá. V zmysle článku XI Dražobného poriadku sa totiž spoločnosť SOGA ako obstarávate Žalobcov jednoznačne vzdáva akejkoľvek zodpovednosti, ak by neskôr vydražiteľ zistil, že nadobudnuté dielo nie je pravé. Vo svete Žalobcov je teda spoločensky prijateľné, aby predávajúci neniesol žiadnu zodpovednosť voči kupujúcemu v situácii, keď sa predané dielo neskôr ukáže za nepravé (pričom aj predávajúci si predsa mohol pravosť diela pred predajom preveriť), ale zato je spoločensky neprijateľné, aby kupujúci nemal voči predávajúcemu žiadnu zodpovednosť v situácii, keď sa predané dielo neskôr ukáže za pravé (bez ohľadu na to, že aj túto skutočnosť si predávajúci mohol pred predajom preveriť). SOGA a Žalobcovia nechcú zodpovedať za neskoršie zistenie, že predané dielo je falzifikát, ale chceli by mať plný benefit z neskoršieho zistenia, že predané dielo je originál.

2.3. Základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy je z procesného hľadiska skutočnosť, že Žalobcovia majú na tomto určení naliehavý právny záujem. Žalobcovia podľa názoru Žalovaného naliehavý právny záujem. nepreukázali a preto nie je opodstatnené, aby sa súd zaoberal meritom veci po stránke skutkovej či právnej. Žalobcovia poukazujú na ustálenú judikatúru súdov, v zmysle ktorej je naliehavý právny záujem daný predovšetkým tam, kde: by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo by sa bez tohto určenia stalo právne postavenie žalobcu neistým, resp. určenie existencie právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať o splnenie povinnosti. Žalobcovia síce tvrdia, že "v dôsledku neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy - nemôžu uplatňovať všetky práva, ktoré im prináležia, nakoľko Busta pápeža bola odovzdaná Žalovanému", týmto tvrdením však nevysvetľujú v čom spočíva ich záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, nie je ani zrejmé, aké právo by bolo bez určenia neplatnosti kúpnej zmluvy ohrozené a už vôbec nie akým spôsobom by bolo toto ich právo ohrozené. Navyše, nemožnosť vykonávania im prináležiacich práv (ktoré však bližšie nešpecifikujú) je podľa Žalobcov spôsobená odovzdaním Busty pápeža Žalovanému. Určenie neplatnosti kúpnej zmluvy však nič nezmení na skutočnosti, že došlo k odovzdaniu Busty, a postavenie Žalobcov sa v tomto smere nijakým spôsobom nezmení - Busta pápeža zostane naďalej mimo ich dispozičnej sféry a určenie neplatnosti im nezaloží žiadne právo, na základe ktorého by sa mohli domáhať odovzdania Busty pápeža, keďže, ako sami konštatovali v žalobe, Busta pápeža sa už nenachádza v dispozičnej sfére Žalovaného. Žalobcovia, vychádzajúc z tvrdenej nevedomosti toho, kde by sa Busta pápeža mohla v súčasnej dobe nachádzať, vo svojej žalobe tvrdia, že "nie je možné žalovať na plnenie, nakoľko nie je zrejmé, aký' subjekt je v súčasnej dobe držiteľom Busty pápeža. Je pritom evidentné, že aj prípadné určenie neplatnosti kúpnej zmluvy nebude pre Žalobcov zdrojom informácie o súčasnom držiteľovi Busty pápeža. Vedomosť o tom, kde sa Busta pápeža nachádza, resp. kto je v súčasnosti jej držiteľom, Žalobcovia nemôžu získať z určenia platnosti či neplatnosti kúpnej zmluvy. Vo vzťahu k vedomosti o tom, kto je držiteľom Busty pápeža v súčasnej dobe, resp. kde sa Busta pápeža nachádza, sa právne postavenie Žalobcov v prípade, že kúpna zmluva bude určená za neplatnú, nijakým spôsobom nezmení. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Podaním zo dňa 13.10.2017 v spojení s ústnym návrhom právneho zástupcu žalobcov predneseným na pojednávaní konanom dňa 14.11.2017 žalobcovia žiadali, aby súd pripustil do konania vstup ďalšieho subjektu na strane žalovaného a to aukčnej spoločnosti SOGA, ktorá vo vlastnom mene priamo sprostredkovala uzatvorenie kúpnej zmluvy a preto jej účasť v konaní ako zmluvnej strany napadnutého právneho úkonu je dôvodná.

4. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými vyjadreniami sporových strán, pripojenými listinnými dôkazmi ( dražobný poriadok, Zmluva o obstaraní predaja veci a zapožičaní diel, faktúry a doklad o úhrade vydraženého diela) a ich prednesmi na pojednávaní konanom dňa 14.11.2017 a dospel k záveru, že žaloba nie je oprávnená z nasledovných dôvodov.

4.1. Predovšetkým v prvom rade súd skúmal splnenie procesných podmienok podľa CSP. Pravdou je, že žaloba bola podaná dňa 30.06.2016 t.j. v čase platnosti občianskeho súdneho poriadku, avšak od 01.07.2016 vstúpil do platnosti nový procesný predpis, zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, upravujúci konanie pred súdom v občianskoprávnych veciach, ktorý v prechodných ustanoveniach v § 470 uvádza: Ods. 1) " Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ods. 2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, / ostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemo/no uplatňovať ustanovenia tohto za korí o predbežnom prerokovaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Ods. 3) Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon do teraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Ods. 4) Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna! 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. Zo znenia vyššie citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že aj na konania začaté pred účinnosťou tohto zákona sa vzťahujú nové procesné ustanovenia.

4.2. Vzhľadom k danému ustanoveniu súd žalobu zamietol z nasledovných dôvodov: Petit žaloby Nový procesný predpis upravuje explicitne, okrem iného, vo svojich ustanoveniach a to konkrétne § 137 CSP, čoho je možné sa žalobou domáhať. Podľa § 137 žalobou možno požadovať aby sa rozhodlo najmä o: a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinnosti strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Z obsahu citovaného ustanovenia je možné dovodiť, že procesný predpis nepripúšťa žalobu ktorou sa žalobca domáha určenia neplatnosti právneho úkonu, tak ako to bolo v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku ( zák. č. 99/1963 Zb.). Takýto nárok je možné žalobou uplatniť jedine v prípade, ak to zákon výslovne stanovuje ( myslí sa tým hmotnoprávny predpis ako je Občiansky zákonník, a pod.), čo nie je daný prípad. Vzhľadom k tejto zásadnej procesnej zmene bolo potrebné upraviť znenie petitu tak aby bol v súlade s platným procesným predpisom. Keďže žalobcovia boli v konaní riadne zastúpení advokátom, súd vo vzťahu k nim nemal poučovaciu povinnosť podľa § 160 ods. 3 písm. b) a teda svojím postupom a vydaním zamietavého rozsudku v predmetnej veci, aj z vyššie uvedeného dôvodu, im neodňal právo konať pred súdom. Naliehavý právny záujem S určovacou žalobou zákon spája preukázanie naliehavého právneho záujmu. Naliehavý právny záujem Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý chápeme tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem (v zásade) absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Je to tak v prípadoch, keď tvrdené právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale kedy už došlo (k jeho porušeniu. Absencia naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby. V danom prípade sa súd nestotožnil s argumentáciou žalobcov ohľadom naliehavého právneho záujmu, nakoľko z obsahu tvrdených skutkových okolnosti žalobcov vyplýva, že vyhovujúcim rozhodnutím v predmetnom konaní nedôjde ku konečnému vyriešeniu sporu a teda k odstráneniu právnej neistoty žalobcov, nakoľko dôsledkom takéhoto rozhodnutia by bolo obnovenie právneho stavu predchádzajúceho dražbe, čo nie je možné z dôvodu odpredaja predmetu napadnutého právneho úkonu žalovaným tretej osobe. To znamená, že predmetné súdne konanie je len jedným z reťazca ďalších právnych konaní alebo postupov žalobcov za účelom navrátenia "busty" do ich vlastníctva. S poukazom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že žalobcovia ani v tomto smere nepreukázali oprávnenosť svojho nároku.

Vecná legitimácia žalobcov Z hľadiska oprávnenosti žaloby súd skúma splnenie podmienky vecnej legitimácie na strane žalobcu (aktívna vecná legitimácia - nositeľ práva) aj žalovaného (pasívna vecná legitimácia - nositeľ povinnosti). Žalobcovia svoju aktívnu vecnú legitimáciu opierajú o §39 Obč. zákonníka t.j. o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorého sa môže dovolať ktokoľvek nielen účastník právneho úkonu, keďže kúpna zmluva ktorej neplatnosti sa domáhajú, bola uzatvorená na základe zmluvy o obstaraní predaja veci medzi žalovaným a aukčnou spoločnosťou. Pokiaľ by argumentáciu neplatnosti právneho úkonu zakladali na inej právnej skutočnosti ako absolútnej neplatnosti, nemali by vecnú legitimáciu na podanie žaloby. Zmluva o obstaraní predaja veci podľa §733 Obč.zák. pri nepriamom zastúpení vzniká medzi zástupcom zastúpeného a treťou osobou ako zmluvnými stranami a vylučuje akýkoľvek právny vzťah medzi zastúpeným (žalobcami) a treťou osobou (žalovaným). Z obsahu Zmluvy o obstaraní predaja veci ako aj vychádzajúc z tvrdených skutočností žalobcami súd mal za preukázané, že zmluvný vzťah uzatvoril zástupca (aukčná spoločnosť SOGA vo svojom vlastnom mene).

Neplatnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy Podľa § 39 Obč. zákonníka neplatný je právny úkon , ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Žalobcovia oprávnenosť svojej žaloby a teda aj neplatnosť právneho úkonu spájajú s porušením prevenčnej povinnosti žalovaným podľa § 415 Obč. zákonníka v dôsledku čoho došlo k uzatvoreniu právneho úkonu ktorým im bola spôsobená škoda. Podľa §415 Obč. zák. každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Občianskoprávna úprava vychádza z toho, že spôsobenie škody je nežiaducim spoločenským javom, pretože žiadna náhrada škody nemôže privodiť stav, ktorý tu bol pred vznikom škody. Preto sa v ustanovení § 415 kladie dôraz na predchádzanie škodám. Ide o legislatívne vyjadrenie princípu generálnej prevencie, ktorý každému subjektu súkromného práva ukladá povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku fyzických a právnických osôb a ujme na zdraví fyzických osôb (úprava špeciálnej prevenčnej povinnosti je obsiahnutá v ustanoveniach § 417 až § 419 . citované V ustanovení § 415 je vyjadrená povinnosť každého účastníka občianskoprávnych vzťahov predchádzať škodám. Ide nielen o povinnosť dodržiavať to, čo je ustanovené zákonom alebo zmluvou, ale aj o povinnosť konať tak, aby nedochádzalo ku škodám (tzv. priorita prevencie). Z ustanovenia § 415 možno - so zreteľom na naliehavý spoločenský záujem predchádzať škodám - vyvodiť právnu povinnosť každého počínať si podľa konkrétnych okolností tak, aby nebola spôsobená inému škoda. Ak si niekto nepočína v súlade s takto všeobecne stanovenou právnou povinnosťou, chová sa protiprávne a postihuje ho za to - pri splnení ďalších predpokladov - občianskoprávna zodpovednosť za škodu (§ 420 a § 421 . Dôsledkom porušenia prevenčnej povinnosti v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je nárok na náhradu škody a nie neplatnosť právneho úkonu. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania ktorým im vznikla škoda, tak žaloba mala smerovať k povinnosti nahradiť škodu za predpokladu preukázania príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a vznikom škody.

4.3. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobu zamietol predovšetkým z procesných dôvodov. Pokiaľ ide o samotné merito veci v tejto súvislosti súd podotýka, že generálnu prevenčnú povinnosť má aj pochopiteľne každý vo vzťahu k sebe samému to znamená, že každý si musí počínať tak, aby svojím konaním sa nevystavoval riziku škody alebo si škodu sám nespôsoboval. Vychádzajúc zo skutkových okolností opisujúcich priebeh aukcie na ktorej došlo k vydraženiu predmetu kúpnej zmluvy, je možné konštatovať, že predovšetkým bolo záležitosťou žalobcov za akú cenu mienili dielo predať prostredníctvom aukcie a či pre tieto účely si dali dielo oceniť, prípadne aukčnej spoločnosti po dohode s vlastníkom. Žalovaný v žiadnom smere neparticipoval na tvorbe ceny a za jej výšku nenesie žiadnu zodpovednosť. Následkom dražby alebo aukcie je uzatvorenie kúpnej zmluvy. Občiansky zákonník neupravuje vo všeobecnej časti ani v osobitných ustanoveniach o kúpnej zmluve žiadne ustanovenia ohľadom nesenia zodpovednosti kupujúceho za škodu na strane predávajúceho v prípade, ak strana predávajúca predá predmet svojho vlastníctva za nižšiu cenu než aká predmetu predaja prináleží. Inou vecou je potom otázka výšky ceny z ktorej sa vypočíta prípadná daňová povinnosť a pod.

5. Vzhľadom k zisteným skutočnostiam súd návrh žalobcov na pristúpenie ďalšieho subjektu do konania na strane žalovaného zamietol uznesením na pojednávaní konanom dňa 14.11.2017 a to z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania. Keďže procesné strany boli na pojednávaní riadne zastúpené

a voči rozhodnutiu o pripustení vstupu ďalšieho subjektu do konania nie je prípustné odvolanie, súd uznesenie písomne nevyhotovoval ( § 235 .

6. O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspechu podľa § 255 ods. 1, 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana v neprospech ktorej bolo vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým ( § 365 ), že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený senát, d) konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.