Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6T-41-2013.pdf
PDF · 154.76 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/41/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a prísediacich Emílie Šipkovskej a Marty Krajčovičovej na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa 14. novembra 2017 takto
rozhodol:
Obžalovaná
H. J., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom I., T. W. XXXX/XX, adresa na doručovanie písomností: I., V. S. 17,
sa uznáva za vinnú, že
v presne nezistenom čase dňa 23. decembra 2011 v obci Z. R. č. XXX a následne v I. na I. ulici č. X využila svoju vedomosť o nepriaznivých finančných a majetkových pomeroch v rodine B. V. a jej manžela B. V. st., o nepriaznivom zdravotnom stave ich syna a vzájomnú rodinnú známosť, ktorým navrhla a pred nimi predstierala pomoc pri vybavovaní úveru, z ktorého si mali uhradiť všetky svoje rodinné dlhy, na to pod zámienkou zabezpečenia úveru obidvoch poškodených zaviezla na Q. úrad v I., kde im predložila na podpis a jeho overenie kúpnu zmluvu s právom spätnej kúpy, ktorú B. V. a B. V. st. podpísali, domnievajúc sa, že podpisujú doklady súvisiace so sľúbeným vybavovaním úveru, ako im to opakovane tvrdila obvinená, ktorá poškodených súrila k podpisu bez toho, aby so mohli listiny prečítať, hoci v skutočnosti uvedenou zmluvou previedli svoje nehnuteľnosti - rodinný dom č. 509 a pozemky s parcelnými číslami 193/1 o výmere 710 m2 a 193/2 o výmere 699 m2 nachádzajúce sa v obci Z. R., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území obce Z. R., ktorého boli spoluvlastníkmi, na kupujúceho Q. Y. za kúpnu cenu XX.XXX,XX €, ktorú s kupujúcim dohodla obvinená a zároveň im dala na podpis aj návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, čo im zamlčala, pričom reálna hodnota nehnuteľností bola 86.300,00 €, obvinená od kupujúceho osobne prevzala finančné prostriedky predstavujúce kúpnu cenu, ktoré si ponechala pre vlastnú potrebu, predaj nehnuteľnosti, vyplatenie a prevzatie kúpnej ceny poškodeným zamlčala, čím spôsobila B. V. a B. V., nar. XX.XX.XXXX, škodu vo výške najmenej 79.255,76 €,
teda
na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku značnú škodu a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - využitím tiesne a neskúsenosti,
čím spáchala
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. g/ Tr. zák.
a odsudzuje sa:
Podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jej správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa obžalovanej pri určení probačného dohľadu ustanovuje skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 4 písm. j/ Tr. zák. sa obžalovanej ukladá aj primeraná povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodení: · B. V., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom Z. R. XXX, a · B. V., nar. XX.XX.XXXX v Z. R., trvale bytom Z. R. XXX so svojimi uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkazujú na civilný proces.
odôvodnenie:
V predmetnej veci na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie spočívajúce vo výsluchoch obžalovanej H. J., poškodených B. V. a B. V. st., svedkov U. J., Q. Y., Q. Y., Q. D., Q. S., J. V. a U. R., bol prečítaný znalecký posudok H.. P. Q. č. XXX/XXXX a boli tiež oboznámené listinné dôkazy zo spisu.
*** Výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní ***
Obžalovaná H. J. na hlavnom pojednávaní neurobila žiadne vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por. a odmietla vypovedať.
Poškodená B. V. na hlavnom pojednávaní popísala podrobne podvodné konanie obžalovanej s tým, že celé sa to začalo kvôli úveru ich ťažko chorého syna B. V., ktorý mal u Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., u ktorého bolo potrebné ešte doplatiť sumu cca 200.000,- Sk, ktorú oni sami neboli schopní. Obžalovaná ich navštívila a povedala im, že im vybaví úver (bol to jej nápad, jej iniciatíva) a potom k nim priviedla pána Y., ktorý im mal ten úver vybaviť. V. Y. im hovoril, že im tú pôžičku vybaví a vyplatí to stavebné sporenie. Potom niekedy pred B. 2012 prišla obžalovaná, aby išli podpísať ten úver. Tak to obaja podpísali, ale nevedeli čo, nakoľko bola mimo zo syna, že bol v kóme, neboli obaja schopní ani myslieť. Obžalovaná mala vedomosť o ťaživej situácii v ich rodine a vedela aj o zdravotnom stave syna, pretože za ním chodila. Nevedela koľko papierov vtedy podpisovali, podpisovali ich obaja, pričom ale žiadne papiere nedostali. Mysleli si, že je to úver, čo im tvrdila obžalovaná. Žiadne peniaze ale od nikoho nedostali. Obžalovaná jej povedala, že úver bude a pôjdu to ešte raz podpísať. Tak to išli zasa podpísať, prišla pre nich na aute, bolo to niekedy v máji, išli to podpísať k notárke. Tam zasa podpísali tie papiere, ale nevedela, čo v nich bolo, opäť žiadne papiere nedostali. Ani potom úver nedostali. Obžalovaná im povedala, že peniaze budú, že úver bude vybavený, čo im hovorila aj vtedy, keď na ňu naliehali. Potom to bolo za mesiac alebo dva, keď prišla jedna pani z P. fotiť ich dom a táto im povedala, že to už nie je ich dom a že I. banka dala príkaz P., aby dom išiel do dražby. Potom zistili, že dom bol prevedený na Q. S.. Dovtedy to nevedeli. Nikdy sa s Y. ani s obžalovanou nebavili, že by chceli predať svoj dom. Na odstránenie rozporov vo výpovedi poškodenej boli prečítané časti jej výpovede z prípravného konania, ku ktorým sa vyjadrila, že sú pravdivé. Uviedla okrem iného aj to, že obžalovaná k nim prišla v októbri alebo v novembri 2011 s tým, že im vybaví úver, v mesiaci december 2011 prišla pre nich domov, aby s ňou išli niečo podpísať, papiere na podpis im dal ten pán a bola pri tom obžalovaná a ten pán im povedal, že to majú len podpísať, že sa ponáhľa a obžalovaná tiež, že to majú rýchlo podpísať, že ide o papiere na úver a nemajú to riešiť a že obžalovaná už všetko vybaví s tým, že ani pri druhom podpise tieto papiere opäť nečítala a ani manžel, takže nevedela, o čo išlo, a opäť obžalovaná naliehala, aby to čo najrýchlejšie podpísali. Napokon v priebehu mesiaca máj 2012 prišla obžalovaná pre nich opäť, aby išli
podpísať ten úver. Po nahliadnutí na zmluvy z č.l. 88-93 uviedla, že tieto zmluvy nikdy nepodpísala, nevie o nich. Dodatok č. 1 po prvýkrát videla, keď im ho predložila tá pani z P.. Podpis na tomto dodatku je jej.
Poškodený B. V. na hlavnom pojednávaní popísal podrobne podvodné konanie obžalovanej s tým, že jeho syn B. V. mal pôžičku, ale prišiel do takého stavu, že mal mozgovú príhodu, zostal ležať, nemohol už splácať a neter - obžalovaná prišla, že môže ten úver splatiť, resp. že im vybaví úver. Nič o dome nepadlo. Dom ani nechceli predať. Nevedeli o tom, že by malo prísť k jeho predaju. O všetkom sa dozvedeli až od pani z P., ktorá im povedala, že dom ide na dražbu a že I. banka chce peniaze a dom je na predaj. Obžalovaná vedela o ich rodinnej a finančnej situácii so synom, ktorý zomrel v roku 2014. Obžalovaná k nim chodila ohľadom vybavovania úveru aj s pánom Y., ktorý si obzeral ich dom. Uviedol, že vedel o tom, že to stavebné sporenie (tých cca 200.000,- Sk) vyplatila obžalovaná. Ten úver im ževraj obžalovaná vybavila, hovoril to pán Y., ale oni nedostali žiadne peniaze. Na ten úver sa obžalovanej nepýtal a obžalovaná im nepredkladala žiadne papiere, že to je úver a že to majú podpísať. Na odstránenie rozporov vo výpovedi poškodeného bola prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania, ku ktorej sa vyjadril, že je pravdivá. Uviedol okrem iného aj to, že po asi 2 týždňoch prišla k nim opäť obžalovaná s nejakým pánom. Obžalovaná im povedala, že to je ten pán, čo im vyplatí stavebné sporenie, kde bol dlh na tomto sporení cca 200.000,- Sk. Tento pán im povedal, že im vyplatí stavebný úver ešte predtým ako im obžalovaná vybaví úver a následne z vybaveného úveru mu vrátia peniaze a vyplatia si zvyšné dlžoby. Oni s tým súhlasili. Obžalovaná im povedala, že bude potrebovať, aby niečo podpísali. Povedala im, že všetko už ona vybaví a odišla. Niekedy v mesiaci november 2011 im prišiel z O. nejaký papier, že úver zo stavebnej sporiteľne je celý vyplatený a za pár dní na to prišiel k nim ten pán, čo im vyplatil úver a pýtal ten papier zo stavebnej sporiteľne. Následne pred B., niekedy v mesiaci december 2011, prišla k nim domov znova obžalovaná a povedala im, aby išli s ňou, že treba niečo podpísať. Prišli do I. niekde pri O., kde ich už čakal aj ten pán, čo vyplatil dlh. Najprv boli niekde na poschodí v nejakej budove, ale tam bolo zatvorené a tak išli do takej veľkej budovy, kde na prízemí vpravo pri okienku podpísal spolu s manželkou pred nejakou pani papiere. Tieto papiere vôbec nečítali, lebo obžalovaná chcela, aby to len rýchlo podpísali. Malo ísť o papiere k tomu úveru. Papiere na podpis im dal ten pán a bola pri tom aj obžalovaná. Ten pán im povedal, že to majú len podpísať, že sa ponáhľa a H. ich tiež náhlila, že ide o papiere na úver a nemajú sa do ničoho starať a že ona už všetko vybaví. On bol operovaný na pravé oko, takže nič nevidel, nakoľko na ľavé oko vidí len hmlu. Papiere podpísali a odovzdali ich všetky tomu pánovi, čo im vyplatil dlh. Žiadne papiere nedostali. V priebehu roka 2012 im naďalej chodili rôzne exekúcie a všelijaké výzvy, a preto manželka stále volávala obžalovanej, že čo je s tým úverom, na čo jej stále odpovedala, že ho vybavuje. Obžalovaná manželke stále tvrdila, že všetko vybaví a všetko bude v poriadku. Niekedy v máji 2012 prišla obžalovaná k nim sama, že sa majú obliecť. Chcela, aby išli s ňou podpísať ten úver. Tak sa obliekli a znovu išli do I.. Bolo to v nejakej vyššej budove v meste. Za chvíľu prišiel ten pán, čo im vyplatil stavebný úver a dal im papier, že to majú len podpísať, nič viac nepovedal. Obžalovaná im povedala, že sú to papiere na ten úver. Pred nejakou pani podpísali tieto papiere, ale tieto papiere opäť nečítali, takže nevedel o čo išlo a opäť obžalovaná chcela, aby to rýchlo podpísali. Po podpise všetky tieto papiere zobral ten pán a išiel preč, lebo že sa znovu ponáhľa. Obžalovaná ich zaviezla naspäť domov a opäť žiadne papiere nedostali. Potom ich obžalovaná ubezpečovala, že všetko bude v poriadku. Dňa 08.03.2013 prišla k nim nejaká pani z dražobnej spoločnosti a povedala, že ich dom je v dražbe, do ktorej ho dala I. banka, kde ju založil nejaký Q. S.. Oni nevedeli, že sa predal ich dom, žiadny papier o tom, že predali dom nemajú a ani nedostali a tiež ani žiadny úver im obžalovaná nevybavila. Po nahliadnutí na zmluvy z č.l. 88-93 uviedol, že tieto zmluvy nikdy nepodpísal, nevie o nich. Podpis na dodatku je jeho.
Svedkyňa U. J. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že poškodených pozná z dôvodu, že ich chodila s obžalovanou navštevovať. Vedela, že poškodení mali ťažko chorého syna a potrebovali nejaké finančné prostriedky. Prosili obžalovanú, aby im vybavila nejaký úver, že im to finančne nevychádza. Vedela, že sa riešilo niečo s domom, ktorý sa mal zakladať a mal sa brať naň úver. Pamätala si, že s Q. S. bola v spojitosti s predmetnou nehnuteľnosťou v banke asi raz či dvakrát. Boli za jednou pracovníčkou v tej istej pobočke Tatra banky a u nej sa informovali ohľadom znaleckého posudku na dom rodiny V.. Išlo asi o zisťovanie výšky sumy. Do banky ich poslala obžalovaná, ktorá čakala pred bankou v aute. V banke sa pýtali na veci, ktoré im povedala obžalovaná. Zistené informácie (išlo o konkrétnu sumu) jej potom odovzdali. Už si nepamätala, či Q. S. v banke niečo podpisoval. Ona ale nepodpisovala nič.
Svedok Q. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovanú pozná z videnia a vie o tom, že vtedy chcela pomôcť rodičom pri vybavovaní úveru. Hovorila, že im vybaví nejaký úver, ktorý sa potom
prefinancuje. Ohľadom domu pozná aj poškodených. Mal vedomosť o tom, že jeho brat Mário Y. kupoval v roku 2011 nehnuteľnosť. Jeho brat bol do toho zaangažovaný, lebo mal finančné prostriedky. Obžalovaná im aj hovorila, že im za to niečo dá, ale nedala im nič. V kúpnej zmluve bolo dohodnuté aj právo spätnej kúpy. Ohľadom tej nehnuteľnosti mal vedomosť, že sa to potom riešilo cez I. banku a dom sa predal. V. dala bratovi Tatra banka. Jeho brat ho kúpil aj predal za tú istú sumu. Dom sa predal nejakému rodinnému známemu, čo mu spomínala obžalovaná. Spomenul si aj na to, že ku kúpnej zmluve bol robený aj dodatok, lebo sa posúvala doba práva spätnej kúpy zo zmluvy. Nespomenul si, či poškodeným niekto vysvetľoval, čo sa stane s nehnuteľnosťou. Na odstránenie rozporov vo výpovedi svedka bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, ku ktorej sa vyjadril, že je pravdivá. Uviedol v nej okrem iného aj to, že koncom novembra roku 2011 bol u kamaráta v záložni S. v Z. na B. ulici a vtedy do tejto záložne prišla obžalovaná a s tým kamarátom niečo riešila ohľadne prefinancovania nejakej nehnuteľnosti, na ktorej bol dlh voči stavebnej sporiteľni vo výške cca 7000,- € a že sa jedná o jej rodinu a potrebuje pomôcť. On o to prejavil záujem. Vymenili si na seba kontakty a následne po pár dňoch mu volala obžalovaná, že či sa môžu stretnúť v Z. R. pri tom dome, ktorý neskôr kúpil. Keď tam prišli, išli do kuchyne, kde mu poškodená ukázala dokumenty k úveru od stavebnej sporiteľne. Poškodení chceli vyplatiť tento úver s tým, že obžalovaná im mala vybaviť ďalší úver. On jednal vždy s obžalovanou a tí manželia vyzerali, že všetko chápu. Bolo navrhnuté, že pôjde o kúpnu zmluvu s právom spätnej kúpy, aby si po vybavení úveru mohli nehnuteľnosť odkúpiť späť. Nevedel, či a ako obžalovaná poškodeným vysvetlila bližšie postup. Potom sa vypracovala kúpna zmluva, ktorá bola vystavená na brata. Po vypracovaní zmluvy sa s obžalovanou dohodli, že sa stretnú v I. a asi to bolo na matrike alebo u notára. Obžalovaná priniesla poškodených, zmluvu prebral s obžalovanou aj s jej starými rodičmi a potom to išli podpísať na matriku. Po podpise zmlúv mu odovzdali 3 zmluvy, z ktorých jedna patrila jemu a dve zmluvy odniesol na kataster. Po vložení na katastri sa stretli pred katastrom a tam vyplatil sumu vo výške cca 22.000,- €. Peniaze dal obžalovanej a ona ich prepočítala pred poškodenými, nakoľko boli vyššieho veku. Po prerátaní sa rozišli. Nevedel ale uviesť, či tieto peniaze obžalovaná aj dala poškodeným alebo čo s nimi spravila. On za poškodených ešte pred podpisom zmluvy uhradil vkladom na účet sumu, ktorá bola za úver v stavebnej sporiteľni, a to vo výške cca 7000,- € tak, ako je uvedené v kúpnej zmluve. V zmluve bola uvedená možnosť spätnej kúpy asi do júna 2012. Až niekedy v apríli - máji 2012 sa mu ozvala obžalovaná s tým, že by chceli ten dom spätne odkúpiť, resp. že našla človeka, niekoho z rodiny, komu vie vybaviť úver a tým pádom sa jemu vrátia peniaze. Povedal obžalovanej, že je tam právo spätnej kúpy a aby bol on krytý, tak bolo potrebné, aby sa zriekli práva spätnej kúpy, preto dal vypracovať dodatok k zmluve a následne sa s obžalovanou a poškodenými opäť stretli. Opäť sa bol overiť podpis na dodatku k zmluve na matrike v I. a bol pri tom on, obžalovaná i poškodení. Obžalovaná mu povedala, že ten kupujúci je jej rodina, že normálne pracuje a úver mu schvália. Úver vybavovala obžalovaná a všetko okolo toho. Jeho brat bol v I. banke v Z., kde sa stretol s pánom S., ktorý mal byť kupujúcim a v banke jeho brat podpísal záložnú zmluvu na ten dom v Z. R.. Ten S. tam vtedy podpisoval podklady k úveru. Kúpna cena v zmluve bola stanovená na cca 39.500,- €. Časť mu bola vyplatená v hotovosti, a to cca 1.000,- € a úverové prostriedky dostal priamo na účet v I. banke jeho brat. Dodal, že peniaze za kúpu domu odovzdal obžalovanej, ktorá všetko vybavovala, takisto všetko okolo S..
Svedok Q. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovanú videl len na pojednávaní na súde. Všetko, čo bolo riešené s predmetnou nehnuteľnosťou, riešil jeho brat, takisto komunikoval s obžalovanou. Kúpna zmluva bola na neho, lebo mal peniaze, ktoré chcel investovať. Na všetko poveril brata, ktorý si aj obzrel nehnuteľnosť. Dom kupoval za účelom zisku. V skutočnosti nezarobil žiadne peniaze. Bol aj v I. banke v súvislosti s týmto domom, riešil sa tam podpis nejakej zmluvy. V banke bol vtedy aj jeho brat. Na odstránenie rozporov vo výpovedi svedka bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, ku ktorej sa vyjadril, že je pravdivá s tým, že tie peniaze, ktoré sa v nej spomínajú (na kúpu nehnuteľnosti), boli také ich spoločné s bratom a spomenul si aj, že podpísal nejaký dokument, možno v tej banke. Uviedol aj to, že na požiadanie svojho brata Q. Y. figuroval na všetkých dokumentoch. Zvyšná časť výpovede svedka bola zhodná s výpoveďou jeho brata Q. Y. z prípravného konania, keďže skutočnosti, o ktorých vypovedal, mal svedok len od neho.
Svedkyňa Q. D. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovanú nepozná a stretla sa s ňou asi iba raz v súvislosti s dražbou predmetných nehnuteľností. V roku 2013 bol spoločnosti P. P., kde pracuje, predložený návrh I. banky na dražbu predmetných nehnuteľností, ktorých vlastníkom aj dlžníkom bol pán S.. Až pri prvej obhliadke v rámci dražby sa dozvedela, že v dome bývajú obaja poškodení a tí jej povedali, čo sa im stalo. Povedali, že mali dlžoby kvôli zdravotnému stavu ich syna a chceli ich riešiť pôžičkou, ale nemali vedomosť, že by prevádzali vlastnícke právo nehnuteľnosti na niekoho iného.
Následne bolo vydané predbežné opatrenie - zákaz nakladania s nehnuteľnosťou a zákaz výkonu záložného práva. Tým pádom upustili od dobrovoľnej dražby. Poškodení jej vtedy aj spomínali, že nemajú doklady o prevode nehnuteľnosti. Na odstránenie rozporov vo výpovedi svedkyne bola prečítaná časť jej výpovede z prípravného konania, ku ktorej sa vyjadrila, že je pravdivá. Uviedla v nej okrem iného aj to, že obžalovaná jej povedala, že celý dlh Q. S. uhradí za neho, lebo ževraj ona mu posielala na účet mesačné splátky, aby on následne mohol vyplácať úver, ale že pravdepodobne to nesplácal, preto sa dostali do tejto situácie, o ktorej ona nevedela. Potom neskôr jej volala obžalovaná, že ide za Q. S., aby jej dal splnomocnenie na zastupovanie v tejto veci a mohla vyplatiť úver. Obžalovaná ale ďalej v tejto veci nič neurobila.
Svedok Q. S. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovanú pozná od roku 2007. Až zo súdu sa dozvedel, že má na seba napísaný dom. Podpisoval obžalovanej i viaceré papiere ohľadom toho domu, ktoré si nečítal. Obžalovaná mu k nim povedala, že sú to papiere k pôžičke, ktorú aj dostal. Nemal záujem kúpiť dom poškodených. Ohľadom domu komunikoval iba s obžalovanou. Okrem podpisovania papierov bol aj v I. banke, prišli vtedy pre neho obžalovaná a U. J., tam podpisoval nejaké papiere, nevedel však aké. Do banky išiel s U. J., ktorá komunikovala s pracovníčkou banky. Do banky za nimi prišiel vtedy ešte Q. Y., ktorý doniesol nejaké papiere a odišiel. Po podpise papierov sa čakalo na peniaze, kým prídu na účet. Trvalo to asi 3 dni. Mali prísť na jeho účet, ktorý si vtedy musel založiť. Všetky peniaze potom vybrala obžalovaná v banke, on na ňu čakal pred bankou. Išiel do banky s ňou preto, lebo mu mala dať peniaze. Išla s nimi aj Andrea J.. Obžalovaná mu potom v aute dala 1.000,- €. O pôžičke pre seba nevedel nič. O tom úvere, ktorý podpisoval, tiež nevedel nič bližšie. Obžalovaná mu k pôžičke pre neho povedala, že to je vyriešené, že o to je postarané, on nič nesplácal. Banka ho nekontaktovala ohľadom žiadnej pôžičky a nemal vedomosť o tom, či sa táto spláca. Ešte predtým, ako mu obžalovaná dala peniaze, prišiel pred banku Q. Y., ktorý sa s ňou rozprával pri aute. Obžalovaná mu sľúbila ešte ďalšie peniaze, ale nič mu nedala. Všetky papiere z banky si zobrala obžalovaná a U. J. mala kartičku od účtu. Svoje doklady - občiansky preukaz a kartičku poistenca dával iba obžalovanej. Celé toto sa odohralo asi niekedy v auguste 2012. Dodal, že ho oslovila obžalovaná, že ide prepísať nejaký dom, že potrebuje podpis a potom bude aj pôžička. Za ten podpis mala byť pôžička ako odmena. Najprv sa na obžalovanú však obrátil on, že potrebuje peniaze na nájom, až potom obžalovaná prišla za ním s týmto. Obžalovaná mu nepovedala, že bude v banke podpisovať úverovú zmluvu. Na odstránenie rozporov vo výpovedi svedka bola prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania, ku ktorej sa vyjadril, že pravda je tá, že mu obžalovaná dala 1.000,- €, teda ako vypovedal na hlavnom pojednávaní. V prípravnom konaní uviedol okrem iného aj to, že v banke komunikovali s pani Q. a obžalovaná mu len asi 10-krát dala 5,- až 10,- €, aby mu zalepila oči. Na odstránenie rozporov vo výpovedi svedka bola prečítaná aj ďalšia časť jeho výpovede z prípravného konania, ku ktorej sa vyjadril, že je pravdivá. Uviedol v nej, že obžalovaná najskôr za ním prišla osobne na ubytovňu a začala sa ho vypytovať, či robí, kde robí, že ak potrebuje peniaze, tak len podpíše papiere a ona mu dá cca 2000,- € a že podpíše úverovú zmluvu, ktorú ona potom bude splácať.
Svedkyňa J. V. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že ako ochorel jej manžel B. V., obžalovaná ho začala častejšie navštevovať a nosila mu veci, začala jej pomáhať. Prišla k nim domov, aj keď sa manžel vrátil z nemocnice. Bývali v O., manžel bol 4 roky v bdelej kóme a ona sa o neho starala. V roku 2012 sa museli odsťahovať a ísť bývať k poškodeným do Z. R.. V tom čase, v období rokov 2011-2012, obžalovaná navrhla poškodeným, že je ochotná im pomôcť a že založí v stavebnej sporiteľni úver. Pred rokom 2012 prišla za ňou s tým, že ako manželka musí odhlásiť manžela zo stavebného sporenia, lebo keď chcú úver, tak musí odhlásiť starý úver a potom im môžu poskytnúť nový. Poškodení boli vtedy zo stavu syna zmätení, a preto pristúpili na vybavenie toho úveru. Potom na jar 2012 prišla obžalovaná pre poškodených, povedala im, aby sa rýchlo obliekli, že idú podpísať zmluvu. Tak ich tam odviezla a keď ich priviezla, tak nemali žiadne papiere, ktoré podpisovali. Obžalovaná si taktiež v čase, ako to mali ísť podpisovať, vypýtala všetky papiere ohľadom ich domu, bolo to v zime. Peniaze a papiere nedostali žiadne a ani dodatočne. Telefonovali s obžalovanou, že čo je s tým úverom, na čo ona povedala, že sa to vybavuje. Potom prišla nejaká pani z Duposu a chcela im opáskovať dom. Zistili, že dom je zastavený v I. banke, že úver nebol splácaný. Obžalovaná po tomto zistení povedala, že všetko je v poriadku, že to bude splácať. Na druhý deň išli na políciu, udali ju, povedali, že im podstrčila papiere, že tam museli byť vsunuté aj iné papiere, ktoré nevedomky podpísali. Keď išli s obžalovanou podpisovať papiere, nezobrali si ani okuliare z domu, pretože obžalovaná ich vtedy naháňala. Ohľadom toho jej poškodený B. V. uviedol, že si tie papiere chceli prečítať, ale nakoľko nemal pri sebe okuliare a bol po operácii očí, videl len veľkú hlavičku tej stavebnej sporiteľne, nič viac. Ale keď si chceli pýtať papiere, tak im obžalovaná
s pánom Y. povedali, že ich potrebujú. Podpisovať to boli v I., v nejakej budove. Poškodení boli v čase podpisu psychicky na dne kvôli synovi, boli vyčerpaní. Nezobrali si vtedy so sebou nič, len občiansky preukaz. Vedela, že poškodení nechceli predať dom a ani pozemok. Poškodení mali dlhy po synovi, žili veľmi mizerne, biedne, chceli dať manžela na liečenie a na to potrebovali peniaze. Tiež im obžalovaná nikdy nespomínala, že by bolo potrebné pri vybavovaní úveru založiť ich dom. Obžalovaná úplne na začiatku prišla s Y. a povedala, že musia zrušiť stavebné sporenie manžela a potom im vybavia úver. Obžalovaná ju zobrala do stavebnej sporiteľne, aby to zrušili a na základe zrušenia môže vybaviť úver. Potom boli poškodení podpisovať niečo ohľadom úveru ešte v lete s tým, že opäť prišla obžalovaná pre nich. Zasa to bolo štýlom, aby išli rýchlo. Ani teraz nevedeli, čo podpísali. Aj pri tom druhom podpise bol okrem obžalovanej aj pán Y., čo jej povedali poškodení.
Svedkyňa U. Oláhová na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je družkou Q. S.. Obaja boli v ťažkej situácii, bývali vonku v stane. Q. Q. im poradil, že by im mohla pomôcť obžalovaná, že by im mohla požičať nejaké peniaze. Obžalovaná sa s Q. S. stretla asi v roku 2012. Čo sa týka poškodených V., vôbec ich nepoznala. Len telefonicky s nimi prišla do kontaktu. Pani V., nevedela či mladšia alebo staršia. sa do nej pustila, začala jej vulgárne nadávať, že im zobrali strechu nad hlavou. Až neskôr sa dozvedela, že Q. S. sa stal majiteľom nejakého domu v Z. alebo P. R.. Vedela len to, že Andrea J. bola s Q. S. vybavovať nejakú pôžičku v I. banke na jeho meno. Úver vtedy Q. S. dostal, ale nevedel o ňom. Peniaze z banky ale nedostal. Nevedel, čo v banke podpisuje. Mal za to niečo sľúbené, ale obžalovaná a ani U. J. mu nič nedali. Q. S. nie je vzdialená rodina obžalovanej. Neskôr dostali výpis z katastra aj asi znalecký posudok na ten dom. Bolo to doručené poštou. Zásielka bola adresovaná na Q. S.. Obžalovaná im dala viackrát malé čiastky, dokopy to mohlo byť 90,00 až 100,00 €. Na odstránenie rozporov vo výpovedi svedkyne bola prečítaná časť jej výpovede z prípravného konania, ku ktorej sa vyjadrila, že to nebola H., ale U. (J.), ktorá chodila za Q. S.. Ostatné v prečítanej výpovedi je pravda. Dodala, že podpisy na zápisnici sú jej a zápisnicu si pred podpisom nečítala.
Zo záverov prečítaného znaleckého posudku H.. P. Q. č. 148/2013 (č.l. 57-87) vyplynulo, že všeobecná hodnota nehnuteľností uvedených v obžalobe bola určená na sumu 86.300,00 €.
Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené aj tieto listinné dôkazy: kúpna zmluva s právom spätnej kúpy (č.l. 88-90), dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve (č.l. 91-93), kópia spisového materiálu zo W. katastra I. pod č. V 6389/11 (č.l. 94-101), kópia spisového materiálu zo Správy katastra I. pod č. V 2622/12 (č.l. 102-109), kópia spisového materiálu zo Správy katastra I. pod č. V 2623/12 (č.l. XXX-XXX), list vlastníctva č. XXXX v k. ú. Z. R. (č.l. 125-128), listiny od spol. P. dražobná, spol. s r.o. (č.l. 129-164), odpoveď Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. s prílohami na B. V., nar. 1964 (č.l. 165-266), odpoveď V. stavebnej sporiteľne, a.s. s prílohami na obžalovanú (č.l. 268-312), odpoveď E., a.s. s prílohami na obžalovanú (č.l. 314-329), odpoveď T. O. W., a.s. s prílohami na obžalovanú (č.l. 331-344), odpoveď iných finančných subjektov na obžalovanú (č.l. 346, 348, 350, 352, 354, 356, 358, 360, 362, 364, 366, 368, 370, 372, 374, 376, 378, 380, 382, 384, 386), správa P. úradu I. na obžalovanú (č.l. 387), správa L. Trnava na obžalovanú (č.l. 388), správa Obvodného úradu I. s prílohou na obžalovanú (č.l. 389-391), výsledok vyhľadávania v OR SR (č.l. 392), odpoveď Q. úradu I. (č.l. 393), zbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť notára (č.l. 394-395), odpoveď notára JUDr. I. G. s prílohami (č.l. 396-397), zápisnica o rekognícii osoby s fotoalbumami (č.l. 399-406), odpoveď OS I. s prílohami na obžalovanú (č.l. 407-408), zoznam vozidiel subjektu (č.l. 441-442), výpis z listu vlastníctva č. 1246 (č.l. 1612) a podstatný obsah spisu OS Trnava sp. zn. 19C/487/2013.
Z oboznámených listinných dôkazov vyplynulo aj nasledovné:
Z kúpnej zmluvy s právom spätnej kúpy (č.l. 88-90) vyplynulo, že predávajúcimi boli poškodení B. V. a B. V. a kupujúcim bol Q. Y. a táto (podpísaná dňa 23.12.2011) sa týkala predmetných nehnuteľností uvedených v obžalobe (ďalej aj „nehnuteľnosti“). Dohodnutá kúpna cena bola vo výške 29.200,00 € s právom spätnej kúpy do 23.06.2012 za tú istú kúpnu cenu. Na nehnuteľnostiach viazlo záložné právo Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. (zapísané pod č. V 562/2004), ktoré malo byť v zmysle tejto zmluvy vymazané na základe „S.“ s tým, že v tejto zmluve bolo výslovne uvedené, že zostatok dlžnej sumy medziúveru vo výške 7.044,24 € voči stavebnej sporiteľni vyplatil kupujúci Q. Y. pred podpisom zmluvy. Predávajúci (poškodení) zároveň výslovne splnomocnili kupujúceho k zastupovaniu pred katastrálnym úradom i k preberaniu písomností. Podpisy poškodených boli overené na Q. úrade mesta I. dňa 23.12.20X1 (poradové čísla 7744/A/2011 a 7745/A/2011).
Z dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve (č.l. 91-93) vyplynulo, že tento bol podpísaný dňa 04.05.2012 medzi tými istými účastníkmi a dodatok sa týkal zmeny čl. III. - kúpnej ceny, ktorá sa zvýšila na sumu 40.500,00 € s tým, že jej prvá časť vo výške 29.200,00 € bola zaplatená dňa 23.12.2011 a druhá časť vo výške 11.300,00 € bola zaplatená pri podpise dodatku s tým, že predávajúci (poškodení) si neuplatnia právo spätnej kúpy a zriekajú sa ho a kupujúci Q. Y. môže nehnuteľnosti previesť na tretiu osobu. Podpisy poškodených boli overené na notárskom úrade X.. I. G. dňa 07.06.2012 (poradové čísla O 363101/2012 a O 363102/2012).
Z kópie spisového materiálu zo W. katastra I. pod č. V 6389/11 (č.l. XX-XXX) vyplynulo, že sa týkal návrhu na vklad vlastníckeho práva na podklade kúpnej zmluvy s právom spätnej kúpy zo dňa 23.12.2011. Návrh podal kupujúci Q. Y. a rozhodnuté o povolení vkladu bolo dňa 24.01.2012, pričom toto rozhodnutie bolo doručené len Q. Y..
Z kópie spisového materiálu zo Správy katastra Trnava pod č. V 2622/12 (č.l. 102-109) vyplynulo, že sa týkal návrhu na vklad záložného práva v prospech I. banky, a.s., na podklade zmluvy o záložnom práve zo dňa 07.06.2012 (išlo o úver poskytnutý touto bankou pre Q. S. vo výške XX.XXX,XX €). Rozhodnuté o povolení vkladu bolo dňa 06.07.2012.
Z kópie spisového materiálu zo Správy katastra Trnava pod č. V XXXX/XX (č.l. 110-124) vyplynulo, že sa týkal návrhu na vklad vlastníckeho práva na podklade kúpnej zmluvy zo dňa 07.06.2012 uzatvorenej medzi predávajúcim Q. Y. a kupujúcim Q. S.. Rozhodnuté o povolení vkladu bolo dňa 18.07.2012.
Z oznámenia o začatí výkonu záložného práva (č.l. 122) vyplynulo, že I. banka, a.s. oznámila katastru výkonu záložného práva (oznámenie bolo zo dňa 18.02.2013).
Z Kvitancie - súhlasu s výmazom záložného práva na nehnuteľnú vec - V XXX/XXXX (č.l. 123) vyplynulo, že ju vydala V. stavebná sporiteľňa, a.s., to na zmluvu o stavebnom sporení č. XXXXXXX 7 03 a zmluvu o medziúvere č. XXXXXXX 4 04, pričom k uvoľneniu zábezpeky došlo na základe úplného splatenia dlhu s príslušenstvom.
Z odpovede Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. s prílohami na B. V., nar. XX.XX.XXXX (č.l. 165-266) vyplynulo, že tento čerpal medziúver č. XXXXXXX 4 04 so záložným právom na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX 7 03, pričom cieľová suma bola 13.278,00 €. Tento úver chcela za neho splácať jeho matka z dôvodu jeho hospitalizácie a že záložným objektom bol jej dom. K samotnému splateniu úveru došlo dňa 19.12.2011 na základe žiadosti o splatenie úveru, ktorú podpísal B. V.. V. úhrada vo výške 7.044,24 € bola prijatá z č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX. V priebehu úverového vzťah bol dom s pozemkami aj znalecky ohodnocovaný, pričom išlo o sumu podstatne vyššiu, ako bola „dohodnutá“ kúpna cena v kúpnej zmluve s právom spätnej kúpy zo dňa 23.12.2011.
Z odpovedí viacerých subjektov k osobe obžalovanej (č.l. 268-312, 314-329, 331-344, 346, 348, 350, 352, 354, 356, 358, 360, 362, 364, 366, 368, 370, 372, 374, 376, 378, 380, 382, 384, 386-392 a 441-442) vyplynulo, že obžalovaná svoje úvery nesplácala, bolo odstupované od zmlúv, ktoré podpisovala s finančnými inštitúciami, viedli sa voči nej viaceré exekučné konania (napr. u E., a.s., mala exekúciu vo výške XX.XXX,XX €), boli vyhlásené exekúcie na jej majetok (napr. na byt), obžalovaná nepodala daňové priznania k dani z príjmov FO za roky 2010, 2011 a 2012, s daňovým úradom nespolupracovala, nebola evidovaná ako uchádzač o zamestnanie (naposledy v roku 2000), bola len krátkou živnostníčkou, aktuálne s už neaktívnym živnostenským listom (od 15.03.2000 do 22.01.2001) a v Obchodnom registri nebola vedená. Ku dňu 02.01.2014 obžalovaná vlastnila aj osobné motorové vozidlá a príves a na niektorých boli exekútorské blokácie.
Z odpovede Q. úradu I. (č.l. 393) vyplynuli poradové čísla podpisov poškodených na kúpnej zmluvy s právom spätnej kúpy zo dňa 23.12.2011, pričom poplatok za overenie podpisov zaplatil Q. Y..
Z odpovede notára X.. I. G. s prílohami (č.l. 396-397) vyplynuli poradové čísla podpisov poškodených na dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve, pričom poškodení na notárskom úrade uznali podpisy za vlastné.
Zo zápisnice o rekognícii osoby s fotoalbumami (č.l. 399-406) bolo zistiteľné, že poznávajúca osoba Q. Y. opakovane opoznal obžalovanú ako osobu, ktorá riešila financovanie predmetných nehnuteľností, celý čas s ňou komunikoval a ona to vybavovala.
Z odpovede OS Trnava s prílohami na obžalovanú (č.l. 407-408) vyplynul počet exekúcii k 27.12.2013 na obžalovanú (bolo ich spolu 37 za obdobie rokov 2006 až 2013) s tým, že exekučných konaní začatých do roku 2011 vrátane bola prevažná väčšina.
Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. 1246 (č.l. 1612) vyplynulo, že ako vlastníci nehnuteľností sú vedení opäť poškodení a nehnuteľnosti sú bez tiarch.
Z obsahu spisu OS I. sp. zn. 19C/487/2013 bolo zistené, že išlo o civilné konanie o určenie vlastníckeho práva poškodených (navrhovateľov) voči Q. S. (odporcovi), ktorá vec právoplatne skončila rozsudkom súdu o určení vlastníckeho práva poškodených k predmetným nehnuteľnostiam, pričom na trovy konania bol zaviazaný odporca a poškodených v konaní zastupoval advokát určený D. právnej pomoci.
*** Výrok o vine ***
V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v rozsahu tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na § 2 ods. 19 Tr. por. a § 278 ods. 1, ods. 2 Tr. por., vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. jednotlivo a vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, súd mal za preukázané, že sa skutok uvedený v obžalobe stal a že tento skutok spáchala obžalovaná H. J..
Obžalovaná počas hlavného pojednávania neuviedla na svoju obranu žiadnu skutočnosti, okrem vyjadrovania sa k výpovediam niektorých svedkov, ktorej obrane súd neuveril.
Vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní podľa názoru súdu preukázalo skutkový stav tvrdený obžalobou. Obžalovaná bola usvedčovaná zo spáchania stíhanej trestnej činnosti výsluchmi poškodených, svedkov, znaleckým dokazovaním a aj listinnými dôkazmi. Poškodení aj svedkovia s výnimkou svedkyne Anny Oláhovej a aj svedkyne U. J., ktorá v prípravnom konaní ani nevypovedala, zotrvali na svojich výpovediach z prípravného konania a v prípade, že si nepamätali na niektoré okolnosti alebo sa odchyľovali od svojich pôvodných výpovedí, po prečítaní príslušných častí ich výpovedí z prípravného konania potvrdili ich pravdivosť. Čiastočne zmenenej výpovedi svedkyne U. R. zároveň súd na hlavnom pojednávaní neuveril, nakoľko nevedela relevantne vysvetliť, prečo v prípravnom konaní vypovedala inak. Táto svedkyňa tiež nebola priamym aktérom udalostí, ktorých sled bol zrejmý zo zistených skutkových okolností, ktoré naplnili znaky skutkovej podstaty stíhaného zločinu.
Dostatočným spôsobom a zároveň bez najmenších pochybností sa podarilo na hlavnom pojednávaní vykonaným dokazovaním preukázať, že obžalovaná využitím tiesne a neskúsenosti poškodených týchto uviedla do omylu tým spôsobom, že v presne nezistenom čase dňa 23. decembra 2011 v obci Z. R. č. XXX a následne v I. na I. ulici č. 3 využila svoju vedomosť o nepriaznivých finančných a majetkových pomeroch v rodine poškodených (predovšetkým o nepriaznivom zdravotnom stave ich syna) a vzájomnú rodinnú známosť (obžalovaná bola neterou poškodených), ktorým navrhla a pred nimi predstierala pomoc pri vybavovaní úveru, z ktorého si mali uhradiť všetky svoje rodinné dlhy, na to pod zámienkou zabezpečenia úveru obidvoch poškodených zaviezla na Q. úrad v I., kde im predložila na podpis a jeho overenie kúpnu zmluvu s právom spätnej kúpy, ktorú B. V. a B. V. podpísali, domnievajúc sa, že podpisujú doklady súvisiace so sľúbeným vybavovaním úveru, ako im to opakovane tvrdila obvinená, ktorá poškodených súrila k podpisu bez toho, aby so mohli listiny prečítať, hoci v skutočnosti uvedenou zmluvou previedli svoje nehnuteľnosti - rodinný dom č. 509 a pozemky s parcelnými číslami 193/1 o výmere 710 m2 a 193/2 o výmere 699 m2 nachádzajúce sa v obci Z. R., zapísané na liste vlastníctva č. 1246 v katastrálnom území obce Z. R., ktorého boli spoluvlastníkmi, na kupujúceho Q. Y. za kúpnu cenu 29.200,00 €, ktorú s kupujúcim dohodla obvinená a zároveň im dala na podpis aj návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, čo im zamlčala, pričom reálna (všeobecná) hodnota nehnuteľností bola 86.300,00 €, obvinená od kupujúceho osobne prevzala finančné prostriedky predstavujúce kúpnu cenu, ktoré si ponechala pre vlastnú potrebu, predaj nehnuteľnosti, vyplatenie a prevzatie kúpnej ceny poškodeným zamlčala, čím spôsobila poškodeným škodu vo výške najmenej
79.255,76 € (po odpočítaní vyplateného zostatku úveru v V. stavebnej sporiteľni, a.s. zo znalecky zistenej všeobecnej hodnoty nehnuteľností: 86.300,00 € - 7.044,24 € = 79.255,76 €).
Tiež bolo preukázané, že obžalovaná mala v inkriminovanom období množstvo dlhov, čo jednoznačne svedčilo pre motív jej konania - podvodným spôsobom získať finančné prostriedky pre vlastnú potrebu. Taktiež tieto zistené skutočnosti vylučovali tvrdenia obžalovanej, o ktorých vypovedali poškodení a svedkovia, a to že úver za Q. S. bude splácať ona, resp. že mu dávala peniaze na splátky, čo Q. S. nepriamo poprel. Neboli preukázané žiadne oficiálne príjmy obžalovanej, táto nikde nepracovala, nevlastnila žiaden majetok väčšej hodnoty, ktorý by postačoval na úhradu úveru, ktorý podľa jej vlastných vyjadrení mienila za poškodených splácať. Obžalovaná bola ohľadom všetkých činností popísaných v skutkovej vete aktívna (na rozdiel od iných osôb), pričom táto našla svedkov Y. i S., ktorí sa neskôr stali vlastníkmi predmetných nehnuteľností a ktorých „využila“ v rámci svojho podvodného konania. Tiež bola aktívna pri vybavovaní úveru v I. banke pre Q. Kána. K. preukázané, že by niekedy aj skutočne pre poškodených vybavila akýkoľvek úver, resp. pomohla im pri vybavení úveru, teda finančných prostriedkov, ktoré by boli na ich meno a ktorým by si vyplatili svoje dlhy (vyplatenie zostatku dlhu Y. nebol úver). Zároveň súrila o zrušenie záložného práva Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., na nehnuteľnosti poškodených, pričom toto malo jednoznačne za cieľ umožniť ďalší prevod nehnuteľností na tretie osoby (už bez zapísaného záložného práva), ktorá skutočnosť bola zachytená v kúpnej zmluve poškodených a Q. Y. zo dňa 23.12.2011. Podvodné konanie obžalovanej bolo aj to, ktorým opakovane a po dlhší čas (niekoľko mesiacov) utvrdzovala poškodených, že úver sa vybavuje, ako aj to, keď pri obidvoch podpisoch zmlúv v I. na nich naliehala, nech to rýchlo podpíšu, že sú to papiere k tomu úveru (vôbec sa netýkali žiadneho úveru), pričom treba poukázať najmä na vysoký vek oboch poškodených, ako aj ich rodinné a zdravotné problémy v danom čase, o ktorých vypovedali a ktoré skutočnosti bolo možné chápať ako ich tieseň, ktorú obžalovaná svojím konaním využila vo svoj prospech, aby ich uviedla do omylu. Poškodení a aj ďalší svedkovia potvrdili, že pri komunikácii obžalovanej s poškodenými o tom, ako im chce pomôcť, nikdy nepadlo to, že by poškodení prevádzali svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a ani poškodení nikdy navonok nedeklarovali, že by ich chceli predať. Tiež v tom čase sa k nim do Z. R. prisťahovali aj J. V. s ich zdravotne ťažko postihnutým synom B. V., ktorí sa museli presťahovať z predchádzajúceho miesta bydliska práve do domu poškodených. Kam by potom išli všetci bývať, ak by predali svoj dom, naviac za cenu necelých 30.000,00 €, pričom jeho reálna hodnota bola vyššia aj v čase trvania úverového vzťahu B. V. s Prvou stavebnou sporiteľnou, ako to bolo zrejmé z listinných dôkazov? Predávali by nehnuteľnosti výrazne pod cenu len pre svoje finančné problémy? Takéto ich konanie by nemalo žiadnu logiku. Obžalovaná nikdy poškodeným žiadne finančné prostriedky v období od 23.12.2011 doteraz nevyplatila, len prostredníctvom Q. Y. vyplatila zostatok pôvodného dlhu u V. stavebnej sporiteľne. Y. ani žiaden úver pre poškodených nevybavila. Pri ďalšom svojom konaní obžalovaná tiež použila aj iné osoby - U. J. a Q. S., ktoré osoby poslala zistiť (dala im inštrukcie) a neskôr aj vybaviť (v kooperácií s bratmi Y.) úver do I. banky, a.s., čím došlo k vyplateniu ďalších peňazí, ktoré však opätovne neboli vyplatené poškodeným. Obžalovaná tiež využila neskúsenosť poškodených čo do času trvania vybavovania úveru, keďže im tvrdila, že u starších ľudí vybavenie úveru trvá dlhšie, pričom bolo zrejmé, že len predstierala, že vybavuje úver pre nich. Reálne však, ako už bolo uvedené vyššie, pre poškodených úver nezabezpečovala a nevykonala žiadne k tomu smerujúce úkony, len sa na ich úkor obohatila.
Vykonané dokazovanie ustálilo, že hore uvedený sled udalostí a čiastkových konaní obžalovanej (skutkový dej) jednoznačne svedčil pre záver, že obžalovaná mala od počiatku úmysel vykonať prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam poškodených a na ich úkor sa obohatiť (uviesť ich do omylu), o čom svedčí aj to, že ešte pred podpisom kúpnej zmluvy zo dňa 23.12.2011 si zobrala od poškodených všetky dokumenty k ich nehnuteľnostiam. Otázkou totiž je, prečo by to robila, keď poškodeným ani len netvrdila, že bude potrebné niečo „robiť“ s ich nehnuteľnosťami pri vybavovaní „nového“ úveru, resp. žiadna dohoda medzi nimi v tomto smere nebola a pre vyplatenie „starého“ úveru od Prvej stavebnej sporiteľne žiadne dokumenty potrebné neboli? Stačilo len požiadať o Kvitanciu a vyplatiť zostatok úveru, ako sa to v tejto veci následne aj stalo pre podpisom kúpnej zmluvy zo dňa 23.12.2011.
Z rozboru skutkovej podstaty trestného činu - zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. g/ Tr. zák. vyplynulo, že objektom trestného činu je cudzí majetok, ktorým sa rozumie majetok, ktorý nepatrí páchateľovi alebo nepatrí výlučne jemu. B. na cudzom majetku je ujma majetkovej povahy. Obohatením sa rozumie neoprávnené rozmnoženie majetku páchateľa alebo niekoho iného buď jeho rozšírením alebo ušetrením nákladov, ktoré by inak
boli z majetku páchateľa alebo iného vynaložené. Obohatenie sa nemusí zhodovať so škodou. Môže ísť o obohatenie aj bližšie neurčenej osoby alebo skupiny osôb (porovnaj R 18/1991). Podvodné konanie, t.j. uvedenie do omylu alebo využitie omylu, môže smerovať nielen voči poškodenému, ale aj voči inej osobe. Omyl je rozpor medzi predstavou a skutočnosťou. Omyl sa môže týkať aj skutočnosti, ktorá ešte len nastane, páchateľ však musí o omyle iného vedieť už v čase, keď dochádza k jeho obohateniu. Uvedením do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Môže ísť o konanie, opomenutie aj konkludentné konanie (porovnaj R 57/1978), Uvedenie do omylu môže byť ľsťou, ale môže ísť aj o nepravdivú informáciu. Ide o úmyselný trestný čin. Čin je dokonaný obohatením páchateľa alebo iného. V odseku 3 sa uvádza značná škoda, za ktorú sa považuje suma dosahujúca najmenej 2.660,00 € a menej ako XXX.XXX,XX € (§ 125 ods. 1 Tr. zák.). Závažnejší spôsob konania môže byť aj páchanie trestného činu využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti (§ 138 písm. g/ Tr. zák.), pričom tieseň je stav (môže byť i prechodný) vyvolaný nepriaznivými okolnosťami, v dôsledku čoho je poškodený obmedzený v slobode rozhodovania. Môže ísť o okolnosti týkajúce sa pomerov: a/ osobných (napr. silné citové rozrušenie pri nešťastnej láske), b/ rodinných (napr. pretrvávajúci rozvrat manželstva), c/ majetkových (napr. strata schopnosti splácať úvery) a d/ iných (napr. pomery v práci), pre ktoré sa táto osoba dostala do ťažkostí a problémov. Neskúsenosť znamená nedostatočnú informovanosť obete o okolnostiach, využitie ktorých páchateľovi umožnilo alebo podstatne uľahčilo spáchanie trestného činu.
Vzhľadom k prezentovaným výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní a ich právneho posúdenia, ako to bolo rozvedené vyššie, bolo preukázané, že obžalovaná H. J. na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku značnú škodu a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - využitím tiesne a neskúsenosti, a preto ju súd uznal vinnou zo spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. g/ Tr. zák., keď boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu.
Obžalovaná konala vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Tr. zák., t.j. chcela spôsobom uvedeným v Tr. zák. porušiť záujem ním chránený, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania, najmä z výpovedí prakticky všetkých vypočutých osôb na hlavnom pojednávaní.
Na strane obžalovanej H. J. neboli zistené žiadne okolnosti vylučujúce jej trestnú zodpovednosť (§ 22 a § 23 Tr. zák.).
*** Výrok o treste ***
V súvislosti s výrokmi o treste boli na hlavnom pojednávaní oboznámené nasledovné listinné dôkazy: trestný rozkaz OS I. sp. zn. XT/XXX/XXXX (č.l. XXX-XXX), trestný rozkaz OS Trnava sp. zn. 30T/1/2013 (č.l. 411-415), rozsudok OS Trnava sp. zn. 7T/177/2007 a uznesenie KS v Trnave sp. zn. 6To/62/2012 (č.l. 416-420), aktuálne lustrácie na obžalovanú (č.l. 1596, 1599, 1603, XXXX-XXXX, 1610, 1611) a podstatný obsah spisu OS Trnava sp. zn. 30T/1/2013.
Z oboznámených správ o povesti obžalovanej vyplynulo, že v minulosti bola 3-krát súdne trestaná pre obdobnú trestnú činnosť, avšak vo všetkých prípadoch sa na ňu hľadí, ako keby nebola odsúdená. Z obsahu spisu OS I. sp. zn. XXT/X/XXXX bolo zistené, že doposiaľ nebolo rozhodnuté o osvedčení obžalovanej (keď skúšobná doba podmienečného odsúdenia uplynula dňa 16.07.2014, teda pred viac ako 3 rokmi), avšak bolo možné jej „osvedčenie“ ustáliť v rámci posúdenia predbežnej otázky. Obžalovaná bola v minulosti aj 5-krát priestupkovo postihovaná za priestupky na úseku cestnej premávky spáchané v období rokov 2014 až 2016. Vedú sa voči nej aj iné prebiehajúce trestné konania na súdoch v SR, pričom žiadne z nich nebolo rozhodnuté.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že nezistil u obžalovanej žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti, dospel k záveru, že obžalovanej H. J. je potrebné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky (t.j. na samej spodnej hranici trestnej sadzby trestného činu podľa § 221 ods. 3 Tr. zák.) za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jej správaním v ustanovenej
skúšobnej dobe v trvaní 3 (tri) roky a s uložením primeranej povinnosti spočívajúcej v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Takto uložený trest súd považoval za primeraný vzhľadom k vyššie prezentovaným okolnostiam prípadu. Súd dospel k záveru, že účel trestu u obžalovanej môže byť naplnený aj uložením podmienečného trestu odňatia slobody (ako v danom prípade jediného alternatívneho trestu), ktorý bude viesť obžalovanú pod hrozbou výkonu trestu k vedeniu riadneho života, pričom uloženú povinnosť považoval súd vzhľadom k výsledkom vykonaného dokazovania za potrebnú pre nápravu obžalovanej, t.j. aby si tak zabezpečovala prostriedky pre svoje živobytie „legálnou cestou“. Takto uložený trest podľa názoru súdu istotne splní svoj účel v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák.
Súd tiež nezistil splnenie podmienok na uloženie v sekundárneho trestu či ochranného opatrenia.
*** Výroky o náhrade škody ***
S predmetným trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie, t.j. konanie o náhrade škody, keď si nároky na náhradu škody v predmetnej trestnej veci riadne a včas uplatnili poškodení B. V. a B. V., každý vo výške 78.000,00 €. Oboch však súd podľa § 288 ods. 1 Tr. por. s uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces, nakoľko v konaní bolo verifikované, že sa opätovne na základe výsledkov civilného konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 19C/487/2013 stali vlastníkmi predmetných nehnuteľností bez akýchkoľvek ťarchy, pričom v civilnom konaní bolo rozhodnuté aj o náhrade trov konania (na ich náhradu bol zaviazaný svedok Q. S.) a mali tiež D. právnej pomoci prideleného advokáta, teda nehradili výdavky s tým súvisiace. V celosti teda neboli zistené a preukázané žiadne prípadné výdavky oboch poškodených, ktoré by bolo možné posúdiť ako škodu spôsobenú trestným činom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.