Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Sa/2/2017

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobcu: X. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. 2, O. proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ZŤP a posudkových činností Banská Bystrica, Trieda SNP 75, 974 89 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/SSVOdPPKPC1/SOC/2016/12739/BA zo dňa 09.12.2016 takto

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica č. UPS/US5/SSVOdPPKPC1/ SOC/2016/12739/BA zo dňa 09.12.2016 a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy č. BR1/ OPPNKŤZPAPČ/SOC/2016/18067 zo dňa 26.09.2016 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca žiadosťou doručenou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, odbor sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) dňa 12.08.2016 požiadal opakovane o vyhotovenie parkovacieho preukazu v zmysle zák. č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2016 (ďalej len „zák. č. 447/2008 Z.z.“). Posudková lekárka prvostupňového orgánu verejnej správy vypracovala Lekársky posudok zo dňa 12.09.2016 (ďalej len „lekársky posudok zo dňa 12.09.2016“) na účely § 11 zák. č. 447/2008 Z.z. na základe lekárskeho nálezu Q.. B. Z. zo dňa 11.08.2016 a odborných vyšetrení (lekárska správa Q.. Q. I. zo dňa 08.08.2016 a lekárska správa Q.. B. Kühnelovej zo dňa 10.08.2016). Podľa tohto lekárskeho posudku bola miera funkčnej poruchy u žalobcu stanovená na 60 % podľa Prílohy č. 3 k zák. č. 447/2008 Z.z. pre stredne ťažkú paraparézu (bod V.1.h.2.), a preto sa žalobca považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej len „ŤZP“). V časti A. Klinické diagnózy sú uvedené neskoré následky poranení miechy a strata jednej dolnej končatiny v predkolení, v časti B. Druh zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 3 zák. č. 447/2008 Z.z.: neskoré následky poranenia miechy bod V.1.h.2.- 60%. V časti II. lekárskeho posudku sa konštatuje, že žalobca v minulosti utrpel poranenie chrbtice a miechy s následnou paraparézou dolných končatín, podľa neurologických nálezov pretrváva paraparéza, udávané sú poruchy citlivosti, zvýraznenie spazmov, pre komplikovanú zlomeninu členka bol opakovane operovaný s vykonaním znehybnenia členkového kĺbu a pri recidivujúcich zápaloch bola indikovaná amputácia ľavého predkolenia. Žalobca má ortézu, jeho chôdza je limitovaná aj nálezom na pravom členku, slabosťou pravej nohy s obmedzením flexie, končatina je afrotická a chôdza je s oporou paličky. Pre tlak protézy je žalobca opakovane preliečovaný pre defekty v oblasti pahýľa. Bolo konštatované, že žalobca je mobilný s oporou a je naďalej spôsobilý cestovať prostriedkami verejnej hromadnej dopravy bez sprievodcu. Posudková lekárka prvostupňového orgánu verejnej správy v závere lekárskeho posudku zo dňa 12.09.2016 konštatovala, že žalobca nespĺňa podmienky na kompenzácie podľa prílohy č. 5 ani 6. a spĺňa podmienky na kompenzáciu

podľa prílohy č. 7-IIg2. Posudková lekárka tiež konštatovala, že žalobca je pri úkonoch sebaobsluhy samostatný v stupni I. a jeho zdravotný stav sa oproti predošlému prehodnoteniu nezmenil.

2. Prvostupňový orgán verejnej správy následne vydal rozhodnutie č. BR1/OPPNKŤZPAPČ/ SOC/2016/18067 zo dňa 26.09.2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie orgánu verenej správy“), ktorým konanie vo veci žiadosti žalobcu o vyhotovenie parkovacieho preukazu zastavil z dôvodu, že v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že žalobca opakovane podal žiadosť o vyhotovenie parkovacieho preukazu, pričom z predložených odborných lekárskych nálezov nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii pri predošlom prehodnotení zdravotného stavu a pri podaní novej žiadosti o vyhotovenie parkovacieho preukazu bolo zistené, že v zdravotnom stave žalobcu nedošlo k takej zmene, na základe ktorej by bol žalobca odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Poukázal pritom na závery lekárskeho posudku zo dňa 12.09.2016, z ktorých vyplynulo, že miera funkčnej poruchy u žalobcu je v rozsahu 60 %, pričom zdôraznil, že žalobca je naďalej spôsobilý cestovať prostriedkami verejnej hromadnej dopravy a nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Poukázal na ust. § 30 ods. 1 písm. i) zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), v zmysle ktorého správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Argumentoval, že dôvodom je prekážka veci už raz právoplatne rozhodnutej. Totožnosť veci je daná totožnosťou účastníkov konania, ako aj totožnosťou predmetu konania. Vo veci žiadosti žalobcu o vyhotovenie parkovacieho preukazu existuje právny dôvod na zastavenie konania, ktorým je právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy, konkrétne Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno pod č. BR1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2015/18249-0003 zo dňa 31.08.2015 v tej istej veci a vyjadrenie posudkovej lekárky v lekárskom posudku zo dňa 12.09.2016, v ktorom bolo zhodnotené, že skutkový stav sa od uvedeného rozhodnutia podstatne nezmenil, žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí. Proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že podľa predložených lekárskych správ sa jeho zdravotný stav podstatne zmenil, nesúhlasil so záverom, že nie je odkázaný na individuálnu dopravu osobným motorovým vozidlom, namietal, že nebol vyšetrený posudkovou lekárkou v jeho prítomnosti a požiadal o osobné stretnutie a konzultáciu s posudkovou lekárkou.

3. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca sa osobne dostavil na stretnutie s posudkovou lekárkou prvostupňového orgánu verejnej správy. O výsledku stretnutia bol vyhotovený úradný záznam zo dňa 05.10.2016. Posudková lekárka prvostupňového orgánu verejnej správy následne na základe osobného vyšetrenia žalobcu vyhotovila Lekársky posudok zo dňa 10.10.2016, pričom vychádzala z lekárskeho nálezu Q.. Z. zo dňa 11.08.2016, traumatologického vyšetrenia z 08.08.2016 a neurologického vyšetrenia z 10.08.2016. V tomto lekárskom posudku bolo diagnosticko-funkčné hodnotenie vykonané zhodne ako v lekárskom posudku z 12.09.2016 (časť A: Klinické diagnózy: 1. neskoré následky poranenia miechy, 2. strata jednej dolnej končatiny v predkolení; časť B: Druh zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 3 zák. č. 447/2008 Z.z.: neskoré následky poranení miechy V.1.h2 - 60 %). Miera funkčnej poruchy bola určená vo výške 60 % pre stredne ťažkú paraparézu, a preto sa žalobca považuje za fyzickú osobu s ŤZP. V časti II lekárskeho posudku „Závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ŤZP“ posudková lekárka uviedla, že žalobca utrpel v minulosti poranenie chrbtice a miechy s následnou paraparézou dolných končatín. Podľa neurologických nálezov pretrváva paraparéza, udávané sú poruchy citlivosti, zvýraznenie spazmov. Pri recidivujúcich zápaloch bola indikovaná amputácia ľavého predkolenia, má protézu. Miera funkčnej poruchy je aj naďalej 60 %. Ďalej uviedla, že dňa 05.10.2016 bol žalobca osobne prítomný u posudkovej lekárky, žalobca udával, že má ťažkú paraparézu dolných končatín. Po vyšetrení bolo konštatované a žalobcovi vysvetlené, že nejde o ťažkú paraparézu dolných končatín, ale o akrálnu parézu nohy vpravo fibulárneho typu - neurobí dorzálnu flexiu, prepadáva noha plantárne, nosí ortézu. Končatiny aktívne elevuje, pohyblivosť v kĺboch bez výraznejšieho obmedzenia. Posudková lekárka ďalej uviedla, že o tom, že nejde o paraparézu, svedčí aj nález neurológa, ktorý síce v závere paparézu udáva, ale v objektívnom náleze popisuje, že v Mingazzini polohe končatiny udrží, popisované sú len poruchy citlivosti, nejde o paraparézu ťažkého stupňa. Posudzovaný pri uvedenom náleze vedie motorové vozidlo, je schopný ovládať brzdu, spojku, plyn, teda s pomôckami je svalová sila končatín a mobilita zachovaná. Ďalej konštatovala, že chôdza je síce limitovaná, ale možná s oporou paličky alebo jednej FB a protézy, preto je aj naďalej spôsobilý cestovať prostriedkami VHD

bez sprievodcu. Nespĺňa podmienky na kompenzácie podľa prílohy č. 5 ani 6. Spĺňa podmienky na kompenzáciu podľa prílohy č. 7 - IIg2 a 7 - IIf3. V úkonoch sebaobsluhy je žalobca samostatný - stupeň I.

4. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. UPS/US5/SSVOdPPKPC1/ SOC/2016/12739/BA zo dňa 09.12.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplynulo, že v odvolacom konaní posudková lekárka na základe lekárskych nálezov nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii vedenej prvostupňovým orgánom verejnej správy posúdila mieru funkčnej poruchy žalobcu, pričom sa stotožnila so záverom posudkovej lekárky prvostupňového orgánu verejnej správy a vydala lekársky posudok zo dňa 01.12.2016, v zmysle ktorého ustálila celkovú mieru funkčnej poruchy u žalobcu na 60 % pre ochorenie zaradené do skupiny V. ods. 1 písm. h) bod 2 prílohy číslo 3 zák. č. 447/2008 Z.z., pričom v uvedenom percente je maximálne a kompletne zhodnotené zdravotné postihnutie žalobcu. Posudková lekárka žalovaného uviedla, že v osobe žalobcu ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. V záveroch vyhotoveného lekárskeho posudku konštatovala, že vychádzajúc z predložených lekárskych nálezov a po komplexnom posúdení zdravotného stavu žalobcu nie je dokumentované ťažké pohybové, mentálne ani zmyslové postihnutie, a teda žalobca podľa § 14 ods. 6 písm. a), b) a c) zák. č. 447/2008 Z.z. nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá praktickú ani úplnú slepotu oboch očí. Žalovaný v súhrne uzavrel, že od posúdenia zdravotného stavu žalobcu dňa 31.08.2015 je tento stav bez podstatnej zmeny. Záverom uviedol, že vo veci žiadosti žalobcu zo dňa 12.08.2016 o vyhotovenie parkovacieho preukazu existuje právny dôvod na zastavenie konania, a týmto je právoplatné rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy č. BR1/OPPNKŤZPAPČ/ SOC/2015/18249-0003 zo dňa 31.08.2015 v tej istej veci a vyjadrenie posudkovej lekárky v lekárskom posudku zo dňa 01.12.2016, v ktorom uviedla, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá praktickú ani úplnú slepotu oboch očí. Poukázal pritom na ust. § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Z uvedených dôvodov žalovaný rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil.

5. Z pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca už v roku 2015, konkrétne dňa 05.08.2015 žiadosťou doručenou prvostupňovému orgánu verejnej správy požiadal o vyhotovenie parkovacieho preukazu v zmysle zák. č. 447/2008 Z.z. v znení účinnom do 30.12.2015. Posudková lekárka prvostupňového orgánu verejnej správy v priebehu administratívneho konania vypracovala Lekársky posudok zo dňa 26.08.2015 (ďalej len „lekársky posudok zo dňa 26.08.2015“) na základe lekárskeho nálezu Q.. B. Z. zo dňa 31.07.2015 a odborných nálezov (lekárskej správy Q.. Q. I. zo dňa 29.06.2015 a lekárskej správy Q.. B. S. zo dňa 27.04.2015). Podľa lekárskeho posudku zo dňa 26.08.2015 bola miera funkčnej poruchy u žalobcu stanovená na 60 % podľa Prílohy č. 3 k zák. č. 447/2008 Z.z. pre stredne ťažkú paraparézu (bod V.1.h.2.). V časti A. Klinické diagnózy sú uvedené neskoré následky poranení miechy a strata jednej dolnej končatiny v predkolení. V časti II. lekárskeho posudku sa konštatuje, že žalobca utrpel v minulosti poranenie chrbtice a miechy s následnou paraparézou dolných končatín, podľa neurologických nálezov pretrváva paraparéza, ale v Mingazzini udrží, udávané sú poruchy citlivosti a chôdza s ortézami. Pre komplikovanú zlomeninu členka bol žalobca opakovane operovaný s vykonaním dézy - znehybnenia členkového kĺbu, pri recidivujúcich zápaloch bola indikovaná amputácia ľavého predkolenia. Žalobca má ortézu, jeho chôdza ani pohyblivosť po operácii a rehabilitácii uvedené nie sú. Žalobca je mobilný s oporou a je aj naďalej spôsobilý cestovať prostriedkami verejnej hromadnej dopravy bez sprievodcu. Posudková lekárka prvostupňového orgánu verejnej správy v závere konštatovala, že žalobca nespĺňa podmienky na kompenzácie podľa prílohy č. 5 ani 6., spĺňa podmienky na kompenzáciu podľa prílohy č. 7-IIg2. Pri úkonoch sebaobsluhy je žalobca samostatný v stupni I. Prvostupňový orgán verejnej správy následne vydal rozhodnutie č. BR1/ OPPNKŤZPAPČ/SOC/2016/18067 zo dňa 31.08.2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie orgánu verenej správy zo dňa 31.08.2015“), ktorým žiadosť žalobcu o vyhotovenie parkovacieho preukazu zo dňa 05.08.2015 zamietol. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.09.2015.

6. Žalobca sa podaním doručeným pôvodne Okresnému súdu Brezno dňa 20.12.2016 označeným ako „Odvolanie sa a sťažnosť proti rozhodnutiu č. UPS/US5/SSVOdPPKPC1/SOC/2016/12739/BA“ domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, ktoré mu predchádzalo. Okresný súd Brezno Uznesením č. k. 3S/2/2016-15 zo dňa 13.01.2017 vyslovil svoju vecnú a miestnu nepríslušnosť na konanie a rozhodovanie a vec postúpil na prejednanie

Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušnému správnemu súdu. Keďže podanie žalobcu neobsahovalo náležitosti správnej žaloby ustanovené zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), správny súd uznesením č. k. 27Sa/2/2017-19 zo dňa 28.02.2017 vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov žaloby postupujúc podľa § 59 SSP. Predmetné uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 09.03.2017. Žalobca v lehote určenej správnym súdom odstránil vytýkané vady podania a to podaním doručeným správnemu súdu dňa 20.03.2017 označeným ako „Žaloba na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ÚPSVR v Banskej Bystrici, pod č. UPS/ US5/SSVOdPPKPC1/SOC/2016/12739/BA zo dňa 09.12.2016“. V správnej žalobe žalobca v podstate uviedol, že s rozhodnutím žalovaného a s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bolo konanie vo veci jeho žiadosti o parkovací preukaz zastavené, nesúhlasí. Predmetné rozhodnutia považuje za nelogické a nezrozumiteľné a posudky posudkových lekárov považuje za neobjektívne a neprofesionálne. Prvostupňový orgán verejnej správy podľa žalobcu starostlivo neposúdil, či žalobca ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím spĺňa zákonný nárok na parkovací preukaz a nie je mu zrejmé, na základe čoho prvostupňový orgán verejnej správy dospel k záveru, že žalobca je schopný cestovať prostriedkami hromadnej dopravy (a to aj v zime), nastúpiť do nich, vystúpiť z nich a zvládnuť jazdu v týchto dopravných prostriedkoch tak, aby bola zachovaná jeho ľudská dôstojnosť a jeho zdravotný stav by sa tým nezhoršil. Poukázal na obsah lekárskych správ potvrdzujúcich jeho súčasný zdravotný stav, kde sa okrem diagnóz a faktu, že trpí ťažkou paraparézou dolnej končatiny s trvalým obmedzením chôdze i lokomócie uvádza, že má obmedzenú mobilitu a s oporou prejde len krátke úseky. Namietal tiež, že ani v administratívnom konaní v r. 2015, ani v r. 2016 nebol predvolaný na osobný pohovor s posudkovým lekárom, a preto požiadal o stretnutie s posudkovou lekárkou, počas ktorého mu táto vysvetlila, akými úvahami bola vedená pri hodnotení podkladov a závere, že nemá ťažkú paraparézu dolných končatín. Ďalej namietal, že nebolo prihliadnuté na to, že podľa priložených lekárskych nálezov sa jeho zdravotný stav podstatne zmenil od amputácie ľavého predkolenia v r. 2014 a je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Z dôvodu, že nebol objektívne preverený jeho aktuálny zdravotný stav a nebolo prihliadnuté na správy odborných lekárov, pričom zároveň napadnuté rozhodnutie považoval za neodôvodnené a nezrozumiteľné, navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol. Zároveň podrobne opísal priebeh administratívneho konania, ktoré bolo začaté na podklade žiadosti žalobcu zo dňa 12.08.2016. Uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy zastavil konanie vo veci žiadosti žalobcu o vyhotovenie parkovacieho preukazu z dôvodu, že v tej istej veci už bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 31.08.2015 a lekárskym posudkom prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 12.09.2016 bolo konštatované, že u žalobcu nedošlo k podstatnému zhoršeniu jeho zdravotného stavu, skutkový stav sa od uvedeného rozhodnutia podstatne nezmenil a žalobca naďalej nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Poukázal na to, že prvostupňový orgán verejnej správy nevyhovel žalobcovej prvej žiadosti o vydanie parkovacieho preukazu zo dňa 05.08.2015 z dôvodu, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí. Podkladom pre vydané rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 31.08.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.09.2015, bol lekársky posudok, v ktorom posudková lekárka zhodnotila zdravotný stav žalobcu a dospela k záveru, že tento je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 % pre ochorenie zaradené do skupiny V. ods. 1 písm. h) bod 2 prílohy č. 3 zák. č. 447/2008 Z.z., avšak nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca opakovane požiadal prvostupňový orgán verejnej správy o vyhotovenie parkovacieho preukazu dňa 12.08.2016. Posudková lekárka prvostupňového orgánu verejnej správy dňa 12.09.2016 vydala lekársky posudok, v ktorom zhodnotila, že miera funkčnej poruchy žalobcu je 60 % pre ochorenie zaradené do skupiny V. ods. 1 písm. h) bod 2 prílohy č. 3 zák. č. 447/2008 Z.z., a teda u žalobcu nedošlo k takej zmene, na základe ktorej by bol v súčasnej dobe odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí. Na základe uvedených skutočností prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. BR1/OPPNKŤZPAPČ/COC/2016/18067 zo dňa 26.09.2016 konanie vo veci žiadosti žalobcu o vyhotovenie parkovacieho preukazu zastavil z dôvodu, že v uvedenej veci už bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 31.08.2015 a lekárskym posudkom prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 12.09.2016 bolo konštatované, že v porovnaní s predchádzajúcim hodnotením zdravotného stavu žalobcu nedošlo k žiadnej významnej zmene. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote

odvolanie. Žalovaný v rámci odvolacieho konania posúdil mieru funkčnej poruchy u žalobcu, pričom posudková lekárka žalovaného sa stotožnila so záverom prvostupňového orgánu verejnej správy a dňa 01.12.2016 vydala lekársky posudok, v ktorom konštatovala, že miera funkčnej poruchy je u žalobcu v rozsahu 60 % pre ochorenie zaradené do skupiny V. ods. 1 písm. h) bod 2 prílohy č. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. V zmysle záverov lekárskeho posudku žalovaného podľa § 14 ods. 3 písm. a), b) a c) zák. č. 447/2008 Z.z. žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nemá praktickú ani úplnú slepotu oboch očí. V súlade so závermi posudkovej lekárky žalovaný s poukazom na § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku konanie zastavil. K námietkam žalobcu týkajúcim sa lekárskeho posudku žalovaný uviedol, že podľa odborných nálezov predložených v administratívnom konaní žalobca nemá dokumentovanú takú závažnú poruchu mobility, ani závažnú psychickú či zmyslovú poruchu (praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí), pre ktorú by nebol schopný samostatne, prípadne s oporou protetickej a ortopedickej pomôcky premiestniť sa k vozidlám verejnej hromadnej dopravy a späť, nastupovať do vozidiel verejnej hromadnej dopravy a vystupovať z nich, ako aj zvládnuť inú situáciu v nich. Žalovaný uviedol, že v lekárskom posudku prvostupňového orgánu verejnej správy ako aj v lekárskom posudku odvolacieho orgánu bol zdravotný stav žalobcu posúdený podľa ním predložených odborných nálezov, kde síce v záveroch odborných nálezov je uvádzaná paraparéza dolných končatín ťažkého stupňa, avšak objektívnym vyšetrením bola preukázaná paraparéza dolných končatín stredne ťažkého stupňa. Obmedzenie chôdze a lokomócie nedosahuje u žalobcu taký stupeň, aby nebol schopný premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy, nastúpiť doň a vystúpiť z neho, ako aj zvládnuť inú situáciu v ňom pri rešpektovaní jeho prirodzenej dôstojnosti. Dodal, že o schopnostiach žalobcu zvládať pohyb po rovine a nerovnom teréne svedčia aj jeho záujmové aktivity v Mestskom kynologickom klube Brezno, ako to vyplýva z oficiálnej webovej stránky Mestského kynologického klubu Brezno. Zdôraznil, že bolo povinnosťou žalobcu v administratívnom konaní predložiť dôkazy na preukázanie tvrdení o zhoršení jeho zdravotného stavu. Zo žalobcom predložených odborných nálezov, ktoré mal žalovaný, ako aj prvostupňový orgán verejnej správy k dispozícii, takáto zmena nevyplynula. Keďže žalobca požiadal o stretnutie s posudkovou lekárkou žalovaného, v rámci časti odvolacieho konania, ktoré prebiehalo na prvostupňovom orgáne verejnej správy bolo zrealizované stretnutie žalobcu s posudkovou lekárkou prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorá ani po tomto osobnom stretnutí svoje stanovisko k zdravotnému stavu žalobcu nezmenila. Posudková lekárka žalovaného nemala pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu vypracovaného v konaní pred prvostupňovým orgánom verejnej správy, preto vykonala posúdenie bez prítomnosti žalobcu ako posudzovanej osoby v súlade s ustanovením § 11 ods. 9 zák. č. 447/2008 Z.z. Žalovaný poukázal na to, že z ust. § 11 ods. 3 a ods. 8 zák. č. 447/2008 Z.z. vyplýva, že základnou metódou lekárskej posudkovej činnosti, t.j. miery posudzovania funkčnej poruchy a odkázanosti na jednotlivé formy kompenzácie je posudzovanie na základe predloženého lekárskeho nálezu, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1 citovaného zákona a na základe ďalšej zdravotnej dokumentácie, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, ak ju fyzická osoba predloží. Preto za situácie, keď posudková lekárka nemala žiadne pochybnosti o diagnostických záveroch predložených lekárskych nálezov by bolo zbytočné a neefektívne predvolať žalobcu na posúdenie jeho zdravotného stavu. Žalovaný k uvedenému navyše podotkol, že vyjadrenia odborných lekárov ku kompenzáciám, prípadne k nárokom vyplývajúcim zo zák. č. 447/2008 Z.z. majú pre posúdenie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu len odporúčací charakter. Názor odborného lekára nie je pre príslušný orgán verejnej správy záväzný, pretože tento lekár nemusí poznať kritériá pre hodnotenie miery funkčnej poruchy a odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá oprávnenie posudzovať túto odkázanosť. Zdôraznil, že citovaný zákon zveril kompetencie posudzovať zdravotný stav, určovať mieru funkčnej poruchy, ako aj posúdiť odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 tohto zákona posudkovým lekárom príslušných orgánov. Úlohou posudkového lekára príslušného orgánu pri posudzovaní sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia posudzovanej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím nie je bez výhrad akceptovať návrhy odborných lekárov, ktoré sú v lekárskych nálezoch mnohokrát účelovo uvádzané na žiadosť pacientov, ale posudkový lekár má objektívne zhodnotiť celkový fyzický a psychický potenciál posudzovaného v súlade s legislatívne upravenými zásadami posudzovania pre daný účel. V prejednávanej veci posudková lekárka žalovaného zohľadnila všetky predložené aktuálne lekárske nálezy, ktoré objektívne funkčne popisovali zdravotný stav žalobcu a jeho stav zhodnotila tak, že nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá praktickú ani úplnú slepotu oboch očí, a preto nespĺňa podmienky pre vyhotovenie parkovacieho preukazu. Žalovaný uviedol, že nakoľko sa oproti predchádzajúcemu posúdeniu skutkový stav podstatne nezmenil a vo veci už bolo právoplatne rozhodnuté, považoval za dôvodné postupovať podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho

poriadku, preto rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bolo konanie vo veci žiadosti žalobcu o vydanie parkovacieho preukazu zastavené, potvrdil. Žalovaný napokon uviedol, že jeho rozhodnutie obsahuje všetky podstatné náležitosti, bol presne a úplne zistil skutočný stav veci a žalovaný vzal do úvahy dôvody odvolania, ako aj všetky podstatné okolnosti. Svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil, teda k porušeniu práva žalobcu na riadne a dôkladné odôvodnenie rozhodnutia nedošlo. V odôvodnení uviedol všetky dôkazy, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal, úvahy akými bol vedený pri hodnotení dôkazov, a preto subjektívne práva žalobcu neboli týmto rozhodnutím porušené.

8. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 21.07.2017 k vyjadreniu žalovaného namietal spochybnenie záverov lekárskych nálezov žalovaným. Označil za zarážajúce, že žalovaný hodnotí jeho chôdzu a lokomóciu na základe záujmov a aktivít odkazujúc na webovú stránku Mestského kynologického klubu v Brezne. Poukázal na to, že jeho záujem o šport by pri jeho hendikepe nemal byť vnímaný na jeho ujmu ale skôr ako plus. V tejto súvislosti poukázal na Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím. Zopakoval, že odborné lekárske správy preukazujú, že jeho zdravotný stav sa zhoršil, trpí paraparézu dolných končatín ťažkého stupňa, pričom jednu dolnú končatinu má amputovanú.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP po zistení, že nebol naplnený žiaden z dôvodov na nariadenie pojednávania ustanovený v § 107 ods. 1 SSP, rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP. Správny súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 12.10.2017 s tým, že rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14.11.2017 postupom podľa § 137 ods. 3 SSP.

10. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vzhľadom na to, že sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach a žalobcom je fyzická osoba, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP). Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu, pričom podľa ods. 2 cit. ustanovenia § 203 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

11. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

12. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

13. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

14. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

15. Podľa § 1 ods. 1, 2 zák. č. 447/2008 Z.z. v znení zák. č. 125/2016 Z.z. účinného do 31.12.2016 (ďalej len „zák. č. 447/2008 Z.z.“) (1) Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. 1)

(2) Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 2 ods. 1, 2, 3 a 4 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. 1a) Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu. 1) (2) Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama. (3) Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%. (4) Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.

17. Podľa § 5 písm. a) zák. č. 447/2008 Z.z. sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa kompenzujú v oblasti mobility a orientácie.

18. Podľa § 6 ods. 1, 2 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) V oblasti mobility a orientácie sa kompenzuje znížená pohybová schopnosť alebo znížená orientačná schopnosť. Účelom kompenzácie v tejto oblasti je zmierniť alebo prekonať znevýhodnenia v prístupe k veciam osobnej potreby a k stavbám podľa osobitného predpisu 9) a uľahčiť orientáciu a premiestňovanie sa. (2) Znížená pohybová schopnosť a znížená orientačná schopnosť je obmedzená schopnosť samostatne sa premiestňovať v dôsledku narušenia telesných funkcií, zmyslových funkcií alebo duševných funkcií.

19. Podľa § 10 ods. 1, 2 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Posudková činnosť na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť. (2) Posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu, sociálny pracovník príslušného orgánu a iní prizvaní odborníci najmä z oblasti stavebníctva, architektúry, ergoterapie a pomôcok.

20. Podľa § 11 ods. 1, 2, 3, 9, 10, 11, 13 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b) určovanie miery funkčnej poruchy, c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, e) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie, f) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6, g) posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu. 1) (2) Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu. (3) Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1.

(9) Posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. (10) Posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. (11) Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2. (13) Na účely parkovacieho preukazu lekársky posudok obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo či fyzická osoba má praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu.

21. Podľa § 12 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 3. (2) Ak má fyzická osoba viac funkčných porúch, miera funkčnej poruchy sa určí podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením. (3) Mieru funkčnej poruchy určenej podľa odsekov 1 a 2 možno zvýšiť o 10% s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie.

22. Podľa § 14 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.

23. Podľa § 15 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. na účely parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím sa vypracúva len lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 alebo § 11 ods. 15.

24. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 alebo má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán parkovací preukaz na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze.

25. Podľa § 53 ods. 1, 2 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 50) s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní 50) sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.

26. Podľa § 55 ods. 1, 7, 13 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Konanie o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, konanie o preukaze a konanie o parkovacom preukaze sa začína na základe žiadosti fyzickej osoby alebo na základe žiadosti rodiča maloletého dieťaťa alebo fyzickej osoby, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu. 51) Žiadosť podľa prvej vety sa podáva písomne alebo elektronickými prostriedkami podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Konanie

o odňatí peňažného príspevku na kompenzáciu, o odňatí a zastavení výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu, o zastavení výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu a o zvýšení alebo znížení jeho výšky, konanie o vrátení peňažného príspevku na kompenzáciu, konanie o odňatí a vrátení preukazu a konanie o odňatí a vrátení parkovacieho preukazu sa začína na podnet fyzickej osoby alebo na podnet orgánu, ktorý je príslušný rozhodovať o peňažnom príspevku na kompenzáciu, o preukaze a o parkovacom preukaze v prvom stupni. (7) Podkladom na rozhodnutie o parkovacom preukaze je lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 alebo podľa § 11 ods. 15 alebo komplexný posudok, ak bol vypracovaný. (13) Príslušný orgán doručí účastníkovi konania spolu s rozhodnutím aj komplexný posudok alebo lekársky posudok, ktoré sú podkladom tohto rozhodnutia. Pri peňažnom príspevku na opatrovanie doručí príslušný orgán účastníkovi konania rozhodnutie a fyzickej osobe, na ktorej opatrovanie účastník konania tento príspevok žiada, doručí komplexný posudok alebo lekársky posudok, ktoré sú podkladom tohto rozhodnutia.

27. Podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.

28. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

29. Podľa § 47 ods. 1, 3 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

30. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým konanie vo veci žiadosti žalobcu o vyhotovenie parkovacieho preukazu zastavil podľa § 30 ods. 1 písm. i/ Správneho poriadku a konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo.

31. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Z obsahu správnej žaloby súd zistil, že žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy. Žalobca vyjadril nesúhlas so zastavením konania vo veci jeho žiadosti o vyhotovenie parkovacieho preukazu. Namietal vyhodnotenie zistení posudkovou lekárkou žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy, ktoré zistenia sa týkali posúdenia jeho zdravotného stavu. Tvrdil, že došlo k podstatnej zmene jeho zdravotného stavu, a to počnúc amputáciou ľavého predkolenia v decembri 2014, od kedy je odkázaný na individuálnu dopravu osobným motorovým vozidlom. Zhoršujúci zdravotný stav dokladoval lekárskymi správami priloženými k podanej žiadosti. Parkovací preukaz žiadal vyhotoviť z dôvodu obmedzenej mobility, pretože s oporou prejde iba krátke úseky a podľa jeho názoru je odkázaný na individuálnu prepravu motorovým vozidlom. Zároveň namietal, že rozhodnutie je neodôvodnené, nezrozumiteľné a nie je mu zrejmé, na základe čoho dospeli orgány verejnej správy k záveru, že je schopný cestovať prostriedkami verejnej hromadnej dopravy.

32. Účelom úpravy právnych vzťahov pri posudzovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ŤZP je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ŤZP do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z.). Jedným z kompenzačných prostriedkov ŤZP je poskytnutie parkovacieho preukazu. Podľa § 17 cit. zákona príslušný orgán vyhotoví parkovací preukaz na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze fyzickej osobe s ŤZP, ktorá je odkázaná podľa posudku na individuálnu dopravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 alebo má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí. V posudzovanom prípade žalobca opakovane požiadal o vydanie parkovacieho preukazu potom, ako mu bola jeho predchádzajúca žiadosť o poskytnutie parkovacieho preukazu zamietnutá právoplatným rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy z 31.08.2015 s odôvodnením, že podľa lekárskeho posudku je síce fyzickou osobou s

ŤZP (miera funkčnej poruchy 60% pre stredne ťažkú paraparézu), avšak nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. V konaní o novej žiadosti doručenej prvostupňovému orgánu verejnej správy 12.08.2016 bola opätovne vykonaná lekárska posudková činnosť, výsledkom ktorej bol lekársky posudok prvostupňového orgánu verejnej správy z 12.09.2016, podľa ktorého bola opätovne miera funkčnej poruchy u žalobcu stanovená na 60% pre stredne ťažkú paraparézu, v dôsledku čoho sa žalobca považuje za fyzickú osobu s ŤZP, avšak podľa lekárskeho posudku je žalobca spôsobilý cestovať prostriedkami verejnej hromadnej dopravy. Posudková lekárka v lekárskom posudku konštatovala, že zdravotný stav žalobcu sa oproti predošlému prehodnoteniu nezmenil, a preto nebola doporučená kompenzácia vo forme vydania parkovacieho preukazu. Prvostupňový orgán verejnej správy následne vydal prvostupňové rozhodnutie, ktorým s poukazom na § 30 ods. 1 písm. i/ Správneho poriadku konanie zastavil. Rozhodnutie bolo odôvodnené poukazom na predchádzajúce právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy z 31.08.2015 v tej istej veci a poukazom na vyjadrenie posudkového lekára z 12.09.2016, ktorým bolo zhodnotené, že skutkový stav sa od uvedeného rozhodnutia podstatne nezmenil, žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí. Proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy žalobca podal odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na podanú žiadosť žalobcu z 05.08.2015, na závery lekárskeho posudku vydaného v predchádzajúcom konaní, výsledkom ktorého bolo zamietnutie žiadosti rozhodnutím z 31.08.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22.09.2015. Ďalej poukázal na opakovanú žiadosť žalobcu z 12.08.2016, na závery lekárskeho posudku vyhotoveného posudkovým lekárom prvostupňového orgánu verejnej správy dňa 12.09.2016, v dôsledku ktorého prvostupňový orgán verejnej správy zastavil konanie rozhodnutím z 26.09.2016. Následne v odôvodnení uviedol závery lekárskeho posudku vyhotoveného posudkovým lekárom žalovaného dňa 01.12.2016, podľa ktorého je žalobca fyzickou osobou s ŤZP s mierou funkčnej poruchy 60%, avšak nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nemá praktickú ani úplnú slepotu oboch očí a v ktorom sa konštatuje, že od posúdenia zdravotného stavu k 31.08.2015 je stav bez podstatnej zmeny. Žalovaný ďalej po citácii ust. § 30 ods. 1 písm. i/ Správneho poriadku v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že pri preskúmaní nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia, ktorým bolo konanie zastavené na základe podaného odvolania, nie je oprávnený skúmať, či účastník konania spĺňa hmotnoprávne podmienky pre priznanie práva, ale len to, či existuje dôvod pre zastavenie konania. Následne (úplne zhodne ako prvostupňový orgán verejnej správy) uviedol, že existuje dôvod na zastavenie konania, a to právoplatné rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy z 31.08.2015 v tej istej veci a vyjadrenie posudkového lekára žalovaného z 01.12.2016, ktorým bolo zhodnotené, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí, t.j. od právoplatného rozhodnutia v uvedenej veci nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu. Takéto odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ako i rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, nezodpovedá požiadavke riadneho odôvodnenia rozhodnutia.

33. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že požiadavka na riadne odôvodnenie rozhodnutia vyplýva z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ktoré je možné subsumovať pod právo na spravodlivý súdny proces. Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru je v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR i ESĽP aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Podľa konštantnej judikatúry ESĽP (napr. Garcia Ruiz vs. Španielsko, rozsudok z 21.01.1999) pre správne súdnictvo vyplýva záver, že na každý relevantný argument účastníka musí orgán verejnej správy primerane reagovať, tzn. vo svojom odôvodnení musí presvedčivým spôsobom ponúknuť účastníkovi konania odpoveď, či je jeho argument dôvodný a aký záver z toho pre konanie vyplýva. Rovnako aj na každý irelevantný argument musí orgán verejnej správy reagovať minimálnym spôsobom, tzn. stručne objasniť, prečo je argument nedôvodný. Problematikou týkajúcou sa povinnosti náležite odôvodniť rozhodnutie sa zaoberal vo svojej judikatúre aj Ústavný súd SR (napr. v Nálezoch sp. zn. I.ÚS 243/07, I.ÚS 114/08, III.ÚS 36/2010), v ktorých ústavný súd o.i. konštatoval, že „... jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je povinnosť súdov, ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a

svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pričom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Orgán štátnej moci je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia“. Obdobne najvyšší súd prostredníctvom svojej judikatúry vytýčil nasledujúcu definíciu minimálnych kritérií odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy: „... odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy ... musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu o splnení formálnej a materiálnej podmienky v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemernému adresátovi je daná možnosť z jemu predloženého odôvodnenia pochopiť, na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva vedúce k myšlienke obsiahnutnej vo výrokovej časti“. Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy nebude spĺňať uvedenú definíciu, potom je nepreskúmateľné, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nie je len také rozhodnutie, ktorému úplne chýba odôvodnenie, ale aj také, ktorého odôvodnenie nie je dostatočné a v ktorom chýbajú skutkové dôvody a úvahy, ktorými sa orgán verejnej správy k skutkovým záverom dopracoval a úvahy, ktorými ich právne vyhodnotil. Vychádzajúc z ust. § 46 a § 47 Správneho poriadku povinnosťou orgánu verejnej správy je rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z akých dôvodov, aby jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v konaní a aby odpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý bol predmetom príslušného administratívneho konania. Zároveň musí byť z odôvodnenia zrejmé, ako sa orgán verejnej správy vysporiadal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia, resp. ako sa odvolací orgán verejnej správy vysporiadal s odvolacími námietkami účastníka konania uvedenými v odvolaní. Vzhľadom na vyššie uvedené má správny súd za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného (ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy), je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

34. Tak prvostupňový orgán verejnej správy, ako aj žalovaný, ktorý potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o zastavení konania, odôvodnili svoje rozhodnutia úplne zhodne tým, že „... existuje právny dôvod na zastavenie konania a to právoplatné rozhodnutie Úradu č. BR1/ OPPNKŤZPAPČ/SOC/2015/18249-0003 zo dňa 31.08.2015 v tej istej veci a vyjadrenie posudkového lekára zo dňa 12.09.2016, ktorým bolo zhodnotené, že skutkový stav sa od uvedeného rozhodnutia podstatne nezmenil, menovaný nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí“ (odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy), resp. „... vyjadrenie posudkového lekára ústredia zo dňa 01.12.2016, ktorým bolo zhodnotené, že účastník konania naďalej nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí, t.j. od právoplatného rozhodnutia uvedenej veci nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu“.

35. Nezodpovedá požiadavke riadneho odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy také odôvodnenie, v ktorom orgán verejnej správy len odkáže na závery prijaté posudkovým lekárom prvostupňového orgánu verejnej správy , resp. žalovaného a na ich základe vysloví záver, že bolo dôvodné konanie zastaviť, resp. že bolo dôvodné rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdiť bez toho, aby bola v odôvodnení uvedená úvaha, na základe ktorej orgán verejnej správy dospel k záveru, že skutkový stav sa podstatne nezmenil, resp. bez toho, aby boli v odôvodnení uvedené konkrétne skutočnosti, na základe ktorých orgán verejnej správy dospel k záveru, že nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu. V tejto súvislosti navyše správny súd považuje za potrebné upozorniť na to, že vo vyjadrení posudkových lekárov v lekárskych posudkoch sa uvádza, že nedošlo k zmene zdravotného stavu. Predpokladom pre vydanie rozhodnutia o zastavení konania podľa § 30 ods. 1 písm. i/ Správneho poriadku však bolo (okrem existencie právoplatného rozhodnutia v tej istej veci, ktorá skutočnosť nebola v konaní sporná) zistenie takých skutočností, z ktorých by bolo zrejmé, že skutkový stav sa podstatne nezmenil. Nepostačuje ani, ak orgány verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodnili len tým, že posudkový lekár v lekárskom posudku nenavrhol kompenzáciu, resp. že uviedol, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Práve orgán verejnej správy je tým subjektom, ktorý je povinný v odôvodnení rozhodnutia vyhodnotiť zistené skutočnosti (vrátane podkladov pre rozhodnutie, ktorými sú o.i. lekárske posudky), a to z hľadiska splnenia podmienok stanovených v § 14 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z.

36. Z hľadiska presvedčivosti a preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy je ďalej podstatné porovnanie (komparácia) skutkových okolností existujúcich v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia orgánu verejnej správy (z 31.08.2015) so skutkovými okolnosťami zistenými v preskúmavanom konaní (konanie o novej žiadosti žalobcu). Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ani prvostupňového orgánu verejnej správy však takéto porovnanie (komparáciu) neobsahujú. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pre vydanie rozhodnutia podľa § 30 ods. 1 písm. i/ Správneho poriadku je rozhodné, či ku podstatnej zmene skutkového stavu došlo alebo nedošlo v čase od vydania predchádzajúceho (právoplatného) rozhodnutia v tej istej veci. Pre rozhodnutie v predmetnej veci teda nie je podstatné, že u žalobcu došlo k zmene jeho zdravotného stavu v r. 2014 (po amputácii), ako sa mylne domnieva žalobca.

37. Zo žaloby (i z odvolania) vyplýva, že žalobca neporozumel, resp. nie je mu zrejmé, prečo bolo konanie zastavené a z akého dôvodu mu nebolo vydané rozhodnutie o vydaní parkovacieho preukazu, keď z lekárskych nálezov (najmä z nálezu neurologičky), ktoré predložil k žiadosti, vyplýva určitá diagnóza a určité jeho obmedzenia v oblasti mobility a nie je mu ani zrejmé, na základe čoho prvostupňový orgán verejnej správy i žalovaný dospeli k záveru, že žalobca je schopný cestovať prostriedkami verejnej hromadnej dopravy (a to aj v zime), nastúpiť do nich, vystúpiť z nich a zvládnuť jazdu v týchto dopravných prostriedkoch tak, aby bola zachovaná jeho ľudská dôstojnosť. Argumentoval, že z lekárskych správ okrem určenia diagnózy „ťažká paraparéza“ dolnej končatiny s trvalým obmedzením chôdze a lokomócie vyplýva, že má obmedzenú mobilitu a s oporou prejde len krátke úseky. Je nutné prisvedčiť žalobcovi, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ani z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je možné zistiť odpovede na tieto otázky. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ani prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je v tomto smere riadne odôvodnené.

38. Pokiaľ žalobca namietal, že nebol predvolaný na osobný pohovor s posudkovou lekárkou prvostupňového orgánu verejnej správy a posudková lekárka vyhotovila lekársky posudok bez jeho vyšetrenia, správny súd uvádza, že pri výkone posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálnych lekárskych nálezov. Z ust. § 11 ods. 9 zák. č. 447/2008 Z.z. vyplýva, že posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykonáva posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. Posudkový lekár má povinnosť pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu len v prípade, ak o to fyzická osoba písomne požiada. Z administratívneho spisu nevyplýva (a žalobca to ani netvrdil), že by počas prvostupňového konania (do vydania prvostupňového rozhodnutia) písomne požiadal o posúdenie jeho zdravotného stavu za jeho prítomnosti. Urobil tak až v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol posudkovou lekárkou prvostupňového orgánu verejnej správy osobne vyšetrený a táto následne vyhotovila Lekársky posudok zo dňa 10.10.2016. Z predmetného lekárskeho posudku vyplýva, že po vyšetrení bolo konštatované a žalobcovi vysvetlené, že u neho nejde o ťažkú paraparézu dolnej končatiny, ale o akrálnu parézu nohy vpravo. V lekárskom posudku sa uvádza, že o tom, že nejde o paraparézu svedčí aj nález neurológa, ktorý síce paraparézu v závere uvádza, ale podľa popisu v náleze nejde o paraparézu ťažkého stupňa. Z lekárskeho posudku vyhotoveného v odvolacom konaní posudkovým lekárom žalovaného vyplýva, že miera funkčnej poruchy u žalobcu je 60 %, pričom rozhodujúcim ochorením je stav po polytraume v r. 2002 s pretrvávajúcou paraparézou dolnej končatiny, stav po amputácii ľavej dolnej končatiny v predkolení po komplikovanom hojení zlomeniny členku. Podľa záveru lekárskeho posudku žalobca nespĺňa § 14 ods. 6 a/, b/, c/, nie je odkázaný na prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá praktickú alebo úplnú slepotu. Z uvedeného je zrejmé, že existuje rozpor medzi lekárskym nálezom neurologičky, ktorá konštatuje v závere paraparézu dolnej končatiny po úraze v r. 2002 a zároveň u žalobcu konštatuje výrazné obmedzenie mobility, chôdzu len za opory, na kratšie úseky a medzi závermi posudkových lekárov prvostupňového i druhostupňového orgánu verejnej správy, podľa ktorých žalobca nespĺňa podmienky podľa § 14 ods. 6 písm. a/, b/, c/ zák. č. 447/2008 Z.z. Na tieto existujúce rozpory žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia nijako nereaguje. Žalovaný napokon napriek tomu, že v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol odvolacie námietky žalobcu, na tieto nijako v odôvodnení nereagoval, nevysporiadal sa s nimi. Najmä sa nevysporiadal s námietkou žalobcu vo vzťahu k absencii posúdenia schopnosti žalobcu premiestniť sa, nastúpiť a vystúpiť z prostriedku verejnej hromadnej dopravy a zvládnuť v ňom jazdu tak, aby jeho ľudská dôstojnosť zostala zachovaná; nevysporiadal sa so žalobcom

namietaným nesprávnym vyhodnotením predložených odborných nálezov a ani s námietkou, že z prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, na základe čoho orgán verejnej správy dospel k záveru, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu a napokon ani s námietkou, že u žalobcu došlo k zmene zdravotného stavu. V tejto súvislosti je potrebné opätovne poukázať na to, že púhy odkaz na „vyjadrenie posudkového lekára“ bez jeho vyhodnotenia orgánom verejnej správy na riadne odôvodnenie rozhodnutia nepostačuje.

39. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy) dospel správny súd k záveru, že sú dané dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Orgány verejnej správy v ďalšom konaní opätovne posúdia žiadosť žalobcu z hľadiska splnenia podmienok na vydanie parkovacieho preukazu v zmysle kritérií stanovených v § 17 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z., opätovne vo veci rozhodnú a svoje rozhodnutia odôvodnia tak, aby tieto spĺňali kritériá stanovené v § 46 a § 47 Správneho poriadku.

40. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, však v konaní pred správnym súdom nevznikli žiadne trovy, a preto o náhrade trov konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde Banská Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.