Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_15Co-194-2017.pdf
PDF · 112.52 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/194/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Márie Podhorovej v právnej veci žalobcu 1/ W.. C. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. X, XXX XX J. J., žalobkyne 2/ I.. K. E., rod. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. X, J. J. a žalobcu 3/ C. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. X, XXX XX J. J., v konaní právne zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Františka Vavrača, so sídlom Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému 1/ W.. G. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. X, XXX XX J. J. a žalovanej 2/ W.. W. E., rod. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. X, XXX XX J. J., v konaní právne zastúpení Advokátskou kanceláriou Kašuba, spol. s r.o., so sídlom Horná 41, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 095, o nahradenie prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu a určenie vlastníctva, o odvolaní žalobcov 1/ až 3/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 12C/75/2005-236 zo dňa 05. 06. 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 12C/75/2005-236 zo dňa 05. 06. 2017 p o t v r d z u j e .
II. Súd žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ až 3/ n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcov zamietol. V odôvodnení rozsudku poukázal na ust. § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ďalej na § 140 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a tiež na ust. § 229 Civilného sporového poriadku. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 04. 07. 2005 domáhali nahradenia prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu a určenia vlastníctva. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobcovia 1/ až 3/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností registrovaných na LV č. XXXX v katastrálnom území J. J., zapísaných na Okresnom úrade Banská Bystrica, odbor katastra, ako pozemok KN parcela č. XXXX/X
- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ďalej stavba - obytný dom, L. X, súpisné číslo XXXX, postavený na KN parcele č. XXXX/X. C. J. ako spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností odpredala žalovaným 1/ a 2/ kúpnou zmluvou zo dňa 04. 05. 2005 svoj podiel XX/XXX, ktorého vklad bol povolený dňa 01. 06. 2005. Výzvou zo dňa 14. 06. 2005, doručenou dňa 18. 06. 2005 si žalobcovia uplatnili predkupné právo na predmetný odpredaný podiel. Na základe uvedených skutočností sa domáhali nahradiť vôľu žalovaných v kúpnej zmluve. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ dňa 29. 06. 2005 platne odstúpili od predmetnej kúpnej zmluvy. Odstúpenie od zmluvy bolo dňa 29. 06. 2005 doručené C. J., ktorá odstúpenie prevzala a akceptovala ho. V konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 15C/182/2005 a v dôsledku podaného odvolania do veci samej, bolo v odvolacom konaní rozhodnutím odvolacieho súdu sp. zn. 14Co/58/2008 určené, že na určení odstúpenia od predmetnej kúpnej zmluvy nebol daný naliehavý právny záujem. Súd preto v prejednávanej veci rozhodol čiastočným rozsudkom č. k. 12C/75/2005-193 tak, že v časti, v ktorej žalobcovia žiadali určiť, že žalovaní 1/, 2/ sú spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, žalobu zamietol. Odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí uviedol,
že len pokiaľ by žalobe žalobcov o rozšírenom nároku bolo vyhovené a žalovaní 1/ a 2/ sa stali bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorej sa predmet sporu týka, len potom by bolo možné rozhodovať o pôvodnej žalobe na nahradenie prejavu vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu ohľadom prevodu spoluvlastníckeho podielu.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že v konaní po rozhodnutí čiastočným rozsudkom zostalo sporným, či je možné vyhovieť petitu tak, ako navrhujú žalobcovia v pôvodnej žalobe a takisto v rozšírenom petite a nahradiť prejav vôle žalovaných k právnemu úkonu - kúpnej zmluve. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že nakoľko žalobcovia neuplatnili námietku relatívnej neplatnosti, na predmetný úkon (uzatvorenú kúpnu zmluvu) sa pozerá ako na úkon platný, od ktorého mohli žalovaní odstúpiť v zmysle § 597 ods. 2 OZ. Následne aj darovaciu zmluvu, ktorá bola uzavretá medzi C. J. a P. C., bolo potrebné považovať za platnú zmluvu. Súd mal za to, že žalovaní nadobudli vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam riadne, na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 25D 769/2006, a to do podielového spoluvlastníctva, nie do režimu BSM. Vzhľadom aj na nadobúdací titul a odôvodnenie odvolacieho súdu, má súd za to, že nárok žalobcov je nedôvodný. Súd poznamenal a zdôraznil rozhodnutie odvolacieho súdu, podľa ktorého len pokiaľ by súd rozšírenému návrhu vyhovel a žalovaní 1/ a 2/ sa stali bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, len potom by bolo možné rozhodovať o pôvodnom návrhu na nahradenie prejavu vôle, čo je za daných okolností nedôvodné, preto súd žalobu zamietol.
3. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným 1/ a 2/ priznal voči žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania, ktoré predstavujú v rozsahu čistého úspechu v konaní 100%.
4. Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia 1/ až 3/. Uviedli, že s odôvodnením rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá, nemôžu súhlasiť. Súd v konaní nemá dôvod uvádzať a posudzovať to, čo vo veci neurobili, ale má skúmať to, čo vo veci urobili a či postup žalobcov bol v súlade so zákonom a ak áno, či v dôsledku tejto skutočnosti mal právo právny predchodca žalovaných od zmluvy odstúpiť. V konaní je nepochybné, že došlo k porušeniu predkupného práva žalobcov kúpnou zmluvou zo dňa 01. 06. 2005. Táto skutočnosť umožnila žalovaným zvážiť, aké právo z takéhoto porušenia predkupného práva budú uplatňovať. Do úvahy prichádzali dve paralelné práva, ktoré sa vzájomne vylučujú, a to právo namietať relatívnu neplatnosť a právo požadovať od nadobúdateľa podľa tejto zmluvy uzavrieť s nimi zmluvu za rovnakých podmienok, za akých ju porušením predkupného práva nadobudol tento nadobúdateľ. Teda práva sú rovnocenné a vzájomne sa vylučujú, tzn. že uplatnenie jedného práva vylučuje súčasné uplatnenie druhého práva. V čase takejto voľby práva nebránila uplatneniu žiadna skutočnosť, a preto žalobcovia zvolili uplatnenie takého práva, ktoré bolo pre nich výhodnejšie. Týmto právom bola výzva nadobúdateľovi na podpis kúpnej zmluvy. Táto výzva bola doručená právnemu predchodcovi žalovaných dňa 18. 06. 2005. Doručenie takejto výzvy znamená, že došlo k vzniku záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcami a právnym predchodcom žalovaných, obsahom ktorého bola povinnosť takúto zmluvu uzavrieť. V čase vzniku neexistovala žiadna prekážka, ktorá by bránila jeho existencii. Ak raz takýto záväzkovo-právny vzťah vznikol, mohol zaniknúť len takými spôsobmi, aké zákon uvádza v šiestom oddiely, druhej hlavy, ôsmej časti záväzkové právo a v podnadpise uvádza zánik záväzkov. V ustanoveniach 559 až 587 sú uvedené spôsoby zániku záväzkov, ani jeden spôsob zániku záväzkov sa vo vzťahu k záväzku žalobcov 1/ až 3/ uplatniť nemôže. Dňa 29. 06. 2005 právny predchodca žalovaných od zmluvy odstúpil. Súd nevysvetlil, či takéto odstúpenie od pôvodnej kúpnej zmluvy mohlo byť platné. Ďalej žalobcovia chceli uviesť k veci, že ich právo na nahradenie prejavu vôle, resp. uzavrieť zmluvu sa dostalo do kolízie s právom na odstúpenie od zmluvy. Ide o hodnotovo rovnaké práva, lebo obidve tieto práva sa týkajú práva vlastníckeho. Ak tu dochádza ku kolízii, súd by mal zvažovať, ktoré právo má prednosť, lebo obidve práva súčasne platiť nemôžu. Ak by súd situáciu vyhodnotil tak, že právo žalobcov má prednosť, lebo bolo z časového hľadiska uplatnené skôr a tým z práva vznikol nárok uplatnením práva (dňa 18. 06. 2005), následné odstúpenie by bol úkon neplatný, lebo jeho odstúpením bolo zasiahnuté do existujúceho a trvajúceho práva. Toto je dôvod absolútnej neplatnosti. Na strane druhej, všeobecne právny predchodca žalovaných mal právo odstúpiť od zmluvy, ak na to dôvod existoval. Z obsahu zmluvy vyplýva, že tento existoval, konkrétne vo vzťahu k existujúcemu právu a existujúcemu nároku však odstúpenie od zmluvy znamená zmarenie uplatňovania nároku žalobcov 1/ až 3/. Tvrdiť, že žalobcovia mali uplatniť relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy je absurdné, lebo v čase vzniku dôvodu na takéto právo mali žalobcovia 1/ až 3/ voľbu práva, ktorá vylučovala uplatnenie oboch práv súčasne. Ak bolo jedno právo uplatnené, druhé bolo vylúčené.
Pred odstúpením od zmluvy žalobcovia 1/ až 3/ takéto právo uplatniť nemohli, preto lebo uplatnili iné právo a po odstúpení od zmluvy relatívnu neplatnosť žalobcovia 1/ až 3/ uplatniť nemohli, lebo zmluva už neexistovala. Založiť preto argument na zamietnutí žaloby v tom, že žalobcovia 1/ až 3/ mali uplatniť relatívnu neplatnosť znamená, že súd núti žalobcov do toho, aby uplatnili také právo, na ktoré v čase uplatnenia neboli povinní a pri vykonanej voľbe ani oprávnení. Ak súčasne existuje kolízia dvoch práv a dvoch nárokov, tak vec nemožno vyriešiť tým, že súd bude tvrdiť, že žalobcovia mali uplatniť iné právo, ktoré neuplatnili a ktoré uplatnili popri prv uplatnenom práve a ani uplatniť nemohli. Uplatnenie odstúpenia od zmluvy sa týka vzťahu k tretej osobe, ktorá nebola účastníkom ich skôr vzniknutého a dovoleného záväzkovo-právneho vzťahu nahradenia prejavu vôle. Tým, že právny predchodca žalovaných sa chcel dostať mimo záväzkovo-právny vzťah, použil krok, ktorým je odstúpenie od zmluvy treťou osobou, ale tu u neho existuje vnútorný rozpor v konaní, keď má povinnosť plniť a tomuto plneniu sa chce vyhnúť konaním mimo tohto záväzkovo-právneho vzťahu tým, že s treťou osobou od zmluvy odstúpi. Podľa § 39 Občianskeho zákona neplatný právny úkon je ten, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. V danej súvislosti právny úkon odstúpenia od zmluvy nebol formálne v priamom rozpore so zákonom, ale svojimi dôsledkami k takému rozporu viedol, lebo zmaril, resp. urobil neúčinným existujúci nárok žalobcov na nahradenie prejavu vôle. Povinnosť plniť z platného záväzkovo-právneho vzťahu bola vylúčená dohodou s treťou osobou o odstúpení od zmluvy. Išlo tu o taký časový posun odstúpenia, kde výhodu z tohto úkonu získal odstúpením, čoho dôsledkom bolo, že platný záväzok už nebolo možné uplatniť. Ak súd uviedol právny dôvod na zamietnutie žaloby, že žalobcovia mali uplatniť relatívnu neplatnosť, tak tento dôvod vo vzťahu k uplatnenému nároku je irelevantný, lebo súd mal vychádzať z toho, čo žalobcovia 1/ až 3/ urobili a tu odôvodniť dovolenosť konania alebo zákaz konania, vo svojej podstate sa týmto odôvodnením nedostal k podstate kolízie dvoch záväzkovo-právnych vzťahov, kde jeden vzťah vylučuje druhý.
5. Vyjadrenie k odvolaniu žalobcov 1/ až 3 podané nebolo.
6. V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. Odvolací súd uvádza, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia 1/ až 3/. Žalovaní odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodali.
7. V zmysle § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. V zmysle § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Na základe podaného odvolania žalobcov 1/ až 3/, tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 2 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcov 1/ až 3/ a odvolacie dôvody žalobcov uvedené v ich odvolaní, odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel odvolací súd k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcov dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov.
10. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že dňa 04. 07. 2005 žalobcovia 1/ až 3/ podali žalobu o nahradenie prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu rozhodnutím súdu podľa ust. § 161 ods. 2 O.s.p.. Kúpna zmluva medzi C. J. a manželmi E., ktorí sú žalovanými 1/, 2/ v predmetnom konaní, bola uzavretá dňa 04. 05. 2005, pričom vklad vlastníckeho práva bol správou katastra povolený dňom 01. 06. 2005. Dňa 29. 06. 2005 manželia E. (žalovaní 1/, 2/) odstúpili od zmluvy s odôvodnením, že na predmete kúpy viazne zákonné predkupné právo ostatných spoluvlastníkov uvedených nehnuteľností. Toho istého dňa, t. j. 29. 06. 2005 C. J. prevzala odstúpenie od zmluvy manželov E. a odstúpenie od zmluvy akceptovala. V nadväznosti na to žalovaní 1/, 2/ podali (dňa 12. 09. 2005) návrh na zápis zmeny vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností záznamom, čo príslušná správa katastra i urobila. Dňa 04. 07. 2005 žalobcovia 1/, 2/, 3/ podali žalobu o nahradenie prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu rozhodnutím súdu podľa § 161 ods. 3 O.s.p.. V priebehu konania vzhľadom na zistený skutkový stav žalobcovia svoj žalobný návrh upravili tak, že tento rozšírili o určujúci návrh, že žalovaný 1/ W.. G.R. a žalovaná 2/ W.. W.R. sú spoluvlastníci nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele XX/XXX v režime BSM. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 12C/75/2005-130 zo dňa 05. 12. 2013 rozšírenie žaloby pripustil.
11. Paralelne žalobcovia 1/, 2/, 3/ dňa 16. 12. 2005 podali osobitnú žalobu v inom konaní, vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 15C/182/2005 o neplatnosť odstúpenia od zmluvy, kde sa domáhali určenia, že odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 29. 06. 2005 medzi žalovanými 1/, 2/ a 3/ (manželmi E. a C. J.), ktorá sa týka kúpnej zmluvy zo dňa 04. 05. 2005, vklad ktorej bol na správe katastra povolený dňa 01. 06. 2005 pod VXXXX/XXXX, je neplatné v spoluvlastníckom podiele XXX/XX XXX. V uvedenom konaní krajský súd, ako súd odvolací, rozsudkom č. k. 14Co/123/2009 zo dňa 04. 11. 2009 zmenil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15C/182/2005-155 zo dňa 15. 11. 2007 tak, že návrh o určenie, že odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 29. 06. 2005 medzi odporcami 1/, 2/ a 3/ je neplatné, zamietol.
12. V dôsledku dovolania podaného žalobcami 1/ až 3/, ako aj žalovanými 1/ až 3/ vo veci rozhodoval Najvyšší súd SR a rozsudkom č. k. 3Cdo/173/2010 zo dňa 11. 12. 2012 dovolanie žalobcov 1/ až 3/ zamietol a dovolanie žalovaných 1/ až 3/ odmietol. V odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu SR bolo konštatované, že „Ak už došlo k porušeniu predkupného práva žalobcov 1/ až 3/ uzavretím kúpnej zmluvy zo 04. 05. 2005, na základe ktorej žalovaní 1/ a 2/ nadobudli od žalovanej 3/ jej spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, od ktorej zmluvy nadobúdatelia odstúpili, nemôže byť za tejto situácie daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tohto odstúpenia a tým na existencii tohto vzťahu, pretože takéto určenie neumožňuje vytvoriť komplexný základ pre vzťahy medzi účastníkmi a tým predísť žalobe na plnenie. So zreteľom na uvedené žalobcovia 1/ až 3/ nemôžu mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, pretože nimi požadované určenie nerieši (vlastnícku) podstatu sporu, ktorý sa snažia predmetnou žalobou vyriešiť. V porovnaní s existujúcim stavom žalobcovia nemôžu dosiahnuť zmenu svojho právneho postavenia, odstránenie neistoty rozhodujúceho (vlastníckeho) vzťahu žalovaných 1/, 2/, ktorá trvá naďalej aj v prípade vyhovenia žalobe. Správny je preto záver odvolacieho súdu, že určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy nevedie k definitívnemu odstráneniu spornosti vzťahu žalobcov a žalovaných. Určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy má pre žalobcov len predbežný charakter a má (môže) slúžiť pre účely iného súdneho konania (o určenie vlastníctva). Z uvedeného možno vyvodiť, že otázka neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, vyriešenia ktorej sa žalobcovia 1/ až 3/ domáhajú predmetnou žalobou, má povahu iba predbežnej otázky vo vzťahu k žalobe o nahradenie prejavu vôle žalovaných 1/ a 2/ previesť z nimi nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu predmetných nehnuteľností do ich vlastníctva podiely uvedené vo výzve zo 14. 06. 2005. Na vyriešení takejto predbežnej otázky v samostatnom konaní nemôžu mať žalobcovia naliehavý právny záujem. Podľa názoru dovolacieho súdu, žalobcovia 1/ až 3/ na ochranu svojich práv zvolili procesne neprípustnú určovaciu žalobu, preto správne odvolací súd nepristúpil k posúdeniu jej opodstatnenosti. Keďže žalobcom 1/ až 3/ sa v dovolacom konaní nepodarilo spochybniť správnosť právneho posúdenia veci odvolacím súdom, dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2, písm. c) O.s.p. uplatnili neopodstatnene.“
13. V žalovanej veci už bolo niekoľkokrát konštatované, že porušenie predkupného práva nemá za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu. V prípade, ak dôjde k porušeniu povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva, spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva (§ 140 Občianskeho zákonníka), má na výber, či: a) sa bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a Občianskeho zákonníka); jeho žaloba musí v takomto prípade
smerovať voči všetkým účastníkom zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej bolo porušené jeho predkupné právo, lebo tí sú pasívne legitimovaní, b) sa bude domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu právnemu nástupcovi pôvodného podielového spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa , c) sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi. Zákon v uvedených ustanoveniach ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec, prípadne ktoré z týchto riešení zvolí.
14. Taktiež bolo opakovane konštatované, že v prejednávanej veci sa žalobcovia domáhali voči nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu (žalovaným 1/ a 2/), aby im nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkli na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ho kúpili od pôvodného podielového spoluvlastníka - C. J.. Žalobcovia relatívnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 40a OZ neuplatnili. Ak teda v prípade kúpnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi žalovanými 1/ a 2/ a C. J., existoval dôvod relatívnej neplatnosti, ktorú navrhovatelia neuplatnili, pozerá sa naň ako na platný, pričom následky neplatnosti nastanú až po uplatnení práva domáhať sa neplatnosti z uvedeného dôvodu. Je nesporné, že navrhovatelia sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, teda kúpnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi žalovanými 1/ a 2/ a C. J. o odkúpenie spoluvlastníckeho podielu zo dňa 04. 05. 2015, nedomáhali. Za týchto okolností sa na daný právny úkon hľadelo ako na platný právny úkon. Aj keď vo vzťahu k žalobcom bolo porušené predkupné právo, táto okolnosť neznamená, že toto právo by bolo silnejšie a zabraňovalo by žalovaným 1/ a 2/ odstúpiť od kúpnej zmluvy.
15. Právny úkon žalovaných 1/ a 2/ odstúpenie od zmluvy smerom k C. J. a jej následná akceptácia odstúpenia od zmluvy bol tým úkonom, ktorým sa C. J. opäť stala vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu k predmetnej nehnuteľnosti a takýmto zákonným spôsobom bolo odstránené porušenie práva, pričom zákon takýto postup na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi žalovanými 1/, 2/ a C. J. umožňoval z dôvodu, že uvedený právny úkon nebol napadnutý relatívnou neplatnosťou právneho úkonu. Žalovaní 1/, 2/ od kúpnej zmluvy odstúpiť riadne mohli, ich vôľa a možnosť od takejto zmluvy odstúpiť nebola ničím obmedzená. Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením žalobcov 1/ až 3/ obsiahnutom v odvolaní, že smerom k žalobcom vznikol žalovaným 1/, 2/záväzkovo-právny vzťah, ktorý by nejakým spôsobom obmedzoval možnosť žalovaných od zmluvy odstúpiť. Žalovaným nevznikla povinnosť zotrvať vo vzťahu založenom smerom od C. J. (a teda od zmluvy neodstúpiť). Pokiaľ sa žalobcovia 1/ až 3/ nedomáhali určenia relatívnej neplatnosti úkonu - kúpnej zmluvy, potom sa takýto úkon (kúpna zmluva) považuje za platný a od tohto mohli žalovaní 1/, 2/ bez obmedzenia vôle odstúpiť, čo aj dňa 29. 06. 2005 urobili. Práve v dôsledku tohto právneho úkonu - odstúpenia od zmluvy žalovanými 1/ a 2/ bolo odstránené porušenie predkupného práva žalobcov 1/ až 3/ a vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu sa opätovne stala C. J.. Účastníci zmluvného vzťahu si navzájom vrátili plnenia a došlo k navráteniu do pôvodného stavu. Pokiaľ žalovaní 1/ a 2/ neboli vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu v dôsledku odstúpenia od uzavretej kúpnej zmluvy, potom žaloba o nahradenie prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu žalobcov 1/ a 2/ (v čase, keď títo už nie sú vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu) nie je žalobou procesne prípustnou a dôvodnou, nakoľko takúto žalobu možno podať len voči nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu, na ktorého bol spoluvlastnícky podiel prevedený porušením povinnosti vyplývajúcej vlastníkovi z predkupného práva. Práve s poukazom na uvedené skutočnosti nemožno sa stotožniť s odvolacími dôvodmi žalobcov 1/ až 3/ uvedenými v podanom odvolaní. Nejde totiž o otázku voľby dvoch rovnocenných práv, tak ako to namietali v podanom odvolaní žalobcovia 1/ až 3/, ale o otázku procesnej prípustnosti žaloby. Pokiaľ totiž ešte pred podaním žaloby (dňa 04. 07. 2005) došlo k odstúpeniu od zmluvy (dňa 29. 06. 2005) a k navráteniu do pôvodného stavu, v dôsledku čoho manželia E. - žalovaní 1/, 2/ už neboli spoluvlastníkmi nehnuteľnosti (pričom takýto úkon bol zákonom aprobovaný) za takého stavu nebolo dôvodné žalovať manželov E. o nahradenie prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu, tak ako to urobili dňa 04. 07. 2005 žalobcovia 1/ až 3/, nakoľko takúto žalobu možno podať len voči nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu. Len pre úplnosť je potrebné uviesť, že po podaní žaloby predmetné nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícke podiely k nim, ktorých sa vedené konanie týka, boli následne dotknuté viacerými právnymi skutočnosťami: V dôsledku obnovenia pôvodného vlastníckeho stavu C. J., svedčilo predkupné právo ostatným spoluvlastníkom, nielen žalobcom1/ až 3/ na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu, ak by táto ponúkla svoj podiel na predaj ostatným spoluvlastníkom. C.
J. mohla nakladať so svojím spoluvlastníckym podielom a takto aj konala, keďže dňa 27. 12. 2005 darovacou zmluvou previedla spoluvlastnícky podiel na P. C.. Takýto úkon však nik zo spoluvlastníkov nenamietal ako porušenie predkupného práva. Preto sa na takýto úkon hľadí ako na platný právny úkon, v dôsledku ktorého prešlo vlastníctvo vo výške spoluvlastníckeho podielu C. J. na P. C.. Táto následne testamentom poručila svoj nadobudnutý spoluvlastnícky podiel manželom E. (žalovaným 1/, 2/) každému v polovici, ktorí sa riadne stali vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu, avšak na základe iného právneho titulu a v režime podielového spoluvlastníctva.
16. Záverom odvolací súd dodáva, že žalobcovia 1/ až 3/ v podanom odvolaní namietali, že súd nevysvetlil, či odstúpenie od pôvodnej kúpnej zmluvy mohlo byť platné. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku bližšie nezaoberal otázkou platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy (a teda nevysvetlil, či takéto odstúpenie mohlo byť platné), nakoľko táto otázka bola predmetom samostatného konania vedeného na základe žaloby podanej žalobcami 1/, 2/, 3/ na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 15C182/2005. V uvedenom konaní v dôsledku podaného odvolania vo veci rozhodol rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici tak, že zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že návrh o určenie, že odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 29. 06. 2005 medzi odporcami 1/, 2/, 3, ktoré sa týka kúpnej zmluvy zo dňa 04. 05. 2005, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Banská Bystrica dňa 01. 06. 2005 pod V XXXX/XXXX v spoluvlastníckom podielu XXX/XX XXX je neplatné, zamietol. V dôsledku podaného dovolania vo veci následne rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom č. k. 3Cdo 173/2010 zo dňa 11. 12. 2012 dovolanie žalobcov 1/ až 3/ zamietol a dovolanie žalovaných 1/ až 3/ odmietol. Otázka neplatnosti odstúpenia od zmluvy tak bola predmetom rozhodovania v inom konaní, pričom právne názory boli podrobne a precízne argumentované v odôvodnení rozhodnutí okresného súdu, súdu odvolacieho a tiež súdu dovolacieho. Opätovné riešenie otázky neplatnosti odstúpenia od zmluvy, ktorá je už právoplatne rozhodnutá by bolo právnou úvahou duplicitnou a nadbytočnou.
17. Z uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu o nahradenie prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu v celom rozsahu zamietol. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
18. Odvolací súd preskúmal i výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, nakoľko sa jedná o závislý výrok a dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP priznal žalovaným 1/ a 2/ ako procesne úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ až 3/ v celom rozsahu.
19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP aplikujúc ust. § 262 ods. 1 CSP a ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní 1/ a 2/ boli síce v odvolacom konaní úspešnou stranou sporu a v zmysle § 255 ods. 1 CSP by im prináležal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže však odvolací súd mal za preukázané, že žalovaným žiadne trovy konania v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli, žalovaným nevznikol ani nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a preto odvolací súd žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
20. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).