Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_12C-95-2016.pdf
PDF · 83.99 KB
No categories available
12C/95/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice vo veci strán sporu žalobcu: X. v zastúpení : JUDr. Ernest Botka, advokát so sídlom Björnsonova 2, Nové Zámky, proti žalovanému: G., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, sudkyňou JUDr. Miriam Pintovu, takto
rozhodol:
I. „Súd u r č u j e , že nehnuteľnosti vedené Okresným úradom, katastrálnym odborom Levice, pre katastrálne územie J.a, obec J. na LV č. XXX, zapísané ako parcela č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1478 m2 a parcela č. XXX záhrady o výmere 889 m2 s nadstavbou rodinného domu so súp. číslom XXX na parcele č. XXX, tvorí podielové spoluvlastníctvo žalobcu X.
II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca písomne podanou žalobou doručenou súdu dňa 7.3.2016 žiadal, aby súd určil, že nehnuteľnosti vedené Okresným úradom, katastrálnym odborom Levice pre katastrálne územie J. obec J., na LV č. XXX, zapísané ako parcela č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.478 m2 a parcela č. XXX záhrady o výmere 889 m2 s nadstavbou rodinného domu so s.č. XXX na parcele č. XXX tvoria podielové spoluvlastníctvo žalobcu X. v 1/3 - ine z celku a žalovanej G. v 2/3-ine z celku. Žalobca v žalobe uviedol, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú vedené Okresným úradom, katastrálnym odborom Levice, pre katastrálne územie J. na LV č. XXX., zapísané 2 12C/ 95/2016
ako parcela č. XXX zastavené plochy a nádvoria o výmere 1478 m2 a parcela č. XXX záhrady o výmere 889 m2, pričom na parcele č. XX0 sa nachádza nadstavba rodinného domu so s.č. XXX a žalobca je spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností v pomere 4/21-in a žalovaná v podiele 17/21 - in. Žalobca uviedol, že tento spoluvlastnícky stav sa vytvoril postupne tak, že žalobca a žalovaná spolu s nebohým bratom B. dedili po svojom právnom predchodcovi E., a to na základe dedičského rozhodnutia Okresného súdu Levice č.k. D 4873/92, D not 1030/93 v rovnakým tretinových čiastkách a predmetom dedenia po poručiteľovi bol aj 8/14 - inový ( 24/42 -in) podiel nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX katastrálne územie J. zapísaná ako parcela č. XXX a XXX.. Dedičský podiel B. v pomere 8/42inách ( 4/21-in) na základe osvedčenia o dedičstve č.k. 13D 130/2006, Dnot 235/06 zo dňa 16.1.2017 dedila žalovaná. Žalovaná tak na základe uvedeného dedičského rozhodnutia po svojom právnom predchodcovi E. zdedila čiastku 8/42-in a následne po nebohom B., teda bratovi zdedila čiastku 8/42-in, spolu vlastnila 16/42-in. Žalobca vlastnil spoluvlastnícky podiel v pomere 8/42- in. Zbytok sporných nehnuteľností vlastnila C. o veľkosti 18/42-in. Žalovaná, ako ďalej uviedol žalobca v žalobe nerešpektujúc tento skutkový a právny stav, využila svoje postavenia ako závetná dedička
po B. a získala vyhlásenie o vydržaní od právnych nástupníčok pôvodných spoluvlastníčok C. Tieto právne nástupkyne v notárskej zápisnici, ktorá bola vyhotovená na Notárskom úrade v Leviciach č. N 325/2008 NZ 46053/2008 vyhlásili, že ich právne predchodkyne boli vyplatené z ich čiastok otcom žalobcu a žalovaného neb. E., o čom však nebola spísaná riadna kúpna zmluva a preto tieto zmeny, ako ďalej uviedol žalobca nemohli byť zapísané ani vo verejných listinách. Nakoľko vraj, ako ďalej uviedol žalobca v žalobe, celú spornú nehnuteľnosť užíval brat strán sporu B. po ktorom na základe príslušného závetu dedila žalovaná, potom tak formálne vykazovaný vlastnícky stav nie je zhodný so skutočným právnym stavom vlastníctva. Prehlásili, že nebohý B. ako právny predchodca žalovanej nadobudol sporné spoluvlastnícke podiely titulom kúpy a to viac ako 10 rokmi a keďže od tejto doby bol vraj dobromyseľným držiteľom túto dobromyseľnosť spĺňa po ňom aj jeho dedič, teda žalovaná. Žalobca uviedol, že s touto interpretáciou vyhlásenia o vydržaní nesúhlasí, keďže vyhlásenie nie je pravdivé, a v súlade so skutkovým stavom a odporuje si už vo svojej samotnej podstate. Žalobca uviedol, že je pravdou, že jeho otec a otec žalovanej E.ý sa vysporiadal s právnymi predchodcami vyhlasovateliek t.j. s neb. C. a že ich z ich spoluvlastníckych podielov v úhrnnom pomere 18/42-in vyplatil, čo bolo možné aj okolo roku 1958, ako uviedli vo vyhlásení o vydržaní vyhlasovateľky. Žalobca uviedol, že nepopiera, že E. po tom sporné nehnuteľnosti užíval až do svojej smrti, po jeho smrti dedili všetky tri deti, teda žalobca, žalovaná a B. jeho právnym nástupcom nebol len syn B. a to či nehnuteľnosť B. užívali spolu alebo nie, ako uviedol žalobca nesúvisí s jeho prípadným právo na vydržanie sporných čiastok. Tieto jednoznačne vydržal ten, ktorý za nehnuteľnosť vyplatil, ostatné podielové spoluvlastníčky a právom neb. E. sporné spoluvlastnícke podiely mohli vydržať všetci traja dedičia, teda žalobca, žalovaná a neb. LS.. Žalobca uviedol, že dedičkou po B. sa stala žalovaná, táto si na základe nepravdivého a nesprávneho vyhlásenia C. privlastnila aj 1/3 z čiastky 18/42-in, ktoré nemohla zdediť ani po svojom otcovi ani po svojom bratovi a na túto 1/3 z podielu má právo žalobca, ako uviedol, keďže na základe jednotlivých dedičských rozhodnutí a na základe uvedeného vyhlásenia právnych 3 12C/ 95/2016
nástupkýň pôvodných spoluvlastníčok mal byť teda žalobca spoluvlastníkom nielen podielu, ktorý dedil priamo po nebohom otcovi v pomere 4/21-in ale ešte aj v ďalšom spoluvlastníkom podiele vo výške 33,21-in, pričom ide o 1/3-inu z 18/42-in , teda 9/21 -in. V konečnom dôsledku, ako uviedol žalobca by mal byť spoluvlastníkom v pomere 7/21-in a žalovaná v pomere 14/21-in.
2. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že ak by mala byť žaloba úspešná, tak by mal súd určiť, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom v podiele 3/21-in, nakoľko žalobca nesprávne uviedol výšku spoluvlastníckeho podielu v petite žaloby. V priebehu konania súd pripustil uznesením č.k. 12C/95/2016
- 96 zo dna 5.10.2017 zmenu žaloby. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.10.2017.
3. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav : Žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a to parcely č. XXX o výmere 1478 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcely č. XXX . o výmere 889 m2 záhrady a rodinného domu s.č. XXX na parcele č. XXX a to žalovaná v podiele 26/42 , v podiele 4/21 a žalobca v podiele 4/21. Ako bolo preukázané z listu vlastníctva ( č. 4) žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícky podiel 26/42 na základe osvedčenia o dedičstve č. 13D 130/2006 , Dnot 235/06 zo dňa 31.1.2007 a not. zápisnice, vyhlásenia o vydržaní č. N 325/08 , NZ 46053/08 zo dňa 29.10.2008, a spoluvlastnícky podiel vo výške 4/21 na základe rozhodnutia OS Levice č.k. D 4873/92 , Dnot 1030/93 zo dňa 30.10.1995 a žalovaný podiel 4/21 na základe rozhodnutia OS Levice č.k. D 4873/92, Dnot 1030/93 zo dňa 30.10.1995. Z rozhodnutia Okresného súdu Levice č.k. D 4873/92 bolo preukázané, že Okresný súd Levice v ded. veci po poručiteľovi E., nar. 21.12.1908, zomrelý XX.XX.XXXX , okresný súd potvrdil nadobudnutie dedičstva a to 8/14 - ový podiel nehnuteľností vedenej SK Levice na LV č. XXX, ev. č. XXX parcela č. 120/121, kat. územie J. a to B. v 1/3- ine, ZM. v 1/3-ine a G.j, v 1/3-ine. Dedič po ŠP. 22.10. 1932 zomrel dňa XX.X.XXXX a po smrti B. Okresný súd Levice vydal osvedčenie o dedičstve č.k. 13D 130/2006 zo dňa 16.1.2007, právoplatné dňa 31.1.2007, ktorý v dedičskej veci po B., ako vyplýva z bodu I. osvedčenia o dedičstve, keďže poručil zomrel so zanechaním závetu, závetom všetok svoj majetok testoval G. a to ako vyplýva z bodu IV osvedčenia o dedičstve rodinný dom v J. zapísané na LV č. XXX k.ú. J. parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria, dom s.č. 127/1478 m2, parcela č. XXX - záhrada, 889 m2, pod B1 4/21-inách.
4. Dňa 29.10.2008 čl. 8 bola na Notárskom úrade v Leviciach notárkou JUDr. Máriou Ivičičovou spísaná notárska zápisnica - vyhlásenie o vydržaní, ktorým R.- právna nástupkyňa C. - právne
nástupkyne E. prehlásili, že pôvodnými vlastníčkami hore uvedených nehnuteľností sú vedené ich právne predchodkyne C. majú vedomosť o tom, že pôvodné vlastníčky boli vyplatené z ich časti domovej nehnuteľnosti E. v roku 1958, kúpna zmluva nebola spísaná a preto nebola prevedená v pozemkovej knihe. Vyhlásením o vydržaní bolo osvedčené vyhlásenie navrhovateľky G., že titulom vydržania je vlastníčkou nehnuteľnosti vedenej v katastrálnom území J. na LV č. XXX pod B2,3, v 6/14-inách ( parcely registra C), parcela č. XXX- zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom s.č. XXX o výmere 1478m2, parcela č. 1XX záhrady o výmere 889 m2. 4 12C/ 95/2016
5. Žalovaná tak na základe uvedeného osvedčenia o dedičstve bola zapísaná ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľností vedených na LV č. XXX, ktorý podiel vo výške 26/42 nadobudla vo výške 4/21-in, na základe osvedčenia o dedičstve 13D 130/2006 a na základe osvedčenia o dedičstve , pričom tento spoluvlastnícky podiel zahŕňa aj výšku jej spoluvlastníckeho podielu, ktorý nadobudla po svojom nebohom otcovi E. na základe rozhodnutia Okresného súdu Levice D 4873/92.
6. Podľa § 137 písm. b/ CSP Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c/ o určení či tu právo je, alebo nie je , ak je na tom naliehavý právny záujem., naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
7. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalobca sa v uvedenej žalobe domáhal, aby súd určil, že nehnuteľnosti vedené na LV č. XX5 zapísané ako parcela č. 120 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1478 m2 a parcela č. XXX . záhrady o výmere 889 m2 s nadstavbou rodinného domu so s.č. XXX na parcele č. XXX tvorí jeho podielové spoluvlastníctvo v pomere 7/21 k celku. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca jedine touto určovacou žalobou sa môže domôcť určenia výšky jeho spoluvlastníckeho podielu uvedených nehnuteľností, keď ako bolo preukázané a relevantným dôkazom ani nespochybnila žalovaná, že žalovaná sa stala podielovou spoluvlastníčkou nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu na základe dedičských rozhodnutí, a to na základe neplatného vyhlásenia o vydržaní. Uvedené skutočnosti žalovaná nijakým spôsobom, ako bolo vedené nespochybnila, uvádzala len, že žalobca nesprávne v pôvodnej žalobe určil výšku svojho spoluvlastníckeho podielu, ktorú výšku následne žalobca upresnil v zmysle už uvedenej pripustenej zmeny žaloby, nakoľko len takýmto určením výšky spoluvlastníckeho podielu je možno odstrániť nesúlad medzi právnym stavom a zápisom v evidencii nehnuteľností, keďže súdne rozhodnutie sa následne stane podkladom pre zmenu evidencie vlastníckeho práva na liste vlastníctva č. 225. Súd žalobe ako dôvodne podanej z uvedených dôvodov vyhovel.
8. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.
9. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre ( § 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).
5 12C/ 95/2016
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení
- Exekučný poriadok).