Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Co-391-2016.pdf
PDF · 96.42 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/391/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudkýň JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne: X. X., I.. XX. X. XXXX, Z. O. N., Z. XX, zastúpenej Bc. Stanislavou Červeňovou, Miloslavov 441, proti žalovanému: G.I.C. Cash, a.s., so sídlom v Košiciach, Hlavná 82, IČO: 36 172 081, zastúpeného JUDr. Marošom Minčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Palackého 1, o návrhu žalobkyne na obnovu konania, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 40C/156/2014-129 z 23. 6. 2016
rozhodol:
M e n í uznesenie tak, že návrh žalobkyne na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 10Ro/844/2009 z a m i e t a.
N e p r i z n á v a žalovanému proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len "súd prvej inštancie" alebo "súd") uznesením označeným v záhlaví povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 10Ro 844/2009.
2. Predmetom konania je žaloba žalobkyne doručená súdu prvej inštancie dňa 12. 5. 2014, ktorou sa domáhala, aby súd povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice I sp. zn. 10Ro 844/2009 z dôvodu, že predmetné rozhodnutie je v rozpore s rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora, v zmysle ktorého sa súd pred vydaním platobného rozkazu nezaoberal tým, že ide o spotrebiteľskú vec, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, keďže v predmetnom platobnom rozkaze bola žalovaná povinná zaplatiť žalovanému istinu vo výške 4.630,05 eur a zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % denne.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s odôvodnením, že nie sú splnené zákonné dôvody pre povolenie obnovy konania. Na podnet žalobkyne vstúpil do konania prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I, ktorý uviedol, že predmetné rozhodnutie je v rozpore s rozhodnutiami Európskeho spoločenstva s poukazom na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora C243/2008, v zmysle ktorého vnútroštátny súd je povinný skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských veciach a v danom prípade zmluva obsahovala neprijateľné podmienky, s čím sa súd vôbec nezaoberal.
4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a jeho vyhodnotení, vec právne posúdil v zmysle ust. § 228 ods. 1, 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), § 230 ods. 1 - 3 O.s.p., § 234 ods. 1, 3, § 235 ods. 1 - 4 O.s.p., § 7 ods. 1 Zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, rozsudkov zo 16. mája 2000, Preston a i., C-78/98, Zb. s. I-3201, bod 31, z 19. septembra 2006, i-21 Germany a Arcor, C-392/04 a C-422/04, Zb. s. I-8559, bod 57, bod 24 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-165/08 Mostaza Claro a dospel k záveru, že návrh žalobkyne na obnovu konania je dôvodný.
5. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že Okresný súd Košice I vydal dňa 22. 6. 2009 platobný rozkaz č.k. 10Ro 844/2009-18, ktorým zaviazal žalobkyňu zaplatiť
žalovanému 4.630,05 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % denne zo sumy 4.200,90 eur od 16. 1. 2009 a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.200,90 eur od 16. 1. 2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 277,50 eur a 335,92 eur. Platobný rozkaz bol žalobkyni doručený dňa 19. 9. 2009 a nadobudol právoplatnosť dňa 6. 10. 2009. Právnym titulom vydania platobného rozkazu bola zmluva označená ako zmluva o pôžičke zo dňa 27. 5. 2008, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni finančné prostriedky vo výške 80.000,- Sk. Žalobkyňa sa zaviazala vrátiť poskytnutú sumu spolu vo výške 138.000,- Sk, navýšenú o 2 % úrok mesačne v 60 mesačných splátkach vo výške 2.301,- Sk, počnúc 15. 6. 2008 do 15. 5. 2013, zmluva neobsahuje RPMN, účastníci dojednali pre prípad omeškania s dlžnou sumou zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy. Žalobkyňa tvrdila, že až po porade v advokátskej kancelárii, v apríli 2014 sa dozvedela o existencii súdnych rozhodnutí od svojej právnej zástupkyne, o neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty pre jej neprijateľnosť ako aj o tom, že predmetný úver má byť považovaný za bezúročný, keďže absentuje RPMN. Uvedenú skutočnosť potvrdila aj jej právna zástupkyňa, ktorá v zastúpení žalobkyne podala návrh na obnovu konania dňa 12. 5. 2014.
6. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, ako aj citovaných rozhodnutí ako prvé súd prvej inštancie skúmal, či návrh na obnovu konania bol podaný v lehote ustanovenej v § 230 ods. 1 O.s.p., a to v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto navrhuje obnovu konania, sa dozvedel o dôvode obnovy alebo, od toho času, keď ho mohol uplatniť. Mal z obsahu spisu za preukázané, že návrh na obnovu konania bol podaný dňa 12. 5. 2014 s tým, že z výpovede žalobkyne a zo zhodného vyjadrenia jej zástupkyne mal zase za preukázané, že žalobkyňa sa dozvedela o dôvode podania návrhu na obnovu konania a to získala vedomosť o rozhodnutiach súdov Európskych spoločenstiev, v zmysle ktorých sú súdy povinné ex offo skúmať neprijateľné zmluvné podmienky v apríli 2014, t.j. v lehote kratšej ako 3 mesiace pred podaním návrhu. Vedomosť o takýchto rozhodnutiach súdov Európskych spoločenstiev je novým dôkazom a vyplývajú z neho nové skutočnosti, ktoré žalobkyňa nemohla bez svojej viny v pôvodnom konaní použiť, pričom môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci s poukazom na citované rozhodnutia v ods. 3 na strane 6 napadnutého uznesenia. Súd mal taktiež za to, že dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne, čo činí 91,25 % ročne, vytvorí stav, že spotrebiteľovi je poskytnutý úver v rozpore s jeho pôvodnou predstavou a preto predstavuje nekalú obchodnú praktiku. Absencia RPMN v zmluve spôsobuje, že predmetný úver sa považuje za bezúročný v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. j/ a § 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, preto súd nepochyboval o priaznivosti rozhodnutia, ktoré môže obnova konania privodiť pre žalobcu, a to jeho statusu spotrebiteľa s tým, že platnosť zmluvy a jednotlivé dojednania, najmä zmluvná pokuta bude podrobená ex offo súdnej kontrole s tým, že ide teda o stav indikujúci možnosť priaznivejšieho rozhodnutia pre žalobkyňu. Preto mal súd za preukázané splnenie všetkých podmienok pre povolenie obnovy konania a vyhovel návrhu žalobkyne v zmysle § 234 ods. 1 O.s.p a obnovu konania povolil. Keďže súd povolil obnovu konania v súlade s ust. § 235 ods. 3 O.s.p. nebolo dôvodné vo veci rozhodovať o trovách konania.
7. Proti uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote (včas) odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Apeloval na možnosť žalobkyne brániť sa vo veci súdnou cestou, a to podaním riadneho opravného prostriedku, t.j. odporu voči vydanému platobnému rozkazu, ktorý jej bol riadne doručený dňa 19. 09. 2009 a nadobudol právoplatnosť dňa 16. 10. 2009 s poukazom aj na to, že predmetnú zmluvu o pôžičke podpísala slobodne, vážne a bez nátlaku. Konštatovanie žalobkyne, že o návrhu na obnovu konania sa dozvedela v apríli 2014, t.j. v lehote kratšej ako tri mesiace pred podaním žaloby považoval za účelovú, nepodloženú žiadnym objektívnym dôkazom, berúc do úvahy ešte zhodné tvrdenia právnej zástupkyne žalobkyne, ako aj samotnej žalobkyne, čo je neprijateľné. Preto mal za to, že neboli splnené zákonné predpoklady na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 10Ro/844/2009, a to berúc na zreteľ aj na zachovanie právnej istoty, ktorá vychádza z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktorý je nepomerne vyšší ako individuálny záujem žalobkyne na obnove konania. Navrhoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil, prípadne ho zmenil tak, že obnovu konania vedenú na Okresnom súde Košice I sp. zn. 10Ro/844/2009 nepovoľuje.
8. Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 19. 8. 2016 vystúpil z konania z dôvodu zrušenia Občianskeho súdneho poriadku ku dňu 1. 7. 2016 majúceho za následok zánik kompetencie prokurátora vstúpiť do konania vo veciach ochrany spotrebiteľa.
9. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukazovala na oneskorené podanie odvolania. Navrhovala, aby odvolací súd odmietol odvolanie podľa § 386 písm. a/ CSP s tým, že v prípade, že odvolanie bolo podané včas poukazovala na čl. 6 Smernice Rady 93/13 EHS a právomoc vnútroštátneho súdu ex offo skúmať nekalú povahu niektorých podmienok (viď uznesenie Súdneho dvora C-240/98, C-40/08, C 76-10), a preto platobný rozkaz nemal byť vydaný (viď aj ust. § 172 ods. 9 O.s.p.), vychádzajúc zo záväznosti judikatúry a rozhodnutí súdov EÚ v zmysle uvedeného citovania, majúcich za následok obnovu konania v zmysle § 228 ods. 1 písm. e/, ako aj náhradu škody, dávajúc do pozornosti aj existenciu neprijateľných podmienok, čo súd zistil z výsledkov vykonaného dokazovania. Čo sa týka posudzovania lehoty troch mesiacov apelovala na to, že jej právna zástupkyňa prevzala plnomocenstvo dňa 18. 3. 2014 a v apríli 2014 ju informovala o obnove konania s poukazom aj na judikatúru v tomto smere viď čl. 6 Smernice Rady 93/13 EHS, ako aj ďalšie, § 54 ods. 1 OZ. Z požičanej sumy vo výške 2.655,51 eur bola k 12. 2. 2016 vykonaná exekúcia vo výške 38.715 eur a táto rastie do nesplatiteľnej výšky z nekalých podmienok a môže zaviazať ďalšie a ďalšie generácie. Žalobkyňa takmer prišla o zamestnanie, keď s ňou zamestnávateľ chcel skončiť pracovný pomer vzhľadom na tak vysokú a likvidačnú exekúciu. Záujem na ochrane spotrebiteľa je tak oveľa vyšší, ako záujem na zachovanie právnej istoty vychádzajúc z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia vydaného v rozpore so zákonmi a právom EÚ. Navrhovala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.
10. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne poukazoval na zachovanie lehoty 15 dní na podanie odvolania a pripojil fotokópiu poštového podacieho lístku, z ktorého je zrejmé, že odvolanie bolo odovzdané poštovému podniku dňa 26. 7. 2016 (č.l. 161 spisu).
11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1. 7. 2016, ďalej len "CSP") prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou (nakoľko z predloženého poštového podacieho lístku je zrejmé, že žalovaný odovzdal odvolanie poštovému podniku dňa 26. 7. 2016 a keďže napadnuté rozhodnutie bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 11. 7. 2016, ide o odvolanie podané v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia , proti ktorému je odvolanie smeruje), a proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1,2 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h/ CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
12. Žalovaný podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie už za účinnosti Civilného sporového poriadku účinného od 1. 7. 2016, aj keď napadnuté uznesenie bolo vydané ešte v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a preto odvolací súd apeluje na ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP o zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ako aj na ust. § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (t.j. 1. 7. 2016).
13. Odvolací súd dospel k záveru, že hore uvedené odvolacie dôvody uplatnené v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP do 1. 7. 2016 zodpovedajúce odvolacím dôvodom v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. sú vo veci naplnené, a to čo sa týka posúdenia, či návrh na povolenie obnovy konania bol zo strany žalobkyne podaný včas v zmysle § 270 ods. 1 O.s.p.
14. Treba uviesť, že súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podriadil pod správne hmotnoprávne predpisy, ale z nich vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu so zreteľom na zachovanie zákonom stanovenej lehoty na podanie návrhu na povolenie obnovy konania.
15. Odvolací súd konštatuje, že správne ako prvé súd prvej inštancie zisťoval, či v danej veci bola zachovaná zákonom stanovená lehota na podanie návrhu na povolenie obnovy konania v zmysle § 230 ods. 1 O.s.p., ale nesprávne vychádzal zo začiatku plynutia trojmesačnej lehoty na podanie takéhoto návrhu, vychádzajúc nesprávne z doby vedomosti žalobkyne od svojej právnej zástupkyne o existencii judikatúry Súdneho dvora EU o neplatnosti dojednaných neprijateľných podmienok týkajúcich sa zmluvných pokút.
16. Žalovaná vo vzťahu k uplatnenému dôvodu na povolenie obnovy konania poukazovala na rozsudky Súdneho dvora EU vo veci C-243/98 až C-244/98 zo dňa 27.6.2000, ako aj C-473/00 zo dňa 21.11.2002, C-240/98 zo dňa 27.6.2000 , C-473/00 zo dňa 21.11.2012 ako aj ďalšie a preto je potrebné upriamiť pozornosť na to, že uvedené rozhodnutia Európskeho súdneho dvora boli uverejnené v úradnom vestníku EÚ, v Zbierke súdnych rozhodnutí Súdneho dvora EÚ ako aj na internete už v čase, keď bol vydaný predmetný platobný rozkaz . Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že so zreteľom na ust. § 2 ods.1 zák. č. 416/2004 Z.z. o úradnom vestníku Európskej únie je potrebné konštatovať, že momentom zverejnenia týchto rozsudkov Súdneho dvora EÚ ako právnych aktov, ktoré sa zverejňujú v úradnom vestníku EÚ platí aj právna domnienka vedomosti všetkých dotknutých subjektov (vrátane žalobkyne) o týchto rozhodnutiach ako právnych aktoch. Od momentu uverejnenia rozhodnutí platí domnienka, že sa stali známymi každému, koho sa týkajú a teda aj žalobkyni. Pre tento dôvod obnovy konania preto nie je významné, kedy sa o týchto rozhodnutiach žalobkyňa skutočne dozvedela, lebo vedomosť je zákonom predpokladaná (neznalosť zákona neospravedlňuje). Rozhodujúci je teda okamih, kedy tento dôvod mohla žalobkyňa uplatniť a od tohto okamihu plynie subjektívna trojmesačná lehota na podanie návrhu na obnovu konania. Od tohto momentu (uverejnenia v úradnom vestníku EÚ) žalobkyňa mohla prípadne uplatniť poukaz na tieto rozhodnutia ako dôvod na obnovu konania ( resp. už na podanie odporu) . Nemožno preto akceptovať názor, že až na základe porady s právnym zástupcom alebo iným subjektom, sa žalobkyňa dozvedela o relevantnej judikatúre Súdneho dvora EÚ (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu SR 8Cdo/1326/2015).
17. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že od žalobkyne nemožno spravodlivo očakávať, aby sledovala celú judikatúru Súdneho dvora a to aj s poukazom na skutočnosť, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má povahu výnimky zo zásady nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia a je prípustná len z dôvodov taxatívne uvedených v procesnom predpise s tým, že možnosť podania návrhu na obnovu konania je časovo obmedzená a zákonom stanovené lehoty (objektívnu a subjektívnu) nemožno predlžiť ani skrátiť a nie je prípustné ani navrátenie lehoty na obnovu konania.
18. Vzhľadom na čas zverejnenia rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa ,táto lehota v danom prípade dodržaná nebola (viď obdobne rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach 6Co/287/2015, 5Co/227/2015, 3Co 252/2016, 3 Co292/2017 a ďalšie).
19. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na dôvodnosť odvolacej námietky žalovaného, že žalobkyňa žiadnymi dôkazmi neosvedčila skutočnosť, že sa o rozhodnutiach Súdneho dvora EU dozvedela od svojej právnej zástupkyni v apríli 2014, a to aj s poukazom na skutočnosť, že plnomocenstvo svojej právnej zástupkyni vo veci udelila dňa 18. 3. 2014, nakoľko je zásadne vecou strán sporu tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení, nakoľko v sporovom konaní stoja strany sporu proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, pričom povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v úplnom inom smere. Preto každá zo sporových strán musí v závislosti na hypotéze právnej normy tvrdiť skutočnosti, ako aj označiť dôkazy, na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v ich prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Ak strana sporu neoznačí dôkaz potrebný na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé následky v podobe takéhoto rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkové stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov, rovnaké následky postihujú ale aj tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdu smerovalo k záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon tu teda vymedzuje tzv. dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, keďže je určované výsledkom vykonaného dokazovania. Preukázanie skutočnosti, že subjektívna trojmesačná lehota na podanie návrhu na povolenie obnovy konania bola zachovaná, preto zaťažuje toho, kto obnovu konania navrhuje a v posudzovanom prípade to bola žalobkyňa, ktorá tvrdila, že o rozhodnutiach Súdneho dvora ES sa dozvedela až v apríli 2014, pričom svoju pravdivosť tvrdenia nepreukázala a skutočnosť, ktorú uviedla v podanom vyjadrení, že právnu moc plnomocenstvo svojej právnej zástupkyni udelila 18. 3. 2014, nemá vplyv na posudzovanie trojmesačnej prekluzívnej lehoty na povolenie obnovy konania. Preto ak by súd posudzoval začiatok plynutia lehoty od momentu, kedy sa žalobkyňa o rozhodnutiach dozvedela a nie od momentu uverejnenia v úradnom vestníku EÚ, muselo by dospieť k rovnakému záveru o tom, že návrh na obnovu konania nebol podaný včas, pretože žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie včasnosti podaného návrhu.
20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh žalobkyne na obnovu konania vedúceho na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 10Ro/844/2009 zamieta.
21. O nároku na trovy konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 257 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a nakoľko odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, rozhodoval o trovách celého konania. Neúspešná žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov konania a úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov celého konania, a to s poukazom na dôvod osobitného zreteľa spočívajúci v predmete konania, vychádzajúceho zo spotrebiteľského charakteru uzavretej zmluvy o úvere (§ 257 CSP).
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).