Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cob/71/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Mareka Košča a JUDr. Jozefa Angeloviča, v právnej veci žalobcu: Obec Benkovce, 094 02 Benkovce 22, IČO: 00 332 267, zastúpeného JUDr. Stanislavom Kaščákom, advokátom so sídlom Ulica 1. mája 1246, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovaným: X. K. K. - K., XXX XX G. XXX, F.: XX XXX XXX, zastúpenému JUDr. Petrom Rakom, advokátom so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov a 2. Československá obchodná banka, a.s., so sídlom v Bratislave 811 02, Žižkova 11, IČO: 36 854 140, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu a žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 19Cb/294/2009-195 zo dňa 27.6.2016, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej.

R u š í rozsudok vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol takto: „1. Žalobu o určenie, že zmluva o dielo dňa 7.6.2007 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade je neplatná z a m i e t a .

2. Žalobu o určenie, že zmluva o postúpení pohľadávky č. XXXXX-XXXXXX/XXXX zo dňa 24.10.2007 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade je neplatná z a m i e t a .

3. Žalobu o určenie, že notárska zápisnica zo dňa 25.10.2007 spísaná na notárskom úrade notára Z.. I. Č., W.. H. X I. K. K. Č.. J., J. XXXXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX, v ktorej žalobca uznal svoj záväzok voči žalovanému v 2. rade je neplatná z a m i e t a .

4. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a“.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia, citujúc ustanovenie § 80 písm. c) O.s.p. uviedol, že v danej veci žalobca tvrdí, že má naliehavý právny záujem, nakoľko sa jedná o absolútne neplatné právne úkony, keďže neboli dovolenými, nakoľko obchádzali zákon podľa § 39 Občianskeho zákonníka a boli v rozpore s dobrými mravmi podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Súd v tejto súvislosti poukázal na to, že v danom prípade sa jednalo o obchodnozáväzkové vzťahy medzi účastníkmi, ktoré sa riadia ustanoveniami § 261 a násl. Obchodného zákonníka, pričom podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Následne citujúc ustanovenia § 266, § 267 a § 268, všetko Obchodného zákonníka, po vykonanom dokazovaní dospel

okresný súd k záveru, že nie sú splnené podmienky pre vyhovenie žalobného návrhu v žiadnom zo žalovaných výrokoch o určenie neplatnosti. Vo vzťahu k 1. určovaciemu výroku, aby súd určil, že zmluva o dielo zo dňa 7.6.2007, je neplatná, chýba ako naliehavý právny záujem o určenie neplatnosti tejto zmluvy, tak aj dôvod, prečo by táto zmluva mala byť neplatná, pretože dôvod tvrdený žalobcom, sa nepreukázal. Žalobca najskôr tvrdil, že od tejto zmluvy účastníci odstúpili, ale pokiaľ od zmluvy odstúpili, niet podľa súdu prvej inštancie, dôvodu vyhlasovať túto zmluvu za neplatnú. Tieto okolnosti boli predmetom konania súdu v pôvodnom konaní pred uzavretím zmieru, keďže bol schválený zmier, ktorý sa týkal plnenia, a nie určenia neplatnosti týchto právnych úkonov. Zmluvy, ktoré uzatvárali účastníci, uzatvárali ich platne. Žalobca zmluvy o dielo so žalovaným v 1. rade, aj so spoločnosťou PROFPLYN s. r. o., uzatváral s vedomím a so súhlasom obecného zastupiteľstva, a pokiaľ jeho konanie je predmetom obžaloby podanej na Okresnom súde Bratislava III, nevzťahuje sa na fundamentálne otázky vzniku týchto zmlúv, ale na skutočnosti, ktoré viedli k uzavretiu týchto zmlúv. Z tohto dôvodu teda niet žiadneho dôvodu na to, aby súd vyhlasoval predmetnú zmluvu o dielo za neplatnú. Pokiaľ z tejto zmluvy o dielo vznikli nejaké práva a povinnosti účastníkom, a tieto práva a povinnosti boli následne premietnuté do ďalších právnych úkonov, neznamená to podľa okresného súdu, že táto zmluva by mala byť podľa Obchodného zákonníka, neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. V tejto súvislosti je podľa súdu prvej inštancie, potrebné poukázať aj na vyjadrenie žalovaného v 2. rade, ktorý potvrdil, že žalobca a žalovaný v 1. rade sa naňho obrátili vo vzťahu k poskytnutiu plnenia.

3. Za nevierohodné považoval súd prvej inštancie tvrdenie svedka F.. Y., že ho v súvislosti s uzavretím tejto zmluvy uviedli do omylu, pretože ak tomu tak bolo, nemal prijať faktúru a nemal podpisovať zmluvu o tom, že takýto záväzok existuje a súhlasiť s jeho úhradou banke namiesto žalovanému v 1. rade. Súd prvej inštancie si položil otázku, v čom malo spočívať konanie a koho úmyselné a podvodné, že tak urobil. Žalovaný v 1. rade potvrdil, že vystavil druhú faktúru bezdôvodne - teda to, čo bolo plnené s.r.o., nemalo právny základ a dôvod - prečo žalobca prijal túto faktúru a plnil ju, ak mal za to, že dielo už bolo raz vyfakturované. Ak teda vzniklo bezdôvodné obohatenie, vzniklo tomu, ktorý túto faktúru vystavil, pričom dielo nevykonal a prijal z nej plnenie, avšak v prípade žalovaného v 1. rade, ktorý je zároveň konateľom PROFPLYNU, ktorému sa plnilo na základe druhej faktúry, je rozhodujúce, kto dielo vykonal a dôkaz o tom, kto ho vykonal, môže byť len odovzdávací protokol o vykonaní prác. Ak je pravdou, to čo tvrdí žalobca, že platnosť prvej zmluvy skončila dohodou, aký dôkaz táto skutočnosť podľa okresného súdu preukazuje ? Ak je pravdou, že bol uvedený do omylu, ako sa domnieval, že sa dá takým spôsobom splatiť to, „čo podľa neho bolo dvakrát zaplatené“. Ak žalovaný v 1. rade pristal na vrátenie duplicitnej platby a následne si to rozmyslel, a pritom tvrdí, že peniaze, ktoré boli prijaté od obce na základe druhej faktúry, odovzdal starostovi, prečo tak urobil a prečo aj plnil to, o čom sa domnieval, že sa mu vráti v podobe takej, že mu dá obec zákazky, ako to tvrdil.

4. Vo vzťahu k druhému určovaciemu výroku sa súd prvej inštancie stotožnil s vyjadrením žalovaného v 2. rade, že pokiaľ teda došlo k podvodnému konaniu, nemôže toto podvodné konanie byť na úkor žalovaného v 2. rade, a jeho následkom vyhlásenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Zmluva o postúpení pohľadávky je upravená aj pre obchodno-záväzkové vzťahy v § 524 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého veriteľ môže svoju pohľadávku, aj bez súhlasu dlžníka, postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Súdna prax nevyžaduje pri platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky súhlas dlžníka s tým, že zmluva môže byť uzavretá aj bez jeho vedomia, resp. aj proti jeho vôli, to znamená, že ak postupca a postupník uzavrú zmluvu, ktorej je zmluvnou stranou pri postúpení pohľadávky aj dlžník a zmluva je uzavretá s jeho vedomím, resp. za jeho účasti, v žiadnom prípade sa podľa súdu prvej inštancie nejedná o zmluvu, ktorá je atypická alebo v súvislosti s postúpením pohľadávok, v rozpore s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka. Následky postúpenia pohľadávky sa totiž prejavujú v právnom postavení všetkých účastníkov, teda ak banka na postúpenie pohľadávky zo strany žalovaného v 1. rade vyžadovala spoluúčasť žalobcu, v dôsledku čoho sa žalobca priamo v zmluve zaviazal, že bude platiť sumu, ktorú mal splácať žalovanému v 1. rade banke, v sume, ktorá bude určená v tejto zmluve, nemožno podľa prvoinštančného súdu takúto zmluvu, bez všetkého, vyhlásiť za zmluvu neplatnú alebo za zmluvu obchádzajúcu zákon.

5. Vo vzťahu k tretiemu určovaciemu výroku, a to vyhláseniu neplatnosti notárskej zápisnice, okresný súd poukázal na to, že notárska zápisnica je len prejavom vôle žalobcu učineného vtedajším štatutárnym zástupcom, teda starostom žalobcu, ktorým týmto uznal pohľadávku, ktorá vznikla v dôsledku uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok medzi účastníkmi sporu. V takomto prípade niet podľa okresného súdu,

absolútne žiadneho naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti tejto notárskej zápisnice, ako právneho úkonu.

6. Súd zistil, že jediným dôvodom, prečo žalobca trval na podanej žalobe, je ním deklarovaná skutočnosť, že v takomto prípade požiadal o odklad exekúcie, nakoľko by bol nútený splácať pohľadávku, ktorú sa zaviazal splácať jeho bývalý štatutárny zástupca - starosta obce vo vzťahu k banke. Ak podľa tvrdenia žalobcu existuje škoda, ktorá mala vzniknúť týmito právnymi úkonmi, súd prvej inštancie však v týchto konkrétnych právnych úkonoch nevidel základ, resp. protiprávnosť týchto právnych úkonov ako základ tejto škody, s tým, že podľa okresného súdu nič nebránilo, aby žaloval toho, kto porušil svoje zmluvné povinnosti, resp. zákonom stanovené povinnosti o náhradu tejto škody.

7. Všetky súdom prvej inštancie zistené skutočnosti, sú podľa neho rozporuplné a svedčia o konaní účastníkov, a to žalobcu, žalovaného v 1. rade, aj pána Semana, ktoré sa dôvodne stalo predmetom trestného konania, ale v danom prípade súd má rozhodnúť, či zmluva o dielo uzavretá v roku 2007, bola uzavretá nedovolene - teda v rozpore so zákonom, resp. dobrými mravmi, a či následne na ňu nadväzujúce právne úkony, a to zmluva o postúpení pohľadávky a notárska zápisnica, boli neplatnými z toho istého dôvodu, resp. preto, že pojednávali o neexistujúcej pohľadávke, ale toto súd prvej inštancie nezistil, lebo toto žalobca nepreukázal. Je podľa okresného súdu evidentné, že boli prijaté plnenie dvakrát za to isté dielo, ale ak malo toto plnenie byť neplatné z dôvodu, že sa malo plniť na základe zmluvy, ktorá bola dohodou ukončená, a tak právny dôvod plnenia odpadol, toto nie je podľa prvoinštančného súdu dôvodom na vyhlásenie neplatnosti tých právnych úkonov, ako to požaduje žalobca.

8. Preto súd prvej inštancie preto vo všetkých troch určovacích výrokoch žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, aj dôvodov neplatnosti týchto úkonov.

9. O trovách konania rozhodol podľa § 150 O.s.p., pričom dôvody hodné osobitného zreteľa, videl v samotných okolnostiach prípadu a povahe veci samotnej.

10. Žalovaný v 1. rade vo včas podanom odvolaní, výlučne voči výroku o trovách konania, navrhol, aby odvolací súd tento výrok zmenil a priznal mu plnú náhradu trov prvoinštančného konania tak, ako ich vyčíslil súdu s tým, že si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

11. V dôvodoch svojho odvolania poukázal na to, že od počiatku argumentoval tým, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právnych úkonov, s čím sa súd prvej inštancie vo svojich argumentoch v konečnom dôsledku aj stotožnil, aj napriek tomu tvrdil, že nie je potrebné vykonávanie ďalšieho dokazovania, súd ho vykonal. Uviedol, že už na prvom pojednávaní vyjadril svoj právny názor a vyzval žalobcu na preukázanie naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe, ten však žalobca nepreukázal, čo bolo aj dôvodom zamietnutia žaloby, preto nie je podľa odvolateľa absolútne na mieste konštatovanie súdu prvej inštancie, že z dôvodu samotných okolností prípadu a povahy veci samej, nepriznal náhradu trov konania, keďže okolnosti prípadu a povahu veci samej, nebolo potrebné podľa žalovaného v 1. rade skúmať.

12. Poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 4Cdo/111/2008 z 30.6.2009, ako aj na ustanovenia § 143 ods. 1, 2 a § 150, všetko O.s.p. a § 255 ods. 1 a § 257, všetko Civilného sporového poriadku uviedol, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal súd zo zásady zodpovednosti za výsledok, alebo zo zásady zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu. Kritériom na priznanie nároku na náhradu trov konania, je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu, ako u žalovaného.

13. V danom prípade podľa žalovaného v 1. rade neexistuje žiadna výnimočnosť, ani dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Proti všetkým výrokovým častiam rozsudku podal odvolanie tiež žalobca.

15. V dôvodoch svojho odvolania žalobca uviedol, že súd prvej inštancie celkom zabudol vyhodnotiť poslednú skutkovú otázku, ktorá bola preukázaná vykonaným dokazovaním, a to že žalovaný v 1. rade so žalobcom vôbec nejednal v súvislosti s uzatváraním skúmanej zmluvy o dielo zo dňa 7.6.2007. Svedok S. N. nebol v tomto konaní vôbec vypočutý, hoci podľa záverov súdu prvej inštancie, on

bol tou osobou, ktorá vlastne celý právny úkon vraj dojednala a ktorého navrhol žalobca vypočuť. Celkom vypadla z úvahy súdu aj tá dokazovaním preukázaná skutočnosť, že žalovaný v 1. rade podpisoval zmluvu o dielo až v banke, kedy sa uzatvárala zmluva o postúpení pohľadávky. Táto zmluva o postúpení pohľadávky však bola uzatvorená až dňa 24.10.2007, spolu s o jeden deň neskoršou notárskou zápisnicou, ktorá je z 25.10.2007. Ako teda môže byť platný právny úkon antidatovaný? Žalobca položil v odvolaní otázky, či je možné akúkoľvek antidatovanú zmluvu považovať za platnú a v súlade s dobrými mravmi, keď mal za to, že každé úmyselné antidatovanie zmluvy je v rozpore s dobrými mravmi. Antidatovanie právneho úkonu však podľa žalobcu potreboval zhotoviteľ diela kvôli tomu, aby mohol následne postúpiť „takúto zmluvne vytvorenú“ pohľadávku voči obci na postupníka - banku, ktorá mu za to zaplatila peniaze (odplatu za postúpenie). Podľa žalobcu to znamená, že v čase postúpenia pohľadávky táto pohľadávka neexistovala, pretože jej právny základ (kauza, zdôvodnenie, zmysel, účel), bol postavený na zmluve o dielo, ktorá bola úmyselne antidatovaná.

16. Ďalej sa súd prvej inštancie podľa žalobcu nezaoberal tým, že obe zmluvy o dielo zo dňa 7.6.2007 a zo dňa 5.6.2008, boli vzájomne, časovo, logicky aj vecne prepojené právne úkony s tým, že žalobca tvrdil, že v čase, kedy účastníci konania uzatvárali prvú zmluvu o dielo, t. j. dňa 7.6.2007, ale vlastne dňa 24.10.2007, ako o tom vypovedal žalovaný v 1. rade, vedeli obaja, že bude následne uzavretá aj druhá zmluva o dielo na ten istý predmet diela, na základe ktorej sa bude žiadať dotácia z fondov. Ak teda podľa žalobcu pri uzatváraní prvej zmluvy o dielo vedeli všetci jej účastníci, že sa musí uzavrieť aj druhá zmluva o dielo, nemôže byť takéto konanie v súlade s dobrými mravmi, ak bol vopred pripravený plán uviesť iného do omylu.

17. Naliehavý právny záujem u žalobcu na tomto určení spočíva okrem iného aj v tom, že žalovaný v 1. rade svojou veľkou aktivitou pri súdnom konaní (pod č. k. 21Cb/81/2012) o zrušení súdneho zmieru zo dňa 9.2.2010 zapríčinil, že niečo, čo bolo pre žalobcu uzavretou záležitosťou, sa zrazu zrušilo. Obec je jednotkou územnej samosprávy a musí mať jasno a poriadok v tom, ako bude evidovať svoje pohľadávky a záväzky. Toto od každej obce vyžadujú aj právne predpisy o hospodárení jednotiek územnej samosprávy. Vtedajší starosta obce inicioval toto súdne konanie a podal určovaciu žalobu z dôvodov, ako sú v tejto žalobe uvedené, pričom tvrdil, že dielo nebolo vykonané, a najmä že zmluva o dielo (prvá v poradí), je neplatná. Rešpektujúc toto stanovisko osoby, ktorá sa zúčastňovala všetkých procesov súvisiacich so zmluvami o dielo, predsa vôbec nemôže, bez bližšieho (podrobnejšieho vysvetlenia vzťahovaného na faktoch), len tak zobrať žalobu späť. Podľa odvolateľa je potrebné, aby po vykonanom dokazovaní v občianskom súdnom konaní bolo prijaté jasné stanovisko súdmi o tom, či všetky závažné pochybnosti zistené v priebehu týchto súdnych konaní, ktoré sú predsa verejne známou skutočnosťou v kontexte Obce Benkovce, sú (alebo nie sú) dôvodom pre určenie neplatnosti zmluvy o dielo a na ňu nadväzujúcich právnych úkonov. Z týchto právnych úkonov totiž vyplýva majetkový záväzok obce, ktorý prevyšuje sumu niekoľko desiatok tisíc eur. Tento majetkový záväzok Obec tlačí pred sebou a existenčne Obec poškodzuje. Vzhľadom na všetky známe - veľmi pochybné okolnosti, za ktorých tieto právne úkony vznikli, bolo by preto zjavne nesprávne nazvať potrebu zistenia pravdy a jej dôsledkov pre platnosť 10-tisícových dlhov Obce ako zbytočným konaním, ktoré postretlo naliehavosť právneho záujmu.

18. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy celého konania, vrátane náhrady trov odvolacieho konania, alebo aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu, preto dôvody uvedené v odvolaní žalobcu, a to, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, považoval za nedôvodné. Pri určovacích žalobách má žalobca tvrdiť a preukázať naliehavý záujem už v podanej žalobe, a nie, ako sa žalobca mylne domnieva a v odvolaní tvrdí, že jeho naliehavý právny záujem na podanej žalobe by vyplynul z vykonaného dokazovania. V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinností treba preto podľa žalovaného v 1. rade vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje), ale vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Žalobca vo svojom odvolaní poukazuje na bližšie nešpecifikovaný záväzok obce, pričom však poukazovaním žalobcu na existenciu záväzku

žalobcom, podľa žalovaného v 1. rade potvrdzuje to, čo po celý čas namietal žalovaný v 1. rade, a to, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právnych úkonov, pretože vyriešenie tejto otázky by absolútne neviedlo k vyriešeniu spoločnosti daného právneho vzťahu a pravdepodobne by len došlo k nárastu ďalších súdnych sporov. Konanie o určenie neplatnosti právnych úkonov teda vôbec nemôže podľa žalovaného v 1. rade vyriešiť žalobcovu situáciu, a z toho dôvodu súd správne rozhodol o tom, že žalobca nemá naliehavý právny záujem a žalobu zamietol. V ďalšom žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na rozsiahlu judikatúru, ktorá je jednotná práve v otázke, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak žaloba s daným určovacím petitom, môže dosiahnuť odstránenie spornosti nároku.

20. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade poukázal na to, že jeho argument, že bol v konaní úspešný a preto mu treba priznať náhradu trov konania, ignoruje základné skutkové zistenia preukázané v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný v 1. rade vlastným konaním spôsobil vážne pochybnosti o platnosti písomných právnych úkonov pripravených samotným žalovaným v 1. rade a majetkové povolenie žalobcovi, ktorý spláca záväzky za duplicitné finančné nároky žalovaného v 1. rade za jedno dielo, ktoré možno ani vlastné nebolo v celosti vykonané. Žalovaný v 1. rade sa podľa žalobcu v priebehu konania priznal len k tomu, že vzal peniaze 2-krát za to isté, že to urobil úmyselne, že sa obohatil a že dielo toľko nestálo, koľko on dostal postupne peňazí a že sa o tieto peniaze delil s inými osobami, a to je podľa právneho zástupcu žalovaného v 1. rade všetko v poriadku. Žalovaný v 1. rade najskôr v roku 2010 uzavrel súdny zmier so žalobcom, potom však podal návrh na zrušenie súdneho zmieru, ktorý odôvodnil exekúciou na svoj dom, čo je podľa právneho zástupcu žalovaného v 1. rade v poriadku, a že toto nie je dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p.. Žalobca rozumie dôvodom, pre ktoré súd prvej inštancie nepriznal náhradu trov konania žalovanému v 1. rade a stotožňuje sa s nimi. Poukazujúc na vyššie uvedené preto žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 338 zmenil a zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy celého konania odkazujúc na obsah a dôvody odvolania samotného žalobcu.

21. Žalovaný v 2. rade vo svojom stanovisku k odvolaniu žalobcu mal za to, že ak právna otázka platnosti, že neplatnosti konkrétneho právneho úkonu, o ktorej sa má na základe návrhu rozhodnúť, má len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k inej právnej otázke, nie je spravidla daný naliehavý právny záujem na určení tejto predbežnej otázky, nakoľko je možné priamo žalovať na určenie existencie (neexistencie) práva, právneho vzťahu, požadovať splnenie povinnosti. Podľa žalovaného v 2. rade mal žalobca žalovať iné, ako žaloval, nakoľko určenie neplatnosti mandátnej zmluvy, ako aj určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, sú iba predbežné otázky. Súd prvej inštancie sa v tomto konaní môže zaoberať dôvodmi neplatnosti právnych úkonov iba za predpokladu, že bola preukázaná existencia naliehavého právneho záujmu, ktorý je nevyhnutnou podmienkou určovacej žaloby. Ak je určovacích petitov niekoľko, musí splnenie tejto podmienky súd skúmať pri každom petite osobitne, a až následne sa zaoberať hmotnoprávnou stránkou veci. Preukázaním existencie naliehavého právneho záujmu na takomto určení je zaťažený žalobca, na čo žalovaný v 2. rade v konaní niekoľko ráz poukázal. Žalobca podľa žalovaného v 2. rade nepreukázal splnenie zmienenej procesnej podmienky, a v priebehu konania sa domáhal vykonávania dokazovania, ktoré súd aj vykonal, a to jednak oboznámením s obsahom listiny, ako aj výsluchom svedkov. Ako vyplýva z obsahu napadnutého rozhodnutia, dôvod, pre ktorý súd žalobu vo všetkých troch určovacích petitoch zamietol, bol nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Konečne, aj ak boli zmienené podmienky (existencia naliehavého právneho záujmu) v určovacích petitoch splnené, ani z vykonaného dokazovania nevyplýva žiaden dôvod, pre ktorý by mal súd vyhovieť žalobe a určiť neplatnosť príslušného právneho úkonu.

22. Poukazujúc na uvedené preto žalovaný v 2. rade navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.

23. Žalovaný v 1. rade vo svojej replike k stanovisku žalovaného v 2. rade, sa s touto v plnom rozsahu stotožnil, keď tak, ako aj žalovaný v 1. rade, aj žalovaný v 1. rade mal za to, že žalobca nemá naliehavý právny záujem ani na samotnom podaní žaloby.

24. Žalovaný v 1. rade vo svojej replike k vyjadreniu žalobcu opätovne poukázal, že v spore bol v plnom rozsahu úspešný a preto mu patrí plná náhrada trov konania, keď žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Podľa žalovaného v 1. rade ide o procesnú podmienku konania, teda bez preukázania naliehavého právneho záujmu súd žalobu zamietne a ďalej žalobu nepreskúmava po vecnej

stránke. Aj napriek tomu žalobca mal dostatok času na preukázanie naliehavého právneho záujmu, ako aj tomu, že bol viackrát súdom poučený, žalobca tak neurobil. Žalobca si túto situáciu podľa žalovaného v 1. rade privodil sám, a to konanie bývalého starostu F.. Z. Y.K.W., preto je žalobca plne zodpovedný za daný stav a pokiaľ má nevyporiadané nároky, mal by si vymáhať od zodpovedného subjektu. K ďalším tvrdeniam žalobcu sa žalovaný z dôvodu, že ide o tvrdenia skutkové, nevyjadril, nakoľko sú v prípade nepreukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcom irelevantné a nadbytočné a ich zaoberaním sa stáva konanie nehospodárne. Poukazujúc na uvedené preto mal žalovaný v 1. rade za to, že vykonaním ďalšieho dokazovania súdom prvej inštancie bolo nadbytočné a vzhľadom k tomu, že súd rozhodol tak, že žalobu zamietol, mal priznať plnú náhradu trov konania žalovanému v 1. rade ako úspešnej strane v konaní. Podľa žalovaného v 1. rade žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa tu neexistujú, pretože súd rozhodol o zamietnutí žaloby z dôvodu neexistencie a nepreukázania naliehavého právneho záujmu žalobcu, čo aj sám súd konštatoval. Ďalšie dohady žalobcu sú irelevantné, skutkové tvrdenia vytrhnuté z kontextu výpovede sú alebo nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, čo považoval žalovaný v 1. rade za špekulácie.

25. Žalobca vo svojej duplike k replike žalovaného v 1. rade poukázal na to, že celé jeho vyjadrenie je vhodné iba na akademickú úvahu o charaktere určovacích žalôb, ale chýba mu kontakt s najpodstatnejšími výsledkami dokazovania vykonaného v tomto konaní. Opätovne poukázal na skutočnosť, že to bol práve žalovaný v 1. rade, ktorý veľkou iniciatívou zrušil súdny zmier, ktorý dobrovoľne uzavrel v roku 2010, čím práve žalovaný v 1. rade spôsobil to, čo bolo pre Obec (žalobcu) už uzavreté súdnym zmierom a znovu sa stal otáznym a neistým. Postavenie neistoty na strane žalobcu teda nebolo vyvolané ani súdom, ani samotným žalobcom a paradoxne práve žalovaným v 1. rade, čiže práve žalovaný v 1. rade vytvoril stav neistoty na strane žalobcu, a potom hovorí, že už o tom nemožno hovoriť (konať v súdnom konaní, podľa pôvodne podanej určovacej žaloby a pokračovať v konaní o takejto žalobe). Žalovaným v 1. rade spomínané judikatúry sú výsledkom iných konaní, kde boli iné skutkové okolnosti. Pri používaní judikatúry nestačí len odkázať na publikovanú právnu vetu, ale vykonať porovnanie, či aj skutkové okolnosti sú porovnateľné s tým prípadom, ktorý sa aktuálne prejednáva. Takéto porovnanie však už v úvahe žalovaného v 1. rade chýba. Podľa žalovaného v 1. rade na tomto nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem, hoci žalobca spláca dlh voči banke zo zmluvy o dielo, ktorá je pochybná, antidatovaná a súčasťou úmyselného trestného konania, čo je podľa žalobcu zvláštne vysvetľovanie práva.

26. Žalobca vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného v 2. rade poukázal na to, že je nástupnícka banka po banke, ktorá sa podieľala na financovaní zvláštnych operácií žalovaného v 1. rade v rozhodnom období, na ktorého žalovaný v 1. rade postúpil svoju pohľadávku z faktúry vystavenej na základe zmluvy o dielo, ktoré je pochybné, antidatované a súčasťou úmyselného trestného konania.

27. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 20.10.2016 z dôvodu, že tieto žalobca podľa svojho vyjadrenia získal až potom, ako mu bol doručený rozsudok súdu prvej inštancie, predložil žalobca uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Prešove zo dňa 22.9.2016, Č.:Q.-XXX/X-I.-K.-XXXX a sťažnosť žalobcu zo dňa 30.9.2016, ktorú podal voči vyššie uvedenému uzneseniu. V ďalšom žalobca rozoberá obsah tohto uznesenia, ako aj obsah sťažnosti voči nemu, keď jeho predmetom bolo odmietnutie podozrenia zo zločinu podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 221 ods. 1, 3 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť páchatelia tým, že žalovaný v 1. rade po vzájomnej dohode pre žalobcu vystavil faktúru za realizáciu rekonštrukcie tepelného hospodárstva v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 7.6.2007 a následne predmetnú pohľadávku žalovaný v 1. rade postúpil so súhlasom žalobcu žalovanému v 2. rade, kde v predmetnej zmluve sa žalobca zaviazal splácať žalovanému v 2. rade postúpenú pohľadávku, pričom za účelom výplaty odplaty za postúpenie pohľadávky, predložil žalovaný v 1. rade spolu so štatutárom žalobcu žalovanému v 2. rade doklad o tom, že podľa Zmluvy o dielo zo dňa 7.6.2007, bolo vykonané, hoci si obaja boli vedomí toho, že dielo vykonané a odovzdané nebolo, kde následne po predložení týchto dokladov žalovaný v 2. rade uhradil na účet žalovaného v 1. rade sumu 2.548.962,- Sk, čím uviedli žalovaného v 2. rade do omylu a spôsobili jej škodu v tejto výške.

28. Ďalším podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 4.5.2007, doručil žalobca ako prílohy Návrh na začatie exekúcie podaný žalovaným v 2. rade voči žalobcovi a upovedomenie o začatí exekúcie od súdneho exekútora S.. Z. K..

29. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), prejednal vec podľa Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Podľa tohto ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vyhlásené dňa 27.6.2016, t. j. pred týmto dátumom s tým, že zároveň boli strany sporu poučené o odvolacích dôvodoch podľa O.s.p.. V prípade žalobcu a žalovaného v 1. rade ide teda o právo na prejednanie odvolania, ktoré im vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, teda z hľadiska princípu legitímneho očakávania, aj ich právnej istoty, je treba ich odvolania prejednať podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy bolo vyhlásené rozhodnutie, voči ktorému boli podané. V podmienkach právneho a demokratického štátu, majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípu právneho štátu zaručeného v článku 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, je aj zákaz retroaktivity, t. j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu, alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje právne postavenie nadobudnuté v minulosti. Procesné pravidlá očakávania, s akými účastníci do konania vstupujú, by v zásade nemali byť v jeho priebehu menené; pokiaľ sa tak stane, musí súd dbať na ochranu práv dotknutých osôb, či už ako účastníkov konania, a to v tých prípadoch, keď sa takáto nepredvídateľná zmena z nastávajúcich pravidiel prejaví (viď nález Ústavného súdu ČR zo 7.6.2016 sp. zn. IV.ÚS 3559/15).

30. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 O.s.p., vzhľadom na včas podané odvolania žalobcu aj žalovaného v 1. rade, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 212 ods. 1, v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. v medziach, v ktorých sa odvolatelia domáhali jeho preskúmania spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania, nakoľko nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval dôležitý verejný záujem, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu, ako aj na príslušnej webovej stránke súdu a zároveň elektronicky oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia aj stranám sporu, s tým, že zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a naopak odvolaniu žalovaného v 1. rade je potrebné priznať úspech.

31. Predmetom odvolacieho prieskumu je rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým v celosti zamietol určovacie žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o dielo zo dňa 7.6.2007, zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2007 a notárskej zápisnice zo dňa 25.10.2007 z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na takomto určení.

32. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na správne rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bola táto žaloba zamietnutá, preto postupom podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny s tým, že s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza:

33. V zmysle § 80 písm. c) O.s.p., návrh na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Pri určovacej žalobe (§ 137 písm. c) C.s.p.) znie žalobný návrh na určenie, či tu právo je (pozitívna určovacia žaloba), alebo či tu právo nie je (negatívna určovacia žaloba). Keď žalobca v určovacej žalobe tvrdí existenciu alebo neexistenciu určitého práva, znamená to, že vyhovujúci rozsudok vydaný na jej základe, bude mať deklaratórne účinky. Určovací rozsudok nie je exekučným titulom. Vykonateľnosť nie je jeho vlastnosťou. Predchádzajúca procesná úprava zakotvená v Občianskom súdnom poriadku, ktorou sa spravoval pri svojom rozhodnutí aj súd prvej inštancie, rozlišovala medzi určením (ne) existencie práva a právneho vzťahu. Uvedené rozlíšenie však nemalo vecný význam. Obe použité pojmy, teda „právo“ a „právny vzťah“, majú rovnaký obsah. Z uvedeného dôvodu nová právna úprava Civilného sporového poriadku žalobu o určenie (ne) existenciu právneho vzťahu výslovne neuvádza, pričom týmto k žiadnej materiálnej zmene nedošlo. Predpokladom procesnej legitimácie žalobcu na pozitívnej určovacej žalobe nie je to, že žalobcovi tvrdené právo patrí. Žalobca môže žiadať aj o určenie práva žalovaného, ktoré existuje voči žalobcovi, alebo voči inému ďalšiemu žalovanému, samozrejme za predpokladu, že má na

určení naliehavý právny záujem. Určenie absolútnych práv (vecné práva, dedičské práva) rozsudkom na základe určovacej žaloby neznamená, že účinné právo existuje erga omnes. Účinky určovacieho rozsudku sú relatívne a jeho záväznosť (okrem zákonom určených výnimiek), je subjektívna. Určenie, či tu právo je alebo nie je, je potrebné vykonať tak, aby bolo zrejmé, že súd má určiť aktuálny právny stav (v prítomnom čase).

34. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení práva preukázať (ibaže právny záujem „vyplýva z osobitného predpisu“). Žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ak už k porušeniu práva došlo. Ochranu už porušeného práva môže dosiahnuť žalobou na plnenie. Iba ak v zriedkavých prípadoch obstojí určovacia žaloba, ak nie je možné žalovať žalovaného na plnenie. Doktrína preventívneho charakteru v určovacej žalobe vychádza preto z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva (zatiaľ) nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno preventívne odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o existencii (neexistencii) práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že žalobný nárok na plnenie konzumuje (v sebe zahŕňa) aj určovací žalobný návrh. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté, alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva.

35. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Ak žalobca v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.9.2011 sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzený právnymi predpismi v tom, ako a s akými výsledkami má z hľadiska spravodlivosti ten - ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04), a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I.ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdov, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I.ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním, držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci, nie je relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazu. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované účastníkmi v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočný a správne zistený skutkový stav veci.

36. Podľa v čase rozhodnutia platného a účinného ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej, odvolacím dôvodom vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho), alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť a predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. 37. V zmysle ust. § 205a ods. 1 O.s.p., je v odvolacom konaní možné prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré nemajú charakter nových dôkazov, nepredložených žalobcom pred súdom prvého stupňa. Krajský súd z obsahu spisového materiálu zistil, že žalobca bol okresným súdom riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. Poučenie v zmysle tohto zákonného ustanovenia je obsiahnuté v poučení o procesných právach a povinnostiach účastníkov konania uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 22.1.2010 (č. l. 48 spisu), ktoré bolo bývalej právnej zástupkyni žalobcu spolu s predvolaním na pojednávanie konané dňa 9.2.2010, doručené dňa 28.1.2010 (doručenka založená na č. l. 47 rub spisu). Z dôvodu riadneho poučenia žalobcu podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. okresným súdom, vychádzal krajský súd vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu a vo vzťahu k nim predloženým dokladom, a to uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Prešove zo dňa 22.9.2016, sťažnosti žalobcu voči tomuto uzneseniu zo dňa 30.9.2016, ako aj návrhu na začatie exekúcie oprávneného (žalovaného v 2. rade v tomto konaní) voči povinnému (žalobcovi v tomto konaní) a upovedomenia o začatí exekúcie, zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Takto zisteným skutkovým stavom bol krajský súd v zmysle ust. § 213 ods. 1 O.s.p. viazaný, nakoľko nebola preukázaná žiadna, s výnimkou uvedených v ods. 2 až 7 tohto ustanovenia, a ani žiaden z taxatívnych dôvodov podľa ust. § 205a ods. 1 O.s.p..

38. Žalobca vo svojich podaniach doručených krajskému súdu dňa 20.10.2016 a 4.5.2017, predložil vyššie uvedené dokumenty, ktoré však nie sú doklady, ktoré by sa týkali preukázania neplatnosti ním uvádzaných právnych úkonov, kde naopak trestné konanie vo veci podozrivých žalovaného v 1. rade a bývalého štatutárneho zástupcu žalobcu z podvodu, bolo odmietnuté.

39. Žalobca v podanom odvolaní spochybnil záver okresného súdu o nepreukázaní jeho naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti predmetnej Zmluvy o dielo zo dňa 7.6.2007, Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2007 a Notárskej zápisnice zo dňa 25.10.2007. Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva priamo z ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p.. Samotný žalobca tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v konaní pred odvolacím súdom (v podanom odvolaní) odvodzoval svoj naliehavý právny záujem z tvrdenia, že žalovaný v 1. rade svojou veľkou aktivitou pri súdnom konaní (pod č. k. 21Cb/81/2012) o zrušení súdneho zmieru zo dňa 9.2.2010 zapríčinil, že niečo, čo bolo pre žalobcu (Obec) uzavretou záležitosťou (bolo to súčasťou obecných účtovných evidencií, boli zrejme pohľadávky aj záväzky), sa zrazu zrušilo. Obec je jednotkou územnej samosprávy a musí mať jasno a poriadok v tom, ako bude evidovať svoje pohľadávky a záväzky. Toto od každej obce vyžadujú aj právne predpisy o hospodárení jednotiek územnej samosprávy. Vtedajší starosta obce inicioval toto súdne konanie a podal určovaciu žalobu z dôvodov, ktoré sú v tejto žalobe uvedené, pričom tvrdil, že dielo nebolo vykonané a najmä, že Zmluva o dielo (prvá v poradí), je neplatná. Rešpektujúc toto stanovisko osoby, ktorá sa zúčastňovala všetkých procesov súvisiacich so zmluvami od dielo, predsa Obec nemôže bez bližšieho (podrobnejšieho) vysvetlenia stojaceho na faktoch, len tak zobrať zrazu žalobou späť. Podľa žalobcu je preto potrebné, aby po vykonanom dokazovaní v občianskom súdnom konaní bolo prijaté jasné stanovisko súdmi o tom, či všetky závažné pochybnosti zistené v priebehu týchto súdnych konaní, ktoré sú verejne známou skutočnosťou v kontexte Obce Benkovce, sú, alebo nie sú dôvodom pre určenie neplatnosti zmluvy o dielo a na ňu nadväzujúcich právnych úkonov. Z týchto právnych úkonov tiež vyplýva majetkovoprávny záväzok obce, ktorý existenčne Obec poškodzuje. Vzhľadom na všetky známe - veľmi pochybné okolnosti, za akých tieto právne úkony vznikli, bolo by podľa žalobcu zjavne nesprávne nazvať potrebu zistenia pravdy a jej dôsledkov pre platnosť 10-tisícových dlhov Obce, ako zbytočným konaním, ktoré postráda naliehavosť právneho záujmu.

40. Krajský súd, zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení. K argumentácii žalobcu ohľadom konania vedeného na tom istom súde pod sp. zn. 21Cb/81/2012, keď podľa tvrdenia žalobcu, žalovaný návrhom v tejto veci zapríčinil, že niečo, čo bolo pre žalobcu uzavretou záležitosťou, sa zrazu zrušilo, odvolací súd uvádza, že rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 26.2.2013 č. k. 21Cb/81/2012-43, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.5.2015 č. k. 5Cob/58/2014-106, bolo na návrh žalovaného v 1. rade rozhodnuté o zrušení predmetného zmieru, a to z dôvodu uvedeného v odvolacom rozhodnutí, že zmier možno uzavrieť o celom predmete konania, alebo len o jeho časti a môže predurčiť aj návrh uplatnený v žalobe, vždy však z neho musí byť zrejmé, ako boli vyporiadané nároky, ktoré boli predmetom konania. Z uvedeného uznesenia, ktorým bol zmier schválený, však podľa odvolacieho súdu toto nevyplýva a naviac

predmetom zmieru bolo vyporiadanie vzťahu zo Zmluvy o dielo uzavretej dňa 5.6.2008 účastníkmi, ktoré však bol žalovaný (žalobca v tomto konaní) a PROFPLYN s.r.o., ktorá obchodná spoločnosť však nebola účastníkom vo veci 19Cb/294/2009, teda účastníci tohto konania urobili predmetom zmieru aj zmluvný vzťah, ktorý sa týkal iného subjektu. Z uvedeného je zrejmé, že vyššie uvedeným súdnym zmierom nedošlo k vyporiadaniu vzťahu účastníkov vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 19Cb/294/2009, t. j. v tej veci, v ktorej bol tento súdny zmier schválený, ale týkal sa inej zmluvy o dielo uzavretej síce tým istým objednávateľom (žalobcom v tomto konaní), ale iným zhotoviteľom (PROFPLYN s.r.o.), ktorý nebol účastníkom v tomto konaní. Uvedený záver vyplýva aj z vyššie uvedeného rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.6.2015, podľa ktorého ...„zostal uzavretým zmierom naďalej nevyporiadaný vzťah, ktorý ale bezprostredne súvisí so Zmluvou o dielo zo dňa 7.6.2007, a to Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2007 a tiež záväzok, ktorý vyplýva z Notárskej zápisnice zo dňa XX.X.XXXX (zrejme mal odvolací súd na mysli XX.XX.XXXX, nakoľko ako číslo Notárskej zápisnice uviedol J., J., J., t. j. zhodné číslo s notárskou zápisnicou, ktorej určenia neplatnosti sa žalobca v tomto konaní domáhal). Ďalej odvolací súd konštatuje, že uzavretým zmierom existencia týchto zmluvných vzťahov nebola dotknutá, napriek tomu, že sa v ňom konštatovalo vyporiadanie vzájomných nárokov súvisiacich so Zmluvami o dielo zo dňa 7.6.2007 a 5.6.2008.

41. Na tomto závere o neexistencii naliehavého právneho záujmu nič nemení ani tvrdenie žalobcu, že tento nemôže svoju žalobu zobrať späť bez bližšieho vysvetlenia stojaceho na faktoch, odôvodňujúc najmä pochybnosťami ohľadom rozsahu vykonaného diela, nakoľko ako to už uviedol odvolací súd vyššie, žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, len ak k porušeniu práva došlo a ochranu už porušeného práva môže dosiahnuť žalobou na plnenie. Poukazujúc na uvedené, preto ak má žalobca za to, že plnil žalovanému v 2. rade (prípadne skôr žalovanému v 1. rade) na základe neplatných zmlúv, má žiadať o vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo náhradu škody v rozsahu takto poskytnutého neoprávneného plnenia. Nemôže však byť úlohou súdu v takejto určovacej žalobe ,,prijať jasné stanovisko o tom, či všetky závažné pochybnosti zistené v priebehu týchto súdnych konaní, ktoré sú predsa verejne známou skutočnosťou v kontexte Obce Benkovce, sú (alebo nie sú) dôvodom pre určenie platnosti zmluvy o dielo a na ne nadväzujúcich právnych úkonov“, nakoľko takto požadované určenie nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah, alebo dosah sporného právneho vzťahu strán sporu. Aj keby Zmluva o dielo zo dňa 7.6.2007, spolu so Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2007 a Notárskou zápisnicou zo dňa XX.XX.XXXX, boli neplatnými právnymi úkonmi, nemôže to v prípade určených ich neplatnosti, viesť k odstráneniu právnej neistoty žalobcu a k zamedzeniu ohrozeniu jeho práva, keď práve z dôkazov predložených žalobcom v odvolacom konaní vyplýva, že voči nemu nebol zo strany žalovaného v 2. rade podaný návrh na začatie exekučného konania kde by ako exekučný titul bola uvedená notárska zápisnica, ktorej neplatnosti sa v tomto konaní domáha, ale naopak z návrhu na začatie exekúcie, ako aj z upovedomenia o začatí exekúcie vyplýva, že týmto exekučným titulom na peňažné plnenie, je notárska zápisnica vydaná Z.. I. L., J.V. Č.. V., J., J., t. j. takouto určovacou žalobou nedôjde k vyriešeniu celého obsahu, alebo dosahu sporného právneho vzťahu strán sporu. Vzhľadom na to, že určením neplatnosti právnych úkonov zo dňa 7.6. a 24.10.2007, ako aj Notárskej zápisnice zo dňa XX.XX.XXXX sa nemôže vyriešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, nemôže byť na takomto určení naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p.. Stav ohrozenia práva žalobcu, alebo neistotu v jeho právnom postavení možno preto odstrániť len určením, či tu je alebo nie je záväzok žalobcu voči žalovanému v 2. rade, a v prípade, ak už došlo k plneniu z tohto neexistujúceho záväzku, tak len žalobou o vrátenie plnenia z tohto neexistujúceho záväzku.

42. Aj podľa predchádzajúcej právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku, za účinnosti ktorej rozhodoval súd prvej inštancie, bolo možné žalovať na určenie toho, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ale nebolo možné žalovať na určenie právnej skutočnosti tak, ako to urobil žalobca. Poukazujúc na uvedené, keďže pôvodná právna úprava, ktorá bola účinná v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, zakotvená v Občianskom súdnom poriadku, neobsahovala prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti, keď táto je podľa súčasnej procesnej právnej úpravy (Civilného sporového poriadku) prípustná iba za predpokladu, že jej prípustnosť vyplýva in concreto z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Zmluvy a iné úkony, vrátane jednostranných právnych úkonov, akým boli aj zmluva o dielo a zmluva o postúpení pohľadávky, ich existencia platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Určenie existencie právnej skutočnosti, napr. že právny úkon je neplatný, odporuje vo svojej podstate v zásade, kde súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto výrok rozsudku obsahujúceho neplatnosť zmluvy o dielo a zmluvy o

postúpení pohľadávky, nemá výpovednú hodnotu. Z opísaných dôvodov nová právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, ak to vyplýva z právneho predpisu (z hmotného práva).

43. Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie majúce svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom vykonateľnosti, ktorou bola aj notárska zápisnica napísaná na J. Ú. Z.. I. Č. O. XX.XX.XXXX, má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti, spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkovo právneho vzťahu vzniknutého na základe určitej právnej skutočnosti, označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice). Notárska zápisnica môže obsahovať aj samotný hmotnoprávny úkon (v bode 1, ods. 2 notárskej zápisnice je tento úkon uvedený), dohoda oprávnenej a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici vyjadrujúca súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou zápisnice nemá hmotnoprávnu povahu, teda nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu. Exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti zápisnice posudzuje iba to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady jej vykonateľnosti bez ohľadu na hmotnoprávny základ. Otázku naplnenia formálnych a materiálnych predpokladov teda môže posudzovať len exekučný súd, ktorý berie do úvahy námietky povinného v exekučnom konaní týkajúcu sa platnosti procesného prejavu vôle podľa § 41 Exekučného poriadku, spočívajúcu napr. v tom, že ten, kto urobil prejav, nemal spôsobilosť na právne úkony a podobne. Na prejav povinnej osoby urobený v notárskej zápisnici, ktorý má procesné dôsledky (jeho súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice) nezbavuje povinnú osobu možnosti urobiť predmetom súdneho konania samotný hmotnoprávny vzťah, t. j. povinnosť z neho vyplývajúcu. To potom znamená, že v sporovom konaní je možné domáhať sa návrhom určenia neplatnosti právneho úkonu, na ktorý bol v notárskej zápisnici odkaz v súvislosti s uznaním dlhu (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/63/2009 z 25.11.2010), nie však samotnej notárskej zápisnice.

44. Podstatou činnosti notára pri vydávaní osvedčení formou notárskej zápisníc je len zaznamenať dej, ktorý sa pred ním odohráva, a do ktorého notár nezasahuje, účastníka nepoučuje a nedozerá na to, či obsah nastávanej skutočnosti, alebo urobeného vyhlásenia, je v súlade so zákonom alebo sa neprieči zákonu. Notársky poriadok, ani hmotné právo nemá zákonné ustanovenie, ktoré by umožnili dotknutej osobe domáhať sa neplatnosti osvedčenia vydaného notárom. V hmotnom práve sa nachádzajú len ustanovenia zákona upravujúce platnosť právneho úkonu. Účastník sa preto nemôže s úspechom domáhať určenia neplatnosti notárskej zápisnice, ale v sporovom konaní sa môže domáhať určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorý je obsiahnutý v notárskej zápisnici (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4MCdo 24/2008). Otázku naplnenia formálnych a materiálnych predpokladov vykonateľnosti predmetnej notárskej zápisnice skúma a posudzuje výlučne exekučný súd. Dotknutý účastník sa môže, ako už odvolací súd uviedol vyššie, domáhať určenia neplatnosti právneho úkonu obsiahnutého v notárskej zápisnici.

45. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý pre nedostatok naliehavosti právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti právnych úkonov a notárskej zápisnice, žalobu zamietol. Ďalej sa odvolací súd nezaoberal skutkovými okolnosťami a náležitosťami uzatvárania týchto úkonov, resp. spísania notárskej zápisnice, keďže nebola splnená základná náležitosť určovacích žalôb spočívajúca v naliehavosti právneho záujmu.

46. Prvoinštančný súd nepriznal účastníkom náhradu trov konania, čo odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 150 O.s.p., pričom dôvody hodné osobitného zreteľa videl v samotných okolnostiach prípadu a povahe veci samotnej. Takéto odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti výroku o náhrade trov konania, je nepreskúmateľné, keď súd prvej inštancie neuviedol, ktoré konkrétne okolnosti prípadu a aká povaha veci samotná, spĺňajú dôvody, pre ktoré súd výnimočne nemusí náhradu trov konania priznať. Pri aplikácii tohto ustanovenia však musí ísť o celkom výnimočný prípad „okolností“ a „povahy“ veci, pre ktoré sa náhrada trov celkom, alebo sčasti neprizná. Keďže súd prvej inštancie výrok o náhrade trov konania bližšie neodôvodnil, je tento výrok nepreskúmateľný, čo sa považuje za takú vadu konania, majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na ktorú odvolací súd musí prihliadať

a preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. tento výrok zrušil a podľa ods. 2 mu vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že súd prvej inštancie o tomto nároku na náhradu trov konania už bude konať po zrušení veci podľa platnej a účinnej procesnej úpravy - Civilného sporového poriadku, kde v novom rozhodnutí prvoinštančný súd rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania a rozhodnutie odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné.

47. Tento rozsudok prijal senát Krajského súdu v Prešove jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .