Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_59Er-95-2017.pdf
PDF · 108.9 KB
Case nature
Area
Subarea
59Er/95/2017
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného: ARBITREA, Jánošíkova 264, Žilina, IČO: 45 744 416, proti povinnému: BÖGL a KRÝSL, k.s., Renoirova 1051/2a, Hlubočepy, Praha, ČR, organizačná zložka BÖGL a KRÝSL, k.s. - pobočka, Seberíniho 1, Bratislava, IČO: 42 027 101, zast. Rödl & Partner Advokáti, s.r.o., Lazaretská 8, Bratislava, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ľubomír Pekár, P. Pázmaňa 49/3, Šaľa, pod sp. zn. EX 1344/17, pre vymoženie 22.776,- Eur, o námietkach povinného proti exekúcii a o návrhu povinného na odklad exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd námietkam povinného proti exekúcii v y h o v u j e .
II. Súd návrhu povinného na odklad exekúcie v y h o v u j e a p o v o ľ u j e odklad exekúcie do právoplatnosti rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie.
odôvodnenie:
1. V tomto exekučnom konaní súd dňa 13.3.2017 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore označených účastníkov konania. Urobil tak na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 20.2.2017, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 16.2.2017 a exekučného titulu, ktorým je uznesenie Rozhodcovského súdu v Žiline.
2. Dňa 5.6.2017 súdny exekútor doručil súdu podanie povinného s označením ako námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie.
3. Povinný vo svojich námietkach proti exekúcii namieta exekučný titul - rozhodcovské uznesenie o vyčíslení poplatku za námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, ktorý bol povinnému vyrubený. Má za to, že samotné rozhodcovské uznesenie nemožno považovať za exekučný titul, keďže výkon rozhodcovského uznesenia nepredpokladá ani samotný zákon o rozhodcovskom konaní. Keďže voči rozhodcovskému uzneseniu neexistuje žiadny opravný prostriedok, bolo by porušením základného ústavného princípu dvojinštančnosti konania, ak by rozhodcovské uznesenie o vyčíslení poplatku, proti ktorému nie je prípustný žiadny opravný prostriedok, bolo považované bez ďalšieho za exekučný titul.
4. Povinný poukazuje na skutočnosť, že o námietke nedostatku právomoci nebolo rozhodcovským súdom rozhodnuté. Rozhodcovský súd vymáha exekučnou cestou poplatok za úkon, ktorý rozhodcovským súdom vykonaný nebol, pričom rozhodcovský súd pokračoval v konaní a následne rozhodol vo veci samej, ako keby poplatkový úkon vykonaný nebol.
5. Povinný má ďalej za to, že predmetné uznesenie rozhodcovského súdu o vyčíslení poplatku nespĺňa formálne a obsahové náležitosti v zmysle § 34 zákona o rozhodcovskom konaní (chýbajúce mená a priezviská rozhodcov, odôvodnenie a pod.) a preto svojou povahou predstavuje výzvu na zaplatenie poplatku. V tejto súvislosti povinný podal pre porovnanie vysvetlenie vyrubenia súdnych poplatkov všeobecnými súdmi výzvou, resp. uznesením.
6. Povinný sa vyjadruje aj v tom zmysle, že oprávnený ako zriaďovateľ vymáha exekučnou cestou poplatok za činnosť medzičasom zrušeného Rozhodcovského súdu v Žiline a to napriek skutočnosti, že zriaďovateľ má vedomosť o tom, že o poplatkovom úkone - námietke nedostatku právomoci nebolo do dnešného dňa rozhodnuté a vzhľadom na zrušenie Rozhodcovského súdu v Žiline ani v budúcnosti rozhodnuté nebude.
7. Tieto skutočnosti povinný považuje za splnené dôvody na podanie námietok proti exekúcii a na návrh na zastavenie exekúcie. Ak by však exekučný súd nestotožnil s argumentáciou povinného v hore naznačenom smere, poukazuje povinný na skutočnosť, že dňa 29.12.2016 podal návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V prípade, ak by príslušný okresný súd rozhodol, že nebola daná právomoc Rozhodcovského súdu v Žiline vo veci konať a rozhodovať, znamenalo by to, že nebol oprávnený ani vydať uznesenie o vyčíslení poplatku za konanie o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, ktoré je považované za exekučný titul. Takéto uznesenie je preto nezákonné, čo je dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, nakoľko zákon o rozhodcovskom konaní neumožňuje zrušiť rozhodcovské uznesenie, ale iba rozsudok a povinný nemá inú zákonnú možnosť brániť sa voči exekučnému titulu.
8. Podľa povinného podanie návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku má priamy vplyv na zákonnosť a následnú vykonateľnosť uznesenia o poplatku, pričom z odôvodnenia žaloby je zároveň zrejmá jej dôvodnosť, ako aj to, že rozhodcovský rozsudok môže byť v konaní pred príslušným okresným súdom z dôvodu nedostatku právomoci s vysokou pravdepodobnosťou zrušený.
9. Ak by exekučný súd nevyhovel návrhu povinného na zastavenie exekúcie, podáva povinný zároveň aj návrh na odklad exekúcie a to až do doby doručenia konečného rozhodnutia o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
10. Oprávnený sa k námietkam povinného proti exekúcii poukázal na § 12 ods. 5 ZRK, v zmysle ktorého zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie stálemu rozhodcovskému súdu; v takom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa §§ 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom. V tomto prípade sa zmluvné strany rozhodcovskou zmluvou uzavretou vo forme rozhodcovskej doložky dohodli, že o sporoch medzi nimi sa rozhodne v rozhodcovskom konaní a preto sa pravidlá prerokúvania a rozhodovania sporov riadia rokovacím poriadkom tohto súdu. Súčasťou rokovacieho poriadku sú aj ustanovenia o spôsobe rozhodovania o vyrubení súdnych poplatkov.
11. Podľa oprávneného, nie je pravdou, že by exekučný titul nebol spôsobilým exekučným titulom alebo že by bol materiálne nevykonateľný, lebo ZRK by nemal obsahovať ustanovenie, ktoré by takúto záväznosť a vykonateľnosť malo vyvolať. Materiálnu podstatu exekučného titulu treba vykladať na základe § 12 ods. 5 ZRK v spojení s rozhodcovskou zmluvou uzavretou vo forme rozhodcovskej doložky a v spojení s rokovacím poriadkom stáleho rozhodcovského súdu v čase vydania uznesenia, ktoré je exekučným titulom.
12. Oprávnený má za to, že ostatné argumenty povinného priamo s exekučným titulom nesúvisia, sú zavádzajúce, majúce za cieľ zahmlieť skutočnosť, že voči exekučnému titulu povinný nevyužil možnosť riadnych a ani mimoriadnych opravných prostriedkov. Oprávnený preto žiadal, aby exekučný súd námietkam povinného nevyhovel, odklad exekúcie nepovolil a návrh na zastavenie exekúcie zamietol.
13. Exekučný súd sa oboznámil s námietkami povinného proti exekúcii, s vyjadrením oprávneného, dôkladne preskúmal exekučný titul a dospel k nasledovnému záveru.
14. Podľa § 50 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.3.2017, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
15. V prejednávanej veci je exekučným titulom uznesenie na vyčíslenie poplatku za rozhodcovské konanie, vydané Rozhodcovským súdom v Žiline, podľa ktorého je žalovaný (v tejto exekúcii povinný) povinný zaplatiť súdny poplatok za rozhodcovské konanie na účet rozhodcovského súdu vo výške 22.776,- Eur. Z uznesenia o vyčíslení súdneho poplatku za rozhodcovské konanie vyplýva, že predmetom poplatkového úkonu je podaná námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu v sadzbe 6 % z hodnoty sporu + DPH.
16. Povinný vo svojich námietkach proti exekúcii namieta zákonnosť a vykonateľnosť tohto uznesenia a jeho spôsobilosť byť exekučným titulom.
17. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZRK), ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodcovský súd rozhoduje rozhodcovským uznesením. Rozhodcovským uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach rozhodcovského konania, o zmene alebo doplnení žaloby alebo žalobnej odpovede, o právomoci na rozhodnutie vo veci samej, o nariadení predbežného opatrenia, o zastavení rozhodcovského konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia rozhodcovského konania.
18. Podľa § 38 ods. 2 ZRK, na rozhodcovské uznesenie sa použijú primerane ustanovenia § 32 až 37.
19. Podľa § 32 ods. 1 až 5 ZRK, (1) V rozhodcovskom konaní s viac ako jedným rozhodcom je na každé rozhodnutie rozhodcovského súdu potrebný súhlas väčšiny všetkých rozhodcov. (2) Ak sa rozhodca nezúčastní na hlasovaní o rozhodcovskom rozhodnutí, ostatní rozhodcovia môžu rozhodnúť bez neho. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho rozhodcu. (3) Rozhodcovské rozhodnutie podpisujú všetci rozhodcovia. Ak rozhodca odmietne podpísať rozhodcovské rozhodnutie alebo ho nepodpíše z iného dôvodu, uvedie sa to v rozhodcovskom rozhodnutí spolu s dôvodom, pre ktorý rozhodca rozhodcovské rozhodnutie nepodpísal. (4) Rozhodca, ktorého pri hlasovaní ostatní rozhodcovia prehlasovali, je oprávnený pripojiť k rozhodcovskému rozhodnutiu svoje odchylné stanovisko a odôvodniť ho. (5) Rozhodcovia môžu písomne poveriť predsedajúceho rozhodcu vydávať rozhodcovské uznesenia o procesných otázkach počas rozhodcovského konania.
20. Podľa § 33 ods. 1 a 2 ZRK, (1) Rozhodcovský súd vydá rozhodcovský rozsudok, a) ak rozhoduje o veci samej, b) na základe zmieru uzavretého účastníkmi rozhodcovského konania. (2) Rozhodcovský súd musí v rozhodcovskom konaní rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov. Rozhodcovský súd môže vydať čiastočný rozhodcovský rozsudok o právnom základe alebo o časti uplatneného nároku, musí však vo výrokovej časti uviesť, že ide o čiastočný rozhodcovský rozsudok.
21. Podľa § 34 ods. 1 až 4 ZRK, (1) Rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje v listinnej forme. (2) Rozhodcovský rozsudok obsahuje a) označenie rozhodcovského súdu, b) mená a priezviská rozhodcov, c) označenie účastníkov rozhodcovského konania a ich zástupcov menom a priezviskom alebo obchodným menom, alebo názvom, d) miesto rozhodcovského konania (§ 23), e) dátum vydania rozhodcovského rozsudku, f) výrokovú časť, g) odôvodnenie okrem prípadu, keď sa účastníci rozhodcovského konania dohodli, že rozhodcovský rozsudok netreba odôvodniť alebo ak ide o rozhodcovský rozsudok o dohodnutých podmienkach (§ 39), h) poučenie o možnosti podať žalobu na súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku. (3) Ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike a účastníci rozhodcovského konania sa nedohodli inak, každý rozhodcovský rozsudok v rozhodcovskom konaní sa bude považovať za vydaný
na tomto mieste v Slovenskej republike bez ohľadu na to, kde bol podpísaný, odkiaľ bol odoslaný alebo kde bol účastníkom rozhodcovského konania doručený. (4) Výroková časť okrem výroku vo veci samej obsahuje aj údaj o výške trov rozhodcovského konania a o tom, ktorý účastník rozhodcovského konania je povinný ich uhradiť, prípadne v akom pomere sa trovy medzi účastníkov rozhodcovského konania rozdeľujú. Rozhodcovský súd môže o trovách konania rozhodnúť aj samostatným rozhodcovským rozsudkom po vydaní rozhodcovského rozsudku vo veci samej. Výrok rozhodcovského rozsudku musí byť určitý. Ak sa v ňom ukladá povinnosť niečo plniť, rozhodcovský súd určí zároveň lehotu na toto plnenie.
22. Podľa § 35 ZRK, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Právoplatný rozhodcovský rozsudok ukladajúci vykonať prejav vôle nahrádza tento prejav vôle.
23. Podľa § 36 ods. 1 a 2 ZRK, (1) Chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodcovského rozsudku opraví rozhodcovský súd z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť účastníka rozhodcovského konania do 60 dní od jeho právoplatnosti. Opravený rozhodcovský rozsudok sa doručí všetkým účastníkom rozhodcovského konania. (2) Každý účastník rozhodcovského konania môže rozhodcovský súd požiadať, aby podal výklad k určitej časti rozhodcovského rozsudku do 30 dní od jeho doručenia.
24. Podľa § 37 ods. 1 až 3 ZRK, (1) Účastníci rozhodcovského konania sa môžu v rozhodcovskej zmluve dohodnúť, že rozhodcovský rozsudok môže na základe žiadosti niektorého z nich preskúmať iný rozhodca (rozhodcovia). Na ustanovenie tohto rozhodcu (rozhodcov) primerane platia ustanovenia § 6 až 11. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli v rozhodcovskej zmluve na preskúmaní rozhodcovského rozsudku, je jeho preskúmanie iným rozhodcom (rozhodcami) vylúčené, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Účastník rozhodcovského konania má právo podať žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku do 15 dní od jeho doručenia tomuto účastníkovi rozhodcovského konania. (3) Pri preskúmaní rozhodcovského rozsudku sa postupuje primerane podľa § 16 až 36 a § 39.
25. Z internetovej stránky oprávneného ako zriaďovateľa rozhodcovského súdu (www.arbitrea.sk) vyplýva, že dňa 6.10.2016 boli schválené rozhodcovské pravidlá rozhodcovského konania (ďalej len Rozhodcovské pravidlá).
26. V zmysle čl. 27 Rozhodcovských pravidiel, trovy konania sú aj súdne poplatky - poplatky za konanie podľa tohto poriadku.
27. Podľa čl. 29.1 Rozhodcovských pravidiel, poplatky sa vyberajú za úkony smerujúce k začatiu konania alebo za úkony uskutočnené v priebehu konania vo výške uvedenej v sadzobníku poplatkov týchto pravidiel.
28. V zmysle čl. 29.3. Rozhodcovských pravidiel poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu alebo účastník určený súdom.
29. Podľa čl. 29.4. Rozhodcovských pravidiel, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu alebo vykonaním úkonu, s ktorým je podľa sadzobníka poplatkov spojená poplatková povinnosť.
30. V zmysle čl. 29.5. Rozhodcovských pravidiel, poplatky sú splatné v lehote stanovenej procesnými pravidlami, inak do 7 kalendárnych dní od vzniku povinnosti zaplatiť poplatok.
31. Podľa sadzobníka poplatkov za rozhodcovské konanie zriaďovateľa, sadzba za podanú námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu je 6 %, najmenej 300 Eur.
32. V zmysle § 21 ZRK, rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej.
33. Pokiaľ si povinný ako účastník rozhodcovského konania uplatnil v zmysle § 21 ZRK námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, tento bol oprávnený vyrubiť súdny poplatok za túto námietku. Urobil tak vo forme uznesenia, ktorým povinnému (žalovanému) uložil povinnosť zaplatiť určený súdny poplatok na účet rozhodcovského súdu a to podľa príslušnej položky sadzobníka poplatkov za rozhodcovské konanie.
34. O rozhodcovskom uznesení platí, že sa na rozhodcovské uznesenie použijú primerane ustanovenia o rozhodcovskom rozhodnutí, resp. o rozhodcovskom rozsudku.
35. Z predloženého uznesenia, ktoré je v tejto exekúcii exekučným titulom, vyplýva, že je na ňom uvedené označenie rozhodcovského súdu, označenie rozhodcovskej veci - spisovej značky, účastníkov rozhodcovského konania i predmetu sporu, a výrok, podľa ktorého je žalovaný povinný zaplatiť súdny poplatok podľa uvedeného sadzobníka za námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu. Predmetné uznesenie obsahuje aj poučenie v znení: „Poplatok za rozhodcovské podanie je vyrubený v súlade s znením čl. 29 - 30 rokovacieho poriadku. Poplatky za vyberajú za úkony smerujúce k začatiu konania alebo za úkony uskutočnené v priebehu konania vo výške uvedenej v sadzobníku poplatkov tohto rokovacieho poriadku. Poplatok za platí bezhotovostne. Poplatky sú platné do siedmych (7) kalendárnych dní od vzniku povinnosti zaplatiť poplatok“. V závere sa nachádza miesto a dátum vynesenia uznesenia, podpis a úradná pečiatka.
36. Pokiaľ rozhodcovský súd uložil účastníkovi rozhodcovského konania uznesením povinnosť, mal ho v zmysle § 34 ods. 2 písm. h) ZRK v spojení ust. 38 ods. 2 ZRK poučiť o možnosti podať proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok, primerane vzťahujúci sa na rozhodcovské uznesenie. Takéto poučenie predmetné uznesenie neobsahuje vôbec, ba ani poučenie o možnosti podať žiadosť o preskúmanie rozhodcovského uznesenia v zmysle ust. § 37 ods. 2 ZRK.
37. Podľa § 17 ZRK, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
38. V prvom rade je exekučný súd toho názoru, že predmetné uznesenie má formálny nedostatok, keď na predmetnom uznesení absentuje poučenie o opravnom prostriedku, resp. poučenie o inej vhodnej procesnej obrane vo forme preskúmania rozhodcovského uznesenia, hoci takéto poučenie by obligatórne malo obsahovať. Zo strany rozhodcovského súdu, z rozhodovacej činnosti ktorého exekučný titul vyšiel, bola preto porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania i princíp dvojinštančnosti konania, keď povinnému ako žalobcovi, ktorému bola uznesením uložená povinnosť, nebola poskytnutá možnosť účinne sa brániť voči tejto povinnosti, vo forme povinného poučenia v tomto smere, keď absentuje poučenie o možnosti preskúmavania, ktoré poučenie sa primerane použije aj na rozhodcovské uznesenie.
39. Exekučný súd pre vysvetlenie dáva oprávnenému do pozornosti nasledovné.
40. Zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov je vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku ako všeobecnému predpisu o konaní pred súdmi zákonom špeciálnym. Podľa ostatnej novely zákona o súdnych poplatkoch, v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník. Podľa § 239 ods. 1 Civilného sporového poriadku, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sudca koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
41. V zmysle čl. 142 ods. 2 Ústavy SR, proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca.
42. V zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
43. O sťažnosti proti uzneseniu vydaného vyšším súdnym úradníkom rozhodujúcim vo veciach súdnych poplatkov rozhoduje vždy sudca, ktorý môže napadnuté uznesenie súdneho úradníka (zamestnanca súdu) vždy zrušiť alebo aj zmeniť a docieliť tak ústavnou normou článku 142 ods. 2 Ústavy SR sledovaný legitímny cieľ - nápravu vadného rozhodnutia.
44. Exekučný súd je toho názoru, že obdobný postup by mal byť aplikovaný aj v prípade vyrubenia súdneho poplatku na rozhodcovskom súde. Poučiť o možnosti preskúmania rozhodcovského uznesenia, ktorým bol účastníkovi rozhodcovského konania vyrubený súdny poplatok, na ktoré preskúmanie má účastník konania právo, je zákonná povinnosť rozhodcovského súdu. A až po vyčerpaní prípadne nevyčerpaní takejto procesnej obrany je možné vyznačiť na predmetnom rozhodcovskom uznesení doložku právoplatnosti a následne aj doložku vykonateľnosti.
45. Exekučný súd má za to, že nepoučením rozhodcovským súdom bola povinnému ako účastníkovi rozhodcovského konania odňatá možnosť dovolať sa preskúmania predmetného uznesenia, čo je v zjavnom rozpore s ústavnou zásadou vyjadrenou v čl. 142 ods. 2 Ústavy SR, v spojení s čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, teda princípom dvojinštančnosti konania.
46. V druhom rade a v súvislosti s vyznačenou doložkou vykonateľnosti na uznesení, trpí podľa exekučného súdu predmetné rozhodcovské uznesenie závažnou vadou a to neurčením lehoty na plnenie vo výrokovej časti - teda lehoty, v akej mal žalobca, ktorému bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok, tento poplatok zaplatiť.
47. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
48. V zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov.
49. Exekučný titul je materiálnym predpokladom exekúcie a tvorí podklad exekučného konania. Exekučný titul musí spĺňať základnú charakteristiku: musí ísť o rozhodnutie, ktoré je vykonateľné, t.j. majúce takú vlastnosť, ktorá umožňuje splnenie povinnosti v nej obsiahnutej prostriedkami štátnomocenského donútenia.
50. Napriek tomu, že predmetné uznesenie je opatrené doložkou právoplatnosti i vykonateľnosti, nezbavuje to exekučný súd povinnosti preskúmať toto uznesenie ako exekučný titul a to aj v priebehu exekučného konania. Exekučný súd po preskúmaní tohto uznesenia dospel k záveru, že exekučný titul vôbec exekučným titulom nie je, dosiaľ nedisponuje vlastnosťou vykonateľnosti; je tu teda vada, pre ktorú je exekúcia neprípustná.
51. V zmysle ust. § 34 ods. 4 ZRK, ak sa v rozhodcovskom rozhodnutí ukladá povinnosť niečo plniť, rozhodcovský súd vo výrokovej časti určí zároveň lehotu na toto plnenie.
52. Rozhodcovské uznesenie iba v poučení obsahuje akési „upozornenie“, že poplatok je splatný do siedmych kalendárnych dní od vzniku povinnosti zaplatiť poplatok. Toto „upozornenie“ v poučení nie je možné považovať za určenie lehoty na plnenie, ktoré by mala byť obligatórnou súčasťou výroku rozhodcovského uznesenia v súlade § 34 ods. 4 ZRK, ktoré sa na rozhodcovské uznesenie vzťahuje primerane.
53. V zmysle § 51 ods. 3 ZRK, ak niektorú otázku postupu konania nemožno riešiť podľa tohto zákona, použijú sa primerane ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi, ak to povaha veci pripúšťa. Týmto predpisom je zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.
54. Ak by zákon o rozhodcovskom konaní v spojení s pravidlami rozhodcovského konania neurčil konkrétnu lehotu na plnenie, v zmysle § 51 ods. 3 ZRK je možné túto lehotu určiť podľa ust. § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozhodnutia; súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. V danom prípade však v rozhodcovských pravidlách zriaďovateľa v čl. 29.5. je stanovená splatnosť 7 dní od vzniku povinnosti zaplatiť poplatok.
55. V zmysle § 232 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozhodnutí povinnosť plniť, rozhodnutie je vykonateľné márnym uplynutím lehoty na plnenie.
56. Vlastnosť vykonateľnosti prichádza do úvahy predovšetkým pri tých rozhodnutiach, ktoré priznávajú právo, postihujú majetok alebo zaväzujú k splneniu určitej povinnosti. Takto uloženú povinnosť je potrebné splniť v lehote stanovenej súdom vo výrokovej časti rozhodnutia. Lehota plynúca od právoplatnosti rozhodnutia po jeho vykonateľnosti je lehotou na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Jej márnym uplynutím sa rozhodnutie stáva formálne vykonateľné a môže byť opatrené doložkou vykonateľnosti.
57. Exekučný súd je toho názoru, že rozhodcovský súd nemohol na predmetnom uznesení vyznačiť doložku vykonateľnosti, nakoľko v jeho výrokovej časti nie je určená lehota na plnenie, po márnom uplynutí ktorej by sa predmetné uznesenie mohlo stať vykonateľným.
58. Z vyššie uvedených dôvodov dospel exekučný súd k záveru, že exekučný titul je rozporný so zákonom i Ústavou SR, nie je vykonateľný, nie je preto možné na jeho základe túto exekúciu vykonať. Exekučnému súdu preto neostalo nič iné, ako vyhovieť námietkam povinného proti exekúcii.
59. Povinný vo svojom podaní podal aj osobitný návrh na zastavenie exekúcie, súd mu však dáva do pozornosti, že zastavenie exekúcie môže povinný dosiahnuť aj podaním dôvodných námietok proti exekúcii. Exekučný súd o zastavení exekúcie rozhodne v zmysle ust. § 50 ods. 5 Exekučného poriadku po právoplatnosti tohto uznesenia, ktorým súd námietkam povinného proti exekúcii vyhovel.
60. Súd sa v ďalšom zaoberal aj s obsahom návrhu povinného na odklad exekúcie, ktorý odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 29.12.2016 podal na Okresnom súde Žilina žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku spojenú s návrhom na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Čiastočným rozhodcovským rozsudkom sp. zn. RRS 2016/33 zo dňa 16.12.2016 bolo rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, v ktorom zároveň bola uznesením ako exekučným titulom uložená žalovanému poplatková povinnosť.
61. Ustanovenie § 43 ZRK upravuje postup rozhodcovského súdu po zrušení rozsudku na základe podanej žaloby na príslušný súd.
62. Podľa § 43 ods. 1 ZRK, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
63. Podľa § 43 ods. 2 ZRK, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8.
64. Povinný ako žalobca svoju žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku odôvodnil okrem iného tou skutočnosťou, že rozhodcovský súd rozhodoval o veci, ktorú v zmysle právneho poriadku SR nemožno riešiť v rozhodcovskom konaní, nakoľko vznikla v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného konania.
65. Z citovaného ust. § 43 ods. 2 ZRK nevyplýva obdobná možnosť, akou ráta Trestný poriadok pri vyhovení návrhu na povolenie obnovy trestného konania, keď súd v tomto prípade zruší nielen napadnuté rozhodnutie, ale aj ďalšie rozhodnutie na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, t.j. aj prípadné rozhodnutie o trovách trestného konania, resp. o súdnom poplatku. Takúto obdobnú možnosť ust. § 43 ZRK priamo nepozná. Pokiaľ by však príslušný všeobecný súd po zrušení rozhodcovského rozsudku sám v zmysle § 43 ods. 1 ZRK pokračoval v konaní, sám by posúdil i dôvodnosť vyrubenia súdneho poplatku za námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, vzniknutého v rámci rozhodcovského konania, tvoriaci predmet uznesenia, ktoré je v tejto exekúcii exekučným titulom.
66. Povolenie odkladu exekúcie z dôvodu, pre ktorý povinný o to požiadal, t.j. do doby doručenia konečného rozhodnutia o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku, by bolo nedôvodné, nakoľko konanie na príslušnom všeobecnom súde sa nedotýka priamo rozhodcovského uznesenia, ktoré je exekučným titulom.
67. Nakoľko ale sám exekučný súd tento exekučný titul vyhodnotil za rozporný so zákonom a povinný vo svojich námietkach proti exekúcii uviedol práve také okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku oprávneného a sú zároveň aj skutočnosťami, pre ktoré môže byť exekúcia zastavená a exekučný súd týmto námietkam v plnom rozsahu vyhovel, bolo preto dôvodné povoliť aj odklad exekúcie.
68. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.
69. Keďže exekučný súd po právoplatnosti tohto uznesenia o vyhovení námietok povinného proti exekúcii postupom v zmysle ust. § 50 ods. 5 Exekučného poriadku exekúciu obligatórne zastaví, je preto dôvodné očakávať, že exekúcia bude zastavená. Z tohto dôvodu je naplnená litera zákona o povolení odkladu exekúcie, súd preto povolil odklad exekúcie do právoplatnosti rozhodnutia exekučného súdu o zastavení tejto exekúcie.
70. Na základe zistených skutočností a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia rozhodol exekučný súd tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.