Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39Cpr-3-2014.pdf
PDF · 103.6 KB
Case nature
Area
Subarea
39Cpr/3/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnom spore žalobkyne: W.. S. C., L..: XX.XX.XXXX, J. Y. X/XX, XXX XX K. G. Y., právne zastúpený : advokátkou JUDr. Monikou Meňhertovou, AK Košice, ulica Floriánska číslo 16 proti žalovanému : IZOLEX BAU, s.r.o., so sídlom Garbiarska 1, 040 01 Košice, IČO: 31721770, právne zastúpená advokátkou JUDr. Ivetou Kohanovou, AK Košice, ulica Garbiarska 16 v konaní o náhradu neplatného skončenia pracovného pomeru takto
rozhodol:
I. Konanie o nároku žalobkyne na náhradu mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru za obdobie od 01.08.2014 do 18.09.2014 z a s t a v u j e. II. V prevyšujúcej časti nároku na náhradu mzdy žalobkyne za obdobie od 19.09.2014 do 19.09.2017 z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru súd žalobu z a m i e t a. III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 29.09.2014, ktorá bola súdu doručená dňa 30.09.2014 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že skončenie pracovného pomeru žalobkyne a žalovaného je neplatné a pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným založený pracovnou zmluvou zo dňa 05.09.2013 naďalej trvá. Zároveň žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru v sume jej priemerného mesačného zárobku odo dňa, kedy mal pracovný pomer skončiť až do času kým žalovaný umožní žalobkyni pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru do času skončenia pracovného pomeru a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadala o náhradu trov konania.
2. Na pojednávaní konanom dňa 28.06.2016 advokátka žalobkyne uviedla, že v súlade so Zákonníkom práce žiada náhradu mzdy odo dňa kedy žalobkyňa oznámila žalovanému, že žiada, aby ju naďalej zamestnával, teda odo dňa 19.09.2014.
3. O neplatnosti skončenia pracovného pomeru rozhodol tunajší súd rozsudkom číslo konania 39Cpr/3/2014 - 154 zo dňa 28.06.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.09.2016. V rozsudku súd uviedol, že o náhrade mzdy a o trovách konania rozhodne súd v konečnom rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.09.2016.
4. Žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 02.12.2016, ktoré bolo súdu doručené toho istého dňa uviedla, že žiada, aby jej súd v súlade s ustanovením § 79 ods. 1, 3.veta zákona číslo 311/2001 Z.z. Zákonníka práce priznal voči žalovanému náhradu mzdy v sume jej priemerného mesačného zárobku odo dňa kedy žalobkyňa oznámila žalovanému ako zamestnávateľovi, že trvá na jej ďalšom zamestnávaní, teda odo dňa 19.09.2014 tak, ako to bolo uvedené na pojednávaní dňa 28.06.2016. Zároveň nárok na náhradu mzdy uplatnenú žalobkyňou v podanej žalobe zo dňa 29.09.2014 za obdobie od 01.08.2014, teda odo
dňa, kedy sa mal pracovný pomer žalobkyne u žalovaného skončiť do 18.09.2014 berie žalobkyňa v súlade s § 144 C.s.p. späť a žiada súd aby konanie v tejto časti o náhradu mzdy v konečnom rozhodnutí čiastočne zastavil.
5. Žalovaný vo svojom písomnom podaní zo dňa 06.03.2017, ktoré bolo súdu doručené dňa 08.03.2017 uviedol, že náhrada mzdy žalobkyni od zamestnávateľa za obdobie od 19.09.2014 do februára 2017 nepatrí. Poukázal na to, že žalobkyňa sa stala dňa 12.06.2014 u zamestnávateľa práceneschopnou, kedy jej zamestnávateľ po dobu 10 dní vyplatil nárok na nemocenské ako náhradu príjmu pri dočasnej práceneschopnosti zamestnanca. Od 11-teho dňa prácenschopnosti sa platiteľom nemocenskej dávky stala výhradne Sociálna poisťovňa a.s. a práceneschopnosť žalobkyne trvala až do 04.12.2014. Po jej skončení žalobkyňa dňa 04.12.2014 odchádza priamo na materskú dovolenku a poberá štátnu sociálnu dávku nemocenského poistenia, ktorá je vyplácaná priamo Sociálnou poisťovňou. Žalobkyňa je nepretržite od júna 2014 až doposiaľ poberateľkou štátnych sociálnych dávok (nemocenské, materský príspevok, rodičovský príspevok), ktoré nemajú súbeh s nárokom na náhradu mzdy od zamestnávateľa a preto žalovanému nevznikla povinnosť nahradiť žalobkyni mesačný zárobok tak, ako to žiada vo svojom podaní zo dňa 02.12.2016. K týmto svojim skutkovým tvrdeniam žalovaný predložil potvrdenie zo Sociálnej poisťovne o poberaní nemocenského, ošetrovného a materského na účely vylúčenia povinnosti platiť poistné za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 zo dňa 11.02.2015.
6. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 16.10.2017 uviedla, že zotrváva na svojom čiastočnom späťvzatí nároku na náhradu mzdy a zotrváva na tom, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu mzdy za obdobie od 19.09.2014 teda odo dňa kedy žalobkyňa oznámila žalovanému. Podľa nej argumenty žalovaného nemajú žiadnu oporu v právnych predpisoch. Poukázala na ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce ako aj § 79 ods. 2 Zákonníka práce. Žalobkyňa nepopiera to, že od 12.06.2014 do 04.12.2014 poberala nemocenskú dávku a od 05.12.2014 do 30.07.2015 bola poberateľom materskej dávky a odo dňa 31.07.2015 až doposiaľ je poberateľkou rodičovského príspevku. Ako dôkaz súdu predložila potvrdenie Sociálnej poisťovne o sociálnych dávkach vyplatených sociálnych dávkach za obdobie od 01.06.2014 do 31.08.2015 a potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 20.09.2017 o poberaní rodičovského príspevku. Podľa žalobkyne náhrada mzdy podľa § 79 ods. 1 a ods. 2 Zákonníka práce nemá charakter ekvivalentu mzdy, ktorú zamestnanec nemohol zarobiť v dôsledku toho, že mu zamestnávateľ znemožnil konať prácu ku ktorej sa zaviazal podľa pracovnej zmluvy, a ku ktorej bol tiež schopný a ochotný, ale mala mať povahu satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne aj povahu sankcie voči zamestnávateľovi, ktorý bezdôvodne pristúpil k výpovedi z pracovného pomeru so zamestnancom. Poukázala aj na ustanovenie § 134 ods. 1 Zákonníka práce v súlade s ktorým je pre určenie priemerného mesačného zárobku rozhodujúci ňou dosahovaný zárobok v kalendárnom štvrťroku predchádzajúci štvrťroku v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok, teda rozhodujúci je zárobok žalobkyne dosahovaný v I. kalendárnom štvrťroku 2014, ktorý predchádza II.kalendárnemu štvrťroku 201 (jún 2014), v ktorom došlo k neplatnému rozviazaniu pracovného pomeru zo strany žalovaného. Priemerná mesačná mzda žalobkyne v tomto období bola 600,- EUR mesačne a teda žiada žalobkyňa náhradu mzdy za obdobie 36 mesiacov, teda počnúc dňom 19.09.2014 a končiac dňom 19.09.2017 spolu vo výške 12 x 600 EUR, teda 7.200,- EUR x 3 roky, čo je suma 21.600,- EUR. Keďže nevyplatenie náhrady mzdy v lehote splatnosti má za následok omeškanie žiada žalobkyňa aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania od dátumu splatnosti tej ktorej pohľadávky, teda od dátumu splatnosti tej ktorej mesačnej mzdy za obdobie 19.09.2014 do 19.09.2017 v zákonom stanovenej výške takto:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 21.600,- € spolu s 5,05% - ným ročným úrokom z omeškania
- zo sumy 220,- € odo dňa 01.11.2014 do zaplatenia
- zo sumy 600,- € odo dňa 01.12.2014 do zaplatenia
- zo sumy 600,- € odo dňa 01.01.2015 do zaplatenia
- zo sumy 600,- € odo dňa 01.02.2015 do zaplatenia
- zo sumy 600,- € odo dňa 01.03.2015 do zaplatenia
- zo sumy 600,- € odo dňa 01.04.2015 do zaplatenia
- zo sumy 600,- € odo dňa 01.05.2015 do zaplatenia
- zo sumy 600,- € odo dňa 01.06.2015 do zaplatenia
- zo sumy 600,- € odo dňa 01.07.2015 do zaplatenia
- zo sumy 600,- € odo dňa 01.08.2015 do zaplatenia
- zo sumy 600,- € odo dňa 01.09.2015 do zaplatenia
- zo sumy 600,- € odo dňa 01.10.2015 do zaplatenia
- zo sumy 600,- € odo dňa 01.11.2015 do zaplatenia
- zo sumy 600,- € odo dňa 01.12.2015 do zaplatenia
- zo sumy 600,- € odo dňa 01.01.2016 do zaplatenia
- zo sumy 600,- € odo dňa 01.02.2016 do zaplatenia
- zo sumy 600,- € odo dňa 01.03.2016 do zaplatenia a s 5,00%-ným ročným úrokom z omeškania
- zo sumy 600,- € odo dňa 01.04.2016 do zaplatenia
- zo sumy 600,- € odo dňa 01.05.2016 do zaplatenia
- zo sumy 600,- € odo dňa 01.06.2016 do zaplatenia
- zo sumy 600,- € odo dňa 01.07.2016 do zaplatenia
- zo sumy 600,- € odo dňa 01.08.2016 do zaplatenia
- zo sumy 600,- € odo dňa 01.09.2016 do zaplatenia
- zo sumy 600,- € odo dňa 01.10.2016 do zaplatenia
- zo sumy 600,- € odo dňa 01.11.2016 do zaplatenia
- zo sumy 600,- € odo dňa 01.12.2016 do zaplatenia
- zo sumy 600,- € odo dňa 01.01.2017 do zaplatenia
- zo sumy 600,- € odo dňa 01.02.2017 do zaplatenia
- zo sumy 600,- € odo dňa 01.03.2017 do zaplatenia
- zo sumy 600,- € odo dňa 01.04.2017 do zaplatenia
- zo sumy 600,- € odo dňa 01.05.2017 do zaplatenia
- zo sumy 600,- € odo dňa 01.06.2017 do zaplatenia
- zo sumy 600,- € odo dňa 01.07.2017 do zaplatenia
- zo sumy 600,- € odo dňa 01.08.2017 do zaplatenia
- zo sumy 600,- € odo dňa 01.09.2017 do zaplatenia
- zo sumy 600,- € odo dňa 01.10.2017 do zaplatenia
- zo sumy 380,- € odo dňa 01.11.2017 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
7. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 14.11.2017, na ktorom rozhodol v prítomnosti žalobkyne, jej advokátky, v prítomnosti advokáta žalovaného.
8. Na tomto pojednávaní žalobkyňa zotrvala na tom, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu mzdy v zmysle úpravy v čiastočnom späťvzatí návrhu tak, ako to už súdu písomne uviedla. Pokiaľ ide o výšku priemernej mesačnej mzdy poukázala na to, že v priebehu konania bola ustálená čistá mesačná mzda na sumu 600,- EUR z ktorej vychádzali pri uplatnené nároku na náhradu mzdy, pričom listiny nevie súdu žalobkyňa doložiť z dôvodu, že tieto sa stratili pri sťahovaní do iného miesta bydliska. Ak by aj súd naďalej žiadal aby bola táto skutočnosť preukázaná, navrhla žalobkyňa, aby súd tieto informácie o výške priemernej mesačnej mzdy vyžiadal od žalovaného.
9. Na tomto pojednávaní advokátka žalovaného uviedla, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobkyne uvedenými v písomnom podaní zo dňa 16.10.2017. Zároveň si uplatnila v zmysle § 79 Zákonníka práce návrh na nepriznanie nároku na náhradu mzdy žalobkyni za obdobie presahujúce 12 mesiacov, resp. uviedla, že žiada, aby súd nepriznal žalobkyni vôbec náhradu mzdy. Poukázala už opätovne na to, čo uviedol žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, že žalobkyňa poberala iné dávky a to nemocenské, materské a rodičovské, nemá nárok na náhradu mzdy. Preto jej nemožno nárok priznať. Ak by aj nebola daná výpoveď z pracovného pomeru, žalobkyňa by nastúpila na materskú a rodičovskú dovolenku. Pokiaľ žalobkyňa vo svojom podaní zo dňa 16.10.2017 uviedla, že náhrada mzdy podľa § 79 ods. 1 a ods. 2 Zákonníka práce nemá charakter ekvivalentu mzdy, ktorú zamestnanec nemohol zarobiť v dôsledku toho, že mu zamestnávateľ znemožnil konať prácu, ku ktorej sa zaviazal v pracovnej zmluve a ku ktorej bol tiež schopný a ochotný a má mať povahu satisfakcie a povahu sankcie tak takýto prípad by mohol u žalobkyne nastať jedine z dôvodu, že by nebola práceneschopnou. Súdu aj predložila judikáty a to judikát R90/1970, zároveň uviedla, že poukazuje aj na ďalšie rozhodnutia, ktoré uviedla vo svojom písomnom podaní. Poukázala aj na riešenie takýchto obdobných situácií na internetových portáloch, napr. na internetovom portáli www.mup.sk <http://www.mup.sk> a poukázala takisto aj na množstvo judikátov českých a slovenských súdov ako aj na rozhodnutia Ústavného súdu, kde už bola takáto situácia riešená. Zároveň predložila do spisu príručku manažérskeho systému, z ktorej jej zrejmé, že žalovaný neobsadil predmetné miesto, na ktorom predtým pracovala žalobkyňa ani neprijal naňho
žiadnu inú zamestnankyňu. Pokiaľ ide o priemernú mesačnú mzdu v sume 600,- EUR, uviedla, že zamestnávateľ v tomto smere vie zdokladovať výšku priemernej mesačnej mzdy žalobkyne.
10. Advokátka žalobkyne na tomto pojednávaní poukázala na to, že ustanovenie § 79 ods. 2 Zákonníka práce bolo iné v znení do 31.08.2007 a iné od 01.09.2007, pokiaľ ide o znenie od 01.09.2007 z tohto znenia je zrejmé, že súd sa už nemá zaoberať a hodnotiť tým, či zamestnávateľ, resp. zamestnanec v tomto prípade žalobkyňa bola alebo nebola zamestnaná u iného zamestnávateľa, resp. či poberala alebo nepoberala iné príjmy a zárobky v tomto pracovnom pomere alebo v inom pracovnom pomere. Zároveň uviedla, že žalobkyňa je doposiaľ na rodičovskej dovolenke, nakoľko sa stará o dieťa vo veku do 3 rokov.
11. Súd sa oboznámil s listinami predloženými žalobkyňou a žalovaným a zistil nasledujúce :
12. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 11.02.2015 o poberaní nemocenského, ošetrovného a materského na účely vylúčenia povinnosti platiť poistné za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 bolo zistené, že žalobkyňa poberala dávky nemocenského poistenia od 27.01.2014 do 27.01.2014 a od 22.06.2014 do 04.12.2014 a materské od 05.12.2014 do 31.12.2014.
13. Z potvrdenia o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou za obdobie od 01.06.2014 do 31.08.2014 vydaného Sociálnou poisťovňou zo dňa 20.09.2017 bolo zistené, že žalobkyni bolo uhradené nemocenské za obdobie od 7/2014 do 1/2015 a materské od 1/2015 do 31.08.2015, žalobkyňa bola dočasne PN v období od 12.06.2014 do 04.12.2014 a poberateľkou materského bola od 05.12.2014.
14. Z potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku za rok 2017 je zrejmé, že v roku 2017 bol vyplácaný žalobkyni rodičovský príspevok, ktorý poberá od 01.07.2015 a poberanie aj naďalej trvá.
15. Podľa ust. § 79 ods.1 Zákonníka práce v platnom a účinnom znení ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí s výnimkou ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnanec je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
16. Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce v platnom a účinnom znení ak celkový čas, za ktorý by sa mal zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy, začas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.
17. Podľa § 141 ods. 1 Zákonníka práce v platnom a účinnom znení zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho dočasnej práceneschopnosti pre chorobu alebo úraz, počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (§ 166 ), ošetrovanie chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako 10 rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy , v ktorých starostlivosti dieťa inak je alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa ochorela, alebo sa jej nariadila karanténa, prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy ak osobitný predpis neustanovuje inak.
18. Podľa čl.8 Základných princípov C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
19. Podľa § 150 ods. 1 C.s.p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
20. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné.
21. Podľa § 151 ods. 2 C.s.p. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
22. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.
23. Podľa § 145 ods.2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
24. Podľa § 146 ods.1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
25. O čiastočnom späťvzatí žaloby ohľadom nároku na náhradu mzdy za obdobie od 01.08.2014 do 18.09.2014 rozhodol súd za súčasného súhlasu žalovaného v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 145 C.s.p. rešpektujúc dispozičné právo žalobkyne ako dominus litis disponovať svojim návrhom na začatie konania.
26. Žalobkyňa sa v tomto konaní domáhala určenia, že skončenie pracovného pomeru medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatné o čom už súd rozhodol rozsudkom ako to uviedol vyššie. Zároveň sa domáhal aj náhrady mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru. Súd po posúdení všetkých skutkových tvrdení ako aj po oboznámení sa s listinami predloženými stranami sporu mal za to, že nárok žalobkyne v časti náhrady mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru nie je dôvodný.
27. V konaní nebolo sporné to, že medzi žalobkyňou a žalovanou bol založený pracovný pomer pracovnou zmluvou zo dňa 05.09.2013. V konaní takisto nebolo sporné to, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou danou žalovanou žalobkyni bolo neplatné. Sporné nebolo ani to, že žalobkyňa oznámila žalovanému že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával. V konaní takisto nebolo sporné to, že žalobkyňa bola v čase od 12.06.2014 do 04.12.2014 práceneschopnou a takisto v konaní nebolo sporné ani to, že za uvedené obdobie jej boli vyplatené nemocenské dávky, prvých 10 dní zo strany žalovaného, zvyšné obdobie zo strany Sociálnej poisťovne. Ďalej v konaní nebolo sporné ani to, že dňa 05.12.2014 nastúpila žalobkyňa na materskú dovolenku, a od tohto dňa jej boli vyplácané dávky sociálneho poistenia - materská, a to až do 30.07.2015. Všetky tieto skutočnosti boli stranami sporu dostatočne preukázané a to listinami - potvrdeniami zo Sociálnej poisťovne. V konaní nebolo sporné ani to, že od 31.07.2015 je až doposiaľ žalobkyňa poberateľkou rodičovských príspevkov, čo takisto bolo v konaní preukázané listinami.
28. Náhrada mzdy alebo platu podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce je vyvolaná tým, že zamestnávateľ po rozviazaní pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým zrušením alebo zrušením v skúšobnej dobe prestal zamestnancovi v rozpore so Zákonníkom práce prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy. Táto náhrada patrí zamestnancovi odo dňa, kedy bolo zamestnávateľovi doručené oznámenie zamestnanca o tom, že trvá na tom, aby ho aj naďalej zamestnával. Náhrada mzdy má preto povahu ekvivalentu mzdy (platu), ktorú si zamestnanec nemohol odpracovať v dôsledku porušenia povinnosti zamestnávateľa prideľovať mu prácu. Týmto spôsobom sa teda sleduje to, aby zamestnancovi bola reparovaná ujma, ktorú utrpel následkom protiprávneho postupu zamestnávateľa. K strate na zárobku následkom nesplnenia povinností zamestnávateľa prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy môže u zamestnanca súčasne dôjsť iba vtedy, pokiaľ je sám pripravený ochotný a schopný vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy. Pokiaľ nemôže vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy v dôsledku dočasnej práceneschopnosti, materskej alebo rodičovskej dovolenky alebo pre inú prekážku v práci, neprináleží mu od zamestnávateľa náhrada mzdy alebo platu a preto ani nemá právo na náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce. K strate na zárobku následkom nesplnenia povinnosti zamestnávateľa prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy môže u zamestnanca prísť len vtedy, ak je sám pripravený, ochotný a schopný vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy. Ak nemôže zamestnanec vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy v dôsledku práceneschopnosti alebo inej dôležitej osobnej
prekážky v práci, pri ktorej zamestnancovi neprináleží náhrada mzdy (§ 141 ods. 1 Zákonníka práce) nemá zamestnanec nárok ani na náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce.
29. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola v čase od 12.06.2014 ( deň po výpovedi z pracovného pomeru
- 11.06.2014 ) práceneschopná, následne v nadväznosti na to išla na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku a stala sa poberateľkou príspevku, pričom za uvedené obdobie sústavne od 12.06.2014 bola poberateľkou sociálnych dávok ( čo bolo v konaní dostatočne preukázené ) a tieto poberá doposiaľ, má súd za to, že v uvedenom období za ktoré žiada priznať náhradu mzdy ( od 19.09.2014 do 19.09.2017 ) nebola pripravená vykonávať pre zamestnávateľa prácu podľa pracovnej zmluvy z dôvodu dôležitých osobných prekážok v práci - dočasná práceneschopnosť, v nadväznosti na to materská dovolenka a rodičovská dovolenka, ktorá trvá doposiaľ. Táto skutočnosť v zmysle ust. § 141 Zákonníka práce podľa súdu vylučuje poskytnutie náhrady mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru. Vzhľadom k vyššie uvedenému mal súd za to, že nárok žalobkyne nie je dôvodný a rozhodol o ňom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
30. Pokiaľ ide o náhradu trov konania strán sporu, vzhľadom k tomu, že každá zo strán mala v konaní čiastočný úspech - každá zo strán bola úspešná v tomto konaní v jednej polovici, súd rozhodol o ich nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 255 ods.2 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V tomto prípade už súd teda následne po právoplatnosti rozsudku nebude rozhodovať samostatným uznesením o výške náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ( § 355 ods.1 C.s.p. ).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia proti ktorému smeruje na Okresnom súde Košice I v dvoch vyhotoveniach ( § 362 C.s.p. )
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 C.s.p. )
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 364 C.s.p. )
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( §365 ods.1 C.s.p. )
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods.3 C.s.p. )
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. ( § 366 C.s.p. )
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.