Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Csp/121/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobkyne: V. W., W.. XX. R. XXXX, C. M. XXX/XX, H. L., proti žalovaným: 1. Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, Tomášikova 48, Bratislava, zastúpenej splnomocnenkyňou: AK JUDr. Hic, s.r.o., advokátska kancelária, Martin, 2. DUPOS dražobná, spol. s r. o., IČO: 36 233 935, Tamaškovičova 17/2742, Trnava, zastúpenej splnomocnenkyňou: PETKOV & Co s.r.o., advokátska kancelária, 3. M. Q., W.. XX. L. XXXX, H.Á. L. XXXX, zastúpenej splnomocnencom: JUDr. Ernest Csonga, advokát, Dunajská Streda, o neplatnosť dobrovoľnej dražby, takto

rozhodol:

I. Zamieta sa žaloba o určenie, že je neplatná dobrovoľná dražba konaná 6. februára 2017, ktorej predmetom bol byt č. XX na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX v kat. území H. L. s prislúchajúcim podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a ktorej priebeh je osvedčený notárskou zápisnicou JUDr. Petra Opatovského, notára v Trnave, č. N 143/2017. II. Žalovaným v 1., 2. a 3. rade sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou došlou súdu 28. apríla 2017 domáhala vyslovenia neplatnosti dobrovoľnej dražby označenej vo výroku. V žalobe predniesla, že táto dražba sa uskutočnila 6. februára 2017 a vydražiteľom draženej nehnuteľnosti sa stala žalovaná v 3. rade za cenu 21.200 €. Ďalej v žalobe predniesla, že pri dražbe boli porušené ustanovenia § 11 ods. 1 a ods. 4 a ods. 5, § 12 ods. 1, ods. 2, ods. 4, § 16 ods. 2, ods. 3 a ods. 6, ako aj § 17 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. K porušeniu § 12 ods. 1 cit. zákona žalobkyňa bližšie predniesla, že cena dosiahnutí vydražením nezodpovedá ani 2/3 hodnoty za ktorú sa podobné byty predávajú v súčasnosti. Vydražený byt sa pritom v ponuke realitných kancelárií objavil už pár dní po dražbe za cenu 31.500 €. Podľa žalobkyne žalovaná v 2. rade nezaistila ohodnotenie predmetu dražby riadnym spôsobom keďže znalec pri vypracovaní znaleckého posudku postupoval v rozpore s § 16 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, prekladateľoch a tlmočníkoch.

2. Žalovaná v 1. rade žiadala najskôr odstrániť nedostatok podmienok konania, pri meritórnom prejednaní potom žalobu zamietnuť. Namietla, že žalobkyňa si nesplnila svoju povinnosť tvrdenia, resp. riadneho pravdivého a úplného opísania rozhodujúcich skutočností a pripojenia dôkazov na ich preukázanie. Jej skutkové tvrdenia v žalobe považovala za neúplné, žalobkyňa riadne ani neoznačila dôkazy a nepripojila k žalobe tie, ktorých povaha to pripúšťa. Namietla tiež, že žalobkyňa netvrdí a nepreukazuje svoju vecnú legitimáciu, teda jasne netvrdí, akým spôsobom bola dotknutá na svojich právach. Osobitne žalovaná v 1. rade namietla, že nekonkretizované sú námietky poručenia § 11 ods. 1, 4 a 5 zákona č. 527/2002 Z. z. Pri námietke porušenia § 12 ods. 1 cit. zákona žalovaná v 1. rade poukázala na to, že prípadné porušenie povinnosti znalca pri vypracovaní znaleckého posudku je porušením povinnosti podľa iného predpisu nie podľa zákona č. 527/2002 Z. z. a nie je spôsobilým dôvodom neplatnosti dražby. Dražobník je povinný len zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby, nie

je povinný ho vykonať, čo si dražobník splnil tým, že poveril touto činnosťou znalkyňu. Aj keby však skutočne bola cena určená znalkyňou nesprávne, nemá to vplyv na platnosť dražby. Konečne žalovaná v 1. rade namietla, že žalobkyňa nevyužila možnosť nazrieť do písomností súvisiacich s dražbou a nepreukázala tak ňou tvrdené porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách.

3. Žalovaná v 2. rade takisto namietla neunesenie bremena tvrdenia zo strany žalobkyne a žiadala žalobu zamietnuť. V podstate v zhode so žalovanou v 1. rade namietla, že žalobkyňa nevymedzuje porušenia zákona o dobrovoľných dražbách konkrétnymi skutkovými okolnosťami. Ďalej nepreukazuje, že takéto porušenie má vplyv na jej práva. Tým porušila svoju povinnosť z článku 8 základných princípov a § 150 ods. 1 C. s. p.. Ďalšie námietky neplatnosti dražby žalobkyňa po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty nemôže namietať. K jednotlivým žalobkyňou vzneseným námietkam žalovaná v 2. rade uviedla, že si splnila povinnosť z § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, keď poverila znalca ohodnotením predmetu dražby. Pokiaľ by aj znalec určil nesprávnu hodnotu predmetu dražby, žalobkyňa má právo domáhať sa svojich peňažných nárokov cestou náhrady škody. K ďalším tvrdeným porušeniam sa žalovaná v 2. rade nevyjadrila, keďže ich považovala za skutkovo nekonkretizované.

4. Žalovaná v 3. rade takisto namietla, že žalobkyňa nekonkretizuje tvrdené porušenia, a v tomto smere sa pripojila k vyjadreniu žalovanej v 2. rade. K otázke ohodnotenia predmetu dražby poukázala na to, že žalobkyňa porušila svoju povinnosť umožniť vykonanie hodnotenia, preto znalkyňa nemala inú možnosť, len vychádzať z dostupných údajov. Správnosť znaleckého posudku však nemá dôvod spochybňovať. Na samotnej dražbe sa zúčastnili viacerí záujemcovia, najnižšie podanie však ponúkla len žalovaná v 3. rade. Žalovaná v 3. rade sa o dražbe dozvedela v januári 2017 z médií, načo kontaktovala žalovanú v 2. rade a dohodla si termín obhliadky, ktorá sa ale nemohla uskutočniť, lebo dvere bytu boli zamknuté a žalobkyňa neposkytovala dražobníkovi súčinnosť. Dňa 25. februára 2017 bola spísaná zápisnica o odovzdaní predmetu dražby, v ktorej žalovaná v 3. rade dovolila žalobkyni užívať predmet dražby do 27. marca. Žalobkyňa za uvedené obdobie neuhrádzala žiadne náklady ani neplatila nájomné.

5. Súd na prejednanie tohto spotrebiteľského sporu nariadil pojednávanie (§ 297 C. s. p.), na ktoré sa dostavili len žalovaní. Žalobkyňa podaním došlým 8. novembra 2017 žiadala o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti. Podľa § 183 ods. 1 C. s. p. možno pojednávanie odročiť len z dôležitých dôvodov, pričom na návrh strany sa tak môže stať len vtedy, ak sa nemôže dostaviť a nemožno od nej spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechala zastúpiť. Podľa ods. 2 toho istého paragrafu potom platí, že od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa nechala zastúpiť, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. V prerokúvanej veci súd nariadil pojednávanie najskôr na 29. septembra 2017, na žiadosť splnomocnenca žalovanej v 1. rade ho však odročil na 13. októbra 2017. Podaním došlým 10. októbra 2017 žalobkyňa žiadala o odročenie tohto pojednávania z dôvodu, že je práceneschopná, čo preukázala potvrdením ošetrujúceho lekára. Vzhľadom na to súd toto pojednávanie odročil, pričom žalobkyňu v predvolaní poučil, že na ďalšom pojednávaní od nej možno spravodlivo požadovať, aby sa nechala zastúpiť. Toto predvolanie žalobkyňa prevzala 20. októbra 2017, no napriek tomu 8. novembra 2017 znova požiadala o odročenie kvôli svojej práceneschopnosti, ktorú preukázala tým istým lekárskym potvrdením. Ako už bolo uvedené, citované ustanovenie § 183 ods. 2 C. s. p. v takom prípade ustanovuje, že od žalobkyne bolo možné spravodlivo požadovať, aby sa nechala zastúpiť. O možnosti zastúpenia v zmysle § 291 C. s. p., teda nielen advokátom, ale aj spotrebiteľským združením, bola žalobkyňa poučená už v prípise súdu z 23. júna 2017, ktorý bol žalobkyni doručený 19. júla 2017. Žalobkyňa teda mala od podania žaloby 28. apríla 2017 šesť mesiacov a od poučenia viac než tri mesiace na to, aby si hľadala zastúpenie v zmysle § 291 C. s. p. Jej namietaná práceneschopnosť jej v tom nemohla prekážať, keďže podľa pripojeného potvrdenia lekára tá trvá len od 18. septembra 2017 a navyše jej boli umožnené vychádzky denne na štyri hodiny. Počas tohto času mala dosť času kontaktovať minimálne ktoréhokoľvek advokáta v centre H. L.. Okrem toho žalobkyňa celkom zjavne využíva internet a e-maily, v dôsledku čoho mala možnosť obrátiť sa na ktorékoľvek spotrebiteľské združenie, ktorých zoznam je dostupný na webstránke, ktorú súd jasne označil v poučení doručenom jej 19. júla 2017. Žalobkyňa nepreukázala, že by v tomto smere vôbec nejaké kroky podnikla. Za daných okolností potom ale nie je možné akceptovať jej ospravedlnenie aj z ďalšieho pojednávania. Aj žalovaní majú totiž ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR), ktoré im nemožno upierať preto, že žalobkyňa je práceneschopná. Práve tomu má brániť citovaného ustanovenia § 183 ods. 2 C. s. p., ktoré tak súd v prerokúvanej veci aplikoval.

6. Súd preto žiadosť žalobkyne o odročenie pojednávania zamietol a vykonal pojednávanie v jej neprítomnosti (§ 180 C. s. p.). Na ňom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to:

- pripojené písomnosti súvisiace s dražbou: hromadné poskytovanie údajov č. C.-X-XXXXX/XXXX z 27. októbra 2015, objednávka znaleckého posudku za účelom vykonania dobrovoľnej dražby z 20. júla 2016, vyhlásenie navrhovateľa dražby z 27. júla 2016, výzva na poskytnutie súčinnosti a umožnenie ohodnotenia predmetu dražby z 20. júla 2016 s pripojenou obálkou a podacím hárkom, zaslanie znaleckého posudku 165/2016 z 20. októbra 2016 s pripojeným podacím hárkom a obálkou, zmluva o realizácii dražby z 13. decembra 2016, oznámenie o dobrovoľnej dražbe č. H.-T.-XXXX, výtlačok Obchodného vestníka č. 3/2017, potvrdenie o registrácii údajov o uverejnenie listiny v notárskom centrálnom registri dražieb z 20. decembra 2016, oznámenie o dobrovoľnej dražbe z 2. januára 2017 určené pre žalobkyňu, SVB a NP L. Q. XXX, Okresnému úradu Dunajská Streda - katastrálnemu odboru, Mestskému úradu Dunajská Streda a Daňovému úradu Trnava, prezenčné listiny z obhliadky č. 1 a obhliadky č. 2 predmetu dražby, zoznam účastníkov dražby č. H.-T. konanej dňa 6. februára 2017 o 9.00 hod., vyvolanie k dražbe H., oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby H.-T., výtlačok Obchodného vestníka čiastka 30/2017 a potvrdenie o registrácii údajov a uverejnenie listiny v notárskom centrálnom registri dražieb z 8. februára 2017, oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby zo 6. februára 2017 s pripojenou obálkou, oznámenie o dobrovoľnej dražbe s doložkou mesta Dunajská Streda o vyvesení a zvesení,

- prvopis notárskej zápisnice č. W., W. spísanej JUDr. Petrom Opatovským, notárom v Trnave (príloha A),

- výtlačok periodika Realitný a dražobný magazín (č. l. 118 až 121), a v spojení so všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2, § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

7. a) Žalobkyňa bola od roku 2005 výlučnou vlastníčkou bytu č. XX na X. poschodí vo vchode XX v bytovom dome súp. č. XXX (ul. L. Q.) na parc. reg. Z. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX v k. ú. H. L., a to vrátane prislúchajúceho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto domu a uvedených pozemkoch; v tomto byte mala žalobkyňa aj hlásený trvalý pobyt. Tento byt bol od roku 2012 zaťažený záložným právom v prospech žalovanej v 1. rade - banky na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. V dôsledku nesplácania tohto úveru zo strany žalobkyne sa celá pohľadávka žalovanej v 1. rade voči žalobkyni zo zmluvy o úvere stala splatnou a žalovaná v 1. rade začala voči žalobkyni výkon záložného práva na uvedený byt č. XX, a to formou dobrovoľnej dražby, ktorej realizáciou poverila žalovanú v 2. rade. Žalovaná v 2. rade je obchodnou spoločnosťou, ktorá je oprávnená vykonávať činnosť dražobníka v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. (nesporné skutočnosti)

b) Žalovaná v 2. rade objednávkou z 20. júla 2016 (písomnosti dražby) u znalca Ing. Imricha Mészárosa objednala znalecký posudok na účely dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti - uvedeného bytu č. XX s prislúchajúcimi spoluvlastníckymi podielmi a určila termín obhliadky na 15. augusta 2016. Výzvou z toho istého dňa (písomnosti dražby) žalovaná v 2. rade oznámila žalobkyni, že žalovaná v 1. rade navrhla vykonanie dobrovoľnej dražby tohto bytu a vyzvala ju, aby umožnila vykonanie ohodnotenia v termíne 15. augusta 2016; upozornila ju, že jeho neumožnenie môže spôsobiť „výrazný pokles odhadnej ceny predmetu dražby“, a požiadala ju o oznámenie skutočností o stave predmetu dražby. Tento list bol žalobkyni odoslaný 21. júla 2016 doporučene ako zásielka do vlastných rúk na adresu „L. Q. XXX/XX, XXX XX H. L.“, odkiaľ sa však vrátil s poznámkou „adresát neznámy“.

c) Žalobkyňa v určenom termíne byt nesprístupnila, preto bolo ohodnotenie znalcom vykonané bez neho. Znalecký posudok č. 165/2016 bol znalkyňou Ing. Janou Zavadilovou vyhotovený 19. októbra 2016 a byt spolu so spoluvlastníckymi podielmi ním bol ohodnotený na 21.200 €. (nesporné skutočnosti) Žalovaný v 2. rade zaslal žalobkyni znalecký posudok listom z 20. októbra 2016, ktorý bol odoslaný 21. októbra 2016 doporučene ako zásielka do vlastných rúk na adresu žalobkyne „L. Q. XXX/XX, XXX XX H. L.“, odkiaľ sa však vrátila s poznámkou „adresát neznámy“.

d) Žalovaná v 1. rade predložila žalovanej v 2. rade vyhlásenie z 27. júla 2016, ktorý obsahoval označenie žalovanej v 1. rade ako navrhovateľa dražby a záložného veriteľa, žalovanej v 2. rade ako dražobníka, ďalej označenie žalobkyne ako dlžníka a vlastníka predmetu dražby. Ďalej v ňom bol identifikovaný predmet dražby - byt č. XX s uvedenými spoluvlastníckymi podielmi, ako aj vymáhaná pohľadávka

- zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX vo výške 24.055,36 € splatná 24. mája 2016,

zabezpečená záložným právom. V závere vyhlásenia žalovaná v 1. rade vyhlásila, že predmet dražby je spôsobilý, nakladanie s ním nie je obmedzené, nejde o majetok len vo vlastníctve štátu, neviazne na ňom predkupné právo, ako aj, že zabezpečená pohľadávka je práva, v určenej výške a splatná. Vyhlásenie bolo podpísané vedúcou oddelenia vymáhania nesplácaných pohľadávok a zamestnankyňou tohto odboru. Následne 13. decembra 2016 tie isté zamestnankyne, ako aj konateľka žalovanej v 2. rade podpísali „Zmluvu o realizácii dražby“ (písomnosti dražby), ktorá obsahovala v podstate tie isté údaje a vyhlásenia; okrem toho v nej bolo dohodnuté najnižšie podanie 21.200 €, najnižšie prihodenie 400 € a maximálne zníženie najnižšieho podania 2.120 €, ako aj dražobná zábezpeka 5.000 €. Čo do úpravy odmeny dražobníka, predpokladaných nákladov a ostatných práv a povinností zmluva odkazovala na „Rámcovú zmluvu o dobrovoľných dražbách“ medzi žalovanou v 1. a 2. rade.

e) Spolu so zmluvou o realizácii dražby zamestnankyne žalovanej v 1. rade 13. decembra 2016 podpísali aj oznámenie o dobrovoľnej dražbe, v ktorom bolo uvedené označenie žalovanej v 1. rade ako navrhovateľa dražby, žalovanej v 2. rade ako dražobníka. Dražba sa mala konať 6. februára 2017 o 9:00 v aukčnej sieni v pivničných priestoroch budovy č. X na Y.. L.. M. X U. M.. Ďalej bol v oznámení identifikovaný dražený byt, , opísaný jeho stav, opísané ťarchy na ňom viaznuce (záložné právo v prospech Spoločenstva vlastníkov bytov, ako aj v prospech žalovanej v 1. rade), znalecký posudok a ním zistené ohodnotenie, najnižšie podanie 21.200 €, minimálne prihodenie 400 € a výška zábezpeky 5.000 €, ktorá sa mala uhradiť prevodom na účet alebo v hotovosti do zahájenia dražby, mala sa preukázať výpisom z účtu alebo potvrdením a vrátila by sa tomu účastníkovi, ktorý predmet dražby nevydražil. Cena dosiahnutá vydražením mala byť zaplatená do 15 dní od skončenia dražby a predmet dražby mal byť odovzdaný predchádzajúcim vlastníkom. Obhliadka predmetu dražby sa mala konať 18. januára alebo 30. januára 2017 o 9.30 hod. po telefonickom dohovore na udaných tel. číslach. Priebeh dražby mal osvedčiť JUDr. Peter Opatovský, notár v Trnave. Konečne obsahovalo oznámenie poučenie o možnosti domáhať sa neplatnosti dražby. Podpisy zamestnankýň žalovanej v 1. rade boli úradne osvedčené. Zápis oznámenia o dražbe bol v Notárskom centrálnom registri dražieb vykonaný 20. decembra 2016 o 13:04:07 a 4. januára 2017 bol uverejnený v Obchodnom vestníku.

f) Listom z 2. januára 2017 zaslal žalovaný v 2. rade oznámenie o dobrovoľnej dražbe žalobkyni, ktorý bol odoslaný 3. januára 2017 doporučene ako zásielka do vlastných rúk na adresu žalobkyne „L. Q. XXX/XX, XXX XX H. L.“, odkiaľ sa však vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Takisto bolo oznámenie zaslané aj Spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov L. Q. XXX so žiadosťou o jeho vyvesenie v dome, a to na adresu „L. Q. XXX/XX, XXX XX H. L.“, odkiaľ sa takisto vrátilo s poznámkou „adresát neznámy“. Následne bolo zaslané na novú adresu, kde ho spoločenstvo prevzalo 25. januára 2017. Okrem toho bolo oznámenie o dražbe doručené 4. januára 2017 Okresnému úradu Dunajská Streda - katastrálny odbor, Mestskému úradu Dunajská Streda so žiadosťou o vyvesenie na úradnej tabuli, ako aj Daňovému úradu Trnava. Mestský úrad Dunajská Streda vyvesil oznámenie o dobrovoľnej dražbe s uvedeným obsahom na úradnej tabuli 4. januára 2017 a zvesil ho 7. februára 2017. Konečne bolo konanie dražby (s opisom predmetu dražby, uvedením vyvolávacej ceny, zábezpeky, termínov obhliadok, termínu a miesta dražby a oznámené v periodiku Realitný a dražobný magazín č. 02/2017 vydanom 27. januára 2017.

g) Na obhliadku 18. januára 2017 sa dostavil len jeden záujemca - T. I., na obhliadku 30. januára 2017 sa dostavila žalovaná v 3. rade a ešte ďalšia účastníčka - Y. V.. Nebolo zistené, či predmet dražby bol označený v zmysle prílohy k zákonu č. 527/2002 Z. z.

h) Na samotnú dobrovoľnú dražbu 6. februára 2017 v aukčnej sieni v bude č. X na adrese Y.. L.. M. X U. M. sa dostavili celkovo piati účastníci - okrem žalovanej v 3. rade aj A. V., T. I. zastupujúci PROPRIÉTÉ s.r.o., Y. Q. a E. U. zastupujúci V-REAL SK, s.r.o. Dražbu otvorila Y.. Z. ako licitátorka o 9:00 hod vyvolaním, privítala prítomných, oznámila prítomnosť notára, poučila o pravidlách prihadzovania a označila predmet dobrovoľnej dražby a jeho príslušenstvo, práva a záväzky na ňom viaznuce, jeho stav a odhad jeho ceny v súlade s oznámením o dražbe. Potom vyzvala účastníkov k podávaniu ponúk. Prvú ponuku 21.200 € urobil účastník s dražobným číslom 1, t. j. žalovaná v 3. rade, potom licitátorka vyzvala prítomných na podanie vyššieho podania. Pretože ho nikto neurobil ani na trojnásobné upozornenie licitátorky, že bude udelený príklep, licitátorka udelila príklep účastníkovi s č. 1 - vydražiteľovi, t. j. žalovanej v 3. rade za cenu 21.200 €. Tento priebeh dražby bol osvedčený JUDr. Petrom Opatovským, notárom v Trnave, v notárskej zápisnici zn. N 143/2017, NCRls 3495/2017, v ktorej bolo obsiahnuté aj poučenie o možnosti domáhať sa neplatnosti dražby. Už 8. februára 2017 o 9:41:14 bolo v Notárskom

centrálnom registri dražieb zapísané oznámenie o výsledku dražby a 13. februára 2017 bolo uverejnené v Obchodnom vestníku.

i) Listom zo 6. februára 2017 žalovaná v 2. rade zaslala žalobkyni oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby spolu s kópiu notárskej zápisnice. List bol odoslaný doporučene ako zásielka do vlastných rúk na adresu žalobkyne „L. Q. XXX/XX, XXX XX H. L.“, ktorá bola po neúspešnom pokuse o doručenie 10. a 13. februára 2017 uložená na pošte, odkiaľ sa 4. marca 2017 vrátila s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Rovnaké oznámenie bolo doručené spoločenstvu vlastníkov bytov 15. februára 2017, ako aj okresnému úradu - katastrálnemu odboru a mestskému úradu 10. februára 2017 a daňovému úradu 9. februára 2017.

j) Dňa 25. februára 2017 žalobkyňa za prítomnosti konateľky žalovanej v 2. rade odovzdala žalovanej vydražený byt č. XX, pričom sa zároveň dohodli o možnosti žalobkyne užívať ho do 27. marca 2017 za náhradu nákladov spojených s užívaním. (nesporná skutočnosť)

8. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.).

Skutkové zistenia v bode 7 sú v podstate len reprodukciou príslušných listinných dôkazov - dražobnej dokumentácie (tzv. písomností súvisiacich s dražbou v zmysle § 8 zákona č. 527/2002 Z. z.), notárskej zápisnice a citovaného periodika Realitný a dražobný magazín, resp. ich častí, voči pravosti ktorých neboli vznesené žiadne námietky. Notárska zápisnica o priebehu dražby je notárskou zápisnicou o osvedčení právne významnej skutočnosti podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), ktoré sú v zmysle § 3 ods. 4 Not. por. verejnými listinami. V dôsledku toho táto listina podľa § 205 C. s. p. dokazuje pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčilo, ak nie je preukázaný opak. Priebeh dražby opísaný v zápisnici tak treba považovať za preukázaný, a tým je vyvrátené tvrdenie žalobkyne o tom, že dražby sa zúčastnil len jeden účastník.

9. Súd nevykonal dôkaz znaleckým posudkom, ktorý žiadala žalobkyňa vo svojom poslednom podaní došlom 13. novembra 2017, ani výsluchom svedkyne V. V.. Ako bude uvedené ďalej, sama otázka ceny predmetu dražby nepredstavuje dôvod neplatnosti dražby. Úlohou súdu v konaní o neplatnosť dražby nie je preskúmavať závery znalca v ohodnotení predmetu dražby, ale preveriť, či dražobník pri ohodnocovaní predmetu dražby neporušil ustanovenia zákona.

Právne vec súd posúdil takto:

I. O procesných otázkach

10. Žalovaný v 1. rade namietal kvalifikáciu prerokúvanej veci ako tzv. spotrebiteľského sporu. Podľa § 290 C. s. p. sa spotrebiteľským sporom rozumie spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci s ňou. Napriek zneniu citovaného ustanovenia je zrejmé, že spotrebiteľským sporom je aj spor, kde spotrebiteľ je žalobcom a dodávateľ žalovaným, čo možno vyvodiť z § 294 C. s. p. a contrario. Ak by spotrebiteľ musel byť vždy žalovaným, bol by v tomto ustanovení zbytočný dôvetok „ak je žalovaným spotrebiteľ“, keďže by to bolo samozrejmé. Cit. § 290 C. s. p. potom definuje spotrebiteľský spor široko, zahŕňajúci aj spory súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou. Pojem „súvisiace“ treba vykladať v logickom súvise s tým, čo je účelom zavedenia osobitnej úpravy spotrebiteľských sporov - ide najmä o ochranu pred neprijateľnými podmienkami v zmysle smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Práve na tento účel sa v § 292 až 300 C. s. p. zavádza procesná úprava, ktorá má za cieľ zlepšiť ochranu spotrebiteľa z úradnej povinnosti. Pojem „spor... súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou“ v § 290 C. s. p. treba chápať ako spor, ktorý sa opiera o spotrebiteľskú zmluvu, teda v ktorom sa okrem iného môžu (a podľa okolností aj majú) preskúmavať nároky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, a to či už ako predbežné otázky, alebo ako súčasť merita veci. Pokiaľ ide o konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby, predpokladom jej konania na návrh záložného veriteľa je oprávnenie záložného veriteľa navrhnúť jej konanie (§ 7 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z.), v rámci čoho je súd oprávnený aj preskúmavať platnosť záložnej zmluvy (tak výslovne aj text § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z.), ale tiež existenciu zabezpečenej pohľadávky a jej súlad s predpismi na ochranu spotrebiteľa. Prípadná neexistencia tejto pohľadávky totiž spravidla

vylučuje existenciu záložného práva a tým aj vykonanie dobrovoľnej dražby na návrh záložného veriteľa. Preskúmavanie neplatnosti dražby tak podľa okolností môže znamenať aj preskúmanie dôvodnosti nárokov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je základom pohľadávky zabezpečenej záložným právom. Tým má konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby súvis s touto spotrebiteľskou zmluvou, čo odôvodňuje jeho kvalifikáciu ako spotrebiteľskej zmluvy. Takýto výklad navyše zohľadňuje aj judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, ktorý v rozsudku z 10. septembra 2014 vo veci C-34/13, Monika Kušionová proti SMART Capital, považoval práve žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby za prostriedok ochrany spotrebiteľa proti neprijateľným podmienkam v spotrebiteľskej zmluve (porov. ods. 54 až 57). Zo všetkých uvedených dôvodov súd prejednal tento spor ako spor spotrebiteľský podľa osobitnej úpravy v § 290 až 300 C. s. p.

11. Žalovaní v rôznej miere namietali vo svojich vyjadreniach, že žaloba nevyhovuje náležitostiam § 132 ods. 1 a 3 C. s. p. Podľa tohto ustanovenia musí žaloba obsahovať okrem iného pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie. Platný C. s. p. pojem „skutočnosť“ nevymedzuje. (Zahraničná) Doktrína však pod „skutočnosťami“ rozumie také deje vnútorného a vonkajšieho sveta (t. j. ohraničené udalosti a stavy vonkajšieho sveta resp. ľudského duševného života), ktoré sú vnímateľné zmyslami (porov. napr. Rechberger, W. - Simotta, A. Grundriss des österreichischen Zivilprozessrechts. [Náčrt rakúskeho civilného procesného práva] Viedeň : MANZ 2010, s. 427; Paulus, Ch. G. Zivilprozessrecht. [Civilné procesné právo] Berlín, Heidelberg : Springer- Verlag 2017, s. 143). Je zrejmé, že skutočnosťami v tomto zmysle môžu byť len existujúceho javy a stavy, resp. javy a stavy, ktoré sú spôsobilé existencie. Neexistencia určitého javu alebo stavu nie je skutočnosťou v procesnom zmysle a nie je ju teda možné ani tvrdiť, ale ani dokazovať; o pravdivosti tvrdenia, že sa niečo nestalo, sa žalobca spravidla nemôže presvedčiť (môže sa presvedčiť len o tom, že on o tom nevie) a nemôže teda ani overiť pravdivosť svojho tvrdenia. Preto z § 132 C. s. p. nemožno dovodzovať povinnosť tvrdiť neexistenciu určitých skutočností; nanajvýš môže žalobca tvrdiť, že určitú skutočnosť nezistil alebo nevnímal. Rozsah takéhoto tvrdenia treba potom posudzovať v súvislostiach konkrétneho sporu a konkrétneho žalobného návrhu (petitu). V prerokúvanej veci je predmetom konania neplatnosť dobrovoľnej dražby, ktorej podmienkou podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. je porušenie ustanovení tohto zákona. Viaceré ustanovenia tohto zákona pritom obsahujú pomerne triviálne formulované povinnosti, napr. povinnosť v určitej lehote poslať určitú listinu alebo urobiť iný úkon. Ako už bolo uvedené, žalobca logicky nemôže s dojmom pravdivosti tvrdiť, že niečo také sa nestalo, pretože to nemá ako zistiť (ako už bolo uvedené, nemožno zistiť neexistenciu niečoho). Na tom nič nemení ani jeho možnosť nahliadnuť do písomností dražby (§ 8 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z.), na čo poukazovala žalovaná v 1. rade, keďže ani z nich nemožno dospieť k záveru, že k niečomu nedošlo (ak totiž chýba písomnosť o určitom úkone, môže to znamenať, že úkon nebol vykonaný, ale aj, že bol, len o ňom chýba písomnosť). Preto v takomto prípade na účely žalobných tvrdení postačí, ak žalobca tvrdí, že došlo k porušeniu takéhoto ustanovenia, ktoré obsahuje takúto triviálne formulovanú povinnosť. Týmto podmienkam žaloba žalobkyne vyhovuje, keďže žalobkyňa jasne označuje, ktoré povinnosti (ktoré zákonné ustanovenia) žalovaná v 2. rade ako dražobník, resp. žalovaná v 1. rade porušili. Pritom pri všeobecnejšie formulovaných povinnostiach (riadne ohodnotenie) žalobkyňa jasne uvádza, v čom vidí jej porušenie. Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne dostatočne opisuje rozhodujúce skutočnosti a je teda formálne spôsobilá na meritórne prejednanie.

II. O veci samej

12. Žalobkyňa sa svojou žalobou domáha neplatnosti dobrovoľnej dražby. Z § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení účinnom ku dňu konania dražby vyplýva, že ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu (okrem určitých prípadov, ktoré tu nie sú podstatné). Žaloba o určenie neplatnosti dražby je podľa ustálenej právnej praxe žalobou o určenie tzv. právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) C. s. p., ktorej prípustnosť vyplýva priamo zo zákona. Aktívnu legitimáciu má každý, čie práva mali byť dotknuté porušením ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. § 21 ods. 4 cit. zák. potom vymedzuje povinný okruh účastníkov (strán) tohto konania (navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a osoba podľa odseku 2). V prerokúvanej veci žalobný petit jasne smeruje na neplatnosť dražby a žalobkyňa v žalobe označuje, ktoré ustanovenia zákona č. 527/2002 Z. z. boli pri dražbe porušené. Záverom tvrdí aj to, že dôsledkom toho bolo vydraženie jej bytu za neprimerane nízku cenu, čím nedošlo k uspokojeniu pohľadávky záložného

veriteľa z výťažku dražby, a že ak by sa postupovalo inak, cena by bola vyššia a jej dlh voči záložnému veriteľovi by zanikol (vo väčšom rozsahu). Tým je podľa názoru súdu preukázaná prípustnosť žaloby, ako aj aktívna legitimácia žalobkyne v zmysle cit. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. Konečne, žalobkyňa označila aj riadny okruh strán, keď navrhovateľ dražby je žalovaná v 1. rade, dražobník je žalovaná v 2. rade a vydražiteľ je žalovaná v 3. rade. Žalobkyňa je pritom súčasne osobou podľa § 21 ods. 2, ako aj predchádzajúcim vlastníkom predmetu dražby. Tým sa v tomto spore zúčastňujú všetky osoby uvedené v § 21 ods. 4 cit. zák.

13. Pokiaľ ide o námietku porušenia § 11 ods. 1 tohto zákona, žalobkyňa bližšie neopísala, v čom mal žalovaný v 2. rade porušiť povinnosť určiť miesto, dátum a čas začatia dražby tak, aby nebola obmedzená účasť na dražbe. V prerokúvanej veci sa dražba konala v Trnave - sídle kraja, do ktorého patrí okres Dunajská Streda, pričom vzdialenosť z Dunajskej Stredy do Trnavy je približne 50 km. Napokon, na dražbe aj na obhliadkach sa reálne zúčastnilo viacero záujemcov. V dôsledku toho nie je vôbec zrejmé, ako bola určením miesta dražby obmedzená možnosť účasti na nej. Zo zisteného skutkového stavu je ďalej zrejmé, že žalovaná v 2. rade ako dražobník doručila oznámenie o dražbe mestu Dunajská Streda už 4. januára 2017, ktoré ho ihneď vyvesilo na úradnú tabuľu; stalo sa tak teda viac než 30 dní pred termínom dražby. V periodickej tlači bol síce údaj o dražbe uverejnený až 27. januára 2017, t. j. 11 dní pred jej termínom, žalobkyňa však nepreukázala, akým spôsobom tým boli porušené jej práva. Nebolo totiž dokázané, že toto 4dňové oneskorenie mohlo mať relevantný vplyv na záujem o účasť na dobrovoľnej dražbe. Ďalej zo zisteného skutkového stavu nebolo zistené, či žalovaný v 2. rade splnil povinnosť podľa § 11 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z., teda či označil predmet dražby podľa prílohy č. 2. V prerokúvanej veci však predmetom dražby je byt na X. poschodí bytového domu. Podľa názoru súdu označenie tohto bytu nemá žiaden praktický význam, keď samotný byt (a ani vchod) bytového domu nie je verejne prístupný. Účelom označenia je pritom práve upozorniť ostatných na to, že určitá vec sa draží; v prípade bytu však takéto označenie tento účel určite nenapĺňa. Jeho účel plní označenie podľa § 17 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z., ktoré žalovaná v 2. rade zaslala spoločenstvu vlastníkov bytov prvýkrát 2. januára 2017 (na nesprávnu adresu), druhýkrát pred 9. januárom 2017, teda zjavne viac než 15 dní pred termínom dražby (predpokladaným v § 11 ods. 5 cit. zák.).

14. Žalobkyňa ďalej namietala porušenie povinností podľa § 12 ods. 1 cit. zák., podľa ktorého mal dražobník zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby, a ak ide o nehnuteľnosť (aj byt, porov. § 3 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov), znaleckým posudkom nie starším ako šesť mesiacov. Už zo znenia citovaného ustanovenia, je zrejmé, že úlohou dražobníka nie je vykonať ohodnotenie, ale zabezpečiť ho, teda (ak je predmetom dražby okrem iného byt) vybrať znalca oprávneného v zmysle zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Zodpovednosť dražobníka sa teda v týchto prípadoch obmedzuje na tzv. culpa in eligendo, teda za chybu pri výbere osoby na vykonanie tejto činnosti. Takýto výklad je v súlade so všeobecnou úpravou zodpovednosti v podobných prípadoch. Zmluva o vykonaní dražby je totiž svojou právnou povahou osobitným podtypom príkaznej (mandátnej) zmluvy, keďže na jej základe dražobník pre navrhovateľa zariaďuje určitú záležitosť - dobrovoľnú dražbu. Dražobník je totiž svojím právnym postavením osobitným typom príkazníka a niet dôvodu, aby jeho zodpovednosť bola posudzovaná odlišne od všeobecnej úpravy zodpovednosti príkazníka. Podľa § 726 druhej vety Občianskeho zákonníka totiž platí, že ak bol zástupca potrebný, zodpovedá príkazník iba za zavinenie pri voľbe zástupcu. V prípade ohodnotenia bytu na účely dobrovoľnej dražby potreba zástupcu vyplýva priamo z § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z., ktorý vyžaduje ohodnotenie predmetu dražby znalcom. Je preto v súlade aj s touto všeobecnou úpravou vykladať § 12 ods. 1 tohto zákona tak, že dražobník toto ustanovenie poruší, len ak poruší pravidlá výberu osoby na ohodnotenie, teda ak vyberie osobu inú než znalec, prípadne znalca zjavne nevhodného alebo nespôsobilého. Nič také však dokázané nebolo

- žalovaná v 2. rade totiž 20. júla 2016 poveril prípravou znaleckého posudku znalca Ing. Mészárosa a následne Ing. Zavadilovú. Žalobkyňa ani netvrdila, že by tieto osoby neboli znalcami alebo by boli zjavne nespôsobilé na svoju úlohu. Žalovaná v 2. rade potom neporušila týmto postupom svoje povinnosti a nemôže zodpovedať za to, ako znalec vykonal túto svoju úlohu. Už len nad rámec toho ale treba poukázať na skutočnosť, že prípadné nesprávne ohodnotenie predmetu dražby a na to nadväzujúce nižšie najnižšie podanie než by inak mohlo byť nezakladá podľa judikatúry (porov. R 124/2014) dôvod neplatnosti dražby, ale len nárok na náhradu škody.

15. Pokiaľ žalobkyňa v tejto súvislosti namietala čas určenia termínu obhliadky (na účely ohodnotenia) podľa § 12 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., treba uviesť, že citované ustanovenie žiada určiť ju spravidla

tri týždne po odoslaní výzvy. Použitie slova „spravidla“ naznačuje, že jej nedodržanie na deň presne neznamená bez ďalšieho porušenie povinností dražobníka. V prerokúvanej veci však zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaná v 2. rade zaslala žalobkyni výzvu na sprístupnenie predmetu dražby 21. júla 2016 s určeným termínom obhliadky 15. augusta 2016. Z toho je zrejmé, že termín bol určený na približne 25 dní od odoslania výzvy. Aj táto námietka žalobkyne je tak neopodstatnená. No aj keby v danej veci opodstatnená bola, nemala by na práva žalobkyne žiaden vplyv. Výzva sa totiž žalovanej v 2. rade vrátila, pretože žalobkyňa bola na danej adrese neznáma (čo inak na účinky doručenia nemá vplyv, pozri ďalej), takže žalobkyňa sa reálne vôbec neoboznámila s termínom obhliadky. Z hľadiska jej práv je teda irelevantné, či by sa žalovanej v 2. rade vrátila zásielka odoslaná včas alebo neskoro, keďže žalobkyňa by v žiadnom prípade reálne o termíne obhliadky nevedela a na jej postavení a činnosti (nesprístupnenie bytu) by sa zjavne nič nezmenilo, takže aj výsledok (ohodnotenie bez obhliadky) by bol rovnaký. Toto porušenie by tak nemalo vplyv na práva žalobkyne.

16. Žalobkyňa ďalej namieta nezaslanie znaleckého posudku. Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. je pritom dražobník povinný zaslať znalecký posudok vlastníkovi predmetu dražby najneskôr 30 dní pred termínom dražby. Keďže termín dražby bol určený na 7. februára 2017, musel byť žalovanej zaslaný najneskôr 7. januára 2017. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalovaný zaslal znalecký posudok žalobkyni listom z 20. októbra 2016 podaným na poštu 21. októbra 2016, teda celkom zjavne pred týmto termínom. Žalobkyňa však v podstate namieta, že jej tento znalecký posudok nedošiel. Cit. ustanovenie však neukladá dražobníkovi posudok doručiť, ale ho zaslať. Prirodzene, pre účinnosť zaslania je nevyhnutné, aby k zaslaniu došlo v súlade s § 10 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. Podľa tohto ustanovenia sa písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu (odkaz na „§ 45 až 50 Občianskeho súdneho poriadku“). Je však potrebné uviesť, že poznámka pod čiarou nemá normatívny, ale informatívny význam, takže je možné ju aktualizovať dokonca aj v úplnom znení právneho predpisu bez potreby jeho novelizácie (k tomu porov. bod 47 legislatívnotechnických pokynov v prílohe č. 2 k Legislatívnym pravidlám tvorby zákonov, vyhlásených pod č. 19/1997 Z. z.). V dôsledku čoho súd nie je viazaný tým, aký predpis je citovaný v poznámke pod čiarou. Občiansky súdny poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 nahradený Civilným sporovým poriadkom, v dôsledku čoho treba odkaz v § 10 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. rozumieť ako odkaz na príslušné ustanovenia C. s. p. o doručovaní (§ 105 až § 116). Podľa § 106 ods. 1 písm. a) C. s. p. sa pritom fyzickým osobám doručuje na adresu, ktorú samy uvedú, inak ktorú majú zapísanú v registri obyvateľov. Zásielka doručovaná na túto adresu sa považuje za doručenú dňom jej vrátenia súdu (§ 111 ods. 3 C. s. p.). Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaná v 2. rade zasielala znalecký posudok formou doporučenej listovej zásielky určenej do vlastných rúk žalobkyne na adresu, ktorú mala žalobkyňa evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky. V súlade s § 106 ods. 1 písm. a) a § 111 ods. 3 C. s. p. tak takéto doručovanie je správne a zákonné, keďže je spôsobilé privodiť účinky doručenia. Ak si žalobkyňa na tejto adrese posudok nevyzdvihla, ide to na jej ťarchu, nie na ťarchu žalovaného v 2. rade. Žalobkyňa pritom ani netvrdila, že by sa v danom čase zdržiavala niekde inde. Koniec koncov, po samotnom vydražení sa žalobkyňa so žalovanou v 3. rade výslovne dohodla, že byt bude aj naďalej užívať. Z toho zreteľne vyplýva, že žalobkyňa tento byt užívala aj počas celého dražobného procesu, celkom zjavne však svojimi obštrukciami chcela vyvolať zabrániť tomu, aby jej čokoľvek mohlo byť doručené. Takéto konanie, ktoré by podľa názoru súdu mohlo naplniť aj definíciu zakázaného zneužitia práva (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) však treba pripísať na ťarchu žalobkyne, nie ostatných strán konania.,

17. Okrem toho treba povedať, že už dôvodová správa k zákonu č. 568/2007 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal § 10 ods. 1, (Národná rada Slovenskej republiky, IV. volebné obdobie, tlač 371) uvádzala, že „najhospodárnejšie - a doterajšia aplikačná prax potvrdzuje, že aj najefektívnejšie - je doručovanie poštou (zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách), a preto ho predkladateľ favorizuje pred inými preukázateľnými spôsobmi doručovania (súdnym exekútorom, podnikateľom podnikajúcim v zasielateľstve, samotným dražobníkom a pod.). Prípadné porušenie povinnosti preferovať najlacnejší mechanizmus doručovania t.j. poštou nebude spojené s neplatnosťou dražby... Doručovanie iným preukázateľným spôsobom ako poštou bude spravidla účelnejšie vtedy, keď bude zároveň hospodárnejšie (lacnejšie). Napríklad, ak dražobník využije prítomnosť adresáta a doručí mu písomnosť. Neúčinnosť doručenia nie je nikdy možné vyvodiť z toho resp. trvať na tom, aby sa pre účinné doručenie určitá osoba zdržiavala v určitom mieste...“ Pokiaľ teda žalobkyňa vo svojom neskoršom podaní namietala, že žalovaná v 2. rade mala využiť iné formy doručenia, jej námietka je neopodstatnená

práve s ohľadom na cit. ustanovenie dôvodovej správy. Dražobník okrem na rozdiel od súdu alebo súdneho exekútora nie je orgánom verejnej moci a nie je oprávnený vyžadovať súčinnosť orgánov Policajného zboru, obcí a iných podobných orgánov. V prerokúvanej veci však žalobkyňa zostala nečinná počas celého dražobného konania (nesprístupnila nehnuteľnosť), hoci svoj pobyt v nej nijako nepopierala, takže iná forma doručenia než poštou v podstate ani neprichádzala do úvahy.

18. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. musí zmluva o vykonaní dražby obsahovať označenie navrhovateľa dražby, dražobníka, predmetu dražby, najnižšie podanie, predpokladané náklady dražby a výšku odmeny dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť. Podľa § 16 ods. 3 cit. zák. ak navrhovateľom dražby je záložný veriteľ, zmluva o vykonaní dražby musí ďalej obsahovať dôvod konania dražby a meno, priezvisko, trvalý pobyt vlastníka predmetu dražby, ak je fyzickou osobou. Podľa § 16 ods. 6 cit. zák. potom platí, že ak je predmetom dražby byt, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa zákona č. 253/1998 Z. z., najnižšie podanie pri prvej dražbe nemôže byť nižšie ako 90 % hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že zmluva o vykonaní dražby obsahuje označenie navrhovateľa (žalovanej v 1. rade), dražobník (žalovanej v 2. rade), predmetu dražby (byt a spoluvlastnícke podiely), najnižšie podanie (21.200 €), ktoré zodpovedalo 100 % hodnoty bytu žalobkyne určenej znaleckým posudkom, je v nej obsiahnutý aj dôvod dražby a označenie vlastníka predmetu dražby (žalobkyne). Čo do spôsobu určenia odmeny dražobníka a náhrady nákladov odkazuje zmluva na osobitnú rámcovú zmluvu, v dôsledku čoho možno uzavrieť, že v nej je uvedený spôsob jej určenia. Z citovaného § 16 zákona č. 527/2002 Z. z. totiž nevyplýva, že by zmluva o vykonaní dražby musela byť obsiahnutá v jedinej listine; takú požiadavku navyše vylučuje subsidiárne použiteľné ustanovenie § 46 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, ktoré nevylučuje, aby zmluva bola poňatá do viacerých listín. Opäť však treba pripomenúť, že prípadný nedostatok záložnej zmluvy v tomto smere nijakým spôsobom nezasahuje do práv žalobkyne, keďže zmluva o vykonaní dražby sa uzatvára len medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom a jej prípadná neplatnosť má vplyv len medzi nimi.

19. Žalobkyňa konečne žiadala „preskúmanie náležitostí dražby vyplývajúcich z § 17, § 19j zákona č. 527/2002 Z. z.“. Ustanovenie § 19j sa však v cit. zákone vôbec nenachádza a § 17 upravuje len náležitosti oznámenia o dražbe. Podľa § 17 ods. 1 dražobník vyhlási konanie dražby oznámením o dražbe, v ktorom uvedie (v rozsahu použiteľnom v danej veci) a) označenie dražobníka a navrhovateľa dražby, b) miesto, dátum a čas otvorenia dražby, d) označenie a opis predmetu dražby a jeho príslušenstva, práv a záväzkov na predmete dražby viaznucich a s ním spojených, ak podstatným spôsobom ovplyvňujú hodnotu predmetu dražby, opis stavu, v akom sa predmet dražby nachádza, a jeho odhadnutú alebo zistenú cenu, e) najnižšie podanie a minimálne prihodenie, ktoré môže účastník dražby urobiť, f) ak požaduje zloženie dražobnej zábezpeky, spôsob a lehotu na jej zloženie, číslo účtu a adresu miesta, kde má byť dražobná zábezpeka zložená, čo je dokladom o zložení dražobnej zábezpeky, výške dražobnej zábezpeky, a spôsob jej vrátenia; či je možné zložiť dražobnú zábezpeku platobnou kartou alebo šekom, g) ak je prípustný aj iný spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením ako úhrada v hotovosti, uvedenie tohto spôsobu; spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením nesmie byť pre vydražiteľa spojený s nadbytočnými ťažkosťami, h) dátum a čas vykonania obhliadky predmetu dražby, j) podmienky odovzdania predmetu dražby vydražiteľovi, k) meno, priezvisko a sídlo notára, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou, l) poučenie podľa § 21 ods. 2 až 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2002/527/20170201>. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že oznámenie o dražbe bolo vyhotovené 13. decembra 2016 a obsahuje všetky uvedené náležitosti, okrem toho bolo podpísané zamestnankyňami žalovanej v 1. rade, o ktorých oprávnení podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka súd vzhľadom na ich zaradenie nemal žiadne pochybnosti a ktorých podpisy boli úradne osvedčené (§ 17 ods. 8 cit. zákona). Podľa § 17 ods. 2 a 3 ak je predmetom dražby byt, dražobník uverejní oznámenie o dražbe uverejní dražobník v registri dražieb najmenej 30 dní pred otvorením dražby a bez zbytočného odkladu ho zašle aj ministerstvu spravodlivosti na zverejnenie v Obchodnom vestníku. Dobrovoľná dražba sa mala v prerokúvanej veci konať 7. februára 2017, oznámenie teda malo byť uverejnené najneskôr 8. januára 2017. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že oznámenie o dražbe bolo v registri zapísané 20. decembra 2016, teda zjavne pred uplynutím určenej lehoty.

20. Podľa § 17 ods. 5 musí dražobník v rovnakej lehote zaslať oznámenie o dražbe a) navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa, b) osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby záložné alebo

iné právo zapísané v katastri nehnuteľností, c) ak je predmetom dražby byt, osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby predkupné právo alebo iné vecné právo zapísané v katastri nehnuteľností, a tiež príslušnému okresnému úradu na vyznačenie poznámky, f) správcovi dane príslušnému podľa miesta trvalého pobytu alebo miesta podnikania vlastníka nehnuteľnosti, a správcovi dane, v ktorého obvode sa nehnuteľnosť nachádza, i) notárovi, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou. Z pohľadu aktívnej legitimácie žalobkyne však prichádza do úvahy jedine námietka, že oznámenie o dražbe nebolo doručené jej a katastru nehnuteľností, keďže neskorým doručením iným subjektom môžu byť na svojich právach dotknuté len tieto subjekty, nie však žalobkyňa. Zo zisteného skutkového stavu je však zrejmé, že žalobkyni bolo oznámenie doručované v súlade s § 10 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. a bolo odoslané najneskôr 3. januára 2017 (keďže už 4. januára 2017 sa vracalo z pošty Dunajská Streda žalovanej v 2. rade). Podľa § 17 ods. 6 ak sa má doručiť oznámenie o dražbe podielovým spoluvlastníkom v bytovom dome alebo spoločenstvu vlastníkov bytov alebo správcovi bytového domu, dražobník môže oznámenie o dražbe doručiť aj vyvesením oznámenia o dražbe na obvyklom mieste v spoločných priestoroch bytového domu. Spoločenstvo vlastníkov bytov alebo správca bytového domu sú povinní na žiadosť dražobníka bezodkladne a bezodplatne oznámenie o dražbe vyvesiť v spoločných priestoroch bytového domu, kde sa predmet dražby nachádza. V prerokúvanej veci bola žalovaná v 2. rade povinná zaslať oznámenie o dražbe spoločenstvu vlastníkov bytov, ktoré malo k bytu zákonné záložné právo, a urobila tak najneskôr 8. januára 2017, teda v zákonnej lehote.

21. Zo všetkých uvedených dôvodov tak súd dospel k záveru, že pri dobrovoľnej dražbe bytu č. 26 spolu s prislúchajúcimi spoluvlastníckymi podielmi konanej 7. februára 2017 nedošlo k porušeniu ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z., ktorými by žalobkyňa bola dotknutá na svojich právach. Preto súd žalobu žalobkyne zamietol (výrok I).

III. O trovách konania

22. Žalované boli v konaní v celom rozsahu úspešné, v dôsledku čoho im súd podľa § 255 ods. 1 C. s. p. priznal nárok na náhradu všetkých trov konania (výrok II).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).