Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/318/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú J. L. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, odbor sociálnych vecí a rodiny Šafárikova 112, Rožňava dieťaťa rodičov Z. U. nar. XX.X.XXXX trvale bývajúcej v U. E., Y. XXX, t.č. bytom Z.-L. str.XX, XXX XX H., P. zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Halkom so sídlom Advokátskej kancelárie v Rožňave na Cyrila a Metoda 105/2 a D. L. nar. X.XX.XXXX trvale bývajúceho na Y. XXX v U. E., t.č. XXXX E. i H. XX, J. zastúpeného advokátom JUDr. Hedvigou Gallovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Bratislave na Zámockej 26 v konaní o zmene osobnej starostlivosti o dieťa o nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava z 11.8.2017 č.k. 5P 84/2017-8 takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uznesením z 11.8.2017 č.k. 5P 84/2017-8 dočasne zveril maloletú J. L. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca D. L. nar. X.XX.XXXX do právoplatného rozhodnutia vo veci o zmenu v osobnej starostlivosti o maloletú vedenej na konajúcom súde pod sp. zn. 5P 84/2017 s tým, že toto rozhodnutie je vykonateľné dňom vyhotovenia.

2. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zistil, že rozsudkom Okresného súdu Rožňava z 21.12.2010 sp. zn. 7P 520/2010 bola maloletá J. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec dieťaťa bol zaviazaný prispievať na jej výživu 200 Eur mesačne. Pod sp. zn. 7P 448/2016 bolo vedené konanie o návrhu otca, ktorým sa domáhal zmeny výchovy dieťaťa a žiadal ho zveriť do svojej osobnej starostlivosti, ktoré bolo na základe späťvzatia návrhu otcom zastavené. Otec zobral späť návrh na základe dohody rodičov, podľa ktorej sa matka vysťahovala aj s maloletou dcérou do Švajčiarska a bývala v blízkosti bydliska otca a tak mal možnosť sa s maloletou stretávať, keďže rovnako býval vo Švajčiarsku, kde aj pracoval. Tento stav pretrvával až do júna 2017, kedy matka opustila spoločnú domácnosť, ktorú založila s manželom žijúcim vo Švajčiarsku z dôvodu, že manžel jej fyzicky ubližoval a spolu s maloletou J., ako aj ostatnými svojimi deťmi sa presťahovala do tzv. azylového úkrytu. Otec sa stretol s maloletou dcérou 24.7.2017, kedy prevzal dieťa od matky na železničnej stanici v O. vo Švajčiarsku a od tej doby dieťa je v jeho osobnej starostlivosti a starostlivosti jeho rodičov na Slovensku v mieste otcovho trvalého bydliska. Rovnako z návrhu zistil, že matka nemá podmienky na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletú, je vyhostená zo Švajčiarska a plánuje sa presťahovať k svojmu otcovi do Českej republiky. Maloletá je vo veku, kedy má nastúpiť povinnú školskú dochádzku, preto ju prihlásil do základnej školy v meste E. vo Švajčiarsku, kde plánuje dieťaťu zabezpečovať osobnú starostlivosť aj v budúcnosti. Maloletá absolvovala predškolskú prípravu vo Švajčiarsku, teda je pripravená na nástup do tejto školy 23.8.2017.

3. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave zistil, že maloletá J. pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov a v čase šetrenia 9.8.2017 maloletá bola v starostlivosti starej matky

D. L. lebo otec pracoval vo Švajčiarsku. Úrad z pohovoru so starou matkou zistil, že otec sa dozvedel o skutočnostiach uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia od manžela matky, ktorý mu telefonicky oznámil, že počas ich manželského spolužitia bola niekoľkokrát privolaná policajná hliadka, nakoľko dochádzalo v ich domácnosti k hádkam a vážnym nedorozumeniam, matka je vyhostená zo Švajčiarska, má pozastavenú platbu rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a na jeho dotaz na žiadosť maloletej J., kde sa matka a jej sestričky zdržiavajú, matka mu nedala odpoveď. Stará matka spochybnila starostlivosť matky o dieťa s tým, že otec má vytvorené podmienky pre osobnú starostlivosť o maloletú a ona mu bude pomáhať. Úrad navrhol, aby súd návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia za účelom zabezpečenia zdravého fyzického a psychického vývinu dieťaťa vyhovel,

4. Súd prvej inštancie uzavrel, že matka opustila spoločnú domácnosť založenú s manželom vo Švajčiarsku pre nezhody a odsťahovala sa do azylového úkrytu. Dňa 24.7.2017 odovzdala maloletú dcérou do starostlivosti otca a od tej doby sa o maloletú J. stará otec. Spolu s dcérou pricestoval na územie Slovenskej republiky, kde bývajú jeho rodičia a kde má aj otec trvalý pobyt. V čase podania správy kolízneho opatrovníka dieťa bolo v osobnej starostlivosti starých rodičov zo strany otca. Dňa 23.8.2017 má dieťa nastúpiť do prvého ročníka základnej školy v mieste pobytu otca vo Švajčiarsku, kde absolvovala aj predškolskú prípravu, kde aj bývala so svojou matkou. Matka dieťaťa v súčasnosti nemá vytvorené podmienky pre výkon osobnej starostlivosti o dieťa, býva v azylovom úkryte, kým otec žije a pracuje vo Švajčiarsku, je schopný zabezpečiť starostlivosť o dieťa, pri ktorej mu bude pomáhať jeho matka. Z týchto dôvodov je v záujme maloletej, aby starostlivosť o ňu dočasne zabezpečoval otec, teda do tej doby, kým matka si nevytvorí podmienky pre zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa, resp. do tej doby, kým súd vo veci samej nerozhodne.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) a zároveň súd nesprávne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 . Na základe toho navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, alternatívne, aby neodkladné opatrenie podľa § 363 zrušil sám a zároveň určil predbežnú vykonateľnosť takéhoto rozhodnutia. Žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania. V odvolaní uviedla, že odovzdala maloletú otcovi 21.7.2017 s tým, že dcéra mala ísť na dva týždne na prázdniny na Slovensko k starým rodičom (rodičom otca) a po týchto dvoch týždňoch otec ju kontaktoval, či by maloletá nemohla zostať ešte o týždeň dlhšie, z čoho je zjavné, že otec tak urobil z dôvodu, aby za ten čas súd nariadil neodkladné opatrenie (dôkaz: výpis z konverzácie na sociálnej sieti Facebook). Maloletá sa v žiadnom prípadne neocitla od júla bez jej starostlivosti a nebolo ohrozené jej zdravie, dôstojnosť a citový vývoj (čo v konečnom dôsledku otec ani nijak nepreukazuje) a rovnako je nezmysel, že by mala odísť s maloletou do Českej republiky. Zo spomenutej komunikácie na Facebooku vyplýva, že otcovi oznámila, že maloletú má jej doniesť na adresu do H. v Nemecku z dôvodu, že sa bez svojej viny nemôže zdržiavať vo Švajčiarsku. Dôvodom je skutočnosť, že jej manžel D. U. nar. XX.X.XXXX (od ktorého musela ujsť do krízového centra) bol v čase sobáša ženatý s inou ženou, preto švajčiarske úrady vyhodnotili jej manželstvo za neplatné a takisto aj jej povolenie na pobyt. O tejto skutočnosti podala na Slovensku trestné oznámenie (dôkaz: trestné oznámenie z 28.8.2017). Rovnako uviedla, že v H. v Nemecku má zabezpečené ubytovanie pre seba a svoje dcéry na adrese Z.-L. str. XX v trojizbovom byte, ktorý jej bezplatne poskytol na užívanie dlhoročný rodinný známy (dôkaz: potvrdenie o pobyte zo 7.8.2017). Našla si už prácu v oblasti reštauračných služieb, kde mala nastúpiť 28.8.2017, ale z dôvodu, že otec jej odmietol vrátiť dcéru, musela podniknúť cestu na Slovensko. K podmienkam otca uviedla, že ak stará matka žije v Krásnohorskom Podhradí na Slovensku, nebude mu vedieť pomáhať so starostlivosťou o dcéru vo Švajčiarsku, kde bude dcéra chodiť do školy. Navyše otec podľa jej vedomostí nemá vo Švajčiarsku zabezpečené bývanie výlučne pre seba, ale žije so spolubývajúcimi, čo je pre výchovu dieťaťa nevhodné. Vo Švajčiarsku tak bude maloletá s otcom sama, ktorý nevie ako sa postarať o dieťa. Otec po ich rozchode neprejavoval záujem o maloletú a práve ona ho nabádala, aby chodil za svojou dcérou. Záujem začal prejavovať asi pred cca dvomi rokmi a v súčasnosti je s dcérou tiež len sporadicky a zväčša ju len odloží k svojej matke, o čom svedčí aj správa úradu práce. Otec holduje alkoholu a hracím automatom, čo bolo aj dôvodom rozpadu ich vzťahu, keďže nikdy nebol doma. Ako vyplýva z komunikácie na Facebooku (tvrdenia matky, ktoré otec nepoprel), otec ju počas tehotenstva zbil a nechal vonku samú s ďalším dieťaťom. Podľa jej informácií otec v minulosti viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu a havaroval. Maloletá sa jej zverila raz po návrate od otca, že ocko jej povedal, že mama ju neľúbi a že sestry nie sú jej, ale že to nemá hovoriť mame, lebo otec ju zbije. Otec aj v súčasnosti bráni jej kontaktovať dcéru telefonicky, resp.

videochatom cez Facebook a obmedzuje aj osobné stretnutia. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že takýto človek v žiadnom prípade nie je vhodný, aby vychovával maloletú. Vyjadrila názor, že použitie ust. § 367 ods. 1 neprichádzalo do úvahy, keďže maloletá v čase rozhodovania súdu nebola u nej a teda súd nemal splnený zákonný predpoklad, aby jej nariadil odovzdanie dieťaťa otcovi. To však ani nie je obsahom výroku napadnutého uznesenia. Náležitosť rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 v žiadnom prípade nie je splnená. Výrok uznesenia bez pochýb nekorešponduje s jeho odôvodnením, čím je napadnuté uznesenie nepreskúmateľné. Takýto nesprávny procesný postup je porušením práva na spravodlivý proces. Výrok napadnutého uznesenia je formulovaný skôr ako neodkladné opatrenie o ochrane maloletého podľa § 365 CMP, než o osobnej starostlivosti podľa § 367 CMP, čo vyplýva aj z odôvodnenia návrhu otca, ktorý poukazuje na skutočnosť, že maloletá sa ocitla od júla 2017 bez starostlivosti matky a je potrebné zabezpečiť, aby nebolo ohrozené jej zdravie, dôstojnosť, duševný a citový vývoj. Otec v návrhu neuvádza skutočnosti, ktoré by osvedčovali, že život, zdravie a priaznivý vývoj maloletej je vážne ohrozený alebo narušený a skutočnosť, že maloletá je bez jej starostlivosti je dôsledkom toho, že v rámci styku s maloletou ju mal v čase rozhodovania súdu v starostlivosti práve otec. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to potreba neodkladnej úpravy pomerov absentuje. Ani sám súd v odôvodnení napadnutého uznesenia neuvádza, prečo považoval návrh za dôvodný, a teda kde pri skutočnostiach tvrdených otcom nachádza potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Súd v odôvodnení len stroho konštatuje, že bude v samotnom záujme maloletej, aby dočasne jej starostlivosť zabezpečoval otec. Tým de facto predbieha celé dokazovanie v rámci konania o zmene osobnej starostlivosti a záujem maloletej vyvodzuje len z tvrdení otca. Aj keby bol tento záver súdu správny, sám o sebe nestačí na nariadenie neodkladného opatrenia.

6. Otec dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že jeho návrh na zmenu vo výkone rodičovských práv a povinností, ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Na preukázanie dôvodnosti svojho návrhu uviedol, že už 21.12.2016 doručil súdu obdobný návrh, pretože už vtedy považoval za dôvodné rozhodnúť o zmene v osobnej starostlivosti o maloletú J., keďže matka dlhodobo nevie riadne zabezpečiť starostlivosť o dieťa. D. J. už v priebehu roku 2016 nemala zabezpečené žiadne rodinné zázemie a nemala vytvorené vhodné podmienky pre život. Maloletá mala v tom čase nahlásený trvalý pobyt v Rožňave na ulici H. XX, pričom matka bola nahlásená na trvalý pobyt v obci Gemerská Hôrka, na ktorých adresách však nebývali a dlhšiu dobu „kočovali“ kade tade. Následne si matka prechodne nahlásila pobyt na adrese Y. XX, Rožňava a v tom čase maloletá J. prebývala u pani N. D. na adrese G. XX v Štítniku. Z tejto adresy ju po výzve pani D. vyzdvihla stará mama D. L., u ktorej následne bývala na adrese Y. XXX, Krásnohorské Podhradie. Maloletá J. po dovŕšení veku povinnej školskej dochádzky do školy nenastúpila, pretože v tom čase, kedy mala začať navštevovať prvý ročník základnej školy, matka ju odviedla žiť do Švajčiarska, kde sa vysťahovala aj s ďalšími jej maloletými deťmi, a to dvanásťročnou Y. a jeden a pol ročnou U.. Bývala tam u svojho priateľa D. U., pôvodne z Plešivca, ktorý tam dlhodobo žil a pracoval a v mesiaci december 2016 s ním uzavrela manželstvo. Toto manželstvo bolo uzavreté účelovo z vypočítavosti v snahe získať prídavky na deti žijúce vo Švajčiarsku. Spolužitie nevydržalo dlho, pretože v júni 2017 matka opustila spoločnú domácnosť a prebývala s deťmi v azylovom úkryte vo Švajčiarsku a v tom čase 24.7.2017 vo večerných hodinách v meste O. vo Švajčiarsku mu odovzdala maloletú J., pričom neuviedla adresu, kde sa nachádza so svojimi deťmi. Následne sa dozvedel, že sa matka vysťahovala do Českej republiky, avšak adresu jej pobytu zistiť nevedel, preto sa rozhodol, že maloletú J. matke nevráti a opätovne sa rozhodol podať návrh na zmenu osobnej starostlivosti o maloletú s tým, že v budúcnosti už definitívne chce zabezpečovať jej starostlivosť. To, že matka v súčasnosti žije v Nemecku v H. sa dozvedel až následne, nemá žiadnu vedomosť o matkinom „dlhoročnom rodinnom známom“, ktorý jej údajne bezplatne poskytol ubytovanie v trojizbovom byte spolu s jej maloletými deťmi a preto nemôže súhlasiť s tým, aby tam išla bývať aj maloletá J., ktorá by tam údajne mala nastúpiť aj do základnej školy. Dohoda medzi rodičmi, na základe ktorej zobral späť návrh na zmenu výchovy maloletej J., sa realizovala až do júna 2017, kedy matka začala opäť „kočovať“ a ani v súčasnosti nevie, kde sa v podstate držiava a aké má podmienky pre výchovu dieťaťa. Poukázal na to, že žije a pracuje vo Švajčiarsku, je riadne zabezpečený a nie je pravdou tvrdenie matky, že nemá vytvorené podmienky pre výchovu svojej maloletej dcéry. Maloletú J. riadne zapísal do školy v meste E. potom, čo absolvovala predškolskú prípravu rovnako vo Švajčiarsku. D. J. riadne navštevuje povinnú školskú dochádzku od septembra 2017, nie sú s ňou žiadne problémy a spolu bývajú v tri a pol izbovom byte v meste E., kde sa preťahoval potom, čo mu ostala maloletá J. v starostlivosti. Pomery u neho boli šetriť aj zamestnanci školy, ktorú maloletá navštevuje, ako aj zamestnanci úradu pre ochranu detí, ktorí konštatovali, že dieťa má vytvorené vhodné podmienky u neho. Písomnú správu zo

šetrenia predloží súdu prvej inštancie v priebehu konania vo veci samej. Zdôraznil, že návrh na zmenu vo výkone rodičovských práv a povinností k maloletej J., ako aj rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení sú dôvodné a súd vo veci správne rozhodol, pretože bez takéhoto rozhodnutia by nemohol maloletú J. zapísať do povinnej školskej dochádzky, pričom ide o dieťa vo veku sedem rokov a päť mesiacov, teda bol najvyšší čas ju zapísať do školy. Dieťa je vychovávané v kľudnom a pokojnom prostredí oproti traumatizujúcemu sedemročnému životu s matkou, ktoré na nej zanechalo psychické problémy, ktoré v súčasnosti sa snaží riešiť v spolupráci s detským psychológom a na základe odporúčania detského psychológa v súčasnosti nie je vhodné, aby sa dieťa kontaktovalo s matkou. Navrhol, aby odvolací súd odmietol odvolanie matky a potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne.

7. Matka ku skutkovým tvrdeniam otca uvedeným vo vyjadrení upresnila, že v roku 2016 bývala spolu s maloletou dcérou na adrese Y. XX v Rožňave, teda k žiadnemu kočovaniu nedochádzalo a maloletá nikdy nebola bez starostlivosti. Je pravdou, že maloletá bola pár dní u pani N. D., keďže ona bola s najmladšom dcérou U. hospitalizovaná v nemocnici a bolo to tak len z dôvodu, že stará matka D. L. nevedela maloletú vziať k sebe okamžite, ale až o pár dní. Pani D. sa sama ponúkla, že na tých pár dní, kým po maloletú príde stará mama, môže zostať u nej. Iný rodinný príslušník sa v tom čase o maloletú starať nemohol, keďže obaja jej rodičia boli v zahraničí. Rovnako nie je pravda, že by manželstvo s D. U. bolo uzavreté účelovo. Chcela, aby jej deti vyrastali v kompletnej rodine, nemala však šťastie na mužov. Pred posledným manželom musela utiecť do krízového centra, keďže bol k nej násilný do tej miery, že musela byť privolaná polícia. Krízové centrá sú špeciálne vybavené pre matky s deťmi a poskytujú im všetko potrebné pre starostlivosť o ne. V žiadnom prípade nejde o azylový úkryt, ako uvádza otec a nijakým spôsobom nebola pobytom v tomto zariadení ohrozená starostlivosť dieťaťa. Otec tvrdí, že nevie, kde sa momentálne zdržiava, ale z komunikácie na sociálnej sieti Facebook priloženej k odvolaniu jednoznačne vyplýva, že mu oznámila, že maloletú jej má doniesť do mesta H. v Nemecku, čo aj náležite zdôvodnila. Tiež uviedla, že ak by otec maloletú jej vrátil tak, ako boli pôvodne dohodnutí, nastúpila by dcéra do školy v Nemecku rovnako aj jej nevlastné sestry. To, že maloletá je traumatizovaná a má psychické problémy vyplýva z faktu, že bola zo dňa na deň odtrhnutá od matky, s ktorou prežila celý svoj život. Maloletá v domnení, že ide len na prázdniny k starej mame, sa už k matke nevrátila. Maloletá nevidela svoju matku od 24.7.2017, pričom otec ani nepopiera, že jej v súčasnosti bráni kontaktovať maloletú. Už len táto skutočnosť sama o sebe zakladá dôvod na opätovné rozhodnutie o neodkladnom opatrení, tentoraz však v jej prospech. Otec vo svojom vyjadrení rovnako ako v návrhu neuvádza, že by v čase vydania napadnutého uznesenia existovala potreba neodkladnej úpravy pomerov. Jediným dôvodom, prečo nevrátil dcéru a podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia mala byť skutočnosť, že sa mala vysťahovať do Českej republiky. Okrem toho, že táto domnienka otca sa ukázala ako nepravdivá, sama o sebe nezakladá dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Vyjadrenie otca k odvolaniu svojim obsahom podporuje skôr dôvodnosť rozhodnutia vo veci samej, než dôvodnosť vydania neodkladného opatrenia. Ani k právnym nedostatkom napadnutého uznesenia vytknutým v odvolaní sa otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne nijak nevyjadril. Na základe vyššie uvedeného má za to, že odvolanie je dôvodné a navrhla, aby mu odvolací súd vyhovel v plnom rozsahu.

8. Kolízny opatrovník dieťaťa k odvolaniu matky a k vyjadreniu otca uviedol, že trvá na svojich písomných a ústnych vyjadreniach v plnom rozsahu.

9. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

10. Podľa ust. § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa ust. § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa ust. § 360 ods. 1 neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

13. Podľa ust. § 329 ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Podľa ust. § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP, oboznámil sa s obsahom predloženého spisu a dospel k záveru, že v danom prípade bola splnená zákonná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je naliehavosť úpravy pomerov daná záujmom maloletej J. na udržaní stabilného výchovného prostredia vo Švajčiarsku, kde sa začlenila do sociálneho prostredia, keďže tam žila so svojou matkou a v blízkosti otca, absolvovala predškolskú prípravu a kontinuálne pokračuje v školskej dochádzke. Zmena výchovného prostredia maloletej naväzujúca na súčasný pobyt matky v Nemecku, nie je dostatočným argumentom pre záver, že neboli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s návrhom otca, ako sa mylne domnieva matka vo svojom odvolaní.

16. Odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 2 poznamenáva, že neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom v civilnom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, alebo už v začatom konaní nastať. Pri jeho nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, preto sa okolnosti, ktoré by mal mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia nezisťujú a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemusia byť preukázané dôkazmi a zákon ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Nariadenie neodkladného opatrenia nejde o konečnú a definitívnu úpravu pomerov t.j. výchovy vo vzťahu k maloletej J., jeho nariadením nezískava žiaden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť vo veci samej, ale sa ním len neodkladne upravuje určitý okruh vzťahov. Pre nariadenie neodkladného opatrenia stačí existencia dôvodnej obavy, že by mohlo dôjsť k neprimeranému zásahu alebo k ohrozeniu záujmov maloletého dieťaťa. Odvolací súd je toho presvedčenia, že ujma na právach účastníkov, predovšetkým maloletého dieťaťa, ktorá môže vzniknúť v prípade, ak sa ukáže, že predmetné tvrdenia v návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú pravdivé, bude menšia ako ujma, ktorá by vznikla, ak by súd v tejto právnej veci neodkladne neupravil pomery maloletého dieťaťa so zreteľom na to, že v tomto štádiu konania, keď súd ešte nemá zistený skutočný stav veci, je stabilizácia výchovného prostredia maloletej, kde doteraz vyrastala, v najlepšom záujme dieťaťa. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že správanie otca, ktorý nerešpektuje právo matky podieľať sa na výchove dieťaťa, nie je možné akceptovať a zdôrazňuje, že je úlohou otca, ktorému bola maloletá neodkladným opatrením zverená do osobnej starostlivosti, zabezpečiť úspešnú realizáciu styku dieťaťa s matkou, pretože záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii výchovného pôsobenia, teda ich predstavami o výkone rodičovských práv a povinností, pretože prioritným je vždy najlepší záujem dieťaťa.

17. K odvolacej argumentácii matky odvolací súd dodáva, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej) a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi, nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V tomto smere je potrebné podotknúť, že zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie, preto nemôže byť relevantný odvolací dôvod, že súd nedostatočne zistil skutočný stav a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd rovnako poznamenáva, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nesprávne citoval ustanovenie § 367 CMP, čo však nemalo za následok nesprávne rozhodnutie a dodáva, že pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené sú vymedzené ust. § 325 ods. 1 a reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy

súdu, ktorá je v danom prípade objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie.

18. Z dôvodu, že ide iba o neodkladnú úpravu pomerov účastníkov konania, nebolo úlohou odvolacieho súdu dôsledne sa zaoberať odvolacími námietkami matky a skutočnosťami tvrdenými otcom vo vyjadrení, pretože sa prakticky týkajú už veci samej a majú význam pre konečné rozhodnutie. Opodstatnenosťou skutočností uvádzaných otcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v odvolaní matky a vyjadrení rodičov sa bude zaoberať konajúci súd v rámci zisťovania skutočného stavu potrebného pre rozhodnutie o veci samej.

19. Odvolací súd dospel k záveru, že v tomto prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s návrhom otca, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 potvrdil a pretože sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP.

19. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .