Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_64Ek-105-2017.pdf
PDF · 75.4 KB
Case nature
Subarea
64Ek/105/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného I. I. F. s.r.o., C.: XX XXX XXX, so sídlom XXX XX V., Z. č. 4, právne zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, C.: XX XXX XXX, so sídlom XXX XX V. V., L. M. č. 7, proti povinnej U. V., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX X. M., B. č. 3, v konaní o vymoženie 256,31,-EUR s prísl., rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 64Ek/105/2017 zo dňa 17. októbra 2017, takto
rozhodol:
Sudca sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 64Ek/105/2017 zo dňa 17. októbra 2017 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného, podaného prostredníctvom súdneho exekútora JUDr. Romana Fogtu, so sídlom XXX XX V., P. č. 6, doručeného súdu dňa 7.9.2017 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Platobný rozkaz Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 3Csp/86/2017, zo dňa 6.4.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 4.5.2017.
2. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica, po posúdení návrhu, uznesením sp. zn. 64Ek/105/2017 zo dňa 17.10.2017, sčasti týkajúcej sa vymoženia trov právneho zastúpenia vo výške 23,56,-EUR zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z dôvodu rozporu návrhu na vykonanie exekúcie s Exekučným poriadkom v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku.
3. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade je pri náhrade trov právneho zastúpenia nutné uplatniť ustanovenie § 13a os. 2 písm. c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., v zmysle ktorého má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za jeden polovičný úkon právnej služby (nie dva) a to prípravu a prevzatie zastúpenia z dôvodu, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný prostredníctvom súdneho exekútora. Ďalej vyšší súdny úradník uviedol, že ak by súd priznal oprávnenému aj náhradu trov právneho zástupcu za úkon spočívajúci v podaní návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý však súdu podal súdny exekútor (nie právny zástupca), došlo by tým k duplicitnému odmeneniu dvoch rôznych subjektov za vykonanie „de facto“ jedného a toho istého úkonu na ťarchu povinného. Vyšší súdny úradník mal za to, že právny zástupca uvedený právny úkon nevykonal, keďže samotný návrh, ako aj jednotlivé prílohy k nemu sú nespochybniteľne podpísane platným elektronickým podpisom súdneho exekútora, ktorý návrh na vykonanie exekúcie aj podal. Súd tým mal zároveň preukázané to, že návrh na vykonanie exekúcie nebol podaný právnym zástupcom oprávneného, a preto náhradu trov oprávneného za trovy právneho zástupcu za úkon právnej služby - podanie návrhu na vykonanie exekúcie nepriznal a považoval ho za neúčelne vynaložený. Vyšší súdny úradník mal za to, že oprávnený má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby vo výške 10,79,-EUR, za jeden režijný paušál vo výške 8,84,-EUR a k tomu prislúchajúcu DPH. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto vyšší súdny úradník konštatoval, že ak si oprávnený uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie v sume spolu 85,34,-EUR, jeho nárok je dôvodný iba vo výške 61,78,-EUR (za
súdny poplatok vo výške 16,50,-EUR, odmenu súdneho exekútora za spísanie návrhu vo výške 21,72,- EUR /vrátane DPH/ a trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní v sume 23,56,-EUR /vrátane DPH/) a v prevyšujúcej časti 23,56,-EUR jeho návrh zamietol.
4. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo doručené súdnemu exekútorovi prostredníctvom ktorého bol podaný návrh na vykonanie exekúcie dňa 17.10.2017, podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu dňa 31.10.2017 (podaním na poštovú prepravu), teda v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť. Oprávnený podanú sťažnosť odôvodnil tým, že vyšší súdny úradník nevysvetlil, s ktorým ustanovením Exekučného poriadku je návrh na vykonanie exekúcie nesúladný, keďže trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov. Ďalej oprávnený uviedol, že skutočnosť, že za úkon spísanie návrhu na vykonanie exekúcie si odmenu uplatnil jeho právny zástupca aj súdny exekútor je v súlade s Exekučným poriadkom, nakoľko to vyplýva zo spôsobu podania návrhu, pričom súdny exekútor bol iba prostriedkom na podanie návrhu a v skutočnosti fakticky návrh podal právny zástupca tým, že všetky listiny aj obsah návrhu nadiktoval súdnemu exekútorovi jeho právny zástupca, ktorý bol osobne prítomný a plne súčinný pri súdnom exekútorovi pri vypracovaní návrhu na vykonanie exekúcie. V ďalšom uviedol, že súd si nesprávne stotožňuje odmenu súdneho exekútora a trovy právneho zastúpenia, napriek tomu, že ide o diametrálne odlišný nárok dvoch odlišných subjektov, ktoré obidva znáša on ako oprávnený, ktorý aj počas celej exekúcie nesie riziko, že trovy, ktoré vynaložil pri podaní návrhu, môže znášať sám. Súd mu tak svojím postupom znemožnil možnosť vymoženia časti jeho výdavkov od povinného v prípade úspešnej exekúcie, ktorú zapríčinil sám povinný tým že nesplnil povinnosť uloženú mu právoplatným súdnym rozhodnutím. Vzhľadom na uvedené oprávnený žiadal, aby bolo napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka zrušené.
5. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
8. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
9. Po preskúmaní veci sa sudca stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.
10. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 8. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného poukazuje v súvislosti s úkonom právnej služby, ktorý je predmetom sťažnosti oprávneného, ktorým je „návrh na začatie konania v zmysle § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.“, že v zmysle ustanovení § 199a ods. 1, § 199d a § 199e Exekučného poriadku, je nepochybné, že trovami oprávneného sú aj výdavky na trovy súvisiace s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V prípade ak je zástupcom oprávneného advokát, jeho odmena sa nahrádza podľa ustanovení vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Do začatia exekúcie (čo je štádium exekučného konania aj v prejednávanej veci) má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
11. V danom prípade sa pri výpočte odmeny advokáta aplikuje § 13a ods. 2 písm. c) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. a do úvahy prichádzajú úkony právnej služby spočívajúce v prevzatí a príprave zastúpenia, ktorého náhradu súd oprávnenému nezamietol a návrh na začatie konania, ktorý je predmetom sťažnosti oprávneného. V tejto súvislosti, je potrebné zdôrazniť, že exekučné konanie vedené pred Okresným
súdom Banská Bystrica, začaté od 01.04.2017 je špecifické v tom, že ide o výlučne elektronické konanie a vzťahujú sa naň nielen ustanovenia Exekučného poriadku, ale aj ustanovenia zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente. Exekučný poriadok v ustanovení § 48 ods. 7 výslovne uvádza, že návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada. Ak teda v podanej sťažnosti oprávnený tvrdí, že návrh na vykonanie exekúcie podal fakticky jeho právny zástupca tým, že listiny aj obsah návrhu nadiktoval súdnemu exekútorovi, potom takáto činnosť advokáta nie je úkonom právnej služby spočívajúcej v podaní návrhu, ale iba formou administratívnej činnosti (diktovania návrhu), a nie je ani podaním návrhu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára do elektronickej schránky súdu.
12. Vzhľadom na uvedené a s poukazom na znenie § 9 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., v zmysle ktorého patrí advokátovi odmena podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré vo veci vykonal a ktoré sú uvedené v § 13a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. súd má za to, že úkon právnej služby, ktorý urobil advokát oprávneného a to úkon právnej služby uplatnený v zmysle § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. , t.j. „návrh na začatie konania ak ide o výkon rozhodnutia“, nebol zo strany advokáta voči súdu vykonaný. Návrh na vykonanie exekúcie nebol súdu advokátom podaný ani advokátom autorizovaný. Advokát vykonal činnosť súvisiacu s podaním návrhu iba voči súdnemu exekútorovi, t.j. bez právnych účinkov, ktoré sú s návrhom na začatie exekučného konania spojené. Úkon podania návrhu na súd urobil s právnymi účinkami vo vzťahu k súdu (t.j. podal ho a autorizoval ho v súlade s § 48 ods. 7 EP) iba súdny exekútor, ktorému zaň prináleží odmena a náhrady, ktorú si oprávnený uplatnil v návrhu na vykonanie exekúcie a ktorú súd oprávnenému nezamietol. Právne neúčinný úkon právnej služby, resp. administratívna činnosť spočívajúca v nadiktovaní a poskytnutí súčinnosti exekútorovi pri podaní návrhu, považuje súd zo strany oprávneného za neúčelne vynaložený výdavok v rozpore s § 199a Exekučného poriadku a § 199d ods. 1 Exekučného poriadku a oprávnenému nevzniká právo na jeho náhradu voči povinnému. Aj napriek tomu, že je pravdou, že začatie exekučného konania zavinil povinný tým, že dobrovoľne nesplnil povinnosť, ktorá mu bola uložená vykonateľným súdnym rozhodnutím, pričom hlavným cieľom exekúcie je nútený výkon exekučného titulu, nemožno povinného zaťažiť náhradou neúčelne vynaložených trov oprávneného v súvislosti so začatím exekučného konania vedeného voči nemu.
13. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustné odvolanie.