Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csp-8-2017.pdf
PDF · 102.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7Csp/8/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: D. F., A.. XX.XX.XXXX, W. H. XXX, XXX XX H., o zaplatenie 7 979,19 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6647,67 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6647,67 eur od 24.12.2016 do zaplatenia, a to do 15. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania 62 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.01.2017 domáhal uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť mu istinu vo výške 7 979,19 eur, úrok vo výške 247,20 eur, úroky z omeškania vo výške 3,03 eur, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 7 979,19 eur a nezaplatených úrokov vo výške 247,20 eur od 24.12.2016 do zaplatenia, nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 6,20 eur z titulu nesplatenia úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere zo dňa 04.03.2015 a náhradu trov konania. 2. Žalobca sa z pojednávania ospravedlnil, súhlasil konať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti, na podanej žalobe trval. Žalovaný nebol na pojednávaní prítomný, svoju neúčasť neospravedlnil a nežiadal odročiť termín pojednávania.
3. Súd v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) konal v neprítomnosti žalobcu a žalovaného, nakoľko tí neboli na pojednávaní prítomní.
4. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 04.03.2015, všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 23.12.2016, prehľadom splácania do zosplatnenia a po zosplatnení, písomným vyjadrením žalobcu a opravou petitu zo dňa 11.03.2016, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 03.02.2017, opakovaným upozornením zo dňa 20.10.2016, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci: 5. Žalobca uzatvoril so žalovaným (fyzickou osobou) dňa 04.03.2015 v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka úverovú zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver v sume 9 000,00 eur. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky po 126,49 eur v počte 108 splátok. Zmluvné strany si ďalej dohodli RPMN vo výške 12,02 %, priemernú RPMN ku dňu podpisu zmluvy vo výške 10,28 %, ročnú úrokovú sadzbu 9,90 % do splatnosti, konečnú splatnosť: 20.02.2024. Z obsahu
zmluvy mal súd preukázané, že výška mesačnej splátky je špecifikovaná sumou 126,49 eur, čiže nie je presne špecifikovaná v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zák. č. 129/2010 Z. z.“) v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy (04.03.2015). Zmluvou sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky do určitej výšky a tento sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť celkovo 14 110,92 eur a splniť ostatné povinnosti podľa úverovej zmluvy. 6. Z listinných dôkazov mal súd objektívne preukázané, že žalovanému bol reálne poskytnutý úver v sume 9 000,00 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru, porušil zmluvné povinnosti a pohľadávku neuhradil. Ku dňu podania doručeného súdu dňa 16.01.2017 predstavovala podľa žalobcu pohľadávka nesplatenú istinu vo výške 7 979,19 eur, úroky vo výške 247,20 eur, úroky z omeškania vo výške 3,03 eur. Žalobca nesplatenú istinu úročí úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne s odkazom na § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a nesplatené úroky úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne. 7. Žalobca v rámci písomných vyjadrení odkazoval na Všeobecné obchodné podmienky banky. Pre riadne nesplácanie úveru žalovaným došlo dňa 23.12.2016 k predčasnému zosplatneniu úveru. Do tohto dátumu zaplatil žalovaný na istinu 1 020,81 eur. Z vyjadrenia žalobcu a aj ním predložených listín mal súd preukázané, že do 23.12.2016 žalovaný zaplatil celkovo 2 355,36 eur a z tejto sumy použil žalobca na započítanie na úrok sumu 1 278,75 eur, na istinu sumu 1 020,81 eur a na poistné sumu 55,80 eur. Presne výpočtom súdu preukázal, ako dospel k požadovanému (nesplatenému) úroku 247,20 eur a k požadovaným (nezaplateným) úrokom z omeškania 3,03 eur. 8. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, tá mu bola riadne doručená dňa 09.03.2017, čo je v spise preukázané doručenkou podpísanou žalovaným. 9. Žalovaný na pojednávaní dňa 12.10.2017 uviedol, že s podanou žalobou súhlasí a úver si bral, aby sa mohol majetkovo vyporiadať s priateľkou. V tom čase bol zamestnaný, avšak následne bol práce neschopný takmer rok a požiadal žalobcu o odklad splátok, ktorý mu nevyhovel. Ďalej uviedol, že momentálne zarába okolo 1 000 eur netto mesačne, platí výživné na mal. dieťa vo výške 150 eur mesačne a svoj dlh by dokázal splácať po 180 eur mesačne. 10. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 31.10.2017 uviedol, že vzhľadom na uznanie dlhu žalovaným v celej výške žiada, aby súd rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku. Zároveň vyjadril súhlas so splácaním pohľadávky, avšak v splátkach vo výške 645 eur mesačne, čiže tak, aby žalovaný istinu zaplatil do jedného roka. 11. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (04.03.2015), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
12. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (04.03.2015), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
13. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (04.03.2015), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 14. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (04.03.2015), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 15. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (04.03.2015), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). 16. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 Občianskeho zákonníka, odstúpenie
od zmluvy § 48 Občianskeho zákonníka, úpravu vád podľa § 499 Občianskeho zákonníka a pod.) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka. 17. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (04.03.2015), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 18. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (04.03.2015), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 19. Predmetom konania je zaplatenie istiny vo výške 7 979,19 eur, úroku vo výške 247,20 eur, úrokov z omeškania vo výške 3,03 eur, úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 7 979,19 eur a nezaplatených úrokov vo výške 247,20 eur od 24.12.2016 do zaplatenia a poplatkov za poistenie vo výške 6,20 eur z titulu nesplatenia úveru. 20. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil záver, že žaloba bola podaná dôvodne len v časti. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci, obsahom úverovej zmluvy, všeobecnými obchodnými podmienkami, písomným vyjadrením žalobcu súd tieto vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podstatné pre rozhodnutie v preukázaných skutkových okolnostiach s ohľadom na uvedené právne predpisy boli najmä nasledovné úvahy. Na základe písomnej úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovanému reálne úver vo výške 9 000,00 eur. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky v sume 126,49 eur splatné vždy k 20. dňu v mesiaci, celková suma úveru na splatenie v sume 14 110,92 eur, počet mesačných splátok 108, RPMN vo výške 12,02 %, ročná úroková sadzba 9,90 % do splatnosti. Žalovaný nezaplatil splátky riadne a včas, dostal sa do omeškania, na istine nezaplatil sumu 7 979,19 eur. Do zosplatnenia úveru celkovo zaplatil sumu 2 355,36 eur a to v období od 20.03.2015 do 26.09.2016. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania z nezaplatenej istiny vo výške 7 979,19 eur od 24.12.2016 do zaplatenia a z nezaplatených úrokov vo výške 247,20 eur od 24.12.2016. 21. Z obsahu úverovej zmluvy si súd ustálil, že v nej nebol v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov. Bola uvedená len výška mesačnej splátky. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá priamo do mesačnej splátky. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. Pokiaľ je jednou z podmienok platnosti úverovej zmluvy aj uvedenie presnej špecifikácie, z čoho mesačná splátka pozostáva, je povinnosťou to v zmluve uviesť, hoc by mala zmluva i o dve či tri strany naviac. Každý dlžník ako spotrebiteľ má právo mať vedomosť, aká suma z splátky bude pripadať na istinu, aká na úroky. 22. Súd odčítaním zaplatenej sumy 2 355,36 eur od reálne vyčerpanej celkovej sumy 9 000,00 eur zistil, že žalovaný doposiaľ neuhradil istinu vo výške 6 644,64 eur. Nakoľko na úver je potrebné obligatórne prihliadať ako na bezúročný a bez poplatkov a žalovaný preukázateľne neuhradil z poskytnutého úveru sumu 6 644,64 eur, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť práve sumu vo výške 6 644,64 eur. Súd zároveň priznal žalobcovi aj správne vyčíslenú sumu vo výške 3,03 eur za nezaplatené úroky z omeškania, nakoľko každá omeškaná dlžná splátka bola žalobcom odo dňa nasledujúceho po dni jej splatnosti úročená zákonným úrokom z omeškania. 23. Súd priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 6 647,67 eur (6 644,64 + 3,03) od 24.12.2016 do zaplatenia, čiže odo dňa nasledujúceho po dni, kedy žalobca zosplatnil pohľadávku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. 24. Zákonom č. 150/2004 Z. z. účinným od 01.04.2004 boli do Občianskeho zákonníka implementované smernice Európskych spoločenstiev a Európskej únie: 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 34); 2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994
o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 280, 29/10/1994, str. 83 87); 3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 171, 7/7/1999, str. 12 16). Do občianskeho zákonníka bola vložená piata hlava, ktorá upravuje otázku spotrebiteľských zmlúv či práva a povinnosti spotrebiteľov, dodávateľov. 25. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (04.03.2015), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 26. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (04.03.2015), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 27. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (04.03.2015), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 28. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (04.03.2015), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 29. Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. 30. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (04.03.2015), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 31. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (04.03.2015), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. 32. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (04.03.2015), predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. 33. Ďalej je potrebné uviesť, že po oboznámení sa z obsahom zmluvy a všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy súd zistil, že sú na predtlačenom formulári. Súd v rámci výkladu (aplikácie) noriem občianskeho práva, musí vyhodnotiť medze aplikácie zásady zmluvnej voľnosti (§ 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka) vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy SR) a povinnosti súdu dbať na to, aby sa práva nezneužívali základné princípy CSP). V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musí zvážiť proporcionalitu každého jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani legitímne očakávania navrhovateľa nemôže byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako neplatného, a to najmä v prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných podmienkach formuloval. 34. V komplexe vysloveného právneho názoru súdu a s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka) súd dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne
len v časti doposiaľ nesplatenej časti úveru. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal i zo Smernice rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde v čl. 3 ods. 2 sa nepovažuje podmienka za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol preto schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. 35. Na záver súd uvádza, že v danej veci nerozhodol rozsudkom pre uznanie tak, ako to navrhoval žalobca vo svojom podaní zo dňa 26.10.2017, keďže žalovaný na pojednávaní dňa 12.10.2017 uviedol, že so žalobou súhlasí, avšak výslovne dlh neuznal čo do dôvodu a výšky. Skutočnosť, že žalovaný súhlasí so žalobou ešte neznamená rozhodnutie vo veci rozsudkom pre uznanie, nakoľko pri rozhodnutí takéhoto druhu sa vyžaduje, aby žalovaný konkrétne vyjadril a súhlasil so vzniknutým dlhom a jeho výškou. 36. V rámci povolenia splácať predmetnú pohľadávku súd poznamenáva, že žalovanému bola na pojednávaní zo dňa 12.10.2017 uložená povinnosť, aby doložil potvrdenia o svojom príjme, o dlhodobej práceneschopnosti a aby zdokladoval svoje majetkové pomery. Žalovaný však svoju povinnosť nesplnil a preto mu súd nepovolil splácať pohľadávku, nakoľko nemal preukázané majetkové a zárobkové pomery, na základe ktorých by mohol posúdiť finančnú situáciu žalovaného a určiť výšku splátky. 37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
40. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi v konaní priznal náhradu trov konania vo výške 62 %. K takémuto percentuálnemu úspechu súd dospel nasledovným výpočtom: žalobca žiadal zaplatiť 8 235,62 eur (7 979,19 eur + 247,20 eur + 3,03 eur + 6,20 eur), súd mu priznal sumu 6 647,67 eur. Teda úspech žalobcu bol 81 % (6 647,67 x 100/8 235,62), úspech žalovaného bol 19 % (100 - 81) a čistý úspech žalobcu bol 62 % (81 - 19 = 62 %).
41. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne o výške náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).