Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_28P-153-2021.pdf
PDF · 90.86 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/153/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľa A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, právne zast. JUDr. Vladimírom Mačíkom, advokátom so sídlom Prešov, Slovenská 69, proti manželke navrhovateľa C. B., D., E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, G. A., H. X, právne zast. JUDr. Dášou Komkovou, advokátkou so sídlom Prešov, Hlavná 27, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. I. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov takto
rozhodol:
r o z v á d z a manželstvo účastníkov A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., E. F., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 20.08.2016 a zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Prešov, zv. XX, roč. XXXX, str. XXX, pod por. č. XXX,
na čas po rozvode z v e r u j e mal. I. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach,
o b a j a r o d i č i a sú oprávnení a povinní mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok,
otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. I. sumou 100,- Eur mesačne a mal. C. sumou 80,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku opakovane do budúcna,
u p r a v u j e styk otca s mal. I. tak, že
otec je oprávnený stretávať sa s mal. I. v čase dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku v časti úpravy styku s mal. I. každú párnu sobotu od 09:00 hod. do 18:00 hod. a každú párnu nedeľu od 09:00 hod. do 14:00 hod., každú nepárnu stredu a piatok od 14:00 hod. do 18:00 hod. a po dvoch mesiacoch od právoplatnosti tohto rozsudku v časti úpravy styku s mal. I., každý párny víkend od piatka od 14:00 hod. do nedele do 18:00 hod., každú nepárnu stredu a piatok od 14:00 hod. do 18:00 hod. a to tak, že
otec prevezme mal. I. v určený čas v mieste bydliska matky a na tom istom mieste ju v určený čas vráti,
matka je povinná mal. I. sa styk s otcom riadne pripraviť,
u p r a v u j e styk otca s mal. C. tak, že
otec je oprávnený stretávať sa s mal. C. v čase štyroch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku v časti úpravy styku s mal. C. každú párnu stredu od 14:00 hod. do 15:30 hod., každý párny piatok od 12:00 hod. do 14:00 hod. a po štyroch mesiacoch od právoplatnosti tohto rozsudku v časti úpravy styku s mal. C. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. C. každú párnu stredu od 14:00 hod. do 15:30 hod. a každú párnu nedeľu od 14:00 hod. do 18:00 hod. tak, že
otec prevezme mal. C. v určený čas v mieste bydliska matky a na tom istom mieste ju v určený čas vráti,
matka je povinná mal. C. na styk s otcom riadne pripraviť,
v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a,
žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 29.07.2021 domáhal rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k mal. deťom.
Manželka navrhovateľa s návrhom súhlasila.
Rodičia mali problém dohodnúť sa o úprave práv a povinností k mal. deťom.
Kolízny opatrovník navrhoval zveriť mal. deti do starostlivosti matky, upraviť styk a určiť výživné podľa zárobkových možností a schopností otca.
Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo v roku 2016. Z manželstva pochádzajú dve mal. deti – I. B., nar. XXXX a C. B., nar. XXXX.
Navrhovateľ potvrdil, že žil s manželkou 10 rokov, 7 rokov z toho to bolo v Írsku. Keď sa vrátili na Slovensko, zobrali sa, následne manželka otehotnela skrze umelého oplodnenia. Problém podľa navrhovateľa nastal v manželstve, keď si kúpili dom, že ho budú rekonštruovať. Začali bývať v rodinnom dome svokry, ktorá do ich života zasahovala. Z toho vznikali veľké konflikty, z konfliktov boli aj trestné oznámenia.
Manželka navrhovateľa tvrdila, že ich spolužitie bolo od počiatku problematické, manžel je dominantný, považovala ho však za najlepšieho na svete, nebránila si vlastnú integritu, hoci ju ponižoval. Verila však tomu vzťahu, bola aj na umelom oplodnení, narodila sa dcéra. Kúpili si dom v A., ktorý opravovali, jej matka im bola nápomocná. Kvôli tomu domu sa však dostali všetci pod tlak, boli nervózni. Manželka navrhovateľa tvrdila, že keď sa jej narodilo dieťa, považovala správanie manžela voči sebe ako problematické, začala sa na to pozerať optikou, či sa na toto má dívať dieťa. Od decembra 2020 spolu nežijú, pretože nastal konflikt a incident, ktorý narušil ich vzťahy. Pokúšali sa ešte nejakým spôsobom dať dokopy, ale nešlo to. Bolo to v čase, keď bola manželka tehotná s druhou dcérou, tiež z umelého oplodnenia. Od vtedy navrhovateľ tvrdil, že je odstrihnutý aj od detí, mal problémy sa k nim dostať. Samotné manželstvo už nemá šancu na obnovu spolužitia, a to potvrdila aj manželka navrhovateľa.
Rodičia v rámci interdisciplinárnej praxe boli prvý krát na stretnutí v októbri 2021, kde sa dohodli neformálne na stretávaní sa mal. I. s otcom. Zároveň sa dohodli na výžive vo výške 100,- a 60,- Eur. Rodičia následne absolvovali Referát poradensko-psychologických služieb, kde absolvovali stretnutia s psychológom. Odborné poradenstvo však neprinieslo želaný efekt, názory rodičov sú diametrálne odlišné. Celé následné obdobie medzi rodičmi bolo veľmi turbulentné, rodičia sa nevedeli dohodnúť na stretávaní sa otca s mal. deťmi – s I. ako aj s mal. C., ktorá má len zopár mesiacov. Otec sa chcel stretávať s C. bez prítomnosti matky.
Navrhovateľ je príslušníkom J. K., ale keďže je trestne stíhaný, je postavený mimo službu od apríla 2021, z tohto dôvodu má len 50% platu, teda 540,- Eur. Trestné stíhanie sa týka incidentu z decembra 2020 a napadnutia svokry. Trestné konanie nie je skončené. Otec súhlasil s tým, aby deti boli zverené matke, čo sa týka stretávania, chce sa stretávať jednak so staršou I., pričom štyri mesiace ju nevidel. Potom sa
na interdisciplinárnom stretnutí dohodli, ale nefungovalo to, avšak teraz to už funguje, majú pár hodín. Chcel by, aby I. u neho prespala.
Matka je momentálne na rodičovskom, jej príjem je 470,- Eur + manžel jej platí výživné 100,- a 60,- Eur, býva u matky. Čo sa týka stretávania, manžel zo začiatku nejavil záujem, podľa nej bola tá situácia veľmi vyhrotená, staršia dcéra otca odmietala. Bojí sa toho, ako sa vec bude vyvíjať, deti sú veľmi malé.
Na poslednom pojednávaní v máji 2022, rodičia potvrdili, že došlo medzi otcom a mal. I. k prehĺbeniu vzťahu, že styk prebieha na základe vydaného neodkladného opatrenia, bez prítomnosti matky a v podstate je bezproblémový. Problém je vtedy, keď je matka prítomná. Matka však uviedla, že keď sa mal. I. vráti od otca, je psychicky zaťažená.
Kolízny opatrovník uviedol, že obaja rodičia majú rodičovské kompetencie, aj keď podmienky u otca nie sú úplne top, nie je to dôvod, prečo by sa deti s otcom stretávať nemali. Problémom je, že si rodičia nevychádzajú v ústrety.
Na záver sa účastníci jednoznačne zhodli v tom, že nechcú v manželstve pokračovať a vidia dôvod na rozvod manželstva. Navrhovateľ navrhoval výživné vo výške 100,- a 60,- Eur, s poukazom na terajší príjem otca. Matka navrhovala výživné 150,- a 100,- Eur.
Ohľadne stretávania sa, sa rodičia nevedeli plne zhodnúť. Matka navrhovala aj znalecký posudok, keďže mal. I. je pod psychickým tlakom.
Súd zamietol návrhy na doplnenie dokazovania ohľadne znaleckého posudku z dôvodu, že znalecký posudok nie je relevantný. Rodičovské kompetencie v podstate sú preukázané na obidvoch stranách. Rodičia absolvovali aj poradňu na Referáte poradensko-psychologických služieb. Problémom nie sú jednotlivé rodičovské kompetencie rodičov, ale ich konflikt a nemožnosť dohodnúť sa. V tomto by znalecký posudok rodičom nepomohol, predĺžil by konanie a zaťažil by rodičov a najmä mal. deti predlžovaním stavu v nerozhodnutej veci. Obavy matky, to, že mal. I. je pod tlakom sú prirodzené a je úplne prirodzené, že dieťa, ktorému sa rodičia rozvádzajú, nesie na sebe psychický tlak. Súd v tejto súvislosti vyzýva rodičov k tomu a upozorňuje ich, že tento tlak na mal. deti zmiernia jedine oni, nikto z vonku, a to najmä tým, že budú medzi sebou bezkonfliktne vychádzať, budú ústretoví a nebudú zaťažovať ani podprahovo svoje deti rodičovským konfliktom.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Na základe vykonaného dokazovania ohľadne rozvodu manželstva mal súd za preukázané, že sú splnené hmotnoprávne podmienky v zmysle Zákona o rodine. Rodičia už viac ako rok nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, nevychovávajú spoločne deti a ich vzťah je zaťažený silným konfliktom. Obaja vylúčili možnosť ďalšieho spolužitia, a preto súd má za to, že bol dôvod manželstvo rozviesť, čo aj urobil.
Mal. I. a mal. C. zveril do starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje o nich plnú starostlivosť.
V časti vyživovacej povinnosti, súd vychádzal z vykonaného dokazovania. Nemôže sa súd stotožniť s tvrdeniami matky, že príjem otca je hypoteticky vyšší ako reálne niekoľko mesiacov už je. Otec dosahuje len 50% príjmu a je otázne, akým spôsobom sa bude jeho zamestnanie v Ozbrojených silách SR naďalej vyvíjať. Súd chce v tejto súvislosti zvýrazniť to, že práve kvôli trestnému oznámeniu, ktoré podala rodina matky, je otec postavený mimo službu. V tejto súvislosti nespochybňuje právo podávať trestné oznámenia, každé takéto oznámenie však nesie so sebou množstvo ďalších následkov, okrem iného aj to, že otec poberá len 50% zo mzdy a je možné, že o toto zamestnanie príde. Súd teda vychádzal relevantne z preukázaného príjmu, vyše 500,- Eur, od ktorého odvíjal možnosti otca platiť v súčasnej dobe výživné. Zároveň súd poukazuje na nízky vek mal. detí a na to, že nemá matka s nimi také zvýšené výdavky, ktoré by odôvodňovali úvahu o vyššom výživnom. Zároveň súd v tejto súvislosti výživného poukazuje na to, že ak sa zmenia pomery na strane mal. detí, resp. na strane otca, čo je v budúcnosti možné, bude to dôvod opätovne sa k prehodnoteniu vyživovacej povinnosti vrátiť.
Otec má rodičovské kompetencie stretávať sa s mal. deťmi, a to stretávanie už počas priebehu konania bolo upravené neodkladným opatrením a prebieha aj na základe neformálnej dohody v zmysle interdisciplinárnej praxe. Súd upravil styk s oboma mal. deťmi jednotlivo, najmä vzhľadom k nízkemu veku mal. C.. Čo sa týka mal. I., upravil styk otca s maloletou v dvoch etapách. V prvej etape počas
párneho víkendu v dni sobotu a nedeľu a počas nepárneho týždňa v stredu a v piatok. Po dvoch mesiacoch od právoplatnosti tohto rozsudku, však upravil styk otca s mal. I. štandardne na celý párny víkend od piatka od 14:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a v nepárny týždeň počas týždňa na 4 hodiny v stredu a v piatok. Takto upravený styk v dvoch etapách, umožní získať mal. I. pevnejšiu väzbu na otca počas ktorej môže byť aj maloletá pripravovaná na to, že bude potom u otca spať. Takto upravený styk je len rámcový a štandardný, ale zároveň umožňujúci otcovi rozvíjať svoj vzťah s mal. I..
Mal. C. v čase rozhodovania súdu nemá ešte ani jeden rok, nezažila úplnú rodinu, a teda otca v nej. Úprava styku s tak malým dieťaťom je o to problematickejšia, súd však upravil styk s mal. C. taktiež v dvoch etapách, ale prvú etapu považoval za dôležité upraviť na dlhšie obdobie, preto prvé štyri mesiace 1,5 hodiny a 2 hodiny a po štyroch mesiacoch od právoplatnosti rozsudku v stredu 1,5 hodiny a v párnu nedeľu od 14:00 hod. do 18:00 hod., všetko bez prítomnosti matky. Súd tu chce poukázať, že tie časy sú veľmi krátke a budú znamenať aj veľké nasadenie zo strany otca, aby si získal tak malé dieťa, ako je jeho dcéra C.. Po štyroch mesiacoch súd upravil širší styk od 14:00 hod. do 18:00 hod., teda na štyri hodiny, a to v čase, keď by s otcom bola aj mal. I.. Práve I. môže byť kľúčom k stretávaniu sa aj mal. Janky s otcom, keďže I. je známa a vzťahová osoba ako súrodenec, ktorý je s C. každý deň.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Prešov na Krajský súd v Prešove, v piatich vyhotoveniach. Podľa § 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).