Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_17C-54-2016.pdf
PDF · 91.29 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/54/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpený JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom v Malinove, ul. Slnečná 765/3, proti žalovanej: R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. nad Y., o zaplatenie 690,71 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 241,76 eur.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .
III. Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 14.03.2016 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovanej domáha, aby súd rozhodol o splnení jej povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 690,71 eur. Táto žalovaná suma pozostáva z poplatku v sume 405,95 eur, zmluvného úroku v sume 241,76 eur, poplatku za upomienky v sume 10 eur a zmluvnej pokuty v sume 33 eur. Podanú žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.01.2014 poskytol žalovanej spotrebiteľský úver v sume 700 eur a žalovaná sa zaviazala vrátiť úver s odplatou v sume 405,95 eur a úrok v sume 274,05 eur, t.j. zaplatiť celkovo sumu 1.380 eur. RPMN predstavovala 97,14 %, úrok bol 39,15 % ročne, t.j. 274,05 eur, Celú sumu 1.380 eur sa žalovaná zaviazala zaplatiť do 23.01.2015. Sporové strany sa následne dohodli, že zmluva sa mení tak, že sa žalovaná zaviazala uhradiť celú sumu v 12 splátkach vo výške 115 eur, vždy k 23. dňu v mesiaci, počnúc dňom 23.02.2014. Žalovaná uhradila celkovo iba sumu 700 eur. V dôsledku omeškania žalovanej sa stal dlh splatným dňa 24.01.2015 a od vtedy, je žalovaná v omeškaní. S poukazom na uvedená bola žalovaná z daného úverového vzťahu povinná uhradiť celkom 690,71 eur. Úrok v sume 241,76 eur (časť žalovanej sumy) bol určený zo sumy 700 eur od 31.01.2014 do 18.12.2014 vo výške 39,15 % ročne.
2. Žalovanej bola žaloba spolu s prílohami doručená do vlastných rúk dňa 23.11.2016, pričom žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
3. Za účelom rozhodnutia o podanej žalobe súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právnu zástupkyňu žalobcu a žalovanú. Pojednávania sa nezúčastnila žiadna z nich. Žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní vopred písomne ospravedlnil, a to podaním zo dňa 08.11.2017. Žalovaná svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnila.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: č. l. 8 všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, č. l. 9 dohoda o plnení v splátkach, č. l. 12 zmluva o úvere. Po
takto vykonanom dokazovaní súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav a vec následne právne posúdil podľa citovaných ustanovení právnych predpisov.
5. Dňa 30.01.2014 uzatvoril žalobca so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo 302301385, ďalej len „zmluva o úvere“ a to podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmluve o úvere bolo dohodnuté, že žalobca ako veriteľ poskytuje žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 700 eur, žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené s úverom vo výške 680 eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 1.380 eur. Úrok bol dohodnutý vo výške 39,15 % ročne. Žalovaná sa takisto zaviazala zaplatiť administratívny poplatok v sume 405,95 eur, to všetko do 23.01.2015, čo bol dohodnutý konečný deň splatnosti úveru. RPMN bola uvedená vo výške 97,14 %. Priemerná RPMN bola uvedená vo výške 50,91 %. Súčasťou zmluvy o úvere je aj potvrdenie podpísané žalovanou, že dňa 30.01.2014 prevzala peňažné prostriedky uvedené v zmluve. V rovnaký deň uzatvorili sporové strany Dohodu o plnení v splátkach, na základe ktorej sa dohodli na zmene zmluvy o úvere v tom, že žalovaná je povinná veriteľovi uhradiť celkovú čiastku 1.380 eur v 12 splátkach vo výške 115 eur vždy k 23. dňu v mesiaci, počnúc dňom 23.02.2014. Zároveň zobrala na vedomie, že RPMN je vo výške 305,74 %.
6.1 Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
6.2 Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
6.3 Podľa § 261 ods.6 písm. d) Obchodného zákonníka, v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o úvere ( § 497).
6.4 Podľa § 1 ods. 1, ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 30.04.2014, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
6.5 Podľa § 2 písm.d/ zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
6.6 Podľa § 9 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
6.7 Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
6.8 Podľa § 324 ods.1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
6.9 Podľa § 341 ods.1 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
7.1 Na základe zisteného skutkového stavu a po aplikácii citovaných právnych predpisov súd vec právne posúdil takto:
7.2 Úverovú zmluvu uzavrel žalobca ako dodávateľ so žalovanou ako spotrebiteľom, pretože pri jej uzatváraní žalobca konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaná je fyzickou osobou a nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Táto úverová zmluva je považovaná za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka, preto súd na právny vzťah medzi sporovými stranami aplikoval aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, ktoré upravujú zmluvný záväzkový vzťah ktorého účastníkom je spotrebiteľ. Zároveň aplikoval na tento zmluvný vzťah aj príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré upravujú obchodný záväzkový vzťah, teda úverový vzťah medzi účastníkmi konania a zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy.
7.3 Všeobecne platí, že, zmluva o úvere je zmluvou, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť peňažné prostriedky v stanovenej výške a dlžník sa zväzuje poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Zmluva o úvere je absolútny obchod. Pre zmluvu o úvere Obchodný zákonník nestanovuje žiadnu formu. Podstatnými časťami zmluvy sú určenie subjektov (veriteľa a dlžníka) a určenie poskytovaných peňažných prostriedkov čo do čiastky a meny. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať popri všeobecných náležitostiach zmluvy o úvere aj iné náležitosti, uvedené v zákone o spotrebiteľských úveroch. Ich neuvedenie má rôzne právne následky, v závislosti o jednotlivých náležitostí a od následného správania sa zmluvných strán. Dlžník môže, pokiaľ si strany nedohodnú lehotu inú, požadovať dojednanú čiastku do doby, pokiaľ je poskytnutie úveru niektorou zo strán vypovedané. Veriteľ je povinný požadované prostriedky poskytnúť v lehote, ktorú si strany dohodli, alebo ktorú vo svojom požiadavku stanovil dlžník, inak bez zbytočného odkladu po doručení žiadosti. Ak sa nedohodnú strany inak, nie je veriteľ zo zákona oprávnený viazať poskytnutie prostriedkov na preukázanie účelu ich použitia ani zachovať alebo obmedziť dlžníka v spôsobe akým používa poskytnuté peňažné prostriedky. Povinnosťou veriteľa je prijať vrátené prostriedky, a to i pred dohodnutou lehotou. Dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v lehote dohodnutej v zmluve, inak podľa všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka, alebo ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
7.4 V prípade zmluvy o úvere ide o absolútny obchod (§ 261 ods.6 Obchodného zákonníka). Ide o označenie pre záväzkový vzťah, ktorý sa vždy riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového vzťahu a medzi takého záväzky patrí aj zmluva o úvere (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka). Teda tu nie rozhodujúci subjekt, ale objekt tohto záväzkového vzťahu. Korigujúcim ustanovením v prípade spotrebiteľských zmlúv, resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým je aj prejednávaný prípad, je ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
7.5 Súd po vykonaní dokazovania má za preukázané, že sporové strany uzavreli platnú zmluvu o úvere, v znení jej dodatku, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver (istinu úveru) v sume 700 eur. Do dohodnutej splatnosti úveru, teda do 23.01.2015, žalovaná ako dlžník, vrátila žalobcovi ako veriteľovi, poskytnutý úver, teda sumu 700 eur, avšak nezaplatila nič navyše, teda žiadny úrok ani poplatok.
7.6 Žalobca si žalobou uplatnil právo na poplatok v sume 405,95 eur, zmluvný úrok vo výške 39,15 % ročne zo sumy 700 eur od 31.01.2014 do 18.12.2014 (vyčíslený v sume 241,76 eur), poplatok za upomienky v sume 10 eur a zmluvnú pokutu v sume 33 eur. Súd sa zaoberal dôvodnosťou každého uplatneného nároku osobitne. Po tomto posúdení súd konštatuje, že žaloba žalobcu je dôvodná iba v časti uplatneného úroku v sume 241,76 eur. Súd realizujúc aj ochranu práv žalovanej ako spotrebiteľa, nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by žalobcovi nepriznal ním uplatnené právo na vyčíslený úrok úveru. Tento úrok bola žalovaná povinná zaplatiť na základe uzatvorenej zmluvy o úvere, pričom úrok bol dohodnutý za obdobie do splatnosti úveru, teda do 23.01.2015. Žalobca si uplatnil úrok iba za časť tohto obdobia, a to úrok vo výške 39,15 % ročne z istiny od 31.01.2014 do 18.12.2014, čo predstavuje sumu 241,76 eur. Žalovaná si povinnosť na zaplatenie úroku doposiaľ nesplnila a je s jej splnením v omeškaní.
7.7 Súd žalobu zamietol v časti poplatku za upomienky v sume 10 eur a zmluvnej pokuty v sume 33 eur, jednak preto, že žalobca nepreukázal žiadne realizované upomienky, a takisto preto, že neuniesol ani
bremeno tvrdenia rozhodných skutkových okolností. Zo žaloby nie je vôbec zrejmé, či nejaké upomienky boli realizované a nie je zrejmé ani to, za čo si uplatnil zmluvnú pokutu 33 eur. Teda na základe akého zmluvného dojednania a za aké porušenie zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej, mu patrí právo zodpovedajúce zmluvnej pokute. Súd túto pasivitu žalobcu nemôže nahrádzať a sám vyvodiť zo zmluvného vzťahu, na základe čoho vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie uplatnenej zmluvnej pokuty.
7.8 Nakoniec súd žalobu zamietol aj v časti o zaplatenie sumy 405,95 eur, ktorú žalobca v žalobe označil ako poplatok, resp. odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Z obsahu zmluvy o úvere je zrejmé, že sa jedná o dohodnutý „administratívny poplatok“ - administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Toto uplatnené právo totiž vzhľadom na výšku tohto „poplatku“ odporuje dobrým mravom. Tento poplatok, ktorý zodpovedá približne 58 % z poskytnutej istiny úveru, má podľa zmluvy predstavovať pokrytie nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Tento poplatok je tak približne 1,5 násobne vyšší ako dohodnutý úrok úveru. Je objektívne zrejmé, že náklady na vypracovanie a uzatvorenie predmetnej zmluvy o úvere nemôžu zodpovedať takémuto protiplneniu. Suma 405,95 eur je dokonca vyššia ako bola minimálna mzda v roku 2014 (352 eur). Predmetná úverová zmluva predstavuje klasickú formulárovú zmluvu, ktorú používa žalobca opakovane, teda nemôže byť žiadna pochybnosť o tom, že suma 405,95 eur nezodpovedá reálnym nákladom na jej vypracovanie, resp. na administratívu spojenú s jej uzatvorením. Dokonca je jej výška zarážajúca s ohľadom na okolnosti, pre ktoré bola v zmluve táto odplata dohodnutá. Tým je takáto dohoda, resp. právo na takéto plnenie neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pre rozpor s dobrými mravmi. Podľa názoru súdu ide zároveň o snahu žalobcu zakrývať a obchádzať vysoké, resp. drahé úverovanie žalovanej. Súčet tohto „poplatku“ a úroku predstavuje sumu 680 eur, ktorá sa rovná úroku 97,14 % ročne z poskytnutej istiny, čo je podľa ustálenej judikatúry úrok úveru v rozpore s dobrými mravmi.
8.1 Podľa § 255 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
8.2 Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
8.3 Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
8.4 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 257 Civilného sporového poriadku, pretože obe sporové strany boli v konaní čiastočne úspešné. Porovnajúc žalobný návrh a rozsudok súdu, je potrebné skonštatovať, že žalovaná bola v konaní úspešnejšia. Žalovanej však v priebehu konania nevznikli žiadne trovy konania, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa, a preto jej súd náhradu trov konania v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.