Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27P-37-2017.pdf
PDF · 92.23 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/37/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD. v právnej veci navrhovateľky: P. Š., rodená T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ď. X, Bratislava proti odporcovi: V. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej N. Š., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov konania P. Š., rod. T., nar. XX.XX.XXXX a V. Š., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu V. W. Ď., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a .
II. Maloletá N. Š., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matke.
III. Otec je povinný platiť výživné na maloletú N. v sume 160 Euro mesačne k rukám matky vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc doručením tohto rozsudku.
IV. Obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
V. Styk otca s maloletou N. sa neupravuje.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania..
odôvodnenie:
1./ Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.02.2017 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností 2 27P/37/2017
k maloletému dieťaťu narodenému z manželstva. V návrhu uviedla, že manželstvo s odporcom uzatvorili dňa XX.XX.XXXX. Ich manželstvo bolo harmonické až do roku 2011, kedy si odporca našiel vážnu známosť. V tom čase došlo k prerušeniu ich manželského spolužitia a niet žiadnej nádeje na jeho obnovenie. Vzťahy medzi nimi sú tak vážne rozvrátené, že ich manželstvo neplní a ani v budúcnosti nemôže plniť spoločenský účel. Z ich manželského zväzku pochádza maloletá N., ktorú od roku jej veku vychováva navrhovateľka sama . K otázke výkonu rodičovských práv a povinností uviedla, že žiada aby súd maloletú N. zveril do jej výchovy a otca zaviazal povinnosťou platiť výživné vo výške 200,- eur mesačne.
2./ Miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava II na konanie o rozvod manželstva podľa § 92 C.s.p. je daná tým, že posledné spoločné bydlisko manželov bolo v Bratislave na Ď. L., pričom na uvedenej adrese má navrhovateľka dodnes bydlisko.
3./ Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom sobášneho listu účastníkov konania, potvrdeniami o ich príjmoch a výdajoch, rodným listom maloletej N., ako aj obsahom ďalších listinných dôkazov a zistil nasledovné:
4./ Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu V. W. Ď., vo zväzku X, pod poradovým číslom X. U účastníkov ide o prvé manželstvo. Z manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra N..
5./ Navrhovateľka sa vo svojej výpovedi pred súdom pridržiavala písomne podaného návrhu, uviedla, že je výlučnou vlastníčkou 3-izbového bytu na Ď.P. L. v Bratislave, na ktorý čerpá úver vo výške 50. 000,- eur a tento spláca v mesačných splátkach po 220,- eur. Iné nehnuteľnosti nevlastní, jej čistý mesačný príjem predstavuje cca 900,- eur. Manželstvo prestalo plniť funkcie v roku 2011, kedy si odporca našiel priateľku, vtedy ho požiadala aby opustil spoločnú domácnosť. Odporca sa z bytu odsťahoval a od toho času manželské spolužitie neobnovili. S odporcom má však korektný vzťah, stretávajú sa na rodinných oslavách, pretože jej sestra si zobrala za manžela odporcovho brata. K maloletej N. uviedla, že je žiačkou 2. ročníka na základnej škole. Navštevuje tanečný a výtvarný krúžok, za ktoré platí 37,- eur mesačne. Odporca na maloletú prispieval doposiaľ nepravidelne, a to v roku 2016 sumou 150,- eur a v roku 2017 sumou 230,- eur. 6./ Odporca pred súdom uviedol, že s rozvodom manželstva ako aj s dôvodmi ako ich uviedla navrhovateľka súhlasí. Potvrdil, že počas manželstva nadviazal vzťah s inou ženou, s ktorou sa mu dňa XX.XX.XXXX narodil syn V.. S matkou maloletého žije v spoločnej domácnosti, v rodinnom dome v F. R., ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Na uvedenú nehnuteľnosť čerpá hypotekárny úver vo výške 110 000,- eur, pričom mesačná splátka predstavuje sumu vo výške 400,- eur. Odporca čerpá aj ďalší úver, a to vo výške 11 000,- eur, pričom mesačná splátka predstavuje 160,- eur. Vlastní aj garsónku na T., ktorú zatiaľ neprenajíma. Je jedným zo spoločníkov obchodnej spoločnosti P. - Š. B..T..Y.., ktorá sa zaoberá malou stavebnou činnosťou. Táto spoločnosť je v súčasnosti v strate, preto pracuje brigádnicky ako vodič, jeho mesačný príjem predstavuje 800 - 1 000 eur. Mesačné výdaje vyčíslil nasledovne: elektrina
- 120,- eur, žumpa - 50,- eur. S maloletou N. sa stretáva každý druhý týždeň, kedy je u neho od piatku do nedele, trávi s ňou aj prázdniny. Na výživu maloletej N. chce prispievať sumou 150,- eur.
3
27P/37/2017
7./ Kolízna opatrovníčka súhlasila s tým, aby maloletá N. bola zverená do starostlivosti matke a otca zaviazať povinnosťou platiť na svoju dcéru výživné vo výške 200,- eur mesačne. 8./Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. 9./ Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania si neplní základné funkcie dané Zákonom o rodine. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti, neposkytujú si pomoc a oporu, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, v ktorom by vychovávali svoje maloleté deti. Vzhľadom na to, že ani jeden z účastníkov konania nemal záujem zotrvať v nefunkčnom zväzku, neexistuje nádej, že by sa ich nezhody mohli urovnať a že by mohlo dôjsť
k obnoveniu ich manželského spolužitia. Súd preto návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol. Ako príčinu rozvratu súd ustálil neveru zo strany odporcu.
10./ S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode (§ 100 CMP). Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti sú schopné samé sa 4
27P/37/2017
živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Podľa § 24 ods. 2, 3,4,5 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
11./ Otázka zverenia maloletej N. do osobnej starostlivosti matky nebola v tomto prípade sporná. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti, zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, nakoľko pre zdravý vývoj osobnosti dieťa nevyhnutne potrebuje vzor (výchovu má určovať psychický zdravší rodič), vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov, či kontinuita prostredia. Súd konštatuje, že maloletá N. býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá zabezpečuje ich osobnú starostlivosť. K osobnej starostlivosti matky neboli žiadne výhrady. Matka má
vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie zdravého fyzického a psychického vývinu maloletej, súd rozhodol, tak, že zveril maloletú N. do osobnej starostlivosti matke.
12./ O zastupovaní a správe majetku maloletej súd rozhodol tak, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia, nakoľko zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov rozhodovať o dieťati. Zásadne v bežných veciach môže rozhodovať každý rodič samostatne, v iných podstatných veciach sú rodičia povinní sa dohodnúť. Správa majetku dieťaťa predstavuje 5 27P/37/2017
právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami a toto právo patrí obom rodičom.
13./ Pri stanovení výšky výživného otcovi súd vychádzal z možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov, odôvodnených potrieb maloletých detí a zohľadnil aj to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Je nepochybné, že deťom vznikajú bežné náklady na stravu, ošatenie, nákup hygienických a zdravotníckych potrieb a v prípade, že dieťa navštevuje základnú školu alebo materskú školu vznikajú aj ďalšie výdaje spojené so školskými pomôckami a náklady na úhrady poplatkov v škole. Súd mal za preukázané, že matka pracuje v spoločnosti C., P..B.. na pozícii obchodná asistentka. Jej čistý mesačný príjem predstavuje cca 900,- eur. Je výlučnou vlastníčkou 3-izbového bytu v Bratislave, jedinú vyživovaciu povinnosť má voči maloletej N.. Navrhovateľka žiadala zaviazať otca povinnosťou platiť výživné vo výške 180,- eur, kolízna opatrovníčka vo výške 200,- eur. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojho dieťaťa, a to bez ohľadu na to, či s ním žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti, pretože ani jeden z rodičov neprestáva aj naďalej niesť osobnú zodpovednosť za všestranný vývoj svojho dieťaťa, ktoré ešte nie je schopné sa živiť a ktoré je teda v plnej miere výživou odkázané na svojich rodičov. Navyše odôvodnené potreby maloletej nie sú v súčasnosti také finančne nákladné, že by ich nepokryla suma 320,- eur mesačne. Keďže vyživovaciu povinnosť voči maloletej majú obaja rodičia, matka maloletej je povinná prispievať na výživné maloletej aspoň takou výškou ako je povinný prispievať na výživu otec. Súd zaviazal otca povinnosťou platiť výživné na maloletú N. sumou 160,- eur. V konaní mal za preukázané, že otec je vlastníkom dvoch nehnuteľností v Bratislave. Je jedným zo spoločníkov v obchodnej spoločnosti P. - Š.F. B..T..Y... Spoločnosť za predchádzajúci kalendárny rok 2016 vykazovala stratu, avšak do budúcnosti sa predpokladá, že vykáže zisk, inak by bolo nehospodárne, aby v takejto spoločnosti odporca, ako spoločník zotrval. Navyše odporca si privyrába brigádnicky ako vodič, pričom jeho mesačný príjem predstavuje 800 -1000 eur. Svoje náklady na domácnosť vyčíslil na 170,- eur, mesačná splátka úverov predstavuje sumu vo výške 560,- eur. Okrem maloletej má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, odôvodnených potrieb maloletej N. dospel súd k záveru, že v reálnych možnostiach a schopnostiach otca je platiť výživné na maloletú vo výške 160,- Euro mesačne.
14./ O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet
6
27P/37/2017
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP). Podľa § 27 ods. l Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa § 27 ods. 2 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu (§ 376 CMP).