Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/37/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou v právnej veci žalobcu Treinvest Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Tomášikova 50/B, IČO: 43 883 087, právne zastúpený advokátkou JUDr. Evou Matiskovou, so sídlom Bratislava, Ružová dolina 8, proti žalovanému AZG, s.r.o., so sídlom Bánovce nad Bebravou, K nemocnici 778/5, IČO: 46 213 341 (predtým AZOR GAMA, s.r.o., so sídlom Spišská Nová Ves, Štefánikovo námestie 13), o zaplatenie 100 000 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 20.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 30.5.2015 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na plnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 8.2.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu titulom zmluvnej pokuty sumu 100.000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 30.5.2015 do zaplatenia a trovy konania.

2. V žalobe uviedol, že dňa 28.5.2013 uzavrel so žalovaným kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (ďalej aj ako „kúpna zmluva“, alebo „zmluva“). Na základe čl. II odsek 2.2 tejto zmluvy bol žalovaný ako kupujúci povinný uhradiť časť kúpnej ceny vo výške 786.890 Eur + DPH (t.j. celkom 944.268 Eur), a to najneskôr dňa 15.12.2013 na účet žalobcu ako predávajúceho. Žalovaný však v lehote uhradil len časť kúpnej ceny (sumu 786.890 Eur) a zvyšnú sumu 157.378 Eur zodpovedajúcu dani z pridanej hodnoty uhradil až 25.4.2014, čím sa dostal do omeškania o viac ako 4 mesiace. V čl. II. odseku 2.4 zmluvy si strany dohodli, že v prípade, ak sa kupujúci dostane do omeškania so zaplatením kúpnej ceny podľa čl. II odseku 2.2 zmluvy, je povinný zaplatiť predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške 100.000 Eur. Na základe toho žalobca vystavil žalovanému dňa 15.5.2015 faktúru číslo 515250001 na sumu 100.000 Eur. Žalovaný faktúru vrátil s tým, že nárok na zmluvnú pokutu neuznal. Zmluvnú pokutu žalovaný do dnešného dňa neuhradil, hoci k jej úhrade ho žalobca niekoľkokrát vyzýval.

3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom dňa 24.2.2016, proti ktorému podľa žalovaný odpor dňa 9.3.2016, ktorý je svojim obsahom zároveň vyjadrením vo veci samej. Uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalobcu v žalobnom návrhu a vychádzajúc z celkového znenia kúpnej ceny uvedenej v článku II odseku 2.1 kúpnej zmluvy má za to, že strany jednali o kúpnej cene bez DPH. To znamená, že od počiatku jednania ohľadne podmienok týkajúcich sa kúpnej ceny a jej platenia bola kúpna cena bez čiastky týkajúcej sa DPH. Suma zodpovedajúca DPH v čase podpisu kúpnej zmluvy ani stranám nebola

známa. Žalobca si sám žalovanému neznámym spôsobom určil sumu 157.378 Eur ako čiastku DPH a túto sumu žalovanému žiadnym účtovným dokladom nikdy nevyúčtoval. V bode 2.2 kúpnej zmluvy sa hovorí o kúpnej cene a DPH, ktoré sú splatné do 15.12.2013. Výška DPH pritom nebola stranami uvedená. V bode 2.4 kúpnej zmluvy sa hovorí o kúpnej cene podľa odseku 2.2 zmluvy, nie však o DPH. Žalovaný tak jednoznačne zastáva názor, že zmluvná pokuta sa vzťahovala výlučne na nezaplatenie kúpnej ceny, t.j. sumy 786.890 Eur, a nie aj sumy zodpovedajúcej DPH. Pri osobných jednaniach bol predávajúci ubezpečený, že zmluvná pokuta sa týka len nezaplatenia kúpnej ceny a v týchto intenciách v lehote do 15.12.2013 zaplatil časť kúpnej ceny vo výške 786.890 Eur. Nezaplatenie DPH nebolo stranami dohodnuté pod sankciou zmluvnej pokuty. Z opatrnosti poukázal na bod 2.5 kúpnej zmluvy, kde bola dohodnutá odkladacia podmienka pri určení splatnosti ceny podľa bodu 2.2 kúpnej zmluvy. Splnenie týchto podmienok žalobca žalovanému žiadnym spôsobom nepreukázal. Má za to, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať žalovanému, že splatnosť kúpnej ceny podľa bodu 2.2 zmluvy nastala. Keďže toto žalobca neurobil, nemohol sa žalovaný dostať do omeškania so zaplatením kúpnej ceny. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v občiansko-právnom vzťahu je zo zákona viazaná na zavinené porušenie povinnosti, preto nie je žalovaný zmluvnú pokutu povinný zaplatiť, keďže porušenie zmluvy nezavinil. Aj v tejto súvislosti opätovne poukázal na to, že žalobca žalovanému DPH nikdy nevyúčtoval, a teda ani neurčil sumu zodpovedajúcu DPH. Žalovaný rovnako namietal neplatnosť zmluvnej pokuty pre rozpor s dobrými mravmi, a to z dôvodu, že výška zmluvnej pokuty 100.000 Eur sa platí bez ohľadu na počet dní omeškania, ako aj bez ohľadu na to, či došlo k omeškaniu celého záväzku, alebo jeho časti. Poukázal napokon aj na to, že žalobca poskytol žalovanému vadné plnenie z kúpnej zmluvy, pričom žalovaný musel uskutočniť kroky smerujúce na odvrátenie škody. Z toho dôvodu bol oprávnený zadržať platbu za účelom zabezpečenia svojich nárokov. Práva zo zodpovednosti za vady uplatnil voči žalobcovi listom zo dňa 16.10.2013. Záverom uviedol, že ak súd dospeje k záveru, že ustanovenie o zmluvnej pokute je platným dojednaním, navrhuje znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu na sumu 500 Eur, a to s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, na nejasnosť zmluvných ustanovení, ktoré sú zabezpečované zmluvnou pokutou, ako aj na skutočnosť, že žalovaný dobrovoľne, v relatívne krátkom čase, zaplatil celú kúpnu cenu, t.j. aj spornú a neurčitú časť DPH. Poukázal aj na skutočnosť, že žalobcovi žiadna škoda nevznikla. Namietal uplatnený úrok z omeškania zo zmluvnej pokuty ako nezákonný, nakoľko samotná zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom splnenia záväzku, ktorej nezaplatenie nie je opätovne sankcionované zaplatením úrokov z omeškania.

4. Žalobca sa k odporu písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 5.4.2016 (replika). Uviedol, že v článku II odsek 2.2 kúpnej zmluvy je jasne uvedené, že k sume má byť pripočítaná suma DPH. Titulom na zaplatenie sumy DPH je samotná kúpna zmluva, na základe ktorej žalovaný sumu 157.378 Eur napokon aj zaplatil a nikdy vzniku ani výške tejto pohľadávky, alebo jej vyúčtovaniu neodporoval. Žalobca vždy zastával názor, že sankcia nezaplatenia sa týka celej kúpnej ceny, teda aj DPH. Ak by tomu tak nebolo, bolo by to v ustanovení jasne uvedené. Naopak, ustanovenie 2.4 zmluvy uvádza, že nárok na zmluvnú pokutu vznikne v prípade, ak sa kupujúci dostane do omeškania so zaplatením kúpnej ceny podľa odseku 2.2. V tomto ustanovení kúpnej zmluvy je kúpna cena jasne stanovená, a to tak, že časť kúpnej ceny tvorí DPH. Žalobca nebol podľa zmluvy povinný špeciálnym spôsobom preukazovať splnenie všetkých podmienok uvedených v bode 2.5. Žalovaný však o splnení podmienok mal vedomosť, pokiaľ by tomu tak nebolo, nebol by v stanovenej lehote uhradil ani časť kúpnej ceny vo výške 786.890 Eur. Sumu zmluvnej pokuty považuje za primeranú, a to najmä k celkovej hodnote k predmetu zmluvy, resp. výšky kúpnej ceny. Vyjadrenie žalovaného o zadržaní platby z dôvodu vadného plnenia odporuje vyjadreniu žalovaného v liste zo dňa 28.5.2014, v ktorom jednoznačne uvádza, že nenamieta nárok žalobcu, ale prosí o trpezlivosť z dôvodu, že Finančná správa SR mu dlhuje na nadmernom odpočte DPH viac ako 230.000 Eur. Žalobca má za to, že zákonný úrok z omeškania je možné žiadať z akéhokoľvek dlhu, a teda aj dlhu vzniknutého titulom nezaplatenia zmluvnej pokuty. Z uvedených skutočností zotrval na uplatnenom nároku v plnom rozsahu.

5. Na repliku žalobcu žalovaný nereagoval.

6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa žalovaný nedostavil. Predvolanie na pojednávania mal súd vykázané fikciou doručenia na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri. Vzhľadom na uvedené pojednával a napokon aj rozhodol podľa § 180 v neprítomnosti žalovaného. Dokazovanie súd vykonal oboznámením stranami predložených listinných dôkazov, ako aj výpisom strán sporu z obchodného registra.

7. Žalobca na pojednávaní uviedol, že v článku 2.2 kúpnej zmluvy bola dohodnutá splatnosť kúpnej ceny plus DPH do 15.12.2013. Výška DPH je všeobecne známa, vyplýva z právnych predpisov a nebola menená od roku 2011. Žalovaný zaplatil sumu DPH po štvormesačnom omeškaní, čím žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa článku 2.4 zmluvy. Proti dojednaniu zmluvnej pokuty žalovaný počas rokovaní nevzniesol námietku. Aj v prípade, ak by výška zmluvnej pokuty bola dohodnutá percentom denne za každý deň omeškania vo výške 0,5%, ide o akceptovateľnú sumu, ktorá by predstavovala asi 103.000 Eur. Výšku zmluvnej pokuty preto považuje za primeranú. Žalobca si mohol súbežne uplatniť aj úrok z omeškania, čo však neurobil. Poukázal na to, že ide o obchodno-právny vzťah, a to s poukazom na ust. §261 odsek 9 Obchodného zákonníka. Predložil aj notársku zápisnicu o uznaní dlhu, na ktorú sa odvoláva kúpna zmluva, a v ktorej bola prvá časť kúpnej ceny definovaná vo výške 944.268 Eur so splatnosťou do 15.12.2013. Za účelom preukázania splnenia podmienok článku 2.5 kúpnej zmluvy požiadal o odročenie pojednávania a následne súdu predložil príslušné listinné dôkazy.

8. V konaní nebolo sporné, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 28.5.2013 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti - pozemky zapísané na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie Z.. Rovnako nebolo v konaní sporné, kedy žalovaný žalobcovi uhradil sumu 157.378 Eur rovnajúcu sa DPH z prvej časti kúpnej ceny vo výške 786.890 Eur. Spornou skutočnosťou bolo to, či dohodnutá zmluvná pokuta sa vzťahovala aj na sumu DPH, alebo iba na časť kúpnej ceny bez DPH. Následne bola spornou aj platnosť dohodnutej zmluvnej pokuty, jej primeranosť a tiež oprávnenie požadovať úrok z omeškania zo zmluvnej pokuty.

9. Podľa článku II odsek 2.1 kúpnej zmluvy bola kúpna cena stranami dohodnutá vo výške 130 Eur za 1 m2 výmery predávaných nehnuteľností, čo pri celkovej výmere 7.885 m2 činí 1.025.050 Eur bez DPH. Ku kúpnej cene uvedenej v predošlej vete bude účtovaná daň z pridanej hodnoty v sadzbe podľa platného znenia zákona o dani z pridanej hodnoty v deň uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Podľa článku II odsek 2.2 zmluvy časť kúpnej ceny podľa odseku 2.1 vo výške 786.890 Eur plus DPH je splatná do 15.12.2013 na účet predávajúceho. Splatnosť tejto časti kúpnej ceny sa posunie za podmienok uvedených v odseku 2.5. Podľa článku II bodu 2.4 kúpnej zmluvy, ak sa kupujúci dostane do omeškania so zaplatením kúpnej ceny podľa odseku 2.2 tejto zmluvy, kupujúci sa zaväzuje zaplatiť predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške 100.000 Eur. Podľa článku II bodu 2.5 splatnosť jednotlivých častí kúpnych cien podľa odsekov 2.2 a 2.3 však neuplynie skôr, než je jeden mesiac po tom, čo budú splnené všetky nasledovné podmienky: a) kupujúci nadobudne vlastnícke právo k predávaným nehnuteľnostiam, b) pri prevode vlastníckeho práva z predávajúceho na kupujúceho na predávaných nehnuteľnostiach nebudú žiadne iné ťarchy, než sú povolené ťarchy (definované nižšie) a záložné právo (definované nižšie), c) záložné právo (definované nižšie) zanikne, d) s prevodom vlastníckeho práva k predávaným nehnuteľnostiam z predávajúceho na kupujúceho prejdú aj všetky práva uvedené v odseku 3.4 tejto zmluvy, a tieto práva prevodom nezaniknú s výnimkou prípadu, kedy práva uvedené v odseku 3.4 zmluvy zaniknú zo zákona výlučne z dôvodu rozdelenia predávaných nehnuteľností podľa geometrického plánu (podmienky uvedené pod písmenom a) - d) ďalej spolu len „podmienky splatnosti“). V zmysle článku II odsek 2.6 kúpnej zmluvy kupujúci vystaví pri podpise zmluvy vo forme notárskej zápisnice uznanie dlhu spočívajúceho v povinnosti zaplatiť kúpnu cenu podľa odsekov 2.2 a 2.3 tejto zmluvy.

10. Podľa Notárskej zápisnice JUDr. B. I. zo dňa 28.5.2013 sp. zn. N314/2013 tvorí kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 28.5.2013 prílohu a neoddeliteľnú súčasť tejto notárskej zápisnice. Notárska zápisnica obsahuje právny záväzok žalovaného voči žalobcovi zaplatiť kúpnu cenu za predávané nehnuteľnosti vo výške 1.025.050 Eur plus DPH, to jest čiastku 1.230.060 Eur ako kúpnu cenu, ktorá je splatná v dvoch splátkach: 1. časť kúpnej ceny vo výške 786.890 Eur plus DPH, t.j. čiastka 944.268 Eur do 15.12.2013, a 2. časť kúpnej ceny vo výške 238.160 Eur plus DPH, t.j. čiastka 285.792 Eur do 30.4.2014, spôsobom uvedeným v kúpnej zmluve.

11. Podľa faktúry číslo 515250001 vystavenej dňa 15.5.2015 žalobca fakturoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 100.000 Eur v súlade s čl. II ods. 2.4 kúpnej zmluvy z dôvodu omeškania so zaplatením časti kúpnej ceny podľa čl. II ods. 2.2 kúpnej zmluvy. Dátum splatnosti faktúry bol 29.5.2015. Uvedenú faktúru žalovaný žalobcovi vrátil z dôvodu jej neopodstatnenosti, listom zo dňa 6.10.2015. Žalobca s vrátením faktúry nesúhlasil, čo žalovanému oznámil písomne listom zo dňa 20.10.2015, v ktorom uviedol aj dôvody nesúhlasu. Faktúru preto žalovanému zaslal opätovne.

12. Zo žalobcom predloženého saldokonta účtov za obdobie od 01/13 - 09/15 bolo preukázané uhrádzanie čiastky 1.230.060 Eur ako kúpnej ceny nasledovne: 250.000 Eur dňa 2.12.2013, 536.890 Eur dňa 13.12.2013, 157.378 Eur dňa 25.4.2014, 47.632 Eur dňa 14.5.2014 a 238.160 Eur dňa 13.6.2014.

13. K preukázaniu splnenia podmienok splatnosti uvedených v článku II odsek 2.5 Kúpnej zmluvy žalobca v konaní predložil:

- potvrdenie o splatení záväzku (kvitanciu) zo dňa 21.6.2013 spoločnosti Erste Group Bank AG so sídlom v Rakúsku, ktorá potvrdzuje, že dňa 20.6.2013 žalobca splnil svoj dlh, čím zároveň došlo k zániku záložného práva v zmysle článku II odsek 2.5 písmeno c) v spojení s článkom 3.3 kúpnej zmluvy,

- výpisy z listov vlastníctva k predmetných nehnuteľnostiam s tým, že keďže pozemky boli následne prevádzané na ďalšie tretie osoby, nie sú vedené na pôvodnom liste vlastníctva č. XXXX. Z predložených listov vlastníctva je však možné konštatovať, že došlo k splneniu podmienok v zmysle písmena b) a d) článku II odseku 2.5 kúpnej zmluvy, a to z nasledovných dôvodov: na výpisoch z LV č. XXXX Q. XXXX možno vidieť zapísané vecné bremená v prospech predávaných nehnuteľností v súlade s článkom II odseku 2.5 písmeno d) v spojení s článkom III odsek 3.4 kúpnej zmluvy a na výpisoch z LV č. XXXX, XXXX Q. XXXX možno k roku 2013 (dátum vkladu vlastníckeho práva žalovaného) vidieť iba povolené ťarchy v zmysle článku II odsek 2.5 písmeno b) v spojení s článkom III odsek 3.3 kúpnej zmluvy,

- kópiu pôvodného LV č. XXXX, z ktorého je zrejmý dátum vkladu vlastníckeho práva žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam, ktorým je 3.7.2013.

14. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

16. Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

17. Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

18. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Súd sa prioritne zaoberal posúdením vzťahu medzi stranami sporu ako zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy. Obe strany sú podnikateľmi a zmluva, ktorú uzatvorili, je kúpna zmluva podľa občianskeho zákonníka. Po posúdení predmetu činnosti zmluvných strán podľa jeho zápisu v Obchodnom registri SR ku dňu podpisu zmluvy je zrejmé, že ani jedna zo strán nekonala v rámci predmetu svojho podnikania (predaj nehnuteľnosti ani obchodovanie s nehnuteľnosťami nemajú v

predmete podnikania). Uplatnený nárok preto súd posudzoval v zmysle ustanovení občianskeho zákonníka, vrátane úrokov z omeškania.

22. Po posúdení textu kúpnej zmluvy, ako aj notárskej zápisnice, ktoré boli stranami podpísané v ten istý deň, dospel súd k jednoznačnému záveru, že prvá časť kúpnej ceny vo výške 786.890 Eur plus DPH bola splatná do 15.12.2013. Argument žalovaného o tom, že suma DPH mu nebola známa neobstojí, a to tak z dôvodu, že suma DPH je stanovená právnym predpisom, a teda je všeobecne známa, ako aj z dôvodu, že v notárskej zápisnici bola stranami aj konkrétnou sumou vyčíslená. Žalobca nemal zo zmluvy povinnosť na úhradu tejto sumy zodpovedajúcej DPH žalovaného vyzývať, ani mu ju osobitne účtovať, preto bola obrana žalovaného v tomto smere vyhodnotená ako účelová a porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným vyhodnotené ako zavinené. Keďže žalovaný sumu DPH zo sumy 786.890 Eur zaplatil žalobcovi až dňa 25.4.2014, dostal sa zo zaplatením tejto sumy vo výške 157.378 Eur do omeškania o štyri mesiace a desať dní. Žalobca zároveň v konaní preukázal (predložením listinných dôkazov uvedených v bode 13. odôvodnenia rozsudku), že splatnosť tejto časti kúpnej ceny nebola posunutá, pretože ku dňu 15.12.2013 boli splnené všetky podmienky splatnosti dohodnuté v článku II odseku 2.5 kúpnej zmluvy. Zo žalobcom predloženého listu žalovaného zo dňa 28.5.2014 bolo tiež preukázané, že napriek žalovaný nárok žalobcu nenamietal, hoci žalobcovi vytýkal isté vady.

23. Zmluvná pokuta bola stranami dohodnutá v článku II bodu 2.4 kúpnej zmluvy práve pre prípad, že sa kupujúci (žalovaný) dostane do omeškania so zaplatením kúpnej ceny podľa odseku 2.2 tejto zmluvy. Výška zmluvnej pokuty bola dohodnutá na 100.000 Eur.

24. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím inštitútom záväzkových právnych vzťahov, ktorá plní funkciu preventívnu, reparačnú a sankčnú. Pre platné dohodnutie zmluvnej pokuty zákon vyžaduje, aby bola dohodnutá písomne, aby bola jej výška, resp. spôsob jej určenia dohodnutá a aby bolo špecifikované, na porušenie akej povinnosti sa vzťahuje. Dohoda strán o zmluvnej pokute spĺňa všetky uvedené náležitosti, preto ju súd považoval za platne dohodnutú. Súd nevzhliadol rozpor dohodnutej zmluvnej pokuty s dobrými mravmi, a to aj s poukazom na preventívnu a uhradzovaciu funkciu zmluvnej pokuty.

25. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká veriteľovi samotným porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vznikla, alebo nevznikla veriteľovi aj škoda. Žalobcovi tak vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty okamihom porušenia zmluvnej povinnosti, teda omeškaním sa žalovaného so zaplatením časti kúpnej ceny, t.j. dňom 16.12.2013.

26. Vzhľadom na návrh žalovaného na zníženie zmluvnej pokuty sa súd zaoberal posúdením primeranosti výšky zmluvnej pokuty. Túto posudzoval s ohľadom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Zmluvná pokuta bola dohodnutá fixnou čiastkou vo výške 100.000 Eur. Zabezpečovala povinnosť žalovaného ako kupujúceho zaplatiť žalobcovi ako predávajúcemu časť kúpnej ceny vo výške 944.268 Eur. Jej účelom teda bolo včasné zaplatenie časti kúpnej ceny. Vzhľadom na výšku zabezpečenej sumy, je dohodnutá výška zmluvnej pokuty primeraná. V danom prípade sa ale žalovaný dostal do omeškania so zaplatením iba časti zabezpečenej sumy, konkrétne jej dvadsiatimi percentami (20 %). Preto zaplatenie pokuty vo výške 100.000 Eur pri omeškaní so zaplatením sumy 157.378 Eur, aj vzhľadom na dobu omeškania považoval súd za neprimerané, a naopak zníženie výšky zmluvnej pokuty považoval za spravodlivé. Pri určení rozsahu zníženia vychádzal z rozsahu porušenia zabezpečenej zmluvnej povinnosti. Žalovaného tak zaviazal na zaplatenie sumy 20.000 Eur, ktorá predstavuje 20 % z pôvodne dohodnutej výšky zmluvnej pokuty.

27. V prípade, že zmluvná pokuta bola dohodnutá pre porušenie peňažnej povinnosti, má veriteľ právo považovať popri zmluvnej pokute aj úroky z omeškania z dlžnej sumy. Tieto dva nároky sa nevylučujú. Žalobcovi preto boli voči žalovanému priznané aj úroky z omeškania z priznanej zmluvnej pokuty od 30.5.2015 (deň nasledujúci po splatnosti faktúry č. 515250001) v zákonnej výške v občianskoprávnych vzťahoch (viď body 19 až 21 odôvodnenia rozsudku).

28. V prevyšujúcej časti, čo do výšky zmluvnej pokuty nad 20.000 Eur a úrokov z omeškania nad 5,05 % ročne, súd žalobu zamietol.

29. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní a úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému plnú náhradu trov konania. Výška zmluvnej pokuty bola síce súdom znížená, čo však nič nemení na skutočnosti, že žalobca bol plne úspešný čo do právneho základu uplatneného nároku. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.