Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_3T-40-2017.pdf
PDF · 91.34 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/40/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza v senáte, zloženom z predsedu JUDr. Noemy Turanovičovej a prísediacich Zity Gromovej a Bartolomeja Doletinu, v trestnej veci proti obžalovanému A. P. I. J.. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.11. 2017 takto
rozhodol:
1) obžalovaný A. P., nar. X.X.XXXX v Bojniciach, okres Prievidza, trvale bytom F., B. XXXX/XX, okres Prievidza,
a
2) obžalovaný D. U., nar. X.X.XXXX v Bojniciach, okres Prievidza, trvale bytom F., U. XX/X, toho času vo výkone väzby v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a v Ústave na výkon väzby O. (v inej trestnej veci),
sú vinní, že
dňa 29.6.2016 asi o 20.15 hod. po predchádzajúcej dohode, že vylákajú počas návštevy E. J. z bytu jeho otca, prišli do bytu na Ú. B. X/X v Handlovej, okres Prievidza, a pod zámienkou, aby im E. J. objednal a osobne priniesol pizzu, využili jeho neprítomnosť v byte, z ktorého odcudzili 3D LED televízor zn. Samsung UE46F6770, ktorý následne predali, peniaze minuli pre vlastnú potrebu, čím spôsobili poškodenému E. J. škodu odcudzením 435,26 eur,
teda:
spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili, spôsobili tak malú škodu a čin spáchali závažnejším spôsobom konania - ľsťou
tým spáchali:
zločin krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 odsek 1, 4 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno f) Trestného zákona
a za to sa
odsudzujú:
· Obžalovaný A. P.
Podľa § 212 odsek 4 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona, § 51 odsek 1 Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe, výkon ktorého sa mu podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 51 odsek 2 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 51 odsek 4 písmeno c), g) Trestného zákona sa obžalovanému prikazuje v skúšobnej dobe nahradiť spôsobenú škodu a podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom, alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku, alebo inému výchovnému programu.
· Obžalovaný D. U.
Podľa § 212 odsek 4 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno h), m) Trestného zákona, § 38 odsek 7 Trestného zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona, k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 38 (tridsaťosem) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zároveň zrušuje výrok o treste vo vzťahu k obžalovanému D. U. trestného rozkazu Okresného súdu Prievidza 0T/50/2017 zo dňa 27.4.2017, právoplatného dňa 10.5.2017, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sú obžalovaní povinní spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému E. J., F.. XX.X.XXXX R. U., Q. T. U., Ú. X/X, škodu vo výške 435,26 eur.
Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd poškodeného E. J., F.. XX.X.XXXX R. U., Q. T. U., Ú. X/ X, so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní, ktoré v zmysle § 252 odsek 2 Trestného poriadku vykonal v neprítomnosti obžalovaného A. P. (ďalej len „obžalovaný v 1. rade“), v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovanej D. U. (ďalej len „obžalovaný v 2. rade“) o uznaní viny za skutok uvedený v obžalobe prokurátora sp. zn. 1Pv 415/16/3307 a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznaného skutku nevykoná a vykoná dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste a náhrady škody vo vzťahu k obžalovanému v 2. rade a výroku o vine, treste, náhrady škody a ochranného opatrenia vo vzťahu k obžalovanému v 1. rade.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného v 2. rade, oboznámil sa s výpoveďou obžalovaného v 1. rade z prípravného konania, vypočul svedkov E. J., E. J., H. P., oboznámil sa so znaleckým posudkom č.l. 99 - 115, listinnými dôkazmi.
Obžalovaný v 1. rade vo výpovedi z prípravného konania vypovedal, že dňa 28.6.2016 bol na návšteve u kamaráta E. J.. Dostal hlad, a tak svedok objednal pizzu, ktorú museli ísť zobrať osobne, išiel svedok a on ostal preto v byte sám. Na druhý deň sa stretol s obžalovaným v 2. rade, s tým sa rozhodli, že k E. pôjdu ukradnúť televízor, ten následne speňažia. Okolo 17-tej hodiny vyrazili z Novák, išli jeho osobným motorovým vozidlom, cestou volali svedkovi, že idú k nemu na návštevu, keby nebol doma, tak tam nejdú. Cestou sa i dohodli, ako to urobia, spoločne im napadlo, že svedka pošlú pre pizzu a v tom čase zoberú televízor. Svedok im prišiel otvoriť, boli u neho v byte, sedeli v obývacej izbe a po chvíľke ho požiadali, aby objednal pizzu. Telefónne číslo vyťukal on, telefón potom podal svedkovi, ten i objednal
pizzu a asi po 15-tich minútach išiel po ňu. Keď svedok E. J. odišiel z bytu, cez okno pozerali, ako odchádza, keď bol dostatočne ďaleko, vzali televízor značky Samsung a spoločne ho odniesli do jeho vozidla, cestou on zohnal kupca, predali ho svedkovi H. P., ktorý im vyplatil 200 eur, nevedel však, že televízor je ukradnutý, peniaze si rozdelili po 100 eur. Spáchanie trestnej činnosti ľutuje.
Obžalovaný v 2. rade priebeh trestnej činnosti popísal zhodne, potvrdil predchádzajúcu dohodu o vylákaní svedka E. J. z bytu pod zámienkou kúpy pizzy a následné odcudzenie televízora, ktorý spolu i predali. I on spáchanie trestnej činnosti úprimne oľutoval.
Svedok - poškodený E. J. (ďalej len „poškodený“) vypovedal, že o odcudzení televízora sa dozvedel od syna, ktorý mu s plačom telefonoval a uviedol mu, že boli u neho na návšteve obžalovaní, že ho oklamali, bol kúpiť pizzu a v tom čase z bytu odcudzili televízor. Ako poškodený uplatňoval náhradu škody za odcudzený televízor vo výške 700 eur.
Svedok E. J. potvrdil, že deň pred skutkom bol u neho na návšteve obžalovaný v 1. rade, i to, že si objednali pizzu, ktorú bol on vziať. Potvrdil že dňa 29.6 2016 prišli obaja obžalovaní k nemu, po nejakej chvíli že mu povedali, že sú hladní, a že si telefonicky pizzu objednali a on išiel pre túto pizzu, teda, že ho pre ňu poslali. Keď sa vrátil domov, obžalovaní u neho už neboli, zistil, že odcudzili televízor, ktorý bol poškodeného, túto skutočnosť oznamoval i otcovi - poškodenému hneď telefonicky.
Svedok H. P. potvrdil, že obaja obžalovaní prišli k nemu, chceli predať televízor, povedali mu, že je jedného z nich, nevedel už povedať, ktorého, že pochádza z trestnej činnosti, nevedel. Kúpil televízor za 200 eur, vie, že si túto sumu obžalovaní rozdelili na polovicu, televízor on následne predal.
Z oboznámeného Znaleckého posudku č. 17/2016 (č.l. 99 - 115) vyplýva, že obžalovaný v 1. rade trpí závažnou duševnou chorobou v zmysle choromyseľnosti - schizoafektívnou psychózou, ktoré bolo v čase skutku vo výdatnej remisii, konanie obžalovaného nebolo patologicky motivované, duševná choroba sa v čase skutku u obžalovaného neprejavovala. Obžalovaný v čase skutku vedel rozpoznať protiprávnosť svojho konania, vedel svoje konanie ovládať forenzne nepodstatne nevýznamne zmenšenej forme. V prípade, že u obžalovaného ochranné psychiatrické liečenie, ktoré mu bolo uložené rozhodnutím Okresného súdu Prievidza v roku 2012, naďalej trvá, je potrebné ponechať v platnosti, v prípade, že dané liečenie už netrvá, navrhuje mu uložiť ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou, jeho pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska nie je nebezpečný. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania.
Súd sa oboznámil s odborným vyjadrením (č.l. 27 - 27d), ktorým bola stanovená hodnota televízora zn. Samsung ku dňu skutku na 435,26 eur.
Zločinu krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 odsek 1, 4 písmeno b) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písmeno f) Trestného zákona sa dopustí ten, kto spoločným konaním si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu a čin spácha závažnejším spôsobom konania
- ľsťou.
Ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám (§ 20 Trestného zákona).
Podľa § 138 - písmeno f) Trestného zákona; závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu - ľsťou.
Podľa § 122 odsek 6 Trestného zákona; trestný čin je spáchaný ľsťou, ak bol spáchaný s využitím omylu, ktorý páchateľ vyvolal, alebo s použitím úskoku.
Podľa § 124 odsek 1 Trestného zákona; škodou sa na účely Trestného zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.
Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur (§125 odsek 1 alinea 1).
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, dôkazy jednotlivo i súhrnne s poukazom na uznanie viny obžalovaného v 2. rade vo vzťahu k jeho osobe a jeho výpovedi vo vzťahu k obžalovanému v 1. rade, výpoveď svedka E. J., P., výpoveď poškodeného, zabezpečené odborné vyjadrenie, mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obaja obžalovaní spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili, tým, že odňali dispozičné právo s vecou nakladať subjektu oprávnenému na dispozíciu s vecou, tým, že televízor poškodenému vzali a predali a spôsobili tak malú škodu a čin spáchali závažnejším spôsobom konania - ľsťou, pretože úmyselne po dohode vylákali z bytu syna poškodeného tým, že ho po objednaní jedla po toto osobne z bytu poslali preč, čím tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnili zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 odsek 1, 4 písmeno b) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písmeno f) Trestného zákona.
Štát chráni súkromné vlastníctvo fyzických ako i právnických osôb, chráni ho pred neoprávnenými zásahmi tretích osôb. Zabezpečuje jeho nedotknuteľnosť. Obžalovaní svojim konaním porušili tento záujem spoločnosti.
Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, správami o povesti (č.l. 31, 32 - 40), z ktorých vyplýva charakteristika osôb obžalovaných a vyplýva z nich, že obžalovaní v mieste bydliska požívajú dobrú povesť, neboli riešení v mieste bydliska za priestupky sťažnosti spoluobčanov, nie sú poberateľmi žiadnych dávok sociálneho zabezpečenia. Obžalovaný v 1. rade bol postihnutý v priestupkovom konaní za priestupky na úseku cestnej premávky, obžalovaný v 2. rade bol jedenkrát v roku 2012 postihnutý napomenutím za priestupok proti majetku. Oboznámil sa súd i s odpismi registra trestov (č.l. 41, 43 - 44) a pripojenými trestnými spismi, z ktorých vyplýva, že obžalovaný v 1. rade nebol doposiaľ súdne trestaný, na obžalovaného v 2. rade sa hľadí, akoby bol 4-krát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0T/50/2017 zo dňa 27.4.2017, právoplatným dňa 10.5.2017, ktorým bol uznaný vinný z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri ukladaní trestu u obžalovaného v 2. rade musel súd prihliadnuť na skutočnosť, že bol súdom prvého stupňa dňa 27.4.2017 voči obžalovanému vyhlásený odsudzujúci rozsudok, (prevzatý obžalovaným trestný rozkaz sp. zn. 0T/50/2017), a teda prihliadnuc na ustanovenie § 42 odsek 1 Trestného zákona, skutočnosť, že súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu, teda do úvahy prichádzalo u obžalovaného ukladať trest súhrnný. Pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu, následok, zohľadniac osoby obžalovaných, ich doterajší spôsob života, zohľadniac a priznajúc obom obžalovaným poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno l) Trestného zákona - že sa k spáchaniu trestnej činnosti priznali a jej spáchanie úprimne oľutovali, na druhej strane však u obžalovaného v 2. rade existenciu dvoch priťažujúcich okolnosti v zmysle § 37 písmeno h), m) Trestného zákona - že spáchal viac trestných činov a už bol odsúdený, a teda prevyšujúci pomer priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami, a teda použitie pri ukladaní trestu ustanovenie § 38 odsek 4 Trestného zákona, u obžalovaného v 1. rade naopak neexistenciou žiadnej priťažujúcej okolnosti, a teda prevyšujúci pomer poľahčujúcich okolností, a teda pri ukladaní trestu i použitie ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona, zohľadniac spôsob spáchania činu, okolnosti, za akých došlo k spáchaniu trestného činu, berúc do úvahy i ostatné okolnosti vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona, a potom súd dospel k záveru, že u obžalovaného v 1. rade, ako u prvo-trestanej osoby, je zákonný, primeraný a dôvodný ukladať trest na samej dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby, upravenej za použitia § 38 odsek 3 Trestného zákona, ktorý by však už v tomto štádiu konania nebol ešte spojený s odňatím slobody, teda trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe, výkon ktorého sa mu podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 51 odsek 2 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky, za súčasného uloženia povinnosti
- v skúšobnej dobe nahradiť spôsobenú škodu a podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným
úradníkom, alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku, alebo inému výchovnému programu. U obžalovaného v 2. rade, vzhľadom predovšetkým na skutočnosť, že ide osobu, ktorá bola viackrát súdne trestaná, bolo na jeho osobu pôsobené i výkonom nepodmienečného trestu a tento nemal na jeho osobu dostatočne prevýchovný vplyv, pretože obžalovaný sa dopustil krátko po výkone trestu ďalšej závažnej majetkovej trestnej činnosti, odsúdenie vo veci 0T/50/2017, súd uložil súhrnný trest odňatia slobody na spodnej hranici upravenej trestnej sadzby za použitia § 38 odsek 4 Trestného zákona a potom trest vo výmere 38 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bude obžalovaný, pretože pred spáchaním trestnej činnosti bol v posledných 10-tich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, v zmysle § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia považoval súd za primeraný, dôvodný a zákonný. Súčasne podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zároveň zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0T/50/2017 zo dňa 27.4.2017, právoplatný 10.5.2017, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.
Takéto tresty, podľa názoru, súdu v dostatočnej miere splnia účel trestu z pohľadu tak individuálnej ako i generálnej prevencie.
Poškodený riadne a včas uplatnil škodu vo výške 700 eur. Vychádzajúc z ustálenej škody v zmysle oboznámeného odborného vyjadrenia, vychádzajúc zo skutkovej vety rozsudku, majúc preukázané, že obžalovaným nebola uhradená žiadna spôsobená škoda, zaviazal obžalovaných k náhrade spôsobenej škody vo výške uvedenej vo výrokovej časti rozsudku. Poškodený, ktorý však uplatňoval škodu vyššiu ako bola škoda spôsobená konaním obžalovaných a takto ustálená pojatá i do skutkovej vety rozsudku, bol so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenie rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.