Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_38Ek-15-2017.pdf
PDF · 67.46 KB
No categories available
38Ek/15/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: mal. T. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. II. XXX/XX, XXXXX N., zastúpený matkou ako zákonnou zástupkyňou Y. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. II. XXX/XX, XXX XX N., proti povinnému: T. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XXX, XXX XX N., na vymoženie zameškaného výživného, vykonávanej súdnou exekútorkou Mgr. Evou Uhaľovou, so sídlom Exekútorského úradu Zvolen, Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 719/17, o sťažnosti súdnej exekútorky proti druhej výrokovej vete uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 38Ek/15/2017 zo dňa 12. júla 2017, takto
rozhodol:
Súd druhú výrokovú vetu uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 38Ek/15/2017 zo dňa 12. júla 2017 - vo vzťahu k súdnej exekútorke z r u š u j e a v tejto časti vracia vec vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Mal. oprávnený zastúpený matkou ako zákonnou zástupkyňou sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 100 eur. Ako exekučný titul pripojil rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. XP/XX/XXXX-XXX zo dňa XX. XX. XXXX. Poverením zo dňa 29. 05. 2017 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku Mgr. Evu Uhaľovú, so sídlom Exekútorského úradu Zvolen, Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, ktorá ju vedie pod sp. zn. EX 719/17.
2. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica uznesením sp.zn.38Ek/15/2017 zo dňa 12. júla 2017 prvou výrokovou vetou rozhodol, že súd exekúciu zastavuje. Druhou výrokovou vetou rozhodol, že žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva. Nepriznanie trov povinnému a súdnej exekútorke odôvodnil tým, že v danom prípade súd nemal preukázané, že povinnému a súdnej exekútorke vznikli trovy exekučného konania, nakoľko si ich neuplatnili.
3. Proti druhej výrokovej vete uznesenia súdna exekútorka v zákonom stanovenej lehote podala sťažnosť, v ktorej žiadala, aby súd zmenil napadnuté uznesenie a priznal jej náhradu trov exekúcie v ich zákonnej výške, t.j. 51 eur, ktorá pozostáva z 10% odmeny v sume 12,50 eura, náhrady výdavkov v sume 30 eur a 20% DPH, t.j. 8,50 eura. Nesúhlasila s názorom súdu, že aby jej súd mohol priznať trovy exekúcie, mala si uplatniť. Poukázala na to, že sám súd vo svojom rozhodnutí neuviedol, podľa akého zákonného ustanovenia mali byť trovy zo strany súdnej exekútorky uplatnené. V tejto súvislosti dala do pozornosti znenia ustanovení § 195, § 196, § 197 ods. 1 a ods. 2, § 198 ods. 2, § 199, § 199c ods. 1 a ods. 2, § 61 l ods. 3 prvej vety zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ako aj § 5 písm. a), § 6 , § 7 ods. 1 a ods. 2, § 21 ods. 1 a ods. 2, § 22 ods. 1 a ods. 2 a § 29 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Okrem toho dala do pozornosti, že v iných
exekučných konania, kde súd potreboval zistiť výšku trov exekúcie pre rozhodnutie o nich, ju vždy vyzval na ich vyčíslenie a potom mi ich priznal. Ak by tak urobil súd aj v tomto konaní, bezodkladne by mu výšku uplatnených trov oznámila. Záverom súdna exekútorka uviedla, že v rozhodnutí súdu úplne absentuje ustanovenie, ktoré by upravovalo možnosť nepriznať súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie v prípade, ak ich nevyčísli. Vzhľadom na to, je podľa jej názoru rozhodnutie nepreskúmateľné a súd okrem toho nerozhodol na základe zákona, ale podľa svojvôle, čo mu však neumožňuje samotná Ústava SR. Podľa Článku 2 odst. 2 Ústavy SR, „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“
4. Súd k veci udáva nasledovné:
5. Po oboznámení sa s obsahom exekučného spisu sudca dospel k záveru, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka o trovách súdnej exekútorky nie je v súlade s právnymi predpismi (Exekučný poriadok, vyhláška). Sudca sa v tomto prípade stotožňuje s názorom súdnej exekútorky, že nárok na náhradu trov exekúcie exekútorovi vzniká priamo zo zákona, pokiaľ sa nároku na ich náhradu výslovne nevzdá. Preto nie je potrebné, aby v tomto smere exekútor vykonal samostatný dispozičný úkon o uplatnení si náhrady trov exekúcie. Pokiaľ si súd vzhľadom na rozsah vykonaných úkonov exekútorom sám nemôže (nevie) ustáliť ich výšku, musí vyzvať príslušného súdneho exekútora na ich špecifikáciu. Vyšší súdny úradník takto nepostupoval.
6. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konania sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
8. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
9. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, sudca uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom do druhej výrokovej vety, ktorou rozhodol, že žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva, vo vzťahu k súdnej exekútorke v zmysle § 250 ods. 2 CSP zrušil a v tejto časti vrátil vec vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nakoľko vyšší súdny úradník jedným výrokom rozhodol spoločne o trovách oprávneného, povinného, ako aj súdnej exekútorky, vzhľadom na právny názor vyslovený sudcom, v novom uznesení (po preskúmaní správnosti vyčíslenia výšky trov uplatnených súdnou exekútorkou) vyšší súdny úradník rozhodne už iba o trovách súdnej exekútorky, pričom svoje rozhodnutie patrične odôvodní. Vo vzťahu k mal. oprávnenému a povinnému, pôvodný druhý výrok uznesenia vydaný vyšším súdnym úradníkom - o nároku na náhradu trov konania, zostáva nezmenený, pretože mal. oprávnený, ani povinný proti uvedenému výroku sťažnosť nepodali.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.