Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Co-483-2016.pdf
PDF · 101.24 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/483/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu H.. I. P., nar. X.X.XXXX, bývajúceho v V., Q. č. XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom v Prešove, Konštantínova č.3, proti žalovanej Q. S., rod. Q., nar. X.X.XXXX, bývajúcej v J. č. XXX/X, F. - V., zastúpenej JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Radničné nám. č. 4, o zaplatenie 7.563,10 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 7C/59/2015-314 zo dňa 28.9.2016 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 6.774 € s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 1.1.2014 do zaplatenia titulom nesplatenej pôžičky a investícií vložených do stavebných a terénnych prác na rodinnom dome žalovanej. Žalovanej priznal nárok na plnú náhradu trov konania.
2. Žalobca odôvodnil svoju žalobu tým, že v období rokov 2009 až 2013 požičiaval žalovanej jednotlivé peňažné sumy, pričom táto mu sľúbila, že mu peniaze postupne vráti, pričom vznikol dlh vo výške žalovanej sumy. Tento dlh sľúbila žalovaná uhradiť najneskôr do 31. 12. 2014, k čomu však nedošlo. V priebehu konania doplnil žalobca odôvodnenie žaloby o tvrdenie, že nakupoval záhradnícky tovar, ktorý používal na úpravu záhrady a okolia domu žalovanej, vykonával pre ňu, prípadne sa zúčastňoval rekonštrukčných prác, ktoré takisto financoval. V priebehu konania predložil listinné dôkazy, a to prehľad vkladov cez internet banking Slovenskej sporiteľne a.s. zo svojho účtu na účet žalovanej za obdobie rokov 2010 až 2014, ale aj výpis z jeho bankového účtu, preukazujúci čiastočné vrátenie pôžičky zo strany žalovanej na jeho bankový účet, fotokópie vkladov v hotovosti vykonaných žalobcom na účet žalovanej. Tiež predložil vyjadrenie žalovanej - vyúčtovanie - mimosúdnu dohodu, z ktorej dohody vyplynulo, že žalovaná už vlastne uznala jeho dlh, ale navrhovala započítanie vo výške 6.600 €, ako náhradu za ubytovanie a stravovanie. Toto jej vyúčtovanie neprijal, pretože žalovaná nemala v predmete svojej živnosti poskytovanie ubytovacích a stravovacích služieb.
3. Žalovaná v priebehu konania potvrdila, že žila od r. 2009 do r. 2014 so žalobcom v partnerskom vzťahu, pričom čas spoločne trávili v jej dome v obci F. V., kde žalobca chodieval cez víkendy od štvrtka do nedele, ale v roku 2011 a 2012, kedy bol práceneschopný a nezamestnaný, chodieval za ňou aj v priebehu týždňa. Uviedla, že medzi nimi došlo k ústnej dohode, podľa ktorej bude jej mesačne prispievať sumou 100 € na vedenie domácnosti, stravu a podobne. Zároveň jej ústne prisľúbil, že jej bude finančne vypomáhať a podporovať ju, pretože bola vo finančnej tiesni. Žalobca sa jej však s pravidelnou sumou 100 € finančne neprispieval, a preto v písomnom vyjadrení na jeho výzvu na zaplatenie žalovanej sumy zaslala mu vyúčtovanie tohto svojho nároku. Žalovaná uznala len tie prevody peňazí, ktoré boli realizované žalobcom na jej účet za rok 2009 až 2010, a to v sume 1.744,75 €, za rok 2011 vo výške
2.677,69 €, za rok 2012 924,34 €, za rok 2013 380 € za rok 2014 638 €. Iné sumy v súvislosti s napr. výberom kartou, ktoré mal odovzdávať priamo do jej rúk, neuznala. V závere konštatovala, že nie ona dlhuje žalobcovi, ale práve žalobca by jej mal zaplatiť sumu ešte 2.578,97 €.
4. Dňa 5.4.2016 žalobca rozšíril svoju žalobu na sumu 7.563,10 €, upravil úroky z omeškania na 5,25 % ročne od 1.1.2014 až do zaplatenia, navýšil teda pôvodne žalovanú sumu o 789,10 € a zobral čiastočne späť svoju žalobu v časti pôvodne požadovaných úrokov z omeškania vo výške 8,8 % ročne. V zmysle § 139 a § 142 ods. 2 CSP súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby vykonanú žalobcom. Práve z tejto rozšírenej žaloby vyplynulo, že žalobca sa okrem vrátenia peňazí, ktoré mali byť poskytnuté žalovanej titulom ústnej zmluvy o pôžičke, domáhal aj vrátenia finančných prostriedkov, ktoré použil na nákup záhradníckeho tovaru pre žalovanú vo výške 182,93 €, požadoval tiež náhradu za kúpu štiepaného kameňa, ktorý bol použitý na výstavbu oporného múrika na záhrade rodinného domu žalovanej a to 2x po 300 €, ktorý materiál zakúpil v rokoch 2011 a 2012 a taktiež ďalších 100 €, ktoré podľa čestného vyhlásenia obdržal svedok Q. B. od žalobcu za vykonanie prác pri dome žalovanej.
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 657, § 658 ods. X Občianskeho zákonníka za použitia § 3 ods. X Občianskeho zákonníka, § 580, § 581 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Poukázal na to, že žalobca opakovane tvrdil, že medzi ním a žalovanou došlo k ústnemu uzavretiu zmluvy o pôžičke, pričom žalovaná nepopierala, že by od žalobcu preberala finančné prostriedky, ale tieto preberané sumy považovala za finančnú výpomoc. Súd však vyslovil názor, že nakoľko Občiansky zákonník ani iné právne predpisy termín finančnej výpomoci medzi občanmi nepoznajú, išlo o právne úkony, ktoré je potrebné subsumovať pod ustanovenia upravujúce zmluvu o pôžičke. Konštatoval, že v tomto konaní bola sporná výška nároku žalobcu. Súd uznal sumu požičanú zo strany žalobcu, ktorá predstavovala prevody na účet žalovanej za roky 2009 až 2014, ale po odpočítaní žalovanou už vrátených peňazí. Stotožnil sa s tvrdením žalovanej, že žalobca nepreukázal na aký účet použil sumy, ktoré boli podľa dôkazových listín vyberané kartou. Išlo o sumy za rok 2011 150 € - výber kartou dňa 26. 2. 2011, za rok 2012 výber kartou 300 € dňa 19. 3. 2012, dňa 24. 4. 2012 výber 200 €, dňa 26. 4. 2012 výber 100 €, dňa 11. 5. 2012 výber 70 € a 12. 5. 2012 výber 40 €, teda celkovo suma vo výške 860 €. Taktiež žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že v roku 2010 odpredal svoje osobné motorové vozidlo za sumu 900 € a že z tejto sumy by mal požičať žalovanej hotovosť 800 €. Preto súd žalobu o zaplatenie sumy 1.660 € (860 € + 800 €) zamietol ako nedôvodnú a uznal ako dôvodnú sumu 5.903,10 € (7.563,10 € - 1.660 €). Poukázal však na to, že žalovaná už v odôvodnení odporu navrhovala, aby od žalovanej sumy boli odpočítané finančné prostriedky, ktoré ona vynakladala na vedenie spoločnej domácnosti a ktoré žalobca spotreboval počas doby, keď u nej trávil čas. Ide o sumu 6.600 €, ktorú navrhovala započítať a to na základe ústnej dohody so žalobcom, že jej bude mesačne prispievať 100 € na náklady spojené s vedením domácnosti. Súd vychádzajúc z výpovedí svedkov, ale aj z účastníckych výpovedí vzal za preukázané, že táto započítacia námietka je dôvodná. Súd uveril žalovanej, že došlo k takejto dohode, aj keď žalobca túto dohodu popieral, pretože z dokazovania vyplynulo, že účastníci konania spolu žili v peknom vzťahu, plánovali spoločnú budúcnosť, navzájom si dôverovali, čoho dôkazom je aj to, že žalobca žalovanej bez písomných potvrdení prevádzal rôzne finančné čiastky v priebehu celých piatich rokov na jej účet. Tak, ako súd uveril žalobcovi, že išlo o pôžičku, na druhej strane uveril žalovanej a z dokazovania to aj logicky vyplynulo, že ústna dohoda o úhrade finančných prostriedkov na spoločnú domácnosť 100 € bola medzi nimi uzavretá. Túto svoju pohľadávku žalovaná voči žalobcovi uplatnila za roky 2009 až 2013, t.j. 5 x 1200 € a 6x 100 € za polrok 2014. Vzhľadom k tomu, že nebolo objektívne možné presne zistiť, aký dlhý čas sa žalobca u žalovanej v dome zdržiaval, je obtiažne vypočítať, aké boli skutočné náklady na vedenie domácnosti a súd uznal započítaciu námietku vo výške 6.600 € ako primeranú. Po započítaní sumy 6.600 € k sume, ktorá bola žalobcom preukázaná, že ju žalovanej požičiaval (5.903,10 €) napokon súd ustálil, že nie je žalovaná je tá, ktorá by mala žalobcovi platiť, ale že on by jej mal ešte zaplatiť 697,10 €, avšak žalovaná v konaní protinávrh nepodala, preto bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá.
6. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 262 ods. 1,2 CSP a priznal žalovanej plnú náhradu trov konania, pretože vo spore mala plný úspech.
7. V zákonnej lehote proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 CSP, najmä, že konanie má vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdil, že sú tu naplnené i dôvody podľa § 366 CSP, pretože súd nedodržal procesné podmienky najmä princíp rovnosti účastníkov konania a toto odvolanie sa týka aj nesprávnosti výroku rozsudku o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi 7.563,10 € s 5,25 % úrokom z omeškania od 1.1.2014 do zaplatenia a uplatnil si náhradu všetkých trov konania.
8. Žalobca v odvolaní tvrdil, že napadnutý rozsudok je nezákonný a v celom rozsahu zmätočný, lebo neodstránil rozpory v tvrdeniach účastníkov a nedostatočne sa vysporiadal s predloženými písomnými dôkazmi zo strany žalobcu, ale naopak tieto vyložil a aplikoval len v prospech žalovanej. Žalovaná pritom nepredložila súdu žiadne relevantné a hodnoverné dôkazy, ktoré by odôvodňovali identifikáciu jej započítacej námietky. Súd nerešpektoval ústavné právo žalobcu podľa článku 46 a 48 Ústavy Slovenskej republiky, porušil základné zásady, ktoré sú zakotvené v článkoch 1 až 108 CSP. Neakceptoval hlavne zásadu rovnosti strán, keď len bez akejkoľvek logiky a objektívnych dôkazov nezákonne žalovanú zvýhodnil, uspokojil sa len s jej klamlivými tvrdeniami na preukázanie započítacej námietky. Naopak nebral do úvahy žalobcom produkované precízne písomné dôkazy. Napriek tomu, že žalovaná nepredložila súdu presné vyčíslenie ňou uplatneného nároku na započítanie z dôvodu stravného, ubytovania a podobne, súd zastrešil tento nárok len výrazom, že žalobca mal zo strany žalovanej tzv. full service. Vytýkal ďalej súdu, že tento nevzal do úvahy hmotnoprávnu úpravu zmluvy o pôžičke, a následne urobil právny výklad ustanovení § 657a § 658 Občianskeho zákonníka. Vytýkal mu, že prijal kompenzačnú námietku žalovanej, ktorá je však neprípustná, lebo sa nejednalo o druhovo rovnaké plnenia. Nezaoberal sa tiež finančnou situáciou žalovanej, ktorá v kritickom čase podnikala v obchodnej spoločnosti. Pripustil možnosť, že bol obeťou žalovanej cez internet prostredníctvom sociálnej internetovej stránky s označením Pokec s tým, že súd si mal vyžiadať úplný jej výpis, pretože mohli byť aj iní muži, ktorých zviedla na to, aby pod prísľubom full servisu mohla od nich vylákať nemalé finančné prostriedky. Namietal nepreskúmateľnosť rozsudku, pretože z odôvodnenia sa nedá zistiť ako analyzoval súd a ako vyhodnotil dôkazy žalobcu. V záujme právnej istoty trval na vznesenej námietke premlčania proti uplatnenému nároku žalovanej. Napadnutý rozsudok teda obsahuje podstatne viac chýb a nedostatkov, ako si ich dovolil menovať žalobca. Rozsudok nevyriešil všetky rozpory medzi účastníkmi, je v celom rozsahu vadný a nemôže byť prejavom zákonnosti a spravodlivosti. V podaní došlom na súd 27.10.2016 žalobca uviedol, že v odvolaní omylom neuviedol, že z dôvodu vykonania fyzických prác si uplatňuje započítaciu námietku podľa § 580 OZ a to do sumy 7.563,10 €.
9. Zo strany žalovanej nebolo k odvolaniu podané vyjadrenie.
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal rozsudok aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že neboli dané dôvody ani pre potvrdenie ani pre zmenu napadnutého rozhodnutia.
11. Ako vyplýva z odvolania, odvolateľ použil odvolacie dôvody podľa v § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, h/ CSP. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP znamená, že ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pri posudzovaní dôvodnosti odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP je potrebné uviesť, že vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu ako aj jeho prípustnosti je doménou súdu. Súd pochybí vtedy, ak zamietne návrh na vykovanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné zistenia a dôkaz je pritom prípustný. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť
získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, ktorý je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
12. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že minimálne odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ CSP sú naplnené.
13. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Citované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dôvody, na základe ktorých je založené. Odvolací súd považuje za určujúce pre nachádzanie práva, že vždy je potrebné vychádzať z individuálnych rozmerov každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na zistených skutkových okolnostiach. Súd prvej inštancie sa však podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci so všetkými špecifikami charakterizujúcimi daný spor nevysporiadal. Z princípu práva na spravodlivý proces vyplýva povinnosť súdu umožniť stranám sporu účinné uplatňovanie námietok a argumentov, ako i povinnosť súdu sa s týmito námietkami a argumentami, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie presvedčivo v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať (I. ÚS 46/05, I. ÚS 353/06, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08) tak, aby odôvodnenie rozsudku malo náležitosti vyžadované ustanovením § 220 ods. 1 CSP.
14. Z obsahu spisu a z odôvodnenia napadnutej časti rozsudku však je nutné vyvodiť, že v posudzovanom prípade súd prvej inštancie sa neriadil vyššie uvedenými pravidlami, čím založil nepreskúmateľnosť ním vydaného rozhodnutia, a to pre nedostatok dôvodov. Napriek skutočnosti, že uznesením v priebehu konania pripustil zmenu - rozšírenie žaloby o sumu 789,10 € s prísl. titulom investícii do domu žalovanej, v odôvodnení rozsudku sa touto sumou súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, nie je jasné, ako tento nárok posúdil po skutkovej a právnej stránke, keď v konečnom dôsledku došlo k zamietnutiu celej žaloby žalobcu. Pokiaľ aj tieto uplatnené sumy posúdil ako pôžičku, keďže iné zákonné ustanovenia ako upravujúce zmluvu o pôžičke neuviedol, mal sa vyporiadať aj s týmto nárokom žalobcu. Odvolací súd konštatuje, že procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý zamietavý výrok rozsudku riadne neodôvodnil, znemožnil žalobcovi uskutočňovať zákonné práva v takej intenzite, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť ani v odvolacom konaní. Odvolací súd pre nepreskúmateľnosť napadnutého zaväzujúceho výroku rozsudku nemôže posúdiť, či došlo v tejto časti k správnemu právnemu posúdeniu veci.
15. Ako vyplynulo z dokazovania, žalovaná nepoprela v celom rozsahu, že došlo, čo i len konkludentným spôsobom k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi ňou a žalobcom, o čom svedčí jednak jej vyjadrenie pred orgánmi činnými v trestnom konaní, jednak skutočnosť, že časť poskytovaných peňazí mu aj preukázateľne vrátila. Tvrdila však, a to aj v písomnom vyjadrení (č.l. 184 a nasl. spisu), že časť sumy uznáva nie ako pôžičku, ale ako finančnú výpomoc a časť ako príspevok žalobcu na úhradu nákladov na vedenie domácnosti. Následne si však uplatnila aj sumu po 100 € mesačne titulom dohodnutého príspevku na domácnosť. Je potrebné dať za pravdu žalobcovi ako odvolateľovi, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku len stroho konštatoval, že bolo preukázané, že žalobca previedol na účet žalovanej za roky 2009 až 2014 už po odpočítaní žalovanou vrátenej sumy sumu, ktorá zodpovedá žalovanej sume v tomto konaní. Toto tvrdenie sa však javí ako nesprávne, keďže v žalovanej sumy 7.563,10 € je zarátaná aj suma po rozšírení žaloby (789,10 €). Následne sú v odôvodnení už uvedené len sumy, ktoré súd neuznal. Nie je teda jasne a zrozumiteľne uvedené, ktoré konkrétne čiastky nároku, uplatnené pôvodnou žalobou a po jej rozšírení súd uznal a následne použil proti nim započítanie žalovanou uvedenej sumy 6.600 €. Z odôvodnenia rozsudku napokon nie je možné zistiť, či súd prevej inštancie (keďže vykonával dokazovanie aj svedkami) ustálil započítaciu sumu 6.600 € na základe dohody medzi stranami sporu, alebo na základe svojej voľnej úvahy o primeranosti, ktorú primeranosť
však logicky neodôvodnil, len konštatoval, že zisťovanie skutočnej výšky sumy, ktorou by sa mal žalobca podieľať na úhrade nákladov na domácnosť je obtiažna.
16. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd napadnutý zamietavý výrok rozsudku zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP a zrušil aj súvisiaci výrok o náhrade trov konania.
17. Úlohou súdu prvej inštancie bude v intenciách odôvodnenia tohto rozhodnutia, za dodržania procesných predpisov a rešpektovania zákonných práv sporových strán vykonať prípadné potrebné dokazovanie, opätovne vo veci rozhodnúť, rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť vrátane nároku na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie sa musí v novom rozhodnutí riadne vyporiadať aj s námietkou premlčania nároku žalovanej v súvislosti s jej započítacou námietkou, vznesenej žalobcom a vyporiada sa aj s ďalšími námietkami strán sporu.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).