Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cpr/5/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Nadeždou Weisovou, v spore žalobcu: J.. C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. námestie 6, A., v zastúpení: Advokátska kancelária VIS LEGIS s.r.o., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 47 278 949, proti žalovanému: max promotion, s.r.o., so sídlom Letná 8, Bratislava, IČO: 45 884 153, v zastúpení: JUDr. Veronika Nackin, advokát, Sputniková 15, Bratislava, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru,

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 02.09.2016 domáhal, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 29.04.2016 je neplatné a žiadal náhradu mzdy ako aj trovy súdneho konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.04.2016 doobeda mu bol zo strany konateľky žalovaného mailom zaslaný návrh Dohody o urovnaní nárokov po skončení pracovného pomeru pojednávajúci o vyplatení „bonusu za rok 2015“ ako aj návrh Zmluvy o sprostredkovaní, na základe ktorej mal pre žalovaného naďalej vyvíjať určitý druh činností. Uvedené dokumenty si chcel prejsť s právnym poradcom, pričom stále bol toho názoru, že ukončiť pracovný pomer by bolo najvhodnejšie na základe vzájomnej dohody s ohľadom na jeho dlhodobejšiu nespokojnosť so spôsobom prideľovania práce ako aj jednaním zo strany konateľky žalovaného. Konateľku žalovaného informoval, že si zaslané dokumenty preštuduje a dá jej svoje stanovisko. Následne dňa 29.04.2016 odcestoval na služobnú cestu do zahraničia. Okrem toho ho počas dňa postihla akútna bolesť zubov, v dôsledku ktorej musel počas dňa vyhľadať lekársku pomoc. Večer po návrate zo služobnej cesty ho pred miestom jeho bydliska čakala konateľka žalovaného, ktorá sa správala maximálne neadekvátne a snažila sa ho prinútiť prevziať výpoveď. Túto výpoveď neprevzal a šiel domov. Keďže sa bolesti zubov zintenzívňovali, musel okolo 18:00 hod. opätovne vyhľadať lekársku pomoc a podstúpiť zákrok. Nakoľko zákrok absolvovaný dňa 29.04.2016 si vyžadoval dlhodobejšiu liečbu, zašiel hneď v pondelok ráno dňa 02.05.2016 k všeobecnému lekárovi, ktorý mu vystavil potvrdenie o práceneschopnosti. Keďže skutočnosť zakladajúca práceneschopnosť nastala dňa 29.04.2016 bolo potvrdenie o práceneschopnosti vystavené k tomuto dňu. O svojej práceneschopnosti žalovaného ako zamestnávateľa riadne informoval v nasledujúci pracovný deň, pričom doklad o práceneschopnosti doručil do 3 pracovných dní. V následnej komunikácii žalovaný trval na tom, že k skončeniu pracovného pomeru prišlo v súlade s § 38 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v platnom znení, nakoľko žalobca ako zamestnanec odmietol doručovanú výpoveď prevziať. Žalovaný však nevzal do úvahy, že v čase údajného doručenia výpovede plynula ochranná doba. S ohľadom na plynutie ochrannej doby bolo zrejmé, že k platnému doručeniu výpovede nemohlo dôjsť. Na túto skutočnosť upozornil žalovaného písomne v liste - predžalobnej

výzve odoslanej dňa 13.05.2016 ako aj osobne po nástupe späť do práce. Žalovaný mu následne listom zo dňa 19.05.2016 oznámil, že doručená výpoveď je platná a pracovný pomer skončí uplynutím výpovednej doby. Dňa 16.05.2016 mu žalovaný nariadil čerpanie dovolenky do 01.06.2016. Následne mu na základe Dohody o poskytnutí pracovného voľna poskytol pracovné voľno s náhradou mzdy od 02.06.2016 do 30.06.2016. Žalovanému žalobca listom zo dňa 13.06.2016 oznámil, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, nakoľko nedošlo k platnému doručeniu výpovede. V súvislosti s neštandardným skončením pracovného pomeru ďalej uviedol, že dňa 16.05.2016 bol nútený podať na žalovaného aj trestné oznámenie, nakoľko mu nevyplatil časť mzdy, časť mzdových náhrad ako aj odmenu vo forme mzdového bonusu. Až v nadväznosti na podané trestné oznámenie mu žalovaný listom zo dňa 16.06.2016 oznámil, že spolu s júnovou výplatou mu bude vyplatená aj časť mzdy za mesiac december, časť cestovných náhrad a časť mzdového bonusu.

3. Žalovaný sa podaním zo dňa 18.10.2016 vyjadril k žalobe tak, že neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Z dôvodu, že zákonom stanovená lehota je prekluzívnou hmotnoprávnou lehotou, jej uplynutím právo zaniká. Hmotnoprávna lehota je zachovaná, pokiaľ je adresátovi určitý úkon aj reálne doručený. Na rozdiel od lehoty procesnej nie je dostačujúce, aby v lehote bola žaloba podaná na poštovú prepravu. Žalovaná doručila písomnú výpoveď žalobcovi po prvý krát na pracovisku dňa 28.04.2016, avšak žalobca odmietol písomnú výpoveď prevziať a to z dôvodu, že žiadal, aby pred skončením pracovného pomeru usporiadali medzi sebou dôležité otázky. Strany sporu sa dohodli, že danú vec doriešia nasledujúci pracovný deň, t.j. 29.04.2016 o 15:00 hod. na pracovisku. Dňa 29.04.2016 odišiel žalobca na služobnú cestu mimo územia SR a následne oznámil žalovanému, že v ten deň sa už na pracovisko nedostaví. Z dôvodu právnej istoty preto žalovaný opätovne doručil písomnú výpoveď žalobcovi v mieste jeho bydliska za účasti dvoch svedkov dňa 29.04.2016 o 16:00 hod. Žalobca prevzatie písomnosti odmietol, čo potvrdil aj žalobca v podanej žalobe, účinky doručenia písomnosti teda nastali najneskôr dňa 29.04.2016. Na základe tejto skutočnosti dvojmesačná výpovedná doba začala plynúť dňa 01.05.2016 a uplynula dňa 30.06.2016. Lehota na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou uplynula 30.08.2016. Žaloba bola tunajšiemu súdu doručená dňa 02.09.2016, teda po uplynutí lehoty dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer skončiť. Dňa 02.05.2016 žalobca SMS správou žalovaného informoval, že je práceneschopný. Dňa 04.05.2016 žalobca zabezpečil doručenie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, z ktorej vyplýva, že žalobca bol uznaný práceneschopný odo dňa 29.04.2016, keďže potvrdenie bolo i podľa v žalobe vyjadreného vyjadrenia žalobcu aj podľa žalovaného poskytnutého vyjadrenia ošetrujúcej lekárky vystavené až 02.05.2016, a to spätne ku dňu 29.04.2016. Podľa listinného dôkazu - potvrdenie o ošetrení bolo dňa 29.04.2016 vystavené až po 18:00 hod., t.j. po doručení výpovede. Žalovaný až do 02.05.2016 nebol informovaný o žiadnej zdravotnej komplikácii, ktorá by mohla zakladať práceneschopnosť žalobcu. Mal za to, že návšteva lekára po doručení výpovede bola účelová, s úmyslom zabezpečiť podklad pre následnú práceneschopnosť. Trestné oznámenie zo strany žalobcu je v danej veci irelevantné Nárok žalobcu bol vyplatený hneď ako boli žalobcom doručené riadne vyplnené podklady pre vyplatenie nárokov, ktoré mu museli byť z dôvodu nekompletnosti opakovane vrátené. Poukázala aj na tú skutočnosť, že v júnovej výplate bola vyplatená žalobcovi aj čiastka nad rámec zmluvného dojednania. Nároky žalobcu boli vyplatené bez ohľadu na podané trestné oznámenie, nakoľko o jeho podaní sa žalovaný dozvedel až dňa 09.09.2016, kedy bola konateľka žalovaného predvolaná na výsluch v danej veci. Žalovaný navrhoval súdu žalobu ako podanú oneskorene zamietnuť.

4. Dňa 24.01.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, v ktorom žalobca uviedol, že žaloba bola podaná na poštovú prepravu ako doporučená zásielka 1. triedou dňa 26.08.2016, podacie číslo: RF170764351SK. Na základe dosledovania doručenia zásielok prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. žalobca zistil, že uvedená zásielka bola uložená do poštového priečinku na pošte Bratislava 33 dňa 30.08.2016 o 6:26 hod., pričom bola následne vydaná adresátovi, t.j. Okresnému súdu Bratislava III, na pošte Bratislava 33 toho istého dňa t.j. 30.08.2016 o 8:43 hod. S ohľadom na skutočnosť, že k údajnému skončeniu pracovného pomeru výpoveďou malo dôjsť 29.04.2016, a teda k uplynutiu výpovednej doby dňa 30.06.2016, je zrejmé, že žaloba mala byť podaná najneskôr do 31.08.2016. Nakoľko k doručeniu žaloby súdu ako vyplýva z vyššie uvedených písomných dôkazov prišlo dňa 30.08.2016, žalobca mal jednoznačne za to, že žaloba bola podaná riadne a včas. Čo sa týka ostatných tvrdení žalovaného uvedených vo vyjadrení, žalobca uviedol, že dňa 28.04.2016 žalobca so žalovaným iba hovoril o možnosti skončenia pracovného pomeru s tým,

že najskôr musia byť vysporiadané všetky vzájomné nároky. Následne mu konateľka žalovaného tak, ako bolo dohodnuté dňa 29.04.2016, doobeda mailom zaslala návrh Dohody o urovnaní nárokov po skončení pracovného pomeru. Ako žalobca uviedol v žalobe uvedené dokumenty si chcel prejsť s právnym poradcom. Konateľku žalovaného žalobca informoval, že si zaslané dokumenty preštuduje a dá jej stanovisko. V návrhu Dohody o urovnaní nárokov po skončení pracovného pomeru síce žalovaný tvrdí, že doručil žalobcovi výpoveď dňa 28.04.2016, no k takému faktickému doručeniu nikdy nedošlo. Pokiaľ ide o tvrdenia, že žalovaný nemal vedomosť o tom, že žalobcovi v daný deň, t.j. 29.04.2016, nie je dobre a že žalovaný nebola až do 02.05.2016 informovaný o žiadnej zdravotnej komplikácii žalobcu, ani toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. O uvedenej skutočnosti informovala konateľku žalovaného priateľka žalobcu, keďže žalobca nebol schopný z dôvodu akútnej bolesti vykonať odovzdanie služobného automobilu. Potvrdenie o práceneschopnosti bolo žalovanému doručené riadne, a to v najskoršom možnom termíne, v ktorom bola priateľka žalobcu ako matka dvoch detí s chorým partnerom potvrdenie schopná doručiť. Čo sa týka návštev zubnej ambulancie, ako bolo uvedené v žalobe žalobca absolvoval dňa 29.04.2016 viac návštev zubnej ambulancie, nielen jednu o 18:00 hod. ako tvrdí žalovaný. Navrhol vypočuť ako svedka ošetrujúceho lekára, ktorý zákroky v daný deň vykonával. Nepochybnou skutočnosťou vyplývajúcou z predložených písomných dôkazov však zostáva, že žalobca bol dňa 29.04.2016 práceneschopný, a preto k doručeniu výpovede nemohlo dôjsť vzhľadom na plynutie ochrannej doby. Keďže žalovaný ani následne po doručení potvrdenia o práceneschopnosti žalobcu, nedoručil žalobcovi výpoveď zo strany žalovaného nikdy nedošlo, je zrejmé, že výpoveď nebola zo strany žalovaného žalobcovi doručená platne.

5. Dňa 04.05.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu, v ktorom žalovaný uviedol, že žaloba doručená žalovanému je opatrená pečiatkou súdu a ako dátum doručenia je vyznačený deň 02.09.2016. Z uvedenej skutočnosti žalovaný odvodil záver prezentovaný aj vo svojom predchádzajúcom vyjadrení, že žaloba je žalobcom podaná po uplynutí zákonom stanovenej lehote, a preto je potrebné považovať žalobu za oneskorene podanú. Opis skutkového stavu uviedol žalovaný už vo svojom predchádzajúcom vyjadrení zo dňa 13.10.2016. Na doplnenie a k odstráneniu pochybností uviedol, že v skoršom vyjadrení, bola zo strany právnej zástupkyne žalovaného uvedená nepresnosť ohľadne zákonom stanovenej dĺžky výpovednej dobe. Žalobcovi zo zákona prináležala pri skončení pracovného pomeru výpovedná doba 1 mesiac a nie 2 mesiace, ako je uvedené vo vyjadrení, nakoľko jeho pracovný pomer ku dňu doručenia výpovede trval menej ako 1 rok. Výpovedná doba 2 mesiace bola navrhovanou alternatívou pre prípad skončenia pracovného pomeru dohodou, čo vyplýva aj z dokumentov zaslaných dňa 29.04.2016 žalobcovi zo strany žalovaného (na základe dohovoru zo dňa 28.04.2016). Informáciu o jednomesačnej výpovednej dobe dostal žalobca od žalovaného aj pri doručovaní výpovede. Opätovne poukázal aj na skutočnosť, že svoju práceneschopnosť oznámil žalovanému až po doručení výpovede. Žalovaný v čase doručenia výpovede objektívne nemal a ani nemohol mať vedomosť o práceneschopnosti žalobcu, nakoľko tento v deň doručenia výpovede riadne celodenne plnil svoje pracovné povinnosti a potvrdenie o práceneschopnosti mu bolo vystavené k spätnému dátumu, čo síce zákon povoľuje, ale v danom prípade je potrebné hodnotiť ako účelové konanie zo strany žalobcu. Poukázal na skutočnosť, že ošetrujúci lekár označený žalobcom je rodinný príslušník žalobcu, ktorá skutočnosť je podstatná pre posúdenie dôveryhodnosti tvrdenia o potrebe lekárskeho ošetrenia a splnenia podmienok pre práceneschopnosť.

6. Súd sa oboznámil s listinnými dokladmi a to pracovnou zmluvou zo dňa 01.08.2014, pracovnou zmluvou zo dňa 15.01.2015, pracovnou zmluvou zo dňa 15.05.2015, pracovnou zmluvou zo dňa 01.01.2016, Dohodou o zverení služobného vozidla, dohodou o urovnaní nárokov pri skončení pracovného pomeru, zmluvou o sprostredkovaní, preberacím protokolom, pečiatkou ošetrujúceho lekára žalobcu, potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti, predžalobnou výzvou - posledný pokus o zmier žalobcu, predžalobnou výzvou - posledný pokus o zmier žalovaného, nariadenie čerpania dovolenky, dohodou o poskytnutí pracovného voľna, písomným upozornením na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 17.05.2016, zápisnicou z Okresnej prokuratúry Bratislava III, oznámením o vykonaní platieb, skončením pracovného pomeru výpoveďou, SMS komunikácia zo dňa 26.04.2016 až 10.05.2016, potvrdením žalobcu o doprevádzaní dieťaťa k lekárovi zo dňa 09.05.2016, priepustkou zo dňa 06.05.2016, vrátením cestovného príkazu na opravu, opätovné vrátenie chybných dokladov a vyúčtovanie služobných ciest, výpisom zo sledovania zásielok Slovenskej pošty, a.s., výpoveďou J. ako stranou sporu, výpoveďou konateľky žalovaného, prehľadom z knihy jázd, registračným listom FO.

7. Z pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX vyplývalo, že žalovaný ako zamestnávateľ a žalobca ako zamestnanec uzatvorili pracovnú zmluvu s dohodnutým druhom práce - Field Director so špecifikáciou a to riadenie projektového tímu, príprava a exekúcia projektov podľa zadania klienta, príprava a kontrola budgetov, príprava zmlúv a objednávok, zodpovednosť za zverené finančné prostriedky, reporting a vyúčtovanie realizovaných akcií, s miestom výkonu Letná X v A., s dňom nástupu do práce 21.10.2014, s mzdovými podmienkami v sume 1 600,- eur brutto. Súčasťou pracovnej zmluvy je dohoda o hmotnej zodpovednosti. Pracovná zmluva zo dňa 15.01.2015 nebola účastníkmi konania vôbec podpísaná. V tom čase podľa výpovedí účastníkov konania žalobca pracoval v banke.

8. Z pracovnej zmluvy zo dňa 15.05.2015 vyplývalo, že žalovaný ako zamestnávateľ a žalobca ako zamestnanec uzatvorili pracovnú zmluvu s dohodnutým druhom práce - Accout Director so špecifikáciou riadenie projektového tímu agentúry ČR/SR, kontrola a nastavenie interných procesov agentúry, support a manažment vývoja internej aplikácie maxmonitor, príprava a exekúcia projektov podľa zadania klienta, príprava a kontrola budgetov, príprava zmlúv a objednávok, zodpovednosť za zverené finančné prostriedky, reporting a vyúčtovanie realizovaných akcií s miestom výkonu práce R. X v A., s dňom nástupu do práce 18.05.2015, s mzdovými podmienkami v sume 1 800,- eur brutto, mesačná mzda od 01.09.2015 v sume 1 900,- eur brutto, mesačná mzda od 01.12.2015 v sume 2 000,- brutto, variabilná ročná odmena 2,5% vypočítaných z celkových tržieb agentúry max promotion Slovenská republika nad 1 850 000,- eur v každom kalendárnom roku, 2,5% vypočítaných z celkových tržieb agentúry max promotion Česká republika s výnimkou tržieb od klienta Sony v každom kalendárnom roku. Pracovný pomer sa uzatváral na dobu neurčitú. Okrem toho sa žalobca zaviazal svoju prácu vykonávať svedomito, podľa svojich najlepších schopností a znalostí, a zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa v súvislosti s výkonom svojej funkcie dozvedel i po skončení pracovného pomeru po dobu 2 roky. Súčasťou pracovnej zmluvy je dohoda o hmotnej zodpovednosti.

9. Z pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.2016 vyplývalo, že žalovaný ako zamestnávateľ a žalobca ako zamestnanec uzatvorili pracovnú zmluvu s dohodnutým druhom práce a to: riadenie projektového tímu ČR/SR, kontrola, vyhodnotenie a nastavenie interných procesov agentúry, support a manažment vývoja internej aplikácii maxmonitor, príprava a kontrola budgetov, príprava zmlúv a objednávok, reportovanie výkonnosti projektov managerov SR/ČR, výber a školenie nových interných zamestnancov, aktivácia nových členov, s miestom výkonu práce Letná 8 v A., nakoľko zamestnanec a zamestnávateľ uzatvorili dňa XX.XX.XXXX pracovnú zmluvu, na základe ktorej zamestnanec vykonáva pre zamestnávateľa prácu na pracovnej pozícii Managing director, s mzdovými podmienkami v sume 2 000,- eur brutto. Zamestnanec je povinný bez zbytočného odkladu a podľa možností vopred oznámiť zamestnávateľovi všetky prekážky v práci, ktoré sa vyskytnú na jeho strane a uviesť predpokladanú dobu ich trvania. Okrem toho sa žalobca zaviazal svoju prácu vykonávať svedomito, podľa svojich najlepších schopností a znalostí, a zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa v súvislosti s výkonom svojej funkcie dozvedel. Zamestnanec a zamestnávateľ sa dohodli, že táto zmluva v plnom rozsahu nahrádza pracovnú zmluvu zo dňa 15.05.2015 a akékoľvek práva a povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca sa od podpisu tejto zmluvy budú riadiť touto zmluvou a príslušnými ustanoveniami.

10. Z Dohody o zverení služobného motorového vozidla do dočasného užívania zamestnanca na služobné účely a súkromné účely zo dňa 01.06.2015 vyplývalo, že rozhodnutím zamestnávateľa bolo zverené služobné vozidlo zamestnancovi. Dohoda okamžite zaniká, ak zamestnanec prestane vykonávať práce a plniť úlohy, na plnenie ktorých bolo pridelené služobné motorové vozidlo. Zánikom tejto dohody zamestnanec stráca oprávnenie používať motorové vozidlo a je povinný vrátiť pridelené služobné motorové vozidlo vrátane všetkých vecí zverených zamestnancovi v súvislosti s používaním služobného motorového vozidla zamestnávateľovi najneskôr v deň nasledujúci po dni zániku dohody. O vrátení služobného motorového vozidla bude spísaný protokol o odovzdaní a prevzatí služobného motorového vozidla.

11. Z neuzavretej dohody o urovnaní nárokov pri skončení pracovného pomeru vyplýva, že zamestnávateľ by sa na základe tejto dohody zaviazal v termíne splatnosti poslednej mzdy, t.j. za mesiac jún 2016, vyplatiť mzdu spolu so mzdou finančné prostriedky zodpovedajúce bonusu za rok 2015.

12. Z neuzavretej Zmluvy o sprostredkovaní vyplývalo, že táto zmluva mala byť uzavretá na dobu určitú od 01.06.2016 do 31.12.2016. Predmetom tejto zmluvy mal byť záväzok sprostredkovateľa vyvíjať

činnosť smerujúcu k uzavretiu zmluvy, na základe ktorej záujemca poskytne služby poskytované tretím osobám a záväzok záujemcu zaplatiť sprostredkovateľskú odmenu.

13. Z preberacieho protokolu zo dňa 29.04.2016 vyplývalo, že žalobca spísal rukou preberací protokol, že odovzdáva auto spolu s výbavou, ktorá mu bola odovzdaná dňa 01.01.2016 za účelom prezutia zimných pneumatík. Žalovaný sa v protokole vyjadril i k závadám, ktoré neboli pri odovzdávaní auta a to: nárazník predný z vodičovej strany odtrhnutý, podbeh na ľavej strane odtrhnutý, oškretý ľavý zadný disk, nárazník.

14. Z tlačiva o návšteve ošetrujúceho lekára súd zistil, že dňa 29.04.2016 o 18:00 hod. žalobca navštívil zubného lekára MUDr. W. E., A. XX/E, A..

15. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vyplývalo, že žalobcovi bola uznaná dočasná práceneschopnosť od 29.04.2016. Predmetné potvrdenie bolo vystavené dňa 29.04.2016 všeobecným lekárom V.. P. A., W...

16. Z predžalobnej výzvy - posledného pokusu o zmier adresovanej žalovanému vyplývalo, že žalobca poukázal na skutočnosť, že mu spoločnosť max promotion nevyplatila záväzky vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu a to nedoplatok mzdy za mesiac december 2015, vyplatenie cestovných náhrad a vyplatenie bonusu za rok 2015, takisto poukázal na vzniknuté finančné záväzky spoločnosti voči žalobcovi vo výške 4 500,- eur za vykonanú prácu v období od 01.01.2015 do 17.05.2015. Podací lístok preukazuje, že žalovanému bola predžalobná výzva doručená.

17. Z predžalobnej výzvy - posledný pokus o zmier zo dňa 19.05.2016 adresované žalobcovi vyplývalo, že žalovaný písomne vyhotovenie výpovede doručoval žalobcovi na pracovisko dňa 28.04.2016. Písomné vyhotovenie výpovede žalobca neprevzal s odôvodnením, že ju prevezme 29.04.2016, a to spolu s potvrdením o spôsobe čerpania dovolenky a spôsobe úhrady jej nevyčerpanej časti. Dňa 29.04.2016 sa ráno konateľka žalovaného dostavila na pracovisko, avšak výpoveď mu nebola doručená, nakoľko odcestoval na pracovnú cestu do Českej republiky. Výpoveď mu konateľka žalovaného doručila za účasti dvoch svedkov v poobedňajších hodinách. Žalovaný sa vyjadril i k záväzku spoločnosti voči žalobcovi v sume 4 500,- eur za prácu vykonanú na aplikácii spoločnosti od 01.01.2015 do 17.05.2015. K predmetnej požiadavke žalovaná uviedla, že v danom období žalobca nebol so spoločnosťou v žiadnom zmluvnom vzťahu.

18. Z písomností - nariadenie čerpania dovolenky zamestnávateľom vyplývalo, že zamestnávateľ - žalovaný nariadil dočerpanie dovolenky celého zostatku od dátumu 17.05.2016 do 01.06.2016.

19. Z dohody o poskytnutí pracovného voľna vyplývalo, že zamestnávateľ na základe tejto dohody poskytol zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v trvaní od 02.06.2016 do 30.06.2016.

20. Z odpovede na list zo dňa 19.05.2016 a na písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 17.05.2016 vyplývalo, že žalobca so žalovaným o skončení pracovného pomeru hovoril viackrát, a to s ohľadom na jeho nespokojnosť so spôsobom prideľovania práce a ako aj jednanie zo strany konateľky zamestnávateľa. Stále mal za to, že pracovný pomer by mali ukončiť korektne a vysporiadať všetky svoje zákonné nároky. Ďalej žalobca uviedol, že mu bola dňa 29.04.2016 doručená Dohoda o urovnaní nárokov pri skončení pracovného pomeru, ďalej aj zmluva o sprostredkovaní, na základe ktorej mal pre zamestnávateľa naďalej vyvíjať určitý druh činnosti. Žalobca uviedol, že dňa 29.04.2016 bol na služobnej ceste v zahraničí a okrem toho riešil akútne zdravotné problémy. Poukázal i na neplatnosť danej výpovede z dôvodu, že výpoveď bola podaná v ochrannej dobe. Ďalej uviedol, že žalovaný mu neposkytol žiadny iný druh zamestnania na kratší pracovný čas. Okrem toho o organizačnej zmene malo byť prijaté predchádzajúce rozhodnutie, ktoré zo strany zamestnávateľa prijaté nebolo. Čo sa týka nároku na uhradenie odmeny za vykonanú prácu na aplikácii mamonitor.eu v období od 01.05.2015 do 17.05.2015 trval žalobca na tom, že predmetnú prácu na aplikácii vykonal. Tieto práce boli žalobcom vykonané na základe dohody s konateľkou zamestnávateľa ešte pred uzavretím pracovného pomeru. Žalobca sa vyjadril i k písomnému upozorneniu zo dňa 17.05.2016 tak, že tvrdenia obsiahnuté v tejto písomnosti považuje za absurdné, pretože sa nikdy nesprával nevhodne ku žiadnemu zamestnancovi zamestnávateľa, takisto popiera tvrdenia o nedodržaní pracovného času z dôvodu neskorého príchodu na pracovisko.

21. Zo zápisnice z Okresnej prokuratúry Bratislava III vyplývalo, že žalobca podal na konateľku žalovaného trestné oznámenie z dôvodu nevyplatenia mzdy za december 2015 (100,- eur) a diéty za rok 2015 za zahraničné cesty do Českej republiky (cca 500,- eur), vrátane bonusu za rok 2015 ( 2 500,- eur). Celková výška, ktorú si žalobca uplatnil je 3 100,- eur. 22. Z oznámenia o vykonaní platieb vyplývalo, že žalovaný uhradil žalobcovi nároky vyplývajúce z pracovného pomeru a to sumu: 100,- eur ako doplatok mzdy za mesiac december 2015, sumu 292,87 eur brutto ako vyplatenie bonusov za rok 2015, sumu 475,69 eur ako vyplatenie cestovných náhrad za rok 2015, sumu 242,26 eur ako vyplatenie cestovných náhrad za apríl 2016.

23. Zo skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 29.04.2016 vyplývalo, že na základe rozhodnutia prijatého zamestnávateľom o organizačných zmenách, ktoré bolo prijaté s cieľom zvýšiť efektívnosť práce, bude žalobcova pozícia zrušená ku dňu 30.06.2016. Na základe tejto skutočnosti sa stal nadbytočným pre zamestnávateľa a zamestnávateľ ho nemá možnosť zamestnávať a nie je schopný mu ponúknuť inú vhodnú prácu. Z uvedených dôvodov dostal výpoveď v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Na zmluve bol podpis konateľky žalovaného a dvoch svedkov, ktorí uviedli, že zamestnanec odmietol prevziať výpoveď zamestnávateľa.

24. Z výpisu zo Sociálnej poisťovne vyplývalo, že v období od 08.12.2014 do 31.12.2014 mal žalobca uzatvorený pracovný pomer so žalovaným. V období od 01.01.2015 do 17.05.2015 bol žalobca v pracovnom pomere s Tatra bankou a.s.. V období od 18.05.2015 do 30.06.2016 bol opätovne zamestnancom žalovaného. Od 01.09.2016 až doteraz je zamestnancom STAROPRAMEŇ SLOVENSKO s.r.o.

25. Z výpovede žalobcu vyplývalo, že jeho pracovný pomer u žalovaného bol od 21.10.2014, hoci medzitým pracoval v banke. Ďalší pracovný pomer bol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 15.05.2015. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že neplatná výpoveď bola doručená 29.04.2016, kedy žalobca odmietol prevziať výpoveď. Výpovedná lehota začala plynúť dňa 01.05.2016 a výpovedná lehota 2 mesiace uplynula dňom 30.06.2016. Pracovný pomer skončil uplynutím výpovednej doby 2 mesačnej, ktorá uplynula dňa 30.06.2016 a následne je stanovená 2 mesačná hmotnoprávna lehota na podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Lehota na podanie žaloby uplynula dňa 01.09.2016, nakoľko začala plynúť dňa 01.07.2016 a žaloba bola podaná včas dňa 30.082016. Keďže pracovný pomer trval viac ako 1 rok výpovedná doba je 2 mesiace. V čase doručovania výpovede bol žalobca preukázateľne PN od 29.04.2016, kedy odmietol prevziať výpoveď. Keďže žalobca bol v deň 29.04.2016 niekoľkokrát ošetrený svojím zubným lekárom, išiel k svojej obvodnej lekárke dňa 02.05.2016, ktorá mu vystavila PN spätne ku dňu 29.04.2016, žalobca uviedol, že o ukončení zmluvy bola jeho iniciatíva z dôvodu jeho nespokojnosti vo firme. Niekedy v priebehu apríla prišiel za konateľkou žalovaného a snažil sa dohodnúť akým spôsobom ukončia pracovný pomer. Avšak žiadal, aby boli najskôr urovnané všetky záväzky voči nemu vyplývajúce z pracovnej zmluvy, nakoľko mu nebola vyplatená časť mzdy za mesiac december 2015 a cestovné náhrady. Dňa 29.04.2016 bol na služobnej ceste v Českej republike a v čase o 16:01 hod. ho čakala konateľka žalovaného v mieste jeho bydliska, chcela mu dať podpísať výpoveď z dôvodu organizačných zmien, ktorú v tom čase nechcel podpísať. Uviedol, že pracovný pomer chcel ukončiť, ale predmetom malo byť aj urovnanie, ktoré mu vyplývalo zo zmluvy, nejaké odmeny, časť mzdy nárokovateľný bonus na základe zmluvy. Keďže žalovaný mu nevyplatil tieto nároky, trval na tom, že pracovný pomer pokračuje ďalej a chcel pracovať v max promotion ďalej, lebo návrh, ktorý on inicioval bol pôvodne úplne iný. Uviedol, že žalovaný bol informovaný o jeho zdravotnom stave, že mu nie je dobre aj jeho priateľkou. 26. Z výpovede konateľky žalovaného vyplýva, že pracovný pomer prvý krát vznikol v októbri 2014, ktorý bol ukončený výpoveďou zo strany žalobcu po 3 mesačnej skúšobnej dobe, nakoľko už mal záujem pracovať v banke, kde mal hlavný pracovný pomer. Výpoveď bola na základe zrušenia pracovného miesta, pretože jej agentúra prechádzala nejakým rozvojom, vyvíjali interné procesy, musela sa prispôsobiť a z toho dôvodu sa rozhodla zrušiť pracovnú pozíciu, ktorú vytvorila v máji, pretože zistila, že pre chod firmy nie je potrebná a samozrejme súvisela s tým aj jej nespokojnosť s prácou žalobcu. Dňa 29.04.2016 stretla žalobcu v práci a spýtala sa ho, či o 15:00 hod. sa stretnú. Žalobca uviedol, že to platí. V kancelárii sa zdržoval asi dve hodiny, žalobca bol vysmiaty, veselý, vtipkoval a nevyzeral, že by mal nejaký problém. Asi o 14:00 hod. alebo 14:30 hod. volala žalobcovi, či príde do firmy. Žalobca jej povedal, že to nestihne. Na rovinu sa ho opýtala, či je to o tom, že nechce podpísať výpoveď, on povedal, že je to o tom. Keďže žalobca odmietol prísť v pracovnom čase do firmy, čakala ho aj s dvomi svedkami v mieste

jeho bydliska, aby mu doručila výpoveď. Povedala, že má jednomesačnú výpovednú dobu. Prišiel so slnečnými okuliarmi s úsmevom na perách. Výpoveď odmietol prevziať. Bol úplne v pohode, vypratal si veci z auta a išiel hore do bytu. Žalovaná čakala asi pol hodinu, potom prišla jeho priateľka, povedala, že Tomáš je indisponovaný a nemôže zobrať ďalšie veci a prísť dole. Ďalej uviedla, že stomatológ, u ktorého bol na ošetrení je jeho rodinný príslušník, majú tam kamery, takže sa dá dokázať či tam bol na ošetrení. Až dňa 02.05.2016 mi poslal SMS, že je PN, až vtedy sa dozvedela o jeho PN. Vyplatila mu aj všetky záväzky. Právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že podľa pracovnej zmluvy 18.05.2015, tzn., že v čase doručovania žaloby trval menej ako 1 rok. Výpovedná doba mala byť 1 mesačná a pracovný pomer sa na základe zákonom stanovených podmienok mal skončiť po uplynutí 1 mesačnej výpovednej doby, tzn., že keď sa doručovala výpoveď 29.04.2016, výpovedná doba mala uplynúť 31.05.2016. Od vtedy počítame 2 mesiace, tak v podstate nebola lehota na podanie žaloby dodržaná. Dňa 29.04.2016 žalobca nastúpil riadne do práce bez toho, aby podal nejakú informáciu o tom, že má zdravotné komplikácie. V čase doručovania výpovede zo dňa 29.04.2016 konateľka žalovaného nemala vedomosť o tom, že plynie nejaká ochranná doba. Žalobca dňa 02.05.2016 navštívil svojho obvodného lekára, ktorý mu vystavil PN spätne a až v tom čase žalobca informoval svojho zamestnávateľa o tom, že je PN. Žaloba bola podaná po lehote na podanie žaloby, keďže ochranná doba začala plynúť až 02.05.2016, kedy bolo vystavené potvrdenie o PN, pretože mala za to, že 29.04.2016, ak bol žalobca ošetrený, tak až po skončení pracovnej doby.

27. Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.

28. Podľa § 62 ods. 2 Zákonníka práce výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Podľa § 62 ods. 7 Zákonníka práce výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Podľa § 64 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to a) v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia.

31. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

32. Podľa § 12a ods. 1 zákona č. 158/2014 Z.z. dočasnú pracovnú neschopnosť osoby posudzuje a rozhoduje o nej príslušný ošetrujúci lekár, ktorým je: a) všeobecný lekár (§ 8 ods. 3) alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo, s ktorým má osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa § 12, ak ide o posudzovanie a rozhodovanie o dočasnej pracovnej neschopnosti pri poskytovaní ambulantnej starostlivosti, alebo b) lekár zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti určený poskytovateľom, ak ide o posudzovanie a rozhodovanie o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby pri poskytovaní ústavnej starostlivosti.

33. Podľa § 12a ods. 3 zákona č. 158/2014 dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu podľa prílohy č. 1, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. Ak sa zdravotná starostlivosť poskytne zamestnancovi po odpracovaní jeho pracovnej zmeny, dočasná pracovná neschopnosť sa začína nasledujúcim kalendárnym dňom.

34. Podľa § 12a ods. 4 zákona č. 158/2014 príslušný ošetrujúci lekár môže uznať osobu za dočasne práceneschopnú spätne najviac tri kalendárne dni na základe lekárskeho nálezu lekárskej služby prvej pomoci alebo ústavnej pohotovostnej služby, ak v odsekoch 14 a 15 nie je ustanovené inak.

35. Výpoveď je jednostranným právnym úkonom, na ktorý sú oprávnení zamestnávateľ i zamestnanec. Na základe výpovede sa pracovný pomer končí uplynutím výpovednej doby ustanovenej podľa § 62. Výpoveď, či už zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca, musí spĺňať tieto náležitosti a to musí mať písomnú formu a musí sa doručiť druhému účastníkovi. Ide o hmotnoprávne podmienky výpovede; ich nesplnenie zákon spája so sankciou neplatnosti tohto právneho úkonu. Písomnosti týkajúce sa vzniku, zmien a zániku pracovného pomeru, musia byť zamestnancovi doručené do vlastných rúk. Zamestnávateľ ich zamestnancovi doručuje predovšetkým na jeho pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek, kde bude zamestnanec zastihnuteľný. Písomnosť sa považuje za doručenú i v prípade ak zamestnanec písomnosť odmietne prevziať.

36. Pri posudzovaní či výpoveď bola žalobcovi doručená v ochrannej dobe podľa § 64 Zákonníka práce má súd za to, že platnosť právnych úkonov, je potreba posudzovať k okamžiku a so zreteľom na okolnosti, kedy bol právny úkon urobený. Skúmanie podmienok stanovených pracovnoprávnymi predpismi pre podanie platnej výpovede sa preto deje podľa stavu existujúceho v dobe kedy bola podaná výpoveď. Vzhľadom k tomu, že právne účinky výpovede z pracovného pomeru nastávajú dňom, kedy výpoveď bola druhej strane sporu doručená, posudzuje súd platnosť výpovede k tomuto dňu. Ku skutočnostiam, ktoré nastali po doručení výpovede, preto súd nemôže prihliadať. Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný lekár zistil chorobu, ktorá si vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. Príslušný ošetrujúci lekár môže uznať osobu za dočasne práceneschopnú spätne najviac tri kalendárne dni na základe lekárskeho nálezu lekárskej služby prvej pomoci alebo ústavnej pohotovostnej služby.

37. Žalobca uviedol, že bol na ošetrení o 11:00 hod., ale ošetrenie trvalo len krátko, nakoľko nešlo o vyšetrenie, ale len nenáročné ošetrenie. Súd je toho názoru, že ak by išlo o závažné zistenie choroby, ktorá si vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť, ošetrujúci lekár by postupoval inak. Ošetrenie by netrvalo len pár minút. Ak by jeho stav bol vážny, ošetrujúci zubný lekár by pacienta poslal ihneď k všeobecnému lekárovi, aby posúdil dočasnú pracovnú neschopnosť. Avšak žalobca po 11:00 hod. odišiel na zahraničnú služobnú cestu. Po návrate na Slovensko sa mal žalobca dostaviť na pracovisko, na stretnutie o 15:00 hod. s konateľkou žalovaného. Žalobca telefonicky oznámil žalovanému, že predmetné stretnutie nestíha. Žalovaný spolu s dvoma svedkami doručil žalobcovi výpoveď v mieste jeho bydliska dňa 29.04.2016 o 16:00 hod, pričom žalobca predmetnú výpoveď odmietol prevziať. Súd mal ďalej preukázané, že žalobca o 18:00 hod. navštívil svojho ošetrujúceho lekára, ktoré potvrdenie predložil spolu so žalobou. Súd má za to, že žalobcovi bola poskytnutá zdravotná starostlivosť až po odpracovaní jeho pracovnej zmeny a v takomto prípade sa dočasná pracovná neschopnosť podľa § 12a ods. 3 zákona č. 158/2014 druhá veta začína nasledujúcim kalendárnym dňom. Čo sa týka z hľadiska zákazu výpovede podľa § 64 Zákonníka práce je rozhodujúci ten deň, kedy ošetrujúci lekár rozhodol o dočasnej pracovnej neschopnosti a to bolo dňa 02.05.2016. Je pravdou, že ošetrujúci lekár môže uznať osobu za dočasne práce neschopnú spätne najviac tri dni, avšak v tomto prípade bol žalobca dňa 29.04.2016 na služobnej ceste (teda v práci) a jeho dočasná práceneschopnosť by sa začala až dňa 30.04.2016.

38. Na základe vyššie uvedeného je súd toho názoru, že žalobcovi bola písomná výpoveď zo dňa 29.04.2016 doručená riadne, žalobca dňa 29.04.2016 nebol v ochrannej dobe podľa § 64 Zákonníka práce, nakoľko jeho dočasná pracovná neschopnosť začala až nasledujúcim kalendárnym dňom. Súd sa v prvom rade musel vysporiadať s otázkou platného doručenia, pretože riadne doručenie výpovede podmieňuje platnosť výpovede a má význam z hľadiska dĺžky a začiatku plynutia výpovednej doby.

39. Neplatnosť skončenia pracovného pomeru môže uplatňovať len zamestnanec a zamestnávateľ. Na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou zákon ustanovuje lehotu dvoch mesiacov, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. V prípade ak by žaloba nebola podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy mal pracovný pomer skončiť, pracovný pomer medzi stranami sporu skončil podaním výpovede zamestnávateľa aj keby išlo o neplatné rozviazanie pracovného pomeru. Po márnom uplynutí tejto lehoty nie je možné domáhať sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru na súde. Predmetná lehota je podľa § 122 lehotou určenou podľa mesiacov, ktorej začiatok je zhodný s uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca výpovednej doby. Posledný deň plynutia tejto lehoty nemusí byť vždy totožný s posledným dňom druhého nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

40. Súd mal za to, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným vznikol pracovnou zmluvou zo dňa 18.05.2015. Žalovaný doručil žalobcovi výpoveď dňa 29.04.2016. Z uvedeného vyplýva, že pracovný pomer žalobcu trval kratšie ako jeden rok a potom zákonná výpovedná doba je len jeden mesiac a končila dňa 31.05.2016. Na základe vyššie uvedeného zákonná lehota na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru márne uplynula dňa 31.07.2016. Žalobca podal žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru dňa 30.08.2016, to je uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Lehota podľa § 77 Zákonníka práce je lehotou prekluzívnou, súčasne ide o lehotu hmotnoprávnu. To znamená, že účastník, ktorý uplatňuje neplatnosť skončenia pracovného pomeru, musí svoj nárok uplatniť žalobou na súde tak, že žaloba dôjde na súd najneskôr v posledný deň tejto lehoty. Nárok žalobcu nebol uplatnený včas, preto zanikol a skončenie pracovného pomeru je účinné. Súd sa po uplynutí dvojmesačnej lehoty už otázkou platnosti rozväzovacieho úkonu nemôže zaoberať a to ani ako predbežnou otázkou, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 262 ods. 1 a 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci. Žalovaný mal v spore plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.