Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-34-2022.pdf
PDF · 128.33 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/34/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Ivanom Daňom v trestnej veci obžalovaného K. S., pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Trestného zákona., o obžalobe okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. Pv 908/21/7702-58 zo dňa 07.04.2022, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.05.2022 v Humennom, takto
rozhodol:
Obžalovaný: K. S., E.. XX.XX.XXXX K. J. E. Q., J. I. I., F. Č.. XXX, Č. X., t. č. vo výkone väzby v ÚVV Košice od 28.11.2021,
j e v i n n ý , ž e
po predchádzajúcej spoločnej dohode s osobou Z. Z. a na základe ďalších pokynov a usmernení zo strany doposiaľ neznámej osoby ukrajinskej štátnej príslušnosti, dňa 28.11.2021 pricestoval v skorých ranných hodinách z miesta trvalého bydliska v Českej republike do obce Ubľa na osobnom motorovom vozidle značky VW Golf Variant, čiernej farby, EČ: E341974 ktoré mu predtým na tento účel odovzdal v Českej republike Z. Z.Č., pričom tak konal s úmyslom na presne nezistenom, vopred dohodnutom mieste pri obci Ubľa vyzdvihnúť desať člennú skupinu nelegálnych migrantov pochádzajúcich z tretích krajín a to šiestich štátnych príslušníkov Bangladéša X. W. E.. XX.XX.XXXX, O. A. E.. XX.XX.XXXX, Z. S. E.. XX.XX.XXXX, W. W. E.. XX.XX.XXXX, Y. U. E.. XX.XX.XXXX, W. S. E.. XX.XX.XXXX a štyroch štátnych príslušníkov Pakistanu W. G. E.. XX.XX.XXXX, I. W. E.. XX.XX.XXXX, A. U. E.. XX.XX.XXXX, J. W. E.. XX.XX.XXXX, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky a ani nemajú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorí v čase okolo 00:30 hod. dňa 28.11.2021 mimo hraničného prechodu, medzi hraničnými znakmi č. 145 a 146, v služobnom obvode OHK PZ Ubľa, kataster obce Dúbrava nelegálne prekročili štátnu hranicu Slovenskej republiky smerom z Ukrajiny, pričom títo sa následne peši cez les od štátnej hranice presunuli do obce Ubľa, kde na príjazdovej ceste k hraničnému znaku č. 151 (GPS: N 48.53.40,5, E 22.23.19,8) čakali na vyzdvihnutie a ďalší odvoz a týchto nelegálnych migrantov mal obvinený K. S. za odplatu 500 až 1000 CZK previezť územím Slovenskej republiky a odviezť na presne nezistené miesto v Českej republike k čomu však nedošlo, pretože dňa 28.11.2021 v čase o 07:45 hod. bol spozorovaný neďaleko miesta úkrytu nelegálnych migrantov, ako sedí osobnom motorovom vozidle a následne bol hliadkou OHK PZ Ubľa obmedzený na osobnej slobode,
t e d a
v úmysle získať pre seba priamo finančnú výhodu, dopustil sa konania ktoré bezprostredne smerovalo k tomu, aby pre osobu ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, organizoval prechod cez jej územie, alebo také konanie umožnil, alebo v ňom pomáhal a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,
č í m s p á c h a l
zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr. zák..
Za to sa o d s u d z u j e :
Podľa § 355 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 7 /sedem/ rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa mu ukladá aj trest prepadnutia veci, a to zaistených mobilných telefónov: 1 kus NOKIA 3110s so SIM kartou č. 8942031019032248187V48LTE a 1 kus iPHONE 6s striebornej farby IMEI: 355 772 075 324 199.
Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutých veci sa stáva štát.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal na obžalovaného K. S. obžalobu sp. zn. Pv 908/21/7702-58 zo dňa 07.04.2022 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe doručenej súdu 11.04.2022, ale aj vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd na nariadených hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov X. P., K. O., A.. A. P., A. B., prečítaním ďalších listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah trestného spisu a na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania zistil a ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený aj vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný K. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa cíti nevinný. Legálne žije a pracuje v Českej republike ako murár 6 rokov s príjmom 20.000 Kč. Všetko sa začalo tak, že mu telefonoval Z. Z.Č., ktorého pozná asi rok a pol alebo dva, lebo spolu pracovali v Brne na stavbe s tým, či si nechce zarobiť. O Z. vedel, že sedel v base. Obžalovaný mal záujem. Na to mu Z. povedal, že mu zavolá nejaký BOREC, opýta sa ho aké má auto, akú má ŠPZ. Obžalovaný mu povedal, že má BMV 320 s pražskou ŠPZ. S tým človekom sa dohovoril, on len chcel vedieť, aké má auto. Volal mu opätovne Z. Z., pýtal sa ho, či mu volal ten človek. Keď mu odpovedal kladne tak mu on povedal, aby som prišiel k nemu - Pardubický kraj, že sa dohodnú. Obžalovaný následne k nemu odcestoval, on bol v práci. Sadli si, urobil mu kávu a začal mu hovoriť, aby bol kľudný. Keď sa ho obžalovaný pýtal, prečo má byť kľudný, tak mu on povedal, že o tých ľuďoch - Ukrajincoch, nikto nemá vedieť a nikomu nemá o nich hovoriť. Obžalovaný sa ho nepýtal prečo, len mu povedal, že dobre. On mu povedal, že treba ešte jedno auto. Obžalovaný mu uviedol, že má brata s autom, ale nechce ho nikde brať. Ten Z. mu bol nejaký podozrivý a podozrivo aj hovoril, preto obžalovaný nechcel brať druhé auto s bratom. Povedal mu teda, že obžalovaný pocestuje teraz a keď sa mu to bude páčiť, tak bude pokračovať. Obžalovaný sa ho spýtal, o čo sa to jedná. On mu povedal, aby sa nebál a že pocestuje na benzínku a tam za ním príde nejaký človek a povie mu kam má ísť. Dohodli sa na tom, že obžalovaný nebude vedieť či pocestuje na Slovensko, do Maďarska, alebo do Rumunska, teda do iných štátov. On mu 26.11.2021 zavolal a povedal, že treba ešte jedno auto, toto mu volal Z. Z.. Obžalovaný zavolal kamarátovi, ktorý mu povedal, že nemá vodičák a že zavolá inému kamarátovi, avšak ani tento nemal auto. Na to mu volal Z. Z. a pýtal sa ho, či niekoho našiel, na čo mu obžalovaný uviedol, že nenašiel. Z. Z. mu povedal, že auto je pre neho nachystané, lebo jeho auto zhorelo. Obžalovaný si objednal taxík a na taxíku išiel pre to auto, ktoré mu mal dať Z. Z.. Cestoval na benzínovú pumpu v Pardubickom kraji, ale tam ho nečakal Z. ale nejaký S. a ten za neho zaplatil taxík. Sadol k nemu do auta a on ho doviezol za iným autom, na ktorom potom obžalovaný odišiel na inú benzínovú pumpu natankovať. Bol to čierny Volkswagen Golf. Tankovanie zaplatil spomínaný S.. Z benzínky išli k Z. Z.. On mu začal rozprávať, kam bude obžalovaný cestovať a s kým. Povedal mu, že s ním pocestuje O. E.. Obžalovaný sa ho nepýtal, prečo a načo bude s ním cestovať. Tak cestovali
s O. E. ale po ceste sa zastavili niekde na nejakej benzínke a začali debatovať. On mu hovoril, že cestuje k synovi na narodeniny, ktorý má 19 rokov. Povedal, že má ešte dcéru. Potom cestovali spolu do Humenného a obžalovaný ho poprosil, aby išli spolu na benzínku, že si dajú kávu, lebo obžalovanému v aute nefungovala zapaľovačova diera, a tak nemohol nabiť telefón. Dali si kávu, obžalovaný zavolal Z. Z. a povedal mu, že je v Humennom na benzínke. On mu povedal, aby čakal, tak obžalovaný čakal. Keď mu obžalovaný opakovane volal bolo mu povedané, že má čakať a že mu zavolá nejaký muž. Asi o desiatej alebo jedenástej hodine v noci mu zavolala priateľka a opýtala sa ho kedy bude doma. Povedal jej, že keď bude v Českej republike, tak jej zavolám naspäť. Poprosil O., aby ho odprevadil do Českej republiky, lebo mal vypnutý jeden telefón - ten s navigáciou. Asi 100 km od Českej republiky sa zastavil, lebo mu niekto volal. Bolo to neznáme číslo, tak ho nezdvihol, ale zastavil, zapálil si cigaretu. Zase mu volalo neznáme číslo. Nevedel kto mu volá, tak zdvihol telefón a on mu začal hovoriť, že je od Z. Z. a že sa s Z. Z. zle dohodli. On mu povedal, že treba cestovať do Uble na hranicu. Obžalovaný naťukal do navigácie a ono mu ukázalo Ubľu na Ukrajine. Ten neznámy Ukrajinec mu znova volal a pýtal sa ho, či zistil, kde je tá Ubľa, tá hranica. Obžalovaný mu povedal, že je nejaká Ubľa, ale je to 350 alebo 400 km. On povedal, že to je Ukrajinská Ubľa. Obžalovaný pozrel, že naozaj je to Ukrajinská Ubľa a on mu povedal, aby cestoval smerom na tú Ukrajinskú Ubľu, že aj tak sa dostane na hranicu. Obžalovaný mu povedal, že nemá naftu a ani peniaze. On mu povedal, aby sa toho nebál, že mu peniaze donesie on, alebo niekoho pošle, alebo mi peniaze pošle na účet. Jednalo sa o 100 eur na tankovanie. Obžalovaný mu povedal, že keď donesie peniaze na naftu, tak že pocestuje. Keďže to bol neznámy človek, ktorého nepoznal, tak si obžalovaný povedal, že mu nemôže veriť, lebo Slovensko je iný štát a nikoho tu nepozná. Preto poprosil O. E., aby pocestoval za ním, lebo keby mu náhodou skončila nafta, tak by bol v riti. O. cestoval za ním, ale obžalovaný ho nikde nevidel a telefóny mal vypnuté, nemohol mu ani zavolať. Chcel nájsť nejakú pomoc. Keď išiel cez dedinu Ubľa, tak mal naftu na 5 kilákov (kilometrov). V dedine Ubľa odbočil doprava a hľadal pomoc. Presne si nepamätá, no zadržali ho o 7.45 hod., kedy odbočil do Uble si nepamätá. Prišiel na pozemok, nikoho nevidel, lebo ľudia spali. Videl policajné auto, tak išiel k ním. Zastavil a policajt prišiel k nemu s tým, že poprosil od neho doklady totožnosti. Obžalovaný mu dal pas a v pase mal preklenovačku - čo sa dáva do pasu v Českej republike, keď sa cestuje mimo republiky. On pozeral do pasu, ale nevidel pečiatku, že obžalovaný prekročil štátnu hranicu, preto mu dali putá. Stál vonku, pršalo. Potom ho odviezli na policajnú stanicu a povedali mu, že počkajú na inú políciu a znalca. Došla cudzinecká polícia a znalec, ktorý tam neskôr prišiel a fotil. Prišiel vyšetrovateľ, s ktorým išiel na druhé poschodie. On mu dal podpisovať papiere. Obžalovaný si nevšimol, že na neho napísali nejakú trestnú činnosť. Podpísal to dobrovoľne. Vonku pri aute mu policajti dali otázku, komu patrí auto. Obžalovaný im povedal, že nevie, že mu ho dal Z. Z.. Oni na tomto aute chodili do práce v Pardubickom kraji. Znalec pofotil auto, pozeral aj do kufra. Zobrali mu aj bundu, v ktorej boli rukavice z práce a povedali mu, že je to usvedčujúci dôkaz. K rozporom s výpoveďou z prípravného konania obžalovaný uviedol, že páni policajti mu vôbec nerozumeli, nerozumel mu ani vyšetrovateľ a ani tlmočník. Pán vyšetrovateľ napísal, že obžalovaný cestoval cez Humenné, ale on cestoval cez Michalovce. Obžalovaný sa z Humenného vrátil naspäť na Českú republiku a z Českej republiky sa otočil a vrátil naspäť na Ubľu. Do Uble sa dostal cez Michalovce. Vyšetrovateľ si všetko písal sám. Pri výsluchu 26.01.2022 pri výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie na otázku prokurátora, prečo povedal tri osoby, štyri osoby, obžalovaný uviedol, že on tak nepovedal. Mobilný telefón si v aute O. E. nenabil, pretože chodili a hľadali zmenáreň, aby si mohli zmeniť koruny a euro, aby mohli tankovať, dať si kávu. Keď auto nie je naštartované, tak nabíjačka nefunguje. V ten deň bolo zlé počasie, pršalo, a preto sa nevedel na ceste orientovať. Preto poprosil E., aby ho navigoval pri ceste späť do Českej republiky. Keď cestovali do Humenného mal obžalovaný svoju navigáciu a keď išli z Humenného, tak zobral obžalovaný jeho telefón a dal svoj telefón do jeho auta nabíjať. Obžalovaný išiel s jeho telefónom s jeho navigáciou. Keď išli naspäť z Čiech, tak telefón obžalovaného už bol nabitý. Kedy sa na ceste do Uble s E. rozišli, obžalovaný nevedel uviesť, keďže necestovali spolu. Stratil ho, lebo strašne pršalo. Policajtom hneď nepovedali, že s ním bol aj O. E., pretože mu nikto nedal slovo, pretože je cudzinec. Potom mu prokurátor dával nejaké otázky, nepamätá aké, lebo prekladateľka mi nevedela dobre vysvetliť, čo pán prokurátor od neho chce. Obžalovaný uviedol, že peniaze mal, a to koruny, ale neveril tomu človeku, čo mu volal, preto mu povedal, že nemá peniaze a nemá naftu. On mu povedal, že prší, aj tak musí cestovať do Uble. Na hraničnom prechode nebol. Len hľadal pomoc, lebo mal vypnutý telefón. Pomoc hľadal, aby mu dali nabiť telefón a dali nejakú naftu. Na hranicu nešiel preto, lebo nevedel, kde je hranica a telefóny mal vybité. Tabuľu nevidel aj preto, že pršalo. Šaty mal mokré a od blata pretože hľadal nejakú pomoc a chodil hore - dole. V aute žiadne osoby neviezol, SMS od Z. Z., ktorého mal uloženého ako Z. J. nečítal a ani nevidel žiadnu SMS. S Z. Z. sa po telefóne dohodli, že niekto mu naloží do jeho auta niečo, obžalovaný nevedel či to mali byť osoby alebo veci.
Svedok X. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 28.11.2021 ráno nastúpil službu o 6,00 hod. Okamžite boli vyslaní na miesto, kde už boli zadržané osoby, kde ich našli kolegovia B., P.. Na miesto boli vyslaní na služobnom vozidle, ktoré bolo pomaľované. Počas presunu v blízkosti lesnej - prístupovej cesty k hranici im vybehol oproti modrý Golf s českými značkami. Auto im bolo podozrivé, lebo v danej lokalite sa nepohybujú motorové vozidlá, keďže je to v blízkosti štátnej hranice, teda prístupová cesta k štátnej hranici. Podozrivé bolo už aj z toho dôvodu, že bolo skoro ráno a malo české evidenčné čísla. Táto cesta nebola prejazdná pre dve autá, tak svedok zastavil služobné motorové vozidlo a aj ten druhý vodič musel zastaviť svoje motorové vozidlo. To vozidlo išlo oproti nim. Následne svedok vystúpil spolu s kolegom z vozidla, išli k tomuto vozidlu a chceli stotožniť vodiča. Následne ako sa svedok nahol k autu, videl, že pán bol rozrušený a nesvoj, je mokrý a mal špinavú obuv. K tomu im uviedol, že vystúpil z auta a prešiel a preto je taký mokrý a špinavý. Uviedol, že hľadá benzínku, že prišiel pre nejakých ľudí, ale nekonkretizoval, že pre koho. Svedok následne od neho pýtal doklady, vykonala sa prehliadka vozidla. Auto bolo špinavé, bolo od lístia a predné sedačky zo zadnej strany boli od blata. Svedok si nepamätá, či to bolo čerstvé blato. Kufor bol viac znečistený. Následne bola vyrozumená druhá hliadka, ktorá bola pri migrantoch, aby sa dostavila na miesto, nakoľko ich povinnosť bola v danej chvíli zvážať migrantov. Potom prišli kolegovia a prevzali si danú vec. On tam zostal a oni išli ďalej o 100 - 150 m, kde sa nachádzali osoby, ktoré bolo potrebné previezť na oddelenie. Pri prehľadávaní daného úseku, kde boli nájdené osoby, pri rodinných domoch, im pani ktorej meno svedok nevedel uviesť oznámila, že od skorých ranných hodín, nepamätá si presne čas, ale mohlo byť okolo 6 - 7 hodín, videla tam motorové vozidlo a muža, cudziu osobu, ktorý tam pobehoval, alebo chodil hore - dole. Nakoľko býva v poslednom dome sama a nikto tam nechodí, preto spozornela na pohyb. Hovorila aj čas, ale ten si svedok nezapamätal. V daný deň pred pohostinstvom Ubľanka spozorovali tiež jedno auto s českým evidenčným číslom, jednalo sa o Opel Astra striebornej farby, tým si ale svedok nebol istý. Tam stotožňovali jednu osobu. Pán mal maďarský pas, mal 50 až 60 rokov, bol šedivý, menšieho vzrastu. Fajčil vo vozidle s tým, že ide z čiech a zastavil na pokurku - zafajčiť si a že pokračuje ďalej na Ukrajinu. Ako tam prechádzali viackrát, on sa tam zdržal nejakú dobu, fajčil a potom zistili, že prešiel na Ukrajinu. V daný deň tam bol malý pohyb v dedine, tak spozorovali každé auto.
Svedok K. O. k veci na hlavnom pojednávaní uviedol, že ráno po nástupe do služby, asi okolo 6,30 hod. mu stálou službou bolo oznámené a boli vyslaní na miesto, kde boli zadržané osoby. Po príchode na miesto videli asi 10 osôb. Ich hliadka bola v občianskom odeve. Následne bola vyrozumela stála služba na pokyn ktorej ich prevážali na OHK Ubľa, tak asi po troch až štyroch. Potom ako bola prvá várka privezená na OHK sa vracali k zadržaným migrantom, kde spozorovali na bočnej ceste na miestnej komunikácii vozidlo s obžalovaným. Je tam úzka cesta a keď sa vyhýbali, tak zastavili autá. Následne vyšli z vozidla a išli skontrolovať vozidlo obžalovaného a aj posádku. Pri kontrole zistili, že vozidlo je špinavé, vo vnútri vozidla bolo blato, bolo tam aj ihličie a blato bolo čerstvé a bolo aj na zadných sedadlách a aj v kufri. Pri kontrole sa svedok pýtal vodiča, že čo tu robí, a on povedal, že hľadá benzínku. Bol celý mokrý, mal mokré nohavice. Následne bola vyrozumená stála služba, že majú vozidlo s cudzím evidenčným číslom, ktoré sa nachádzalo v blízkosti zadržaných migrantov vo vzdialenosti 100 - najviac 200 metrov. Kontaktovali hliadku v občianskom odeve, ktorá bola pri migrantoch, ktorí boli zadržaní. Následne z tej hliadky prišiel A. P. k nim a oni ďalej pokračovali v prevoze migrantov a on ostal pri obžalovanom. Neskôr v obci Ubľa pred miestnym pohostinstvom Ubľanka kontrolovali vozidlo, kde bol jeden pán, ale to vozidlo bolo dosť ďaleko od miesta kde boli tí migranti aj to vozidlo s obžalovaným a preto si to nejak nespájal. Následne pri prehľadávaní miesta, kde zastavili obžalovaného im jedna staršia pani povedala, že tam chodil nejaký pán s telefónom hore dole a telefonoval a bol tam asi pol hodinu a bolo to ten deň ráno.
Svedok A.. A. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že okolo 6 hodiny ráno mu s kolegom B. bolo riaditeľom oznámené, že v lesnom poraste v obci Ubľa sa má nachádzať skupina nelegálnych migrantov, ktorí v nočných hodinách prešli hranicu z Ukrajiny na územie SR. V skorých ranných hodinách boli kontrolované dve osoby pri hraničnom prechode Ubľa, ktorí sa pravdepodobne stratili od skupiny, ktorá prešla v nočných hodinách štátnu hranicu. V dôsledku uvedeného išli s kolegom do úseku B1 smerom na prístupovú cestu k hraničnému znaku 151, kde po odparkovaní vozidla a následnej kontrole lesného porastu boli v potoku objavené neznáme osoby cudzej štátnej príslušnosti, nelegálni migranti, v počte 10 ľudí. Ihneď kontaktovali riaditeľa OHK Ubľa a stálu službu OHK Ubľa. Na miesto bola privolaná hliadka, a to svedkovia P. W. O. a on s kolegom prehľadávali lesný terén, či sa tam nenachádza nejaká neznáma osoba. Nikto ďalší sa tam nenachádzal, ale kolega B. našiel v potoku maskáčový ruksak,
v ktorom sa nachádzala rušička GSM signálu s 8 anténami a s batériou. Následne ich stála služba vyzvala, aby predviedli migrantov na OHK Ubľa, čo vykonávala hliadka v označenom služobnom vozidle. Keď odviezli prvú várku migrantov, hliadka kontaktovala kolegu B., že v obci Ubľa zastavili podozrivé vozidlo VW Golf čiernej farby s českými evidenčnými číslami, preto ho kolega B. poslal ku kolegom a on ostal strážiť migrantov. Obvinený a jeho vozidlo sa nachádzalo asi 100 - 150 metrov od miesta, kde boli nelegálny migranti. Ako prvé si všimol, že obvinený bol mokrý a špinavý, lebo v tom čase pršalo. Následne skontroloval motorové vozidlo, kde bolo zistené, že kufor a zadné sedadlá boli špinavé od čerstvého - mokrého blata a lístia a ihličia. Takéto ihličie sa nachádzalo aj na mieste, kde boli nájdení nelegálni migranti. Bol vyrozumený riaditeľ a stála služba, že bola nájdená a kontrolovaná podozrivá osoba, ktorá sa nachádzala v blízkosti miesta trestného činu alebo priestupku neďaleko miesta, kde boli nájdený nelegálni migranti. Po krátkom výsluchu obvineného na mieste sa mu dotyčný Stan doznal na mieste, že v Čechách ho kontaktovala neznáma osoba ukrajinskej národnosti, že v obci Ubľa má vyzdvihnúť nejakých ľudí a mal ich odviezť na zatiaľ pre neho neznáme miesto. Osobe boli priložené putá a následne osobu predviedli na OHK Ubľa. Svedok ešte uviedol, že keď našli túto skupinu, išli skontrolovať chodník, ktorým prišli, ale o pár desiatok metrov našli aj iné čerstvé stopy, kde po trase našli ženské odevné súčasti. Ten druhý chodník bol asi 10 - 20 metrov vedľa toho chodníka, ktorým prišla tá skupina, ktorú zadržali.
Svedok A. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 28.11.2021 vykonával hliadkovú službu s npor. A. P., kde obdržal informáciu od riaditeľa o nočných udalostiach, t.j. že boli zadržaní dvaja nelegálny migranti v blízkosti hraničného prechodu. Na základe toho mohli predpokladať, že v teréne sa mohlo nachádzať viac ľudí a títo dvaja sa v nepriaznivom počasí sa od skupiny stratili. Počas výkonu služby približne pred 7 hodinou ráno sa im podarilo v kat. úz. Ubľa v koryte potoka nájsť 10 ukrytých nelegálnych migrantov. Jednalo sa sčasti o občanov Bangladeža a Pakistanu. Koryto potoka bolo umelo upravené, takže jeho hĺbka tam kde boli ukrytí bola 3 metre, takže ich nebolo vidieť. Po nejakej chvíli si svedok všimol v koryte potoka pohodený ruksak zelenej maskáčovej farby, kde sa nachádzala rušička GSM signálu. K rušičke bola pripojená batéria. Po tomto sa venovali migrantom, udalosť ohlásili stálej službe. K dispozícii mali ďalšiu hliadku a keď vykonali bezpečnostnú prehliadku osôb, zistili že ide o migrantov a nemajú žiadne doklady, dostali pokyn o ich prevoze na útvar OHK Ubľa k ďalšej realizácii. Naložili asi polovicu týchto ľudí do ich služobného auta, kde krátko po ich odchode dostal od hliadky telefonát, že na jemu známom mieste v blízkosti zadržaných migrantov sa nachádza podozrivé vozidlo. Z uvedeného dôvodu vyslal kolegu A. P., aby osobne skontroloval podozrivé vozidlo, prípadne získal k nemu ďalšie údaje. On zostal strážiť zvyšnú skupinu migrantov. Neskôr sa dozvedel, že naozaj išlo o podozrivé vozidlo a keď odviezli zbytok týchto osôb, dostavil sa svedok na miesto, kde vozidlo stálo. Tam videl, že vodič bol obmedzený na osobnej slobode, osobne skontroloval vozidlo a videl, že vozidlo je v kufri znečistené čerstvým blatom, lístím a ihličím. Tu sa jeho úloha skončila. Vozidlo prišlo z jemu dobre známej slepej uličky, na ktorej je most a ten potok, kde boli nájdení nelegálni migranti. Vzdialenosť mosta od miesta, kde boli nájdení nelegálni migranti je 150 metrov. Svedok zároveň uviedol, že s obžalovaným komunikoval, pýtal sa ho, čo tu robil a on odpovedal, že mal odviesť nejakých ľudí. Svedok ešte pri kontrole jeho vozidla zistil, že má minimálny stav paliva, preto sa ho spýtal, kde chcel s tým autom až dôjsť.
Na hlavnom pojednávaní sa súd oboznámil tiež s ďalšími listinnými dôkazmi, a to najmä znaleckými posudkami vypracovanými znalcami Ing. Štefaniskom a Ing. Magurom, analýzou informácií, komunikáciou z mobilného telefónu v ukrajinskom alebo ruskom jazyku, mapou, výpismi z WATCH UP, operatívnymi záznamami, z odpisom z registra trestov, hodnotením Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody.
Obžalovaný nemá v odpise z Registra trestov GP SR žiaden záznam. Ústavom na výkon väzby a Ústavom na výkon trestu odňatia slobody, kde obžalovaný vykonáva väzbu je hodnotený kladne.
Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom v odbore elektrotechnika Ing. Štefaniskom vyplýva, že v súboroch zaisteného mobilného telefónu obžalovaného zn. Apple iPhone 6s bola zistená aplikácia, ktorá bola použitá na navigáciu.
Okrem uvedeného bola z mobilného telefónu extrahovaná aj SMS komunikácia obžalovaného s osobou Z. J. /. Z./, ktorý sa v priebehu dní 27.11.2021 až 28.11.2021 opakovane informoval, kde sa obžalovaný nachádza a žiadal, aby s ním ostal v kontakte. Dňa 28.11.2021 v čase o 00.23 hod. obžalovaný prijal
z neznámeho čísla SMS, ktorá ho informovala, že do 01.00 hod. budú na mieste a aby išiel do Sniny. V mobilnom telefóne sa nachádza množstvo zmeškaných hovorov z Ukrajinského neznámeho čísla. V čase od 05.29 hod. do 06.55 hod. dňa 28.11.2021 je registrované množstvo zmeškaných a prijatých hovorov z neznámych čísiel.
Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom v odbore cestnej dopravy Ing. Jánom Magurom vyplýva všeobecná hodnota zaisteného motorového vozidla zn. VW Golf čiernej farby, evidenčné číslo 5E34197, ktoré riadil obžalovaný Stan, a to 2.984 eur. Vlastníkom predmetného vozidla je M. Y., J. I. S. XXXX, P., Česká republika, ktorej bol doručený príkaz prokurátora na zaistenie hnuteľnej veci v prípravnom konaní a ktorá si nárok na vrátenie predmetnej veci neuplatnila.
Zo zápisnice o ohliadke miesta činu zo dňa 28.11.2021 vyplýva, že motorové vozidlo VW Golf čiernej farby bolo tak zvonku ako aj zvnútra znečistené blatom, lístím a ihličím, čo vyplýva aj z pripojenej fotodokumentácie.
Z lustrácie k osobe, ktorá je v mobilnom telefóne obžalovaného uvedená pod menom Z. J.U., J. Z. Z. bolo zistené, že na území Českej republiky ide o neznámu osobu o čom svedčia lustrácie prostredníctvom polície, pošty, mestského úradu aj zamestnávateľa. Podľa informácie získanej cezhraničnou spoluprácou s ukrajinskými policajnými orgánmi bol Z. Z. už v roku 2014 zadržaný v prípade prevádzačstva 4 štátnych príslušníkov Afganistanu v blízkosti štátnych hraníc s Maďarskom.
Zo správ z lustračného systému MIRGA vo vzťahu k prechodom cez hraničný priechod Ubľa je zrejmé, že dňa 28.11.2021 v čase medzi 01.00 hod. a 07.00 hod. cez tento hraničný priechod prešlo smerom z Ukrajiny na Slovensko len 13 osôb a tieto osoby prešli na 6 osobných motorových vozidlách ako vodiči resp. spolujazdci na týchto motorových vozidlách.
Objektívna stránka trestného činu je obligatórnym znakom každej skutkovej podstaty trestného činu, pričom pozostáva z konania (protiprávneho konania páchateľa), následku a príčinného vzťahu medzi konaním a následkom. Je v podstate definíciou toho - ktorého trestného činu, popisuje trestný čin a tým ho zároveň aj odlišuje od ostatných trestných činov. Od subjektívnej stránky sa odlišuje tým, že popisuje znaky, ktoré existujú v objektívnej realite, ktoré sú postrehnuteľné aj iným osobám ako páchateľovi a ktoré menia určité vzťahy vo vonkajšom svete; naproti tomu subjektívna stránka popisuje okolnosti, ktoré sú „vo vnútri“ páchateľa a nie sú postrehnuteľné inými osobami, avšak ktoré je možné zistiť práve zo spôsobu spáchania trestného činu, t.j. najmä z konania páchateľa vo vonkajšom svete a ním spôsobeného následku.
Konaním je vo všeobecnosti prejav vôle človeka vo vonkajšom svete. Na trestnoprávne relevantné konanie sa vyžaduje, aby konanie vôľovo „patrilo“ subjektu a aby ho tento subjekt aj prejavil vo vonkajšom svete. Je nevyhnutné, aby tento prejav vôle napĺňal znaky skutkovej podstaty (objektívnej stránky) konkrétneho trestného činu.
Obžalovaný sa zo spáchania žalovaného skutku necíti byť vinný. Súd však jeho výpovedi neuveril s tým, že ju posúdil ako tendenčnú v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti za svoje protiprávne konanie. Ako to je zrejmé aj z jeho samotnej výpovede, po tom, čo mu neznámy Ukrajinec povedal, že je potrebné previesť nejakých Ukrajincov, o ktorých nemal nikto nič vedieť, pričom mal precestovať z Českej republiky až na Slovensko - Ukrajinskú hranicu, kde ich mal vyzdvihnúť a týchto mal previesť, na podľa neho vtedy ešte neznáme miesto, pričom ich mal od hranice vyzdvihnúť v nočných hodinách , tak podľa názoru súdu obžalovaný musel mať prinajmenšom dôvodné podozrenie, že sa bude jednať o prevoz nelegálnych migrantov a to aj bez toho, aby vedel konkrétne, o aké osoby sa jedná. Nie je logické aj to, že obžalovaný sa pre uvedené osoby vrátil znova k Slovensko - Ukrajinskej hranici, keď už bol na ceste späť do Českej republiky a bol asi sto kilometrov od hranice, a to na požiadanie neznámej osoby, ktorú ani nepoznal a táto mu mala iba povedať, že je od Z. Z., s ktorým sa zle dohodli. Pritom je zrejmé, že obžalovaný sám uviedol, že motívom jeho konania - prevozu neznámych osôb - údajne Ukrajincov, bola snaha získať finančné prostriedky, lebo Z. Z., o ktorom vedel, že sedel v base, sa ho spýtal, či si nechce zarobiť a potom čo prejavil záujem, následne mu povedal, že sa mu ozve nejaký „borec“, ktorý sa ho opýta aké má auto a ŠPZ. Sám obžalovaný uviedol aj to, že Z. sa mu zdal nejaký podozrivý a preto keď mu povedal, že treba aj druhé auto nechcel zobrať svojho brata. Aj vzhľadom k tomu, ako mu Z. vysvetľoval, že sa nemá ničoho báť, že len pocestuje na určité konkrétne miesto, kde za ním príde
nejaký človek a povie mu čo bude robiť resp. kde má ísť, obžalovaný musel byť minimálne uzrozumený s tým, že v danom prípade sa bude jednať o prevoz nelegálnych migrantov, za ktorý dostane zaplatené, pričom obžalovaný ani nemal vedieť či pocestuje na Slovensko, do Maďarska alebo do Rumunska. Podľa názoru súdu teda obžalovaný vzhľadom na všetky okolnosti prípadu musel vedieť o tom, že v danom prípade sa nemôže jednať o legálny prevoz neznámych osôb cez územie Slovenska.
Súd má zato, že obžalovaný je zo spáchania žalovanej trestnej činnosti usvedčovaný sledom nepriamych dôkazov ktoré na seba logicky nadväzujú, pričom si ani ničím neodporujú. Bolo dokázané, že skupina nelegálnych migrantov prekročila štátnu hranicu dňa 28.11.2022 a obžalovaný v kritickej dobe cestoval do obce Ubľa na cudzom motorovom vozidle s tým, že má niekoho alebo niečo vyzdvihnúť. Dňa 28.11.2021 v čase medzi 01.00 až 07.00 hod prešlo štátnu hranicu iba 13 osôb, a to prostredníctvom automobilov. Z uvedeného je teda zrejmé, že v daný čas peším prechodom neprešli žiadne osoby, ktoré by bolo potrebné vyzdvihnúť a následne kdekoľvek odviezť. Skupina nelegálnych migrantov bola nájdená v bezprostrednej blízkosti miesta, kde sa v tom čase nachádzal aj obžalovaný, kde sa nenachádza hraničný prechod a dokonca sa tam nenachádza ani žiadna benzínka, na ktorej by mohol načerpať pohonné hmoty do motorového vozidla. Podľa vyjadrenia svedkov - príslušníkov polície pritom obžalovaný sa v blízkosti miesta nálezu nelegálnych migrantov pohyboval dlhší čas, niekomu stále volal. Ak by obžalovaný nehľadal nelegálnych migrantov ale hraničný prechod alebo benzínku tak určite by sa dlhú dobu nezdržiaval na ceste vedúcej k lesu a hranici, kde sa nachádzalo iba niekoľko domov, ale by sa vrátil naspäť na štátnu cestu a tam sa minimálne niekoho spýtal na hraničný priechod alebo na benzínku, ktoré podľa názoru súdu určite museli byť označené aj na oznamovacích tabuliach popri ceste k Slovensko - Ukrajinskej hranici a určite vodičov nenavigovali k ceste vedúcej k lesu.
Všetky vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti v zmysle ust. 2 ods. 12 Trestného poriadku a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že skutkové okolnosti tak ako boli pri zachovaní totožnosti skutku uvedené v obžalobe sa stali.
Teda súd na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania dospel k presvedčeniu, že obžalovaný sa dopustila konania, a to skutku kvalifikovaného ako zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr. zák.., lebo skutočne v úmysle získať pre seba priamo finančnú výhodu dopustil sa konania ktoré bezprostredne smerovalo k tomu, aby pre osobu ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, organizoval prechod cez jej územie, alebo také konanie umožnil, alebo v ňom pomáhal a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- na viacerých osobách. Podľa názoru súdu pritom nie je podstatné, aby obžalovaný vedel konkrétne o aké osoby sa jedná resp. bude jednať. O tom, že v danom prípade neobstojí jeho obrana, že mal previesť nejakých Ukrajincov od hranice, svedčí to, že žiadne osoby - ako peší, ktorých by bolo potrebné odviesť, cez hraničný priechod v danom čase neprešli.
Obžalovaný svojím konaním teda naplnil všetky znaky skutkovej podstaty vyššie uvedeného zločinu, a to tak po stránke subjektívnej, ako aj po stránke objektívnej, na základe čoho ho súd uznal vinným zo skutku tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku. K takémuto konečnému rozhodnutiu sa súd dopracoval po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov, ktoré preukazujú spáchanie žalovaného skutku.
Každé ukladanie trestu musí prísne sledovať a rešpektovať princípy proporcionality a ultima ratio (subsidiarity prísnejšej trestnej sankcie) a to platí podľa názoru súdu aj v prípade, žeby v konkrétnom prípade vzhliadol, že niektorý z dôsledkových účelov trestu - napr. odstrašenie potenciálnych páchateľov, vyžaduje citeľnejší trest pre odsúdeného, resp. trest viac obmedzujúci jeho základné práva a slobody.
Pri určovaní druhov trestov a ich výmery jednotlivým obžalovaným súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činov a ich následky, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osoby páchateľov, ich pomery a možnosti ich nápravy.
Súd u obžalovaného K. S. zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.). Priťažujúca okolnosť zistená nebola. Vzhľadom k prevahe poľahčujúcich okolností súd pristúpil k úprave trestnej sadzby zmysle ust. § 38 ods. 2 a 3 Trestného zákona, a to k zníženiu hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Účelom trestu v trestnom konaní nie je odplata za spáchanie trestného skutku, ale ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Trest nesmie byť prostriedkom k riešeniu spoločenských problémov ani nástrojom spoločenských zmien. Cieľom k dosiahnutiu účelu trestu je zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život, a tým pôsobiť výchovne aj na ostatných členov spoločnosti. Vzhľadom na vyššie uvedenú úvahu mal potom súd za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a na nápravu obžalovaného K. S. je nevyhnutné, najmä vzhľadom na sadzbu ktorú zákon ukladá za posudzovaný zločin, uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami mal potom súd za to, že účel trestu bude u obžalovaného K. S. dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody v trvaní 7 rokov nepodmienečne, teda na spodnej hranici trestnej sadzby, lebo nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by umožnili uložiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby.
Obžalovaný K. S. nebol v predchádzajúcich desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin, preto ho súd v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Súd uložil obžalovanému K. S. aj trest prepadnutia veci a to zaistených mobilných telefónov 1 kus NOKIA 3110s so SIM kartou č. 8942031019032248187V48LTE a 1 kus iPHONE 6s striebornej farby IMEI: 355 772 075 324 199, pretože sa jedná o veci, ktoré boli použité na spáchanie trestného činu. Vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.
Takto uložené tresty sú podľa názoru súdu pre obžalovaného dostatočné, primerané, zodpovedajú záujmu spoločnosti na jej ochrane i na prevýchove páchateľov trestnej činnosti a zároveň sú nevyhnutné na dosiahnutie výchovného účelu aj z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie.
S prihliadnutím na všetky hore uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia, súd vo veci rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolanie môže podať, a to i proti vôli obžalovaného v jeho prospech, jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o mládež. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.