Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_37Cb-105-2014.pdf
PDF · 204.12 KB
Case nature
Area
Subarea
37Cb/105/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v spore žalobcu: TRUCK SERVIS TRANSPORT, s.r.o., so sídlom Odbojárov 16, 911 01 Trenčín, IČO: 34 100 504, právne zastúpený: Advokátska kancelária S-lawyers s. r. o., so sídlom Dostojevského rad 19, 811 09 Bratislava, IČO: 47 254 394, proti žalovanému v 1. rade: IPUS, s.r.o., so sídlom 17. novembra 8, 911 01 Trenčín, IČO: 34 110 372, proti žalovanému v 2. rade: HEGA, s.r.o., so sídlom 17. novembra 8, 911 01 Trenčín, IČO: 36 720 054, obaja žalovaní právne zastúpení: A3 advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Partizánska 25, 911 01 Trenčín, IČO: 36 735 311, o zaplatenie 12.416,69 eur, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd konanie v časti o zaplatenie 3.271,15 eur z a s t a v u j e .
III. Žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 01.12.2014 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 12.416,69 eur. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 01.01.2004 uzatvoril žalobca a žalovaný v 1. rade dohodu o poskytovaní služieb, ktorá bola dňa 01.05.2007 nahradená uzatvorením mandátnej zmluvy medzi žalobcom ako mandantom a žalovaným v 1. Rade ako mandatárom, ktorej predmetom bol záväzok žalovaného v 1. Rade, že pre žalobcu vykoná za podmienok dohodnutých v zmluve a v súlade so zákonom o účtovníctve a ostatnými platnými právnymi normami práce, ktoré sú bližšie špecifikované v článku II bod 1 mandátnej zmluvy, pričom išlo o poskytovanie služieb spojených s vedením účtovníctva žalobcu. V rámci poskytovania služieb bol žalovaný v 1. rade povinný okrem iného zaúčtovať doklady, vrátane interných dokladov, vypracúvať podklady pre daňové priznanie DPH a viesť s tým súvisiacu predpísanú evidenciu, pripraviť podklady pre účtovnú závierku, pripraviť daňové priznania a po ukončení účtovného obdobia na základe protokolu odovzdať žalobcovi spracovanú účtovnú dokumentáciu. Žalobca odovzdával žalovanému v 1. rade za účelom plnenia si jeho povinností z mandátnej zmluvy potrebné v súlade s dohodnutým harmonogramom. Po ukončení účtovného obdobia mal žalovaný v 1. rade žalobcovi všetky účtovné doklady odovzdať späť. Dňa 03.05.2012 došlo k podpísaniu dohody medzi žalobcom a žalovaným v 2. Rade, o skončení poskytovania účtovných služieb k 03.05.2012. Žalobca uvádza, že touto dohodou o ukončení poskytovania služieb došlo de facto k ukončeniu zmluvného vzťahu so žalovaným v 1. Rade, nakoľko pani Gámska, ktorá je spoločníckou a konateľkou žalovaného v 1. Rade je zároveň konateľkou a spoločníčkou žalovaného v 2. Rade a bez akéhokoľvek informovania žalobcu začala služby, ktoré boli dohodnuté na základe mandátnej zmluvy poskytovať nie pod hlavičkou žalovaného v 1. rade ale pod hlavičkou žalovaného v 2.
rade. Na žalovaného v 2. Rade boli vystavované faktúry za poskytovanie služieb na základe mandátnej zmluvy. Žalobca pritom uvádza, že so žalovaným v 2. rade žiadnu osobitnú zmluvu o poskytovaní služieb nepodpísal a boli to žalovaný v 1. a 2. rade, ktorí svojvoľne postupovali takýmto spôsobom. Dôvod takéhoto postupu žalobca nepozná a túto skutočnosť (že faktúry sú vystavené na žalovaného v 2. rade) s ohľadom na doteraz korektné vzťahy nenamietal. Bez ohľadu na vyššie uvedené, k 03.05.2012 došlo k ukončeniu poskytovania služieb na základe mandátnej zmluvy. Dôvodom ukončenia bolo zistenie žalobcu, že žalovaný v 1. a 2. rade pochybili pri poskytovaní služieb a nezaúčtovali do nákladov jeden kamión v sume 21.729,- eur čím bolo nesprávne spracované účtovníctvo žalobcu a následne aj daňové priznanie žalobcu za rok 2011. Na základe tohto zistenia inicioval žalobca ukončenie spolupráce vyplývajúcej z mandátnej zmluvy. Následne boli u žalobcu ohlásené daňové kontroly za účtovné roky 2010 a 2011, z dôvodu ktorých žiadal žalovaného v 2. rade o vrátenie účtovnej dokumentácie za rok 2010, keďže dovtedy mu žalovaní v 2. rade preberacím protokolom zo dňa 20.6.2011 vrátil iba účtovné doklady týkajúce sa "Zahraničnej prepravy rok 2010". Zvyšné účtovné doklady žalobcovi vrátené neboli a nestalo sa tak ani do podania žaloby. Žalovaný v 1. rade si teda neoprávnene ponechal účtovné doklady žalobcu za účtovný rok 2010, hoci bol povinný mu ich vrátiť, jednak na základe mandátnej zmluvy a jednak na základe všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorými sa s ohľadom na výkon svojej činnosti má riadiť. Žalovaný v 1. rade z dôvodu, že mu bolo zrejmé jeho pochybenie, preberací protokol zo dňa 20.6.2011 neoprávnene upravil/pozmenil a do textu vložil aj ďalšie doklady, ktoré skutočnosti žalobcovi nikdy neodovzdal: „i) prijaté faktúry 410001 do 410155 za 2010, ii) vystavené faktúry 310001 do 310251 za 2010, iii) pokladničné doklady 210001 do 210251 za 2010, iv) bankové doklady ČSOB + SLSP + VUB od 1-12/2010, v) ostatné doklady ID od l do 60 za 2010, vi) výkazy DPH a knihy dph za 1 až 12/2010, vii) obratová predvaha, Hlavná účtovná kniha, účtovný denník za 2010.“ Žalobca však uvádza, že., žiadne z tých dokumentov mu odovzdané neboli a že boli do preberacieho protokolu „vlepené“ tak, aby žalovaný v 1. rade sfalšoval obsah preberacieho protokolu, ktorý bol skutočne podpísaný a na základe ktorého boli odovzdané účtovné doklady. Tak ako sa uvádza vyššie, do dnešného dňa napriek opakovaným výzvam žalovaný v 1. ani 2. rade navrhovateľovi originály účtovných dokladov neodovzdali. Skutočnosť, že ich mali k dispozícii je zrejmá z toho dôvodu, že bez nich by nemohli pripraviť daňové priznanie žalobcu za rok 2010. Pozmenenie originálu preberacieho protokolu je zrejmé, nakoľko riadkovanie dokumentu je posunuté presne v časti, ktorá bola následne „vlepená“ a zároveň táto časť je na dokumente šikmo v porovnaní s ostatnými časťami dokumentu, čiže nemohlo ísť o vypracovanie v počítači v rámci jedného dokumentu ale až o následné upravovanie dokumentu. Na základe daňových kontrol vykonaných zo strany daňového úradu bolo ďalej zistené, že žalovaný v 1. a 2. Rade si neplnili svoje povinnosti vyplývajúce z mandátnej zmluvy a všeobecne záväzných právnych predpisov, keď nesprávne účtovne odpisovali dlhodobý hmotný majetok (DHM) a dlhodobý nehmotný majetok (DNM) a tým vypracovali pre žalobcu nesprávne daňové priznanie za roky 2010 a 2011. Všetkými vyššie uvedenými konaniami bola žalobcovi spôsobená škoda, kedy boli naplnené podmienky vzniku škody: a) došlo k protiprávnemu úkonu zo strany žalovaného v 1. a 2. rade a k porušeniu záväzku vyplývajúceho tak z mandátnej zmluvy ako aj všeobecne záväzných právnych predpisov, b) došlo k vzniku škody (nesprávne vyhotovené daňové priznania a následné pokuty vyrubené daňovými úradmi), a c) medzi protiprávnym konaním a vznikom škody existuje príčinná súvislosť. Jednotlivé položky celkovej škody, ktorá vznikla sú nasledovné: Škoda vzniknutá nezaúčtovaním nákladov do daňového priznania za rok 2011 za kamión - škoda vo výške 4.345,80 eur: Škoda vzniknutá na základe nezaúčtovania nákladov za rok 2011 vzniknutých v súvislosti s jedným z kamiónov žalobcu (SCANIA ŠPZ TŇ368DC): a to vo výške 21.729,- eur (diaľničné poplatky za daný rok z Maďarska, Slovinska a Talianska). Tieto sa mali účtovať v daňovom priznaní žalobcu za rok 2011. V prípade riadneho zaúčtovania by došlo k zvýšeniu celkových nákladov spoločnosti a teda k zníženiu celkovej čiastky odvodu dane spoločnosti za rok 2011, a to konkrétne vo výške 4.345,80 eur. Žalobca vyššie uvedenú skutočnosť t. j. porušenie povinnosti žalovaného v 1. a 2. rade riadne zaúčtovať náklady na kamión zistil na základe toho, že predmetné vozidlo nie je vôbec zaúčtované v nákladoch žalobcu (chýba inventárny zoznam). Následne to potvrdilo šetrenie Daňového úradu v Trenčíne. Žalovaný v 1. a 2. rade sa dopustili porušenia povinnosti svojej povinnosti z mandátnej zmluvy a všeobecne záväzných právnych predpisov o vedení účtovníctva a výkone audítorských služieb. Žalobcovi vznikla škoda vo výške 4.348,80,- eur. Porušenie povinnosti žalovaných a vznik škody sú v príčinnej súvislosti. Škoda vzniknutá na základe nesprávneho odpisovania DNM a DHM pri vedení účtovníctva zo strany žalovaných z účtovný rok 2011. Žalovaní v rozpore so svojimi povinnosťami nesprávne odpisovali DNM a DHM v celkovej výške 10.133,00 eur. V prípade riadneho odpisovania by došlo k zvýšeniu celkových nákladov spoločnosti a teda k zníženiu celkovej čiastky odvodu dane Spoločnosti za rok 2011, a to konkrétne vo výške 2.026,60 EUR. Škoda vzniknutá na základe nesprávneho odpisovania DNM a DHM pri vedení účtovníctva zo strany žalovaných za
účtovný rok 2010. Žalovaní v rozpore so svojimi povinnosťami nesprávne odpisovali DNM a DHM v celkovej výške 6.222,75 eur. V prípade riadneho odpisovania by došlo k zvýšeniu celkových nákladov spoločnosti a teda k zníženiu celkovej čiastky odvodu dane spoločnosti za rok 2011, a to konkrétne vo výške 1.244,55 eur. Škoda vzniknutá z dôvodu, že žalobca nedisponuje originálmi účtovných dokladov, ktoré si neoprávnene ponechali žalovaní za účtovný rok 2010 vo výške 4.099,63 eur. Škoda vzniknutá na základe neoprávneného zadržiavania originálov účtovných dokladov patriacich žalobcovi zo strany žalovaného v 1. a 2. rade. Z dôvodu, že žalobca pri daňovej kontrole nemohol predložiť originály účtovných dokladov, daňový úrad neuznal náklady žalobcu uvedené v daňovom priznaní za rok 2010 vo výške 20.498,17 eur. V prípade uznania týchto nákladov by nedošlo k zníženiu celkových nákladov spoločnosti a teda k zvýšeniu celkovej čiastky dane spoločnosti za rok 2011, a to konkrétne vo výške 4.345,80 eur. Žalovaní v 1. a 2. rade sa dopustili porušenia svojej povinnosti z mandátnej zmluvy a všeobecne záväzných právnych predpisov o vedení účtovníctva a výkone audítorských služieb. Žalobcovi vznikla škoda vo výške 4.345,80,- eur. Porušenie povinnosti žalovaných a vznik škody sú v príčinnej súvislosti. Škoda vzniknutá z dôvodu, že Daňový úrad rozhodnutím o uložení pokuty zo dňa 28.4.2014 vyrubil žalobcovi pokutu za nesprávne vyhotovenie daňového priznania za rok 2010 - škoda vo výške 507,60 eur. Z dôvodu nesprávne vedeného účtovníctva navrhovateľa za rok 2010 vyrubil Daňový úrad v Trenčíne žalobcovi pokutu vo výške 10 % zo sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní. Keďže z dôvodu pochybení na strane žalovaných, ktoré predstavovali 76,4% pochybení žalobcu podľa daňovej kontroly, žiada žalobca, aby mu žalovaní uhradili sumu 507,60 eur, ktorá predstavuje 76,4 % výšku sumy pokuty uloženej daňovým úradom. Žalovaní sa dopustili porušenia svojej povinnosti z mandátnej zmluvy a všeobecne záväzných právnych predpisov o vedení účtovníctva a výkone audítorských služieb, na základe čoho bola žalobcovi uložená pokuta zo strany daňového úradu. Žalobcovi vznikla škoda vo výške 507,60,- eur. Porušenie povinnosti žalovaných a vznik škody sú v príčinnej súvislosti. Z dôvodu nesprávne vedeného účtovníctva navrhovateľa za rok 2011 vyrubil Daňový úrad v Trenčíne žalobcovi pokutu vo výške 10% zo sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní. Keďže z dôvodu pochybení na strane žalovaných, ktoré predstavovali 33,33% pochybení žalobca podľa daňovej kontroly, žiada aby mu žalovaní uhradili sumu 192,51 eur, ktorá predstavuje 33,33 % výšku sumy pokuty uloženej daňovým úradom. Žalovaní sa dopustili porušenia svojej povinnosti z mandátnej zmluvy a všeobecne záväzných právnych predpisov o vedení účtovníctva a výkone audítorských služieb, na základe čoho bola žalobcovi uložená pokuta zo strany daňového úradu. Žalobcovi vznikla škoda vo výške 192,51,- eur. Porušenie povinnosti žalovaných a vznik škody sú v príčinnej súvislosti.
2. Žalovaným bola žaloba s prílohami a poučením riadne doručená. Žalovaný v 1. rade sa k nej vyjadril podaním zo dňa 27.01.2015 v rámci ktorého uviedol, že zodpovednosť za škodu v zmysle Obchodného zákonníka je zodpovednosť, ktorá musí splniť zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škody. Zákonné predpoklady sú protiprávnosť konania (protiprávny úkon), vznik škody a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody (kauzálny nexus). Podaná žaloba nesplnila - nepreukázala ani jeden z uvedených predpokladov pre zodpovednosť za škodu. Žalobca okrem iných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu, mylne chápal pojem dane - dodatočnej dane štátu a pojem škody. Daň je povinná pre každý podnikateľský subjekt v SR a preto dane štátu, ktoré žalobca vyčíslil v žalobe nie je škoda, to znamená, že škoda v tom prípade nevznikla, v dôsledku toho nie je žaloba opodstatnená.
3.Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie. Na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov O. a oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov.
4. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením. Ďalej uviedol, že uskutočňuje čiastočné späťvzatie žaloby a navrhujem zároveň zmenu petitu v znení uvedenom v písomnom vyhotovení, ktoré súdu krátkou cestou predkladá. Žalobca so žalovaným uzatvorili 01.05.2007 mandátnu zmluvu, ktorej stranami boli žalobca ako mandant a žalovaný v 1. rade ako mandatár , kde predmetom zmluvy bol záväzok žalovaného v 1. rade, že pre žalobcu podľa zmluvných podmienok a zákona o účtovníctve a ostatných platných právnych noriem práce bude vykonávať služby spojené s vedením účtovníctva žalobcom. Všetky povinnosti žalovaného v 1. rade boli špecifikované v tejto zmluve, pričom v zjednodušenom poňatí išlo o vedenie celej účtovnej agendy a všetkých s tým súvisiacich povinností žalobcu, vrátane povinnosti podľa zákona o účtovníctve, daňových predpisov, odvodových predpisov a súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov. Na základe tejto zmluvy žalobca odovzdával žalovanému v 1. rade účtovné doklady a informácie tak, aby tento
mohol riadne plniť svoje povinnosti zo zmluvy. po ukončení každého účtovného obdobia mal žalovaný v 1. rade odovzdať žalobcovi všetky účtovné doklady späť. Nakoľko sa žalobca dozvedel, že zo strany žalovaného v 1. rade dochádzalo k pochybeniam pri vedení účtovníctva, inicioval ukončenie mandátnej zmluvy. K tomuto došlo formou dohody 3.5.2012. Žalobca uvádza, že dohoda je podpísaná so žalovaným v 2. rade a to z dôvodu, že žalovaný v 1. rade počas platnosti zmluvy bez odôvodnenia alebo bližšej špecifikácie začal svoje služby poskytovať ako žalovaný v 2. rade. Pochybenia na strane žalovaných vidí žalobca v tom, že v účtovníctve za rok 2011 neboli zaúčtované náklady súvisiace s kamiónom žalobcu ŠPZ: TN 368DC, pričom žalovaný mal vedomosť o tom, že tieto majú byť súčasťou daňového priznania, keďže o nich účtoval čiastkovo počas celého účtovného roku najmä s ohľadom na povinnosti zo zákona o DPH. Doklady súvisiace s týmto kamiónom odovzdal žalobca žalovanému riadne a včas, čo potvrdzuje aj plnenie žalobcu v súvislosti s DPH. Ďalšie porušenie povinnosti na strane žalovaného vidí žalobca v tom, že žalovaný neodovzdal žalobcovi originály účtovných dokladov, čo preukazuje preberací protokol z 20.06.2011. Zároveň z dôvodu pochybení na strane žalovaného došlo k udeleniu pokuty zo strany daňového úradu za obdobie účtovné 2010 2011, ktorej časť súvisela s porušením povinnosti žalovaného. Pri týchto porušeniach poukazuje žalobca aj na nesprávne účtovanie DNM a DHM, za ktoré bola udelená časť sankcie z oboch rokoch. Nakoľko žalovaní boli povinní plniť svoje povinnosti aj podľa zákona o účtovníctve, ktorý jasne hovorí v § 5, že účtovná jednotka môže poveriť vedením svojho účtovníctva aj inú právnickú alebo fyzickú osobu, má žalobca za to, že žalovaný porušili povinnosť viesť účtovníctvo tak, aby poskytoval verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú jeho predmetom a o finančnej situácii účtovnej jednoty, zároveň ho neviedli správne podľa § 8 zákona o účtovníctve. Nakoľko je žalovaný v 1. rade osobou zapísanou v zozname audítorov, došlo podľa žalobcu k porušenia zákona o audítoroch, kde sa jasne určujú jeho povinnosti pri výkone činnosti. Napriek tomu, že nevykonával audit, má za to, že ako osoba patriaca do tohto zoznamu mala sa riadiť všeobecnými ustanoveniami tohto zákona. Žalobca trvá na spôsobení škody vo výške 9.145,54 eur, pričom spôsobená ujma na strane žalobcu je jednoznačne škodou podľa jej ustálenej definície. Žalobca poukázal na uznesenie NS SR 4N/23/2008 z 21.12.2009, kde škodu definuje ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadrená všeobecným ekvivalentom t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím plnenia. Za škodu sa považuje ujma ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. Zároveň došlo k naplneniu podmienok uplatnenia nároku na náhradu škody podľa Obchodného zákonníka, keď došlo k porušeniu povinnosti na strane žalovaného, k vzniku škody, príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody a je predvídateľnosti. Čo sa týka porušenia povinnosti tie sme špecifikovali vyššie. Čo sa týka vzniku škody žalobca ju riadne odôvodnil a vyčíslil, došlo k zníženiu majetku žalobcu z dôvodu nesprávneho vedenia účtovníctva konkrétne uvedené v žalobe a vyššie. Porušenie záväzku žalovaného je priamou príčinou škody a táto by nebola vznikla, keby si žalovaný plnil riadne svoje povinnosti žalobca poukazuje na skutočnosť, že príčiny na strane žalovaného nemusia byť jedinými príčinami vzniku škody, ale musia byť jednou z príčin a to takou, aby bola dôležitou podstatnou a značnou, čo v tomto prípade splnené je. Poukázal na rozsudok NS ČR č. k. 21Cdo/300/2001-21.02.2002. Rovnako mal žalovaný predvídať, že v prípade porušenia povinností dôjde k vzniku škody na strane žalobcu. O tom, že porušenie povinnosti účtovníka je spôsobilé založiť zodpovednosť voči klientovi potvrdil aj NS ČR rozhodnutím z 19.6.2008 sp. zn. 1590/2006. Na základe výsledkov daňových kontrol z daňového úradu je preukázané, že účtovníctvo žalobcu bolo vedené nesprávne. Žalobca pritom zveril vedenie účtovníctva žalovanému ako odborne spôsobilej osobe, ktorá má na tieto činnosti potrebné oprávnenia, teda konal tak aby si riadne plnil zákonné povinnosti a neodovzdal účtovnú agendu osobe, pri ktorej by boli pochybnosti o tom, že jej odborná spôsobilosť je dostatočná, splnil si povinnosti podľa § 135 Obch. zákonníka. Žalobca poukazuje na rozsudok NS SR 3Obo/106/2006, judikát č. 138 odkazujúci na rozhodnutie OS BA II z 24.1.2007 sp. zn. 54Cb/23/2006 ako na rozsudok OS Nitra z 29.02.2012 sp. zn. 23Cb/122/2010. Žalobca má za to, že došlo k splneniu podmienok podľa § 373 Obchodného zákonníka. Žalobca trvá na tom, že žalobu podal riadne a včas a dôvodne. Čo sa týka návrhu samotnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade tento vyhotovil žalovaný v 1. rade preto v prípade pochybností v jej výklade sa má podľa žalobcu vykladať v neprospech žalovaného. Zároveň práva a povinnosti zmluvných strán boli podľa žalobcu zo strany žalovaného porušené bez ohľadu na typ zmluvy. Zároveň sa žalovaný nemôže zbaviť zodpovednosti s poukazom na § 5 zákona o účtovníctve čo potvrdzujú aj rozhodnutia súdov, ktoré uviedol. Žalovaný nesie zodpovednosť za riadne poskytovanie služieb vrátane následkom súvisiacich s porušením svojich povinností. Tomuto svedčí aj právna úprava týkajúca sa poskytovania služieb audítorov, kde sú dokonca títo povinní uzatvárať poistnú zmluvu pre prípad porušenia svojich povinností. Čo sa týka podania opravných prostriedkov v daňovom konaní ide o právo a nie povinnosť žalobcu. Obchodný zákonník vo svojich ustanoveniach splnenie takejto podmienky
nevyžaduje, pričom žalobca opravné prostriedky nepodal z dôvodu, že na základe konzultácii s inými osobami vykonávajúcimi činnosť spojenú s vedením účtovníctva dospel k záveru, že podanie týchto opravných prostriedkov by bolo nedôvodné, nehospodárne a znamenajúce pre neho ďalšie navyšovanie výdavkov spojených s porušením povinnosti žalovaného. Žalobca uvádza, že žalovaný vystupuje pri poskytovaní služieb ako odborne spôsobilá osoba, z tohto dôvodu si ju žalobca zvolil ako osobu, ktorá je oboznámená so všetkými povinnosťami žalobcu súvisiacimi s vedením účtovníctva a nebolo možné a ani objektívne a spravodlivé, aby vedel v krátkom čase po predložení účtovných dokumentov, určených štátnym orgánom bez ďalšieho zhodnotiť ich správnosť a vernosť v porovnaní s účtovnými dokladmi, na základe ktorých boli vyhotovené.
5. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že žalobca trvá na podanej žalobe a má za to, že v priebehu konania bol jeho nárok dostatočne preukázaný. V konaní bolo preukázané, že žalobca ako mandant a žalovaný v 1. rade ako mandatár uzatvorili medzi sebou mandátnu zmluvu, ktorej predmetom bol záväzok žalovaného v 1. rade zariadiť pre žalobcu vedenie jeho účtovníctva a s tým súvisiacej agendy a to v zmysle zmluve dohodnutých podmienok, zákona o účtovníctve a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako tak je nesporné, že žalovaný v 1. rade po čase prestal odmenu za výkon mandátnej činnosti fakturovať pod svojím menom a tieto fakturoval ako žalovaný v 2. rade. Ku dňu 03.05.2012 bola medzi stranami uzatvorená dohoda o ukončení poskytovania účtovných služieb. Jej podpísanie inicioval žalobca, keďže sa dozvedel o pochybeniach žalovaných pri vedení účtovnej agendy žalobcu. Rovnako tak, je v konaní preukázané, že žalovaný nezaúčtovali náklady za rok 2011, ktoré vznikli v súvislosti s jedným s kamiónov žalobcu. Tiež má žalobca za to, že niet pochýb o skutočnosti, že Daňový úrad v Trenčíne vyrubil žalobcovi pokuty za účtovníctvo v rokoch 2010 a 2011. Žalobca má ďalej za to, že v konaní došlo k preukázaniu, že mu žalovaní neodovzdali im zverené originály dokumentov potrebné k daňovej kontrole. Obrana žalovaných spočívala v snahe predložiť dôkazy, ktoré nezodpovedali skutočnosti. Z vykonané dokazovania je zrejmé, že žalovaný neodovzdali žalobcovi všetky originály dokladov a teda neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie tvrdených skutočností. Nimi predložené protokoly sú nedôveryhodné a už na prvý pohľad je viditeľné, že sú dodatočne upravované či pozmeňované. Tu je nutné poukázať na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu v zmysle ktorej sa nedokazuje skutočnosť, ktorá sa neudiala. Žalobca preto nemôže preukazovať že mu dokumenty neboli odovzdané. Aj napriek tomu, žalobca oprel svoje tvrdenia nielen o listinné dôkazy, najmä preberací protokol, ale aj o výpoveď svedkov, predovšetkým svedka A.. Naopak žalovaní nedokázali dostatočne preukázať odovzdanie dokumentov o čom svedčí aj ich doterajšia neochota predložiť originál dokumentov žalobcovi. Rovnako sú nepravdivé tvrdenia žalovaných o tom, že žalobca im neposkytol potrebné informácie a dokumenty k zaúčtovaniu predmetného kamiónu, keďže predmetný kamión bol vedený v majetku spoločnosti, tankovania do kamiónu sa vykonávali v SR, teda bolo zrejmé, že doklady k tankovaniu boli vydávané v SR a vedené v účtovníctve a s ohľadom na tieto skutočnosti bolo zrejmé, že vzhľadom k predmetu činnosti žalobcu je tento kamión aktívne využívaný. Žalovaní preto museli mať vedomosť o tom, že tento kamión je potrebné zohľadniť v účtovníctve a daňovom priznaní žalobcu. Taktiež tvrdenie žalovaných o tom, že žalobca sa mal brániť v daňovom konaní nezodpovedajú platnej právnej úprave, v zmysle ktorej prevenčná povinnosť upravená v § 415 a nasledujúce a § 3 ods. 2 Obč. zákonníka zaväzuje každého predchádzať škodám. Predlžovanie daňového konania v situácii, keď je jeho rozhodnutie vecne správne a dôvodné by iba navyšovalo škodu, ktorá žalobcovi vznikla. O správnosti postupu daňového úradu dostal potvrdenie žalobca aj prostredníctvom svojho nového účtovníka a teda mu bolo zrejmé, že by mu iba vznikali ďalšie náklady a išlo by o predĺženie celého daňového konania. Navyše žalobca upovedomil žalovaných o začatí daňovej kontroly a vyzval ich na poskytnutie súčinnosti a teda žalovaní mali možnosť aktívne sa zúčastniť daňovej kontroly a prípadne pozitívnym spôsobom ovplyvniť jej priebeh. Postup žalovaných bol však opačný a žiadnu súčinnosť neposkytli. Toto potvrdzuje aj skutočnosť, že účtovné doklady v originálnom vyhotovení dodnes neboli žalobcovi predložené zo strany žalovaných a z výpovede žalovaných je zrejmé, že ani nemali správnu vedomosť o tom, kto vyhotovoval účtovnú závierku za rok 2011. Žalovaní uviedli, že to bola pani Zavřelová, čo však nie je pravdou, čo potvrdila jednak ona svojou výpoveďou a čo je zrejmé aj zo skutočnosti, že svoj pracovný pomer u žalovaných ukončila skôr ako sa pripravovala účtovná závierka za rok 2011. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaní nemali jasný a dostatočný prehľad o firme žalobcu, jej fungovaní a procesoch, vrátane účtovných, ktoré v nej prebiehali. Je zrejmé, že k nezaúčtovaniu kamióna došlo z dôvodu, že osoba, ktorá účtovnú závierku za rok 2011 pripravovala nedostatočne poznala agendu žalobcu, majetok žalobcu, činnosť žalobcu, účtovnú závierku vyhotovila urýchlene a nedôsledne, čo viedlo k opomenutiu tak závažnej skutočnosti ako zaúčtovať činnosť jedného kamiónu. Takýmto spôsobom došlo k porušeniu mandátnej zmluvy, ktorej predmetom bolo
viesť a vykonávať činnosť pre žalobcu s odbornou starostlivosťou. Čo sa týka neodovzdania účtovných podkladov, má žalobca za to, že išlo o úmysel žalovaných sťažiť žalobcovi priebeh daňového konania v čo najvyššej miere, keďže s nimi ukončil spoluprácu. Žalobca opätovne poukazuje na rozhodnutie NS SR 3Obo/106/2006, z ktorého vyplýva, že NS SR nepožadoval podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu daňového úradu a rovnako konštatoval, že hoci konatelia zodpovedajú za stav vedenia účtovníctva a predpísanej evidencie nie je tým dotknutá zodpovednosť tretích osôb za riadny výkon činnosti za ktorých účelom ich konateľ zmluve zaviazal. Žalobca v konaní preukázal dôvodnosť svojho návrhu a má za to, že došlo k splneniu všetkých zákonných podmienok pre náhradu škody. Žalovaní porušili svoju povinnosť z mandátnej zmluvy. Žalobcovi škoda vznikla a medzi týmito 2 skutočnosťami existuje kauzálny nexus. Žalobca má za to, že žalovaní si neplnili svoje zmluvné povinnosti riadne profesionálne a s primeranou odbornou starostlivosťou. Práve zmyslom uzatvorenej mandátnej zmluvy bolo poveriť vedením účtovníctva, prípravu daňových priznaní a súvisiacej agendy odborne spôsobilú osobu, keďže ide o odborne náročnú problematiku, v ktorej žalobca nemá potrebné vzdelanie. Aj z tohto dôvodu je podľa žalobcu neprijateľné tvrdiť, že mal povinnosť požadovať od žalovaných podanie dodatočného dňového priznania. Z uvedených dôvodov žiada súd, aby zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi náhradu škody ako aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Čo sa týka nevykonania dôkazu znaleckého posudku má žalobca za to, že by bol dôvodný a preukázal by postup žalovaných, ktorý je nielen v rozpore s ich povinnosťou postupovať s odbornou starostlivosťou ale ide o konanie, ktoré je v rozpore so zákonom.
6. Žalobca pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedol, že v roku 2004 uzavrel mandátnu zmluvu so žalovanou v 1.rade, na vedenie všetkých účtovných závierok a evidencie. Túto zmluvu vytvorila priamo žalovaná a bola aj riadne podpísaná. Počas celého obdobia žalovanej riadne za všetko zaplatili a v roku 2011 prišlo zistenie o nedostatku. Z toho dôvodu bol vzťah ukončený a rozviazali so žalovanou v 2. rade spoluprácu. Faktúry boli riadne vystavované žalovanému v 1. rade, 2. rade. Uhradili všetko obom žalovaným. Po zistení, že príde daňová kontrola, žalované bol osobne o tom oboznámiť. Napriek tomu sa musel s daňovým úradom sám trápiť. Daňový úrad na kontrole zistil všetky nedostatky vo vedení účtovníctva a následne im bola vyrubená škoda do 12.000,- eur. Napriek tomu, že v mandátnej zmluve boli určité úseky aj napísané, za ktoré boli žalované zodpovedné boli zistené nedostatky. Preto momentálne žiada o náhradu škody. Mandátna zmluva z jeho strany nebola pripomienkovaná. Faktúry boli doručované poštou na našu spoločnosť, na začiatku spoločnosťou Ipus a v poslednom období vzťahu fakturovala služby spoločnosť Hega. Nepýtali sa žalovanej o čo ide, bola konateľkou v oboch spoločnostiach a všetko uhradili. Na nedostatky prišiel on osobne, keďže žiadali vrátenie DPH zo zahraničia, prišiel si osobne pýtať podklady k vráteniu DPH a následne bolo zistené, že za obdobie 2011 neboli zaúčtované náklady za celý rok v účtovníctve spoločnosti žalobcu. Tieto náklady predstavovali sumu do 21.000,- eur. Z toho dôvodu bol vzťah ukončený do 7 dní, na ukončení vzťahu trval on a sám aj predkladal dohodu o ukončení zmluvného vzťahu. Dohoda bola ukončená iba so žalovanou v 2. rade lebo nemal vedomosť o tom, či existuje ešte spoločnosť Ipus, s.r.o. Proces preberania a odovzdávania dokladov prebiehal tak, že všetko sa dokumentovalo preberacím protokolom, ktorý sme riadne podpisovali, každá strana mala jeden protokol. Vyhotovovala ho osoba, ktorá vydávala všetky účtovné veci. Odovzdávací protokol odovzdania zahraničnej prepravy za rok 2010 podpisovala manželka a pracovníčka spoločnosti pani Zavřelová, disponovali iba kópiou. Žalobcom bol podpísaný odovzdávací protokol na č. l. 21. Oznámenie o daňovej kontrole im bolo doručené písomnou formou na adresu spoločnosti a bola ohlásená do roka od ukončenia vzťahu so žalovanou, on osobne bol v spoločnosti žalovanej, aj jej riadne oznámil, že ide voči jeho spoločnosti daňový úrad, žiadal ju o pomoc aj o predloženie dokladov, ktoré žiadal od nich daňový úrad, napriek tomu obdržal na mieste sfalšovaný dokument, kde bolo dopísané všetky veci, ktoré od nich daňový úrad žiadal a tým pádom ich daňovému úradu nepredložil, ide o dokument na č. l. 22. Žalovaná nemala žiadnu snahu ani úsilie pomôcť tejto daňovej kontrole a mal opustiť priestory jej spoločnosti. Napriek tomu, že do sídla spoločnosti žalovanej prišla opätovne žiadať doklady jeho matka a prosila žalovanú o opätovné predloženie, bola nútená opustiť priestor spoločnosti. Mal na mysli, ak hovoril o žalovanej žalovanú v 1. aj 2. rade. Z toho dôvodu nepredložili na daňovom úrade celú účtovnú závierku a bolo nám vyčíslené dodanie. Čo sa týka nezaúčtovania jedného kamióna, pýtal sa na to žalovanej, a malo k tomu dôjsť len omylom. Kamión mali v majetku firmy spoločnosti, jazdy tohto vozidla sa fakturovali každý týždeň, takže vedela o ňom. V roku 2004 hľadali audítorskú spoločnosť, ktorá by sa im starala o účtovníctvo, sám je automechanik. Jeho manželka vedie vo firme účtovnú agendu. Rozdiel medzi odovzdávacím protokol na č. l. 21 a č. l. 22 vidí v tom, že je tam dopísané obdobie, ktoré od nich žiadal práve Daňový úrad Trenčín a ktorým nedisponovali. Dokument č. l. 22 mu predložila žalovaná, keď jej oznamoval, že ide voči jeho
spoločnosti daňový úrad kontrolovať obdobie 2010 a preukazovala, že som si ho prebral. Na protokole č. l. 21 rozumie zahraničnou prepravou zahraničnú prepravu celú agendu a na č. l. 22 odseky okrem zahraničnej prepravy sú dopísané a firma originálnou agendou z roku 2010 nedisponuje ani sme ju neprebrali. Na základe protokolu na č. l. 21 prevzali zahraničnú prepravu za rok 2010. Práca s kamiónom sa fakturovala každý týždeň, faktúry vedie v účtovníctve. Chceli zaúčtovať všetky jazdy, všetku prácu, ktorú kamión vykonal. Nejaký konkrétny doklad o odovzdaní dokladov ohľadom zahraničnej prepravy žalovaným nemá. Škodu vo výške 4.345,80 eur mu vyčíslil daňový úrad po kontrole, kontrolu mali aj za obdobie 2010 aj 2011, týka sa to kontrolovaného obdobia, ktoré účtovala žalovaná v 2. rade. V protokole z daňového úradu je jasne napísané nezaúčtovanie nákladov za rok 2011 a v tom období viedla účtovníctvo žalovaná v 2. rade. O dodatočné daňové priznanie nepožiadal, pretože chcel so žalovanou ukončiť poskytovanie služieb. Voči rozhodnutiam daňového úradu sa neodvolal, nakoľko nedostatky zistil daňový úrad, takže bolo zbytočné sa odvolávať, boli to správne nedostatky, boli zistené dobre. V protokole na č. l. 22 nie je totožné bod 1 a zahraničná preprava za rok 2010. Prijaté faktúry toto obsahuje celé účtovníctvo za rok 2010 spoločnosti žalobcu, teda nie len zahraničnú prepravu, obsahuje všetky účtované položky prípady v roku 2010, dokumenty. Zahraničná preprava za rok 2010 obsahuje všetky prepravy, ktoré vozidlo v roku 2010 uskutočnilo, boli tam zahraničné poplatky, ktoré vozidlo pri preprave zaplatilo.
7. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že so späťvzatím žaloby čiastočným tak, ako bolo doručené žalovanému súhlasí. Medzi stranami nejde o mandátny vzťah, hoci sa pôvodne zmluva nazývala mandátna, ale z jeho realizácie vyplýva, že žalovaná v 2. rade v rozhodnom období vykonávala dielo. Pokiaľ ide o daň z príjmu, tak toto dielo bolo zhmotnené vo forme ročnej účtovnej závierky príslušnými prílohami a daňovým priznaním dane z príjmu za príslušné obdobie. Každé dielo je jeho objednávateľ oprávnený prekontrolovať, prípadne vytknúť nedostatky (vady) a toto môže urobiť, hneď ako je mu poskytnuté. Je nesporné, že žalobca ako účtovná jednotka sám podpisoval daňové priznanie, ročnú účtovnú závierku a citovaný § 5 zo zákona o účtovníctve neznamená prechod zodpovednosti externého účtovníka za riadne vedenie účtovníctva voči tretím osobám a štátnym orgánom. Už predložením účtovnej závierky a daňového priznania na jej podpis si mohol jednoduchým dopytom overiť či sú určité výdavky zahrnuté do tzv. daňových nákladov alebo nie. Podotýkam, že toto je vždy na subjektívnom rozhodnutí podnikateľa - žalobcu, či si určité výdavky zahrnie alebo nie do daňových výdavkov. Čiže má za to, že tu neprebehla procedúra tzv. notifikácie nedostatkov, ktorú je povinný ten kto preberá dielo povinný urobiť ihneď a prípadne aj dodatočne, tu konkrétne vo forme dodatočného daňového priznania sa dala táto hypotetická vada odstrániť. Nakoľko k tomuto nedošlo, tak toto jeho právo je prekludované, na čo súd prihliada ex offo a nemôže sa ho domáhať po cca 3-4 rokoch podľa toho , ako sa mu vyvinú vzťahu s účtovníkom, resp. s daňovým úradom. Poukázal na § 561 v spojení s § 562 Obch. zákonníka, že takýto nárok je zmeškaný. Čo sa týka čiastočného nároku v bode 4 vyhradzuje si, aby žalovaných niekto osočoval, že falšovali nejaké preberacie protokoly. Žalobca podľa príloh samotnej žaloby bod 4 uviedol, že predkladá kópiu skutočného preberacieho protokolu, takže by bolo dobré skonfrontovať jeho originál. Pokiaľ ide o znalecké dokazovanie nemá dôvod takéto znalecké dokazovanie robiť, nakoľko je zjavné, že k žiadnemu pozmeneniu listiny nedocházalo už bežným dokazovaním súdom, keď sa predloží originál. Samozrejme, že za doklady, ktoré je povinný predložiť daňovej kontrole si zodpovedá sama účtovná jednotka a zároveň v kontexte správnym posúdením veci to vidíme ako nehospodárne. Ak má žalobca ten názor, že neoprávnene mu zadržuje veci žalovaná, tak má na to prostriedky občiansko-právnych ochrany, aby sa k týmto veciam dostal. Navyše vôbec žalobca nedeklaroval, že by sa daňovému konaniu bránil vyrubeným daňovým nedoplatkom, opravnými prostriedkami, vrátane prípadného správneho súdnictva a má za to, že aj pre prípad, že by si chcel takto vymáhať škodu, musel byť vyčerpať opravné prostriedky v daňovom konaní. Toto má svoje opodstatnenie v špeciálnej úprave, kedy sa uplatňuje škody proti štátu podľa osobitného podpisu, ktorým konaniam predchádza vždy všetkých opravných prostriedkov v konaní. Pokiaľ sa týka pokút, tie sú sekundárne, odvodené od dodatočne vyrubených daní a tiež sa ich týka pôvodná právna argumentácia, zhrnutím potom môže dospieť k žalobnému návrhu, za stranu žalovaných navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
8. Právny zástupca žalovaných v záverečnej reči uviedol, že nepovažuje nárok na náhradu škody uplatnený žalobou za dôvodný a to ani voči jednému zo žalovaných. Predovšetkým nebol splnený najzákladnejší predpoklad pre takúto žalobu a to je vôbec vznik škody. Žalobca zvýšené dane, ktoré považuje za svoju škodu nezaplatil, rovnako ani pokuty, teda jeho majetok sa nezmenšil, takže objektívne škoda nevznikla. Preto logicky nie je možné uvažovať o ďalších aspektoch škodového vzťahu, napriek
uvádza aj to, akým spôsobom žalobca nesprávne postupoval jednak si nesplnil generálnu prevenčnú povinnosť predchádzať škodám, tým, že nevyužil procesné prostriedky obrany v pôvodných daňových konaniach, kde teoreticky mohol zvrátiť tieto rozhodnutia, ďalej nie je zrejmé pokiaľ ide o náklady na jedno nákladné vozidlo či si tieto neuplatnil v ďalších zdaňovacích obdobiach, nakoľko podľa daňových predpisov to mohol urobiť, tým pádom by si znížil daňovú povinnosť v ďalšom období a zase by škoda nevznikla. Pokiaľ ide o ostatné tzv. protokolárne náklady, ktoré akože nemali byť odovzdané zo strany jedného alebo druhého žalovaného, tak opätovne žalovaní vyhlasujú, že žalovaná strana nič nefalšovala na podporu tohto poukazujeme aj na to, že v daňovom konaní sa žalobca sťažoval, že tieto doklady nemôže predložiť z dôvodu sporu s bývalým majiteľom čerpacej stanice OM W v Novom Meste nad Váhom ako je to zachytené na str. 3 rozhodnutia daňového úradu z 17.02.2014. Má za to, že aj keby tieto doklady by sa dali dohľadať, civilný súd nemá v zmysle C.s.p. právomoc zisťovať v tomto type konania či by ten ktorý „vyhodený“ daňový doklad bol spôsobilý znížiť daňový základ a daň, čo hypoteticky považuje žalobca za svoju škodu. Záverom vzhľadom k tomu, že k žiadnej škode na strane žalobcu nedošlo, je nutné žalobu zamietnuť a v tej časti, v ktorej bola čiastočne vzatá späť konanie zastaviť a priznať obom žalovaným náhradu trov konania.
9. Žalovaná v 1. rade pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedla, že spoločnosť Ipus s.r.o. v roku 2010 a 2011 nevykonávala služby pre žalobcu. Účtovníctvo po ústnej dohode s konateľom spoločnosti pánom Bežom vykonávala spoločnosť Hega s.r.o. Aj keď v žalobe bolo spomínané, že spoločnosť Ipus s.r.o. robila služby pre žalobcu, nikdy nevykonávala audítorské služby pre žalobcu. Na komoru audítorov podaná sťažnosť na spoločnosť Ipus s.r.o., že vykonávala tieto služby nekvalitne a že z toho vyplývali potom dorubenia daní, čo sa nezakladá na pravde. Mandátna zmluva z roku 2004 bola podpísaná ešte A.. Tzn., že čo sa týka Ipusu už nemá k tomu čo viacej dodať. Za rok 2010 a 2011 faktúry žalobcovi nevystavovala. Na audítorskú komoru poslala všetky dokumenty, osobne som vysvetlila všetky okolnosti, bola im zaslaná žaloba a keďže spoločnosť Ipus s.r.o. neposkytovala žalobcovi žiadne audítorské služby, potom komora predmetnú sťažnosť ukončila tak, že nevyvodila žiadne dôsledky. Medzi žalobcom bola následne uzatvorená ústna dohoda o tom, že mu bude služby poskytovať spoločnosť Hega, s.r.o. Kedy vystavila poslednú faktúru za Ipus, s.r.o. si nepamätá. Osobne účtovníctvo nevykonávala, mala na to zamestnancov, vykonával ho konkrétny zamestnanec spoločnosti Hega, A. Mala na to vzdelanie aj prax, bola spôsobilá. Mandátnu zmluvu za spoločnosť Ipus, s.r.o. predkladala žalobcovi, ona ju vyhotovila. Nemá žiadne dôvody vysvetľovať pochybenia zo strany spoločnosti Ipus.
10. Žalovaná v 2. rade pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedla, že spolupráca so žalobcom bola na spoločnosť Hega uzatvorená ústne, dôkazom čoho bolo, že nenamietal s úhradou faktúr a keby bol povedal, že nechce, aby to robila spoločnosť Hega, tak by pokračovali so spoločnosťou Ipus. V zmysle § 5 odsek 2 zákona o účtovníctve poverením vedenia účtovníctva sa nezbavuje spoločnosť zodpovednosti za vedenie účtovníctva a za predloženie účtovnej závierky. Každý rok podobne aj ako rok 2010 a 2011 pred skončením účtovných prác na účtovnej závierke bola hlavná kniha prerokovaná s A., dôkazom čoho bolo podpísanie vlastnoručné daňového priznania i, súvahy a výkazu ziskov a strát a poznámok. Nemôže byť pravda to, že konateľ spoločnosti nevedel, aké bude platiť dane a čo v účtovníctve je zaúčtované. Čo sa týka zahraničnej prepravy, táto bola predkladaná účtovnej spoločnosti vždy 1 x a to po skončení účtovného obdobia, čiže za rok 2010 bola predložená v januári a februári v roku 2011 a za rok 2011 január, február 2012. Nie je pravdivé tvrdenie, že zahraničná preprava má nejaký súvis s výkazom DPH, pretože do DPH nevstupuje a to, že si spoločnosť žiadala DPH, ktorú platila inej krajine, to bolo mimo účtovníctva, my sme o tom ani nevedeli, nebol nám ani predložený doklad o tom, že táto spoločnosť podávala takúto žiadosť na vrátenie DPH. Do výkazu slovenského daňového priznania DPH táto preprava nebola zahrnutá a ani nemohla byť. Ak teda žalobca tvrdí, že sme nezaúčtovali zahraničnú prepravu v roku 2011 jeden kamión, nemá dôkaz o tom, že nám ho predložil , ale keby sme ho aj neboli zaúčtovali, mohli sme, keby sa bol pán Bežo na nás obrátil, urobiť dodatočné daňové priznanie v zmysle § 39 zákona o správe daní, kde tento zákon umožňuje náklady, ktoré neboli zaúčtované doúčtovať a z toho vyplýva potom aj to, že zo zahraničnej prepravy žalobca vyčísli pomyslenú škodu, ale zákon o účtovníctve hovorí aj zákon o daniach z príjmov, že nezaúčtované náklady nevystupujú do daňového základu. Nie je možné vypočítať daň z nezaúčtovaných nákladov. O tom, že by boli nejaké nedostatky nie je z toho žiaden zápis, že by mi A. povedal, že moja účtovaná chyba urobila akékoľvek konkrétne nedostatky. Neboli zo strany žalobcu žiadne konkrétne námietky voči našej práci. Keď prišlo oznámenie o daňovej kontrole, ja som s pánom Bežom nejednala, on za mnou neprišiel, ja som ani nevedela, že on má daňovú kontrolu, až keď prišla staršia pani Bežová a hľadala doklady za rok 2010 v našej firme. Vtedy som jej ukázala aj náš archív a vtedy som prvýkrát videla protokol o
odovzdaní všetkých dokladov. Tento protokol bol založený u nás v šanóne. Tento protokol som ukázala staršej pani Bežovej, urobila si kópiu a tu je originál, zakladám do spisu do prílohovej obálky. Nemala som poverenie na zastupovanie v daňovom konaní. V daňovom konaní môže zastupovať spoločnosť iba právnik. Nemala som ani dôvod prečo by som sa angažovala v daňovej kontrole a ani som nebola o to požiadaná. Podľa protokolu z daňovej kontroly, čo si pamätám, tak z účtovného hľadiska boli vytknuté , že boli odpisy zaúčtované správne aj v správnej výške, daňový úrad nemal tu žiadne výhrady. Išlo o to, že spoločnosť odpisovala majetok, ktorý nepoužívala a o tomto účtovná firma nemohla vedieť. A samozrejme na tento hmotný majetok boli účtované aj pohonné hmoty. Gro celej daňovej kontroly bolo, že pán Bežo do svojho účtovníctva dal faktúry, ktoré nezakladali žiadne súvislosti s jeho činnosťou, hovorí sa im aj čierne faktúry, ktorými si chcel znížiť základ dane. Keby bol pán Bežo za mnou a povedal, že sme mu nezaúčtovali zahraničnú prepravu v nejakej výške, boli by sme vykonali dodatočné daňové priznanie, nebol by platil žiadnu dať, dokonca by sa dostal do straty. Celý proces je vykonštruovaný a nezmyselný. Žalobca platil za rok2011 daň z príjmu okolo 900,- eur, čo si matne spomína. Nebola povinná opatrovať originály účtovných dokladov, dá sa urobiť daňové priznanie aj z kópie, len pre daňový úrad nevie či je to dostatočne dôveryhodné, ale vypočítať sa to dá. Ak jej klient predloží rovnopis dokladu, zaúčtuje to, ak na tom trvá. V zásade účtovná firma nenesie zodpovednosť na vyhovenie účtovníctva z kópií dokladov. Zodpovednosť na základe ústnej zmluvy so žalobcom spoločnosti vyplýva v tom, že sme doklady zaúčtovali na správny účet, že sme správne vyhotovili účtovnú závierku a za obsah dokladov zodpovedá ten, kto ich predkladá. Dôvodom na uzatvorenie novej zmluvy so žalobcom bolo, že spoločnosť žalobcu sa dostala do platobne neschopnosti a keďže Hega s.r.o. nie je platcom DPH, tak sa ústne dohodli s konateľom žalobcu, že mu tieto služby nebudú navyšovať o DPH, to bol základný princíp. Faktúry predkladané do účtovníctva boli vystavovanému spoločnosťami, ktoré boli aj neboli platcami DPH. Pri poskytnutí služby s DPH je cena služby vyššia, žalobca bol platcom DPH vždy, keby žalobca s tým nesúhlasil, tak sa to nestane. K ukončeniu zmluvy došlo dohodou, bez ďalších dôvodov. Počas roka nemala vedomosť o zahraničnej preprave, nemala dôvod to skúmať. Žalobca vystavoval faktúry, ale či ich obsahom bola zahraničná preprava či tuzemská, či iná činnosť, nevie. V účtovníctve za rok 2011 do nákladov bolo zaradené motorové vozidlo BMW X3 hoci bolo v evidencii až od januára 2012 z dôvodu, že zákon o daniach z príjmov bez ohľadu na to či autu bola pridelená značka, umožňoval takýto hmotný majetok odpisovať, aj keď bol nakúpený v decembri. Toto mohol A. pri daňovej kontrole rozporovať a bol by úspešný. Na tom P. trval. Doklady sama nespracovávala, nepamätám si či odovzdával originál a aké odovzdával. Tak ako účtovná firma nevie dokázať, že prevzala na zaúčtovanie tento kamión, tak ani žalobca nevie preukázať, že nám ju dal na zaúčtovanie. Bol by platil nižšiu daň alebo žiadnu. Na daň z príjmov nemá žiaden vplyv ak niekto vykonáva taký predmet činnosti ako žalobca, t.j. autodopravu , tak doma ako aj v zahraničí, pri DPH do DPH vstupuje iba domáca preprava, zahraničná nevstupuje. Tak ako klient predkladá doklady, tak sa to účtuje, spoločnosť žalobcu bola vtedy platcom DPH mesačne a podľa toho ako spoločnosť prinášala doklady na účtovanie, tak sa účtovalo. A. s ňou žiadne čierne faktúry nekonzultoval, dozvedela sa o tom až z protokolu daňovej kontroly.
11. Z. pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedla, že spoločnosť žalobcu je spoločnosťou môjho manžela, spoločnosti v tomto konaní ako žalované vykonávali pre jej manžela účtovníctvo. Bola im robená kontrola, originály dokladov nemali, predložili kópie, čo daňovému úradu nestačilo, originály dokladov za rok 2011 mali a predložili, za rok 2010 mali doklady iba zo zahraničnej prepravy. Náplňou jej práce pre žalobcu bolo vtedy aj teraz príprava dokladov, ktoré pripravuje a následne odovzdáva účtovníčke. Pripravuje a spracúva mzdy, vystavuje doklady a zabezpečuje teda chod firmy. Doklady v rokoch 2010 a 2011 pripravovala mesačne, boli platcom DPH, za každý mesiac, následne žalovaní pripravovali a vypracovali daňové priznanie, ku koncu roku ako aj odpisy. Podklady k DPH odovzdávala mesačne. Mesačne boli dodávané doklady, ak nejaké doklady chýbali alebo sa účtovníčke niečo nezdalo, vedela si to s nimi odkomunikovať, telefonicky, ak nejaké doklady mali, čo potrebovali, tak ich predložili. Každý kamión sa účtoval na zahraničnú prepravu, čo bolo ročne asi 60, na základe odovzdávacieho protokolu sa zistilo, že tento kamión nebol zaúčtovaný, doklady v súvislosti s predmetným kamiónom boli žalovaným predložené. Či bol kamión zaúčtovaný v rámci výkazu DPH mesačného v roku 2011 toto nevie, v uvedenom prípade však ide o zahraničnú prepravu, pričom tieto náklady sa v rámci mesačného výkazu DPH nemusia účtovať, malo by to byť zohľadnené v ročnom výkaze DPH. Zahraničné prepravy podľa protokolu na č. l. 21 prevzala. 1. Prijaté faktúry a ďalšie doklady uvedené v protokole na č. l. 22 neprevzala. Originál dokladu nemala, im bola odovzdaná iba kópia, podpisovalo sa iba jedno vyhotovenie a následne toto vyhotovenie bolo prefotené a bolo im odovzdané, z toho originálu asi spravili kópiu. Odovzdávací protokol na č. l. 22 nemá, má ho asi manžel. Odovzdávací protokol na č. l. 21 už bol vyhotovený, asi to vyhotovovala účtovníčka z IPUSu, ona to iba podpísala.
Nevie, čí je to podpis na odovzdávacom protokole, ale účtovníctvom im robila pani Zavřelová. Tak ako jej to bolo predložené, tak to podpísala, bolo to vyhotovené už vopred , ďalej to neriešila. Nemá žiadny doklad o predložení účtovných dokladov, diaľničných poplatkov za rok 2011, účtovnej spoločnosti, takéto doklady im nikto nevydáva. Nevyhotovovali sa žiadne preberacie protokoly o odovzdaných dokladoch, ktoré sa odovzdával žalovaným, fungovalo to len naopak, keď im účtovná spoločnosť odovzdávala doklady, vtedy si vyhotovovali odovzdávací protokol. Ona podpisoval odovzdávací protokol na č. l. 21.
12. Z. pri svojom výsluchu uviedla, že okolnosti tohto sporu sú jej známe, nakoľko ju kontaktoval pán Bežo s tým, či by som bola ochotná svedčiť, na čo som mu uviedla, že dobrovoľne určite nepôjde. Čo sa týka samotnej veci, nevie presne aké obdobie je predmetom tohto konania, jedine vie, od A. že niečo nemalo byť zaúčtované. Vykonávala činnosť aj pre spoločnosť Hega a pre Ipus. Účtovné činnosti pre žalobcu vykonávala zo začiatku za spoločnosť Ipus a ku koncu za spoločnosť Hega, presné obdobie si však nepamätá. Dôvody zmeny poskytovania služieb boli také, pokiaľ si dobre pamätá, že pán Bežo mal v tom čase nejaké finančné problémy, preto, aby nemusel platiť DPH ukončila sa zmluva s Ipus a uzavrela sa zmluvy s Hega, pokiaľ si dobre pamätá, toto bol jediný dôvod. V spoločnosti Hega pracovala do 05.04.2012, od polovice februára bola PN. Pre žalobcu vykonávala činnosť od 01.04.2009 do polovice februára 2012. Daňové priznanie nevyhotovovala. Nevie, kto ho vyhotovil. Ostatní zamestnanci o účtovníctve A. nevedeli. Podklady k účtovníctvu vždy preberala ona, keď nebola prítomná, prebrala to nejaká kolegyňa, ale do obálky sa nepozerala. Čo sa týka originálov dokladov, tak dodávateľské faktúry sa fotili, pani Bežová platila faktúry a jej sa dostali do účtovníctva kópie, ostatné doklady boli originály. Spätné odovzdanie dokladov prebehlo až po podaní daňového priznania o rok neskôr, doklady nachystala, dohodla sa s pani Bežovou a táto si prišla po doklady. Protokol v prílohovej obálky na č. l. 224 vystavila, aj ho podpísala, akurát ona vystavila protokol, kde bolo uvedené zahraničná preprava 2010, ktoré si prišla prevziať pani Bežová, určite na ten protokol nedala pečiatku. Ostatné dokumenty, určite ona neodovzdávala, viem, že odovzdala zahraničnú prepravu 2010. Ku kamiónu žalobcu ŠPZ : TN 368 môže uviesť, že to, že žalobca mal taký kamión si pamätá, k účtovaniu sa vyjadriť nevie, tú zahraničnú prepravu žalobca nenosil pravidelne, nakoľko to nepodliehalo slovenskej DPH, niekedy to doniesol všetko až koncom roka. O autách, ktoré žalobca používa počas roka vedela. Vedela to podľa pokladničných dokladov, pán Bežo tankoval za hotovosť a na pokladničnom doklade bola ŠPZ, koncom roka s pánom Bežom uskutočňovala inventúru účtov, prešla si s ním majetok, nakoľko A. mal niekedy exekúcie, nejaký majetok bol blokovaný, potrebovala vedieť, čo môže používať, niektorý majetok bol blokovaný predbežným opatrením. Koľko pokladničných dokladov mal žalobca v roku 2010 presne si nepamätá, A. si lepila doklady na jednej strane boli asi 3 doklady, žalobca mal plný šanón dokladov, boli to asi 1-2 šanóny, bližšie si nepamätá, kamión si pamätám špz, nakoľko žalobca toho majetku až tak veľa nemal. Na protokole je dámu 20.06.2011, je to podpísané rukou A., bližšie okolnosti si nepamätá, viem len, že pani Bežová volala, že rýchle potrebuje zapožičať šanón, tak jej ho zapožičala, aby s tým nebol problém. Nepamätá si kedy ho vrátila. Protokol na č. l. 21 je protokol vyhotovený ňou. Nechala tam taká veľký priestor, preto to bola len mustra, ktorú si prepisovali, neriešila, či tam je medzera 5 alebo 10 cm. A., nevie či bola v práci, možno bola ale pri odovzdávaní dokladov, určite pri nej nestála, odovzdávanie dokladov väčšinou A. oznamuje, v tomto konkrétnom prípade vzhľadom k tomu, že A. volala náhle, to oznámené určite nebolo. Na A.odala trestné oznámenie, chodili jej anonymy, ale nebolo to v tejto veci, k vzťahu s A.a už vracať nechce, je to za ňou, je to už 5 rokov. Originál dokladu na č. l. 21 sa nachádza asi u A.j, nevie to určite. PV. nerobila osobne nejaké účtovné činnosti pre klientov.
13. Z. pri svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že je konateľova švagriná a účtovná kancelária v ktorej pracuje, preberala účtovníctvo žalobcu. Nemá vedomosti o účtovníctve v predmetných rokoch, nakoľko oni účtovníctvo preberali až neskôr, v roku 2012. O pochybeniach má vedomosť iba z toho, čo prišlo za daňového úradu. K týmto záverom sa nevie vyjadriť. Pri vedení účtovníctva požaduje od klientov originály dokladov, daňovému úradu nepostačuje predložiť kópiu dokladu, požaduje originál. Aké vozidlá sa vo firme používajú, zisťuje na základe technického preukazu, z ktoré vyplýva, aké vozidlá firma vlastní a na základe toho, čo konateľ povie. V prípade, ak sa používa kamión, v prípade, ak ide o vozidlo, ktoré je majetkom spoločnosti, premietne sa to v účtovníctve, všetky náklady na pohonné hmoty, mýto, odpisy, daň z motorových vozidiel, všetko vstupuje do účtovníctva. Odporúčala žalobcovi, aby podal odvolanie voči rozhodnutiam daňového úradu, ale nevie určite, nakoľko v roku 2013 prišla z materskej a vtedy prišlo aj to rozhodnutie z daňového úradu, nie si je úplne istá, či to odporúčali. Nevie presne, koľko bločkov má spoločnosť ročne, je to 70 -80 mesačne. Nevie povedať, či zvýšená daň bola aj zaplatená.
14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov, pričom v súlade s § 204 C.s.p. neoboznamoval čítaním ani oboznamovaním obsahu: mandátna zmluva z 01.05.2007, dohoda o poskytovaní služieb v oblasti účtovníctva, obeh účtovných dokladov, dohoda o ukončení poskytovania účtovných služieb, trestné oznámenie z 19.6.2013, rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. 9301402/5/626756/2014/Por, rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. 9301402/5/630491/2014/Por, rozhodnutie o uložení pokuty č. 9300302/5/1649942/2014/ Zlat., rozhodnutie o uložení pokuty č. 9300302/5/1650888/2014/Zlat, doplnenie trestného oznámenia, zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9301402/5/5507169/2013/Por, zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9300402/5/51/2005/2013, potvrdenie po podaní oznámenia z 22.02.2013, emailová komunikácia z 09.10.2012, zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9301402/5/1119206/2013, zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9301402/5/1169349/2013, zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9301402/5/1978925/2013, zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9301402/5/3050602/2013/Por, oznámenie žalobcu daňovému úradu, rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia č. 9301402/5/5198631/2013/Por, odvolanie z 03.12.2013, potvrdenie o zapožičaní dokladov č. 9301402/5/3827405/2013, potvrdenie o zapožičaní dokladov č. 9301402/5/3827405/2013, oznámenie o rozšírení daňovej kontroly, výzva na predloženie dokladov z 10.09.2013, výzva na predloženie dokladov z 15.10.2013, oboznámenie daňovému subjektu so skutočnosťami zistenými v daňovej kontrole z 26.11.2013, postúpenie sťažnosti, sťažnosť, evidencia jázd za rok 2011 k vozidlu TN 368DC, evidencia jázd za rok 2011 k vozidlu TN 357DK, protokol z daňovej kontroly č. 9301402/5/5622148/2013, nakoľko ide o listiny, ktorých odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a listina ani jej obsah neboli protistranou spochybnené. Podľa § 204 C.s.p. súd na pojednávaní oboznámil obsah: č. l. 21 odovzdávací protokol, č.l. 22 odovzdávací protokol, výpis z obchodného registra na žalobcu z 30.06.2016, výpis z obchodného registra na žalovaného v 1. rade z 30.06.2016, výpis z obchodného registra na žalovaného v 2. rade z 30.06.2016, výpis z obchodného registra na žalobcu z 17.01.2017, výpis z obchodného registra na žalovaného v 1. rade z 17.01.2017, výpis z obchodného registra na žalovaného v 2. rade z 17.01.2017, výpis z obchodného registra na žalobcu z 27.04.2017, výpis z obchodného registra na žalovaného v 1. rade z 27.4.2017, výpis z obchodného registra na žalovaného v 2. Rade z 27.04.2017, výpis z obchodného registra na žalobcu z 29.6.2017, výpis z obchodného registra na žalovaného v 1. Rade z 29.6.2017, výpis z obchodného registra na žalovaného v 2. rade z 26.7.2017, z prílohovej obálky: odovzdávací protokol, výpis z obchodného registra na žalobcu z 21.09.2017, výpis z obchodného registra na žalovaného v 1. rade z 21.9.2017, výpis z obchodného registra na žalovaného v 2. rade z 21.09.2017, odovzdávací protokol za rok 2009, odovzdávací protokol za rok 2011, odovzdávací protokol za rok 2012, z prílohovej obálky: sa originál odovzdávací protokol rok 2012, odovzdávací protokol rok 2011, odovzdávací protokol rok 2009.
15. Po vykonaní dokazovania súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval nižšie uvedené právne predpisy.
16.1 Podľa § 1 odsek 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
16.2 Podľa § 1 odsek 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
16.3 Podľa § 261 odsek 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
16.4 Podľa § 269 odsek 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
16.5 Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
16.6 Podľa § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
17. Na základe zisteného skutkového stavu a po aplikácii príslušných právnych predpisov, súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán takto: Súd v prvom rade posudzoval charakter strán sporu a charakter uplatneného nároku, za účelom posúdenia aplikácie príslušného právneho predpisu na uvedený právny vzťah. Z podanej žaloby vyplýva, že žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej žalovaným v 1. rade a 2. rade, ako podnikateľom, ktorý odôvodnil tým, že škoda žalobcovi vznikla porušením zmluvnej a zákonnej povinnosti zo strany žalovaných a to porušením povinnosti v súlade s výkonom ich podnikateľskej činnosti a zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanými v súvislosti s vedením účtovníctva žalovaného a porušením zákonov o účtovníctve. Vzhľadom k tomu, že z podanej žaloby vyplýva, že zmluva, ktorej porušením medzi stranami mal vzniknúť žalobcovi nárok na náhradu škody, bola uzatvorená medzi žalobcom právnickou osobou a žalovanými, právnickými osobami, t. j. obe sporové strany boli v čase uzatvorenia zmluvy v zmysle § 2 Obchodného zákonníka podnikateľmi a záväzkový vzťah, porušením ktorého mal vzniknúť žalobcovi nárok na plnenie z titulu náhrady škody, ktorá je predmetom tohto konania, bol realizovaný pri výkone podnikateľskej činnosti strán sporu, aplikoval súd na predmetnú vec prioritne príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka.
18. Medzi stranami bola v prvom rade sporná pasívna vecná legitimácia žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade pri svojom výsluchu uviedol, že žalobcovi v rozhodnom období za ktoré si nárok na náhradu škody podanou žalobou uplatnil t. j. rok 2010 a 2011 účtovné služby neposkytoval. V rozhodnom období boli poskytované účtovné služby žalovaným v 2. rade. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 01.01.2004 bola medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade uzatvorená zmluva, označená ako mandátna zmluva, ktorej predmetom bol záväzok žalovaného v 1. rade pre žalobcu vykonávať za podmienok zmluvy služby a to spojené s vedením účtovníctva. Rovnako nebolo sporné, že dňa 03.05.2012 bola uzatvorená dohoda medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade o ukončení poskytovania účtovných služieb. Žalobca v rámci svojho výsluchu uviedol ako aj v žalobe tvrdil, že žalovaný v 2. rade mu začal poskytovať účtovné služby bez akéhokoľvek právneho základu, avšak faktúry, ktoré mu žalovaná v 2. rade zasielala bez ďalšieho uhradil. V spore nebolo žalobcom bez ďalších pochybností preukázané, že v rozhodnom období poskytovali žalobcovi účtovné služby obe spoločnosti. Dokazovanie v spore tento rozpor medzi stranami sporu neodstránilo, a to ako ani výsluchom strán ani svedkov. Svedok Silvia Zavřelová zamestnankyňa žalovaného v 2. rade, rovnako uviedla, že účtovné služby pre žalobcu boli vykonávané najprv žalovaným v 1. rade, ku koncu žalovaným v 2. rade. Presné obdobie si však nepamätala. Rovnako ani z ostatných dôkazov nebolo v spore preukázané, od kedy začala poskytovať služby žalobcovi žalovaná v 2. rade namiesto žalovanej v 1. rade. Čo súd z vykonaného dokazovania považuje za preukázané, že k uzatvoreniu takejto dohody dôjsť muselo, čo okrem výsluchu žalovaného v 2. rade, svedkyne Silvii Zavřelovej, vyplýva aj z faktického správania strán sporu, nakoľko žalobca sám potvrdil, že žalovanému v 2. rade faktúry, ktoré mu boli doručené uhrádzal. Žalobca však v spore nepreukázal, že v rozhodnom období by mu bolo fakturované za poskytované služby oboma spoločnosťami, čo by odôvodňovalo podanie žaloby voči obom žalovaným spoločnostiam. Žalobca bol vo vzťahu v súvislosti s poskytovanými službami k určitému subjektu. Nič nevylučuje, že by nemohol byť aj vo vzťahu k viacerým subjektom, avšak uvedenú tvrdenú skutočnosť, vzhľadom k tomu, že medzi stranami bola sporná, by musel v spore aj preukázať. Avšak v rámci dokazovania súd uvedené preukázané nemal. Skutočne, minimálne faktúry, ktoré by boli uhrádzané za rozhodné obdobie súbežne obom spoločnostiam, by mohli indikovať, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade a 2. rade skutočne trval. Rovnako súd poukazuje na to, že dohoda o ukončení poskytovania služieb bola uzatvorená iba medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, z čoho sa súdu javí ako pravdepodobnejšie, že právny vzťah medzi žalovaným v 1. rade v uvedenom období už neexistoval. Kedy zanikol preukázané nebolo. Ako účelové v tomto spore sa súdu javí vyjadrenie žalobcu, že dohodu o ukončení právneho vzťahu uzatvoril iba so žalovaným v 2. rade z dôvodu, že nevedel či ešte existuje aj žalovaný v 1. rade. Súd v tomto smere poukazuje na to, že obaja žalovaní sú podnikateľské subjekty, t. j. ich existenciu či neexistenciu bolo možné jednoducho si overiť z Obchodného registra, preto uvedený argument žalobcu sa súdu skutočne javí ako účelový. Súd preto vzhľadom na všetko vyššie uvedené nemal v spore preukázané že v rozhodnom období existoval aj právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade t. j. ani porušenie povinností z právneho vzťahu potom neprichádza do úvahy, preto súd nemal vo vzťahu k žalovanému v 1. rade preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu, preto žalobu bez ďalšieho voči žalovanému v 1. rade zamietol.
19. Existencia právneho vzťahu v rozhodnom období medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade nebola medzi stranami sporná. Sporné bolo právne posúdenie uzatvoreného právneho vzťahu, nakoľko žalobca tvrdil uzatvorenie mandátnej zmluvy, žalovaní tvrdili uzatvorenie zmluvy o dielo. Súd k uzatvorenému právnemu vzťahu uvádza, že mandátnou zmluvou sa v zmysle § 566 odsek 1 Obchodného zákonníka mandatár zaväzuje pre mandanta na jeho účet zriadiť určitú obchodnú záležitosť a to uskutočnením právnych úkonov alebo inej činnosti. Súd má za to, že vedenie účtovníctva žalobcu, za uskutočňovanie obchodnej „záležitosti“ v zmysle § 566 odsek 1 Obchodného zákonníka považovať nemožno. Vzhľadom k uvedenému, uzatvorenie zmluvy o vedení účtovníctva, súčasťou ktorej bolo spracovanie miezd, nie je mandátnou zmluvou. V zmysle § 536 odsek 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rovnako rozumie aj zhotovenie určitej veci, montáž veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Súd má za to, že predmetom zmluvy v uvedenom prípade, je nielen vypracovanie daňového priznania, či účtovnej závierky, čo je pravidelným ročným výstupom z vedenia účtovníctva, ale aj čiastkové činnosti, ktoré sú k tomuto výstupu nevyhnutné. Takýmito je postupné účtovanie v rámci účtovnej jednotky, ako aj iné činnosti ako napríklad výpočet miezd, výpočet odvodov účtovnou spoločnosťou. Súd v tomto smere poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu ČR pod sp. zn. I. ÚS 1883/2012 z 12.02.2013 z ktorého vyplýva, že k zásahu do základného práva sťažovateľky došlo rýdzo formalistickou interpretáciou ustanovení Obchodného zákonníka o záväzkoch z právnych úkonov, s bezvýhradným trvaním na klasifikácii činnosti spočívajúcej vo vedení účtovníctva ako „diela“, ktorá interpretácia evidentne viedla k nespravodlivému obmedzeniu sťažovateľkiných práv. Súd preto pri vymedzení zmluvného typu uzavrel, že zmluva o vedení účtovníctva vzhľadom k jej obsahu a širokej náplni predmetu činnosti je zmluvou nepomenovanou v zmysle § 269 odsek 2 Obchodného zákonníka. K rovnakému záveru dospeli aj iné súdy prvého stupňa, ako napríklad Okresný súd Nitra v spore vedenom pod sp. zn. 23Cb/122/2010 či Okresný súd Bratislava II v spore pod sp. zn. 54Cb/23/2006. Vzhľadom k tomu, že súd mal v spore preukázané, že medzi stranami bol dostatočne určito vymedzený predmet zmluvy, v podobe vedenia účtovníctva, čo medzi stranami nebolo ani sporné, súd uzavrel, že žalobca a žalovaný v 2. rade platne uzatvorili nepomenovanú zmluvu, a to ústnou formou. K ukončeniu uvedeného zmluvného vzťahu došlo dohodou zo dňa 03.05.2012.
20. Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody z titulu porušenia zmluvnej ako aj zákonnej povinnosti. Všeobecnými predpokladmi vzniku práva na náhradu škody je porušenie právnej (zmluvnej) povinnosti, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Žalobca musí preukázať výšku škody, nárok na náhradu škody musí riadne vyčísliť a preukázať, rovnako musí preukázať, že žalovaný porušil nejakú svoju povinnosť, či už zo zmluvného vzťahu žalobcom, či zákonnú povinnosť a medzi porušením povinnosti a vznikom škody existuje príčinná súvislosť. Žalobca odôvodnil svoj nárok tým, že tvrdil, že škoda mu vznikla nezaúčtovaním nákladov za rok 2011 vzniknutých v súvislosti s jedným kamiónom žalobcu a to SCANIA ŠPZ TN369DC vo výške 21.729,- eur, ktoré v prípade riadneho zaúčtovania by došlo k zvýšeniu celkových nákladov spoločnosti a zníženiu odvodu dane za rok 2011 a to vo výške 4.345,80 eur. K porušeniu zákona ako aj zmluvy došlo tým, že nebol uvedený kamión do účtovníctva žalobcu zaúčtovaný.
21. V prípade uplatnenia nároku na náhradu škody, súd musí mať vždy preukázanú výšku škody. Súd sa v tomto prípade stotožňuje s obranou žalovaného, v rámci ktorej tvrdil, že žalobca škodu v spore nepreukázal. Žalobca skutočne nepreukázal ani netvrdil, že zvýšenú daň vo výške 4.345,80 eur zaplatil. Svedok Adriana Jantošovičová, ktorá vedie účtovníctvo žalobcu v súčasnom období a začala ho viesť od roku 2012, t. j. viedla ho aj v období, počas ktorého bola žalobcovi vyrubená dodatočná daňová povinnosť, na otázku právneho zástupcu žalovaného ohľadom zaplatenia dane uviedla, že sa k tomuto vyjadriť nevie. Ani sám žalobca v priebehu celého sporu, napriek tomu, že tvrdil, že mu škoda vznikla, jej vznik nepreukázal. Škodou môže byť ušlý zisk ale aj reálna škoda t. j. reálne zmenšenie majetku žalobcu konaním žalovaného. V prípade reálnej škody žalobca musí preukázať, že v dôsledku žalovaného vynaložil konkrétne prostriedky v konkrétny deň na konkrétny účel v priamej súvislosti s konaním žalovaného, čím mu teda vznikla škoda. Ak mala žalobcovi vzniknúť škoda tým, že vynaložil svoje prostriedky vo väčšej výške, než by bol vynaložil, keby nebol porušil svoju zmluvnú povinnosť žalovaný v 2. rade, musí túto škodu t. j. vynaloženie svojich prostriedkov teda zníženie svojho majetku aj preukázať. Uvedené sa však nestalo (a to ani pri jednej z tvrdených skutkových okolností vzniku škody) preto súd nemal v uvedenom prípade preukázaný základ predpoklad pre priznanie nároku, a to vznik škody.
22. Na úplnosť však súd považuje za potrebné k skutkovým okolnostiam tvrdeným zo strany žalobcu k uplatnenému nároku, ďalej uviesť, že nemal preukázané, ani porušenie povinnosti žalovaného v 2. rade, teda ani ďalší predpoklad vzniku nároku na náhradu škody. Svedok Mária Bežová pri svojej výpovedi uviedla, že doklady súvisiace s uvedeným kamiónom boli žalovaným predložené, komu konkrétne, bližšie okolnosti ich predloženia nešpecifikovala. Zároveň však v rámci odpovedí na položené otázky právnych zástupcov uviedla, že žiadne doklady o predložení účtovných dokladov, diaľničných poplatkov za rok 2011 účtovnej spoločnosti nemá, takéto doklady im nikto nevydáva. Nevyhotovovali sa žiadne preberacie protokoly o dokladoch, ktoré sa odovzdávali, ale fungovalo to tak, že keď sa vracali doklady, tak sa vyhotovoval odovzdávací protokol. Z. sa síce vyjadrila, že mala vedomosť o predmetom kamióne žalobcu, avšak k jeho účtovaniu sa bližšie vyjadriť nevedela. Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že žalovaná (bez bližšej špecifikácie ktorá) o kamióne vedela a že nezúčtovala ho iba omylom, žalovaná v 2. rade pri svojom výsluchu toto poprela a uviedla, že žalobca nemá dôkaz o tom, že im doklady ohľadom uvedeného kamiónu predložil. Ďalej bolo medzi žalobcom a žalovaným sporné zaúčtovanie uvedeného účtovného prípadu, doba účtovania. Žalobca tvrdil, že porušením povinnosti žalovaného v 2. rade a to nevedením účtovníctva riadne a v súlade so zákonom a uzatvorenou zmluvou došlo k zníženiu majetku žalobcu. Konkrétne porušenie uvedenej povinnosti malo nastať podľa tvrdenia žalobcu tým, že nebol zúčtovaný do účtovníctva žalobcu jeden kamión žalobcu. Ak však žalobca tvrdí, že niečo nebolo zaúčtované, musí podľa názoru súdu preukázať, že existenciu uvedeného kamiónu žalovanému v 2. rade konkrétne k nejakému dátumu oznámil a prípadne doklad o obstaraní uvedeného kamióna žalovanému v 2. rade odovzdal. Nič však z uvedeného zo strany žalobcu nebolo preukázané a odovzdanie akýchkoľvek konkrétnych dokladov vo vzťahu k predmetnému vozidlu bolo medzi stranami sporné. Vzhľadom k uvedenému súd nemal preukázané ani splnenie podmienky porušenia povinnosti žalovaného v 2. rade, nakoľko nemal za preukázané, že nejaký konkrétny doklad napríklad technický preukaz k uvedenému motorovému vozidlu, či kúpnu zmluvu, na základe ktorých by mal žalovaný v 2. rade povinnosť ich previesť do účtovníctva žalobcu, by bol žalobca odovzdal žalovanému v 2. rade. A nakoľko súd nemal preukázanú ako výšku škody, tak ani porušenie povinnosti žalovaného v 2. rade, nemal preukázanú ani príčinnú súvislosť, ako poslednú podmienku vzniku nároku na náhradu škody. 23. Žalobca si ďalej uplatnil nárok na náhradu škodu z dôvodu, že nedisponuje originálmi účtovných dokladov, z dôvodu ich nevrátenia žalovaným v 2. rade za rok 2010, čím tvrdil vznik škody vo výške 4.099,63 eur. Rovnako ani v uvedenom prípade, súd nemal preukázané, že k úhrade zvýšenej dane z uvedeného dôvodu zo strany žalobcu došlo, čím súd nemal preukázaný v prvom rade vznik škody.
24. K porušeniu povinnosti súd uvádza, že medzi stranami bolo sporné, čo bolo vrátené a čo nie, sporný bol samotný odovzdávací protokol za rok 2010, ktorého do spisu boli predložené dve verzie, pričom z vykonaného dokazovania sa súdu javí, že pravdepodobne bol tento účtovný doklad upravovaný. Žalobca navrhol na preukázanie pravosti resp. zásahov do uvedeného dokladu vykonať dokazovanie, za účelom preukázania, že uvedený doklad bol vyhotovený iba v znení predloženom do spisu na č. l. 21 t. zn. s uvedením Zahraničná preprava 2010 bez ďalšieho. Súd uvedené dokazovanie nevykonal, pretože mal za to, že jeho vykonanie by bez ďalšieho neprispelo k preukázaniu nároku žalobcu a z tohto pohľadu sa mu javilo vykonanie tohto dôkazu ako nehospodárne. Uvedeným dôkazom, by sa preukázalo iba falšovanie odovzdávajúceho protokolu, avšak to, že na ňom zachytené, aj sfalšované a označené doklady mali byť odovzdané žalovaným a ďalej, že by išlo o originály dokladov, by tento dôkaz nepreukázal. Súd poukazuje na to, že rovnako ako v prípade aj vyššie uvedeného motorového vozidla, ani v prípade iných dokladov neboli vyhotovované žiadne odovzdávajúce protokoly t. zn. zo strany žalobcu napriek tomu, že sa jednalo o doklady žalobcu odovzdávané tretiemu subjektu (nie jeho zamestnancom) žalobca o tom, aké konkrétne doklady odovzdáva a komu konkrétne, nespisoval žiadne protokoly. Ak preto neboli spísané žiadne protokoly o tom, čo bolo odovzdané, či sa jednalo o originály alebo rovnopisy dokladov, potom v prípade sporu, sa žalobca dostáva do dôkaznej núdze. Súd má za to, že ak žalobca nevie presne, čo všetko bolo žalovanému v 2. rade odovzdané, potom nie je možné žiadať ich vrátenie resp. iný nárok. Súd poukazuje aj na, že žalobca v rámci podanej žalobe síce tvrdil, že mu žalovaní neodovzdali origináli dokumentov, avšak zo svedeckej výpovede svedka navrhnutého žalobcom, Silvie Zavřelovej vyplynulo, že niektoré doklady, konkrétne faktúry, boli odovzdávané žalovaným iba v rovnopise, pričom originály ostávali u pani Bežovej, manželky konateľa spoločnosti. Ak žalobca nedisponuje žiadnym relevantným dôkazom, z ktorého by bolo zrejmé, čo konkrétne žalovanému v 2. rade (prípadne žalovanému v 1. rade) odovzdal, aké konkrétne účtovné doklady, žalobca nevie preukázať že ich nevrátením mu vznikla nejaká škoda. Žalobca tvrdil, že doklady žalovanému v 2. rade predložil v originály, toto žalovaný v 2. rade poprel, pričom to, že k tomu skutočne aj došlo, tým, že o tom žalobca nespisoval žiadne odovzdávacie protokoly, nevie uvedené preukázať.
Bremeno dôkazu, na preukázanie všetkých rozhodujúcich skutočností, t. j. v uvedenom prípade vzniku škody, porušenia povinnosti ako aj príčinnej súvislosti, je na žalobcovi, ktorý si nárok na náhradu škody uplatňuje. Vzhľadom k uvedenému, súd nemal preukázaný nárok žalobcu ani v tejto časti.
25. Rovnako súd žalobcovi nepriznal nárok na náhradu škody ani z titulu uloženej pokuty za nesprávne vyhotovenie daňového priznania. K uvedenému nároku súd poukazuje na to, že vždy je na žalobcovi aby preukázal všetky zložky nároku. Súčasťou nároku na náhradu škody je okrem iného aj preukázanie škody (ako to už bolo vyššie opakovane uvedené). Škodou môže byť ušlý zisk ale reálna škoda t. j. reálne zmenšenie majetku žalobcu konaním žalovaného. V prípade reálnej škody žalobca musí preukázať, že v dôsledku žalovaného vynaložil konkrétne prostriedky v konkrétny deň na konkrétny účel v priamej súvislosti s konaním žalovaného, čím mu teda vznikla škoda. Žalobca tvrdil, že škoda mu vznikla z dôvodu vyrubenia pokuty za nesprávne vyhotovenie daňového priznania. S uvedeným odôvodnením súd nemôže súhlasiť, lebo reálne žalobcovi škoda vznikne až vtedy, ak túto vyrubenú pokutu zaplatí. Uvedené žalobca ani netvrdil a predovšetkým v spore nepreukázal. Ak preto súd nemal preukázané, že k vzniku škody u žalobcu došlo, je bez právneho významu, či ak by k jej vzniku došlo, či by bola viazaná na predchádzajúce konanie žalovaného v 2. rade a teda na to, že žalovaný ako odborne spôsobilý subjekt porušil zmluvnú povinnosť viesť účtovníctvo žalobcu riadne tak, aby bolo vedené v súlade so zákonom a aby jeho výstup bol bez vád.
26. Súd poukazuje na to, že aj v rámci obchodnoprávnych vzťahov platí ustanovenie všeobecného predpisu, Občianskeho zákonníka, § 43 v zmysle ktorého sú účastníci zmluvných vzťahov povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Na uvedenú zásadu strany sporu v uvedenom prípade absolútne nedbali. Realizácia a vôbec vznik právneho vzťahu medzi stranami sporu vykazuje znaky benevolentnosti až straty akejkoľvek opatrnosti, či ostražitosti. Žalobca, ktorý vstupoval do uvedeného sporu si musel vyhodnotiť svoje postavenie a jeho dôkazné možnosti na preukázanie ním tvrdených skutočností. Obchodnoprávne vzťahy sú založené na princípe zmluvnej voľnosti a netrvaní v nich na potrebe prílišného formalizmu. Avšak aspoň základne princípy pre prípadné zabezpečenie svojich nárokov z uvedeného zmluvného vzťahu, bolo potrebné, aby strany sporu mali na zreteli. Čo v uvedenom prípade, predovšetkým zo strany žalobcu, nebolo dodržané. Žalobca vlastne nevedel poriadne s kým je v zmluvnom vzťahu, nevedel v súvislosti s jeho vlastnými originálmi účtovných dokladov kedy, komu a čo vlastne, aký konkrétny doklad, odovzdal. Za takého stavu, je však jeho dôkazná situácia v spore pomerne zložitá, obzvlášť za situácie, ak je na strane žalobcu.
27.1 Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.
27.2 Podľa § 145 odsek 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
27.3 Podľa § 146 odsek 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
28. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal žalobu po podaní žaloby čiastočne späť a to v časti o zaplatenie 3.271,15 eur, ktoré predstavovalo späťvzatie v časti náhrady škody vzniknutej z dôvodu tvrdeného nesprávneho odpisu DNM a DHM za účtovný rok 2010 a 2011, súd konanie v tejto časti, v súlade s § 145 odsek 2 C.s.p., zastavil. Žalovaný v 1. rade, ako aj žalovaný v 2. rade vyslovili so späťvzatím žaloby súhlas.
29.1 Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29.2 Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. účastníkovi, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29.3 Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p, 262 ods. 1 C.s.p., a to tak že, žalovaným priznal nárok na plnú náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva, vzhľadom k tomu, že žalovaní mali v spore plný úspech. Do plného úspechu v spore súd zohľadnil aj zastavenie konania bez zavinenia žalovaných. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným uznesením, po právoplatnosti rozsudku, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Trenčín, bude o ňom rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.