Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/152/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobkyne: S. B., narodená XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/X, O., právne zastúpená: Mgr. Ing. Marián Galbavý, advokát, so sídlom Piešťanská 3, Trnava, proti žalovanému: Y. B., narodený X.X.XXXX, bytom H. XXXX/X, O., právne zastúpený: JUDr. Mária Trylčová, advokátka so sídlom J. Kráľa 738/12, Senica, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Skalica č. k. 5C/434/2015-73 zo dňa 27.6.2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, výrokom III. žalobcovi vrátil titulom zaplateného súdneho poplatku sumu 59,30 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s. - prevádzkovateľa systému, so sídlom Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, IČO: 36631124, najneskôr do 30 dní od doručenia právoplatného uznesenia.

2. Napadnutý výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Vecne argumentoval tým, že konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je svojím špecifickým charakterom osobitným sporom, v ktorom nemožno jednoznačne ustáliť, kto zavinil spor a kto a v akej miere bol úspešný. Nie je rozhodujúce, ktorý z bezpodielových spoluvlastníkov podal po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobu na súd a zaujal tak procesné postavenie žalobcu v sporovom konaní. Rozhodujúcou je preto skutočnosť, že sa strany nedokázali mimosúdne dohodnúť o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, a preto jeden z nich využil v zákonom stanovenej lehote právo požiadať o vyporiadanie súd. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie preto o trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže každá zo strán bola úspešná v polovici. Žalobkyňa bola úspešná v tom smere, že žalovaný po podaní žaloby a doručení mu žaloby pristúpil k spísaniu dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a žalovaný bol úspešný v tom smere, že zo strany žalobkyne došlo následne po spísaní dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov k späťvzatiu žaloby.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie výlučne iba vo výroku II. o náhrade trov konania podal písomne odvolanie žalovaný prostredníctvom jeho právnej zástupkyne. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v časti nepriznania náhrady trov konania žiadnej zo strán sporu právne odôvodnil použitím ustanovenia § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o práve na náhradu

trov konania, keď použil ustanovenie § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, avšak mal použiť ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Súd prvej inštancie nerozhodoval vo veci samej, teda nerozhodoval o právnom základe veci, ani o výške priznaného nároku, a preto nemal na trovy konania aplikovať ustanovenie § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. V tomto súdnom konaní z dôvodu späťzvatia žaloby nemôže dôjsť k meritórnemu rozhodnutiu a otázka úspešnosti vo veci nebude nikdy zodpovedaná. V prípade zastavenia konania z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou sa súd prvej inštancie mal zaoberať otázkou procesného zavinenia zastavenia konania a mal aplikovať ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Pokiaľ by súd rozhodoval vo veci samej, z hľadiska zavinenia sporu by skúmal otázku, či sa žalobkyňa pokúsila o uzatvorenie dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov pred podaním žaloby a či žalovaný k rokovaniu pristúpil alebo ho odmietol. K nesprávnym skutkovým zisteniam uviedol, že žalobkyňa žalobu podala necelý mesiac po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, pred podaním žaloby (ale ani po jej podaní) žiadnym spôsobom neoslovila žalovaného s možnosťou rokovania o dohode. Súd prvej inštancie si nesprávne osvojil skutkové zistenie, že žalobkyňa podala žalobu po tom, čo sa so žalovaným nedokázala mimosúdne dohodnúť. Takéto skutkové zistenie nemôže vyplývať zo súdneho spisu. Iniciatíva pre uzatvorenie dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov vzišla výlučne zo strany žalovaného. Dňa 5.8.2016 žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne oslovil listom žalobkyňu s možnosťou uzatvorenia dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorej prvý návrh zároveň žalobkyni zaslal. Následne bolo medzi bývalými manželmi dojednané a neskôr bolo aj vykonané ocenenie nehnuteľností znalcom. Po doručení Znaleckého posudku Ing. Ľudovíta Juríka č. 43/2017 a po komunikácii s právnym zástupcom žalobkyne právna zástupkyňa žalovaného prepracovala znenie dohody do finálnej podoby a dňa 7.4.2017 žalovaný dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v znení predloženom súdu podpísal. Dňa 7.4.2017 žalovaný dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov ním podpísanú spolu s návrhom na vklad zmeny vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zaslal žalobkyni s tým, že po odsúhlasení jej znenia jej právnym zástupcom, žalobkyňa dokumenty podpíše a predloží Okresnému úradu Skalica, katastrálnemu odboru. Dňa 20.4.2017 žalovaný urgoval u právneho zástupcu žalobkyne podpis dokumentácie, následne opätovne dňa 24.4.2017. Dňa 25.4.2017 žalobkyňa dokumentáciu podpísala a predložila Okresnému úradu Skalica, katastrálnemu odboru. Rokovania o dohode prebiehali od 5.8.2016 do 7.4.2017, súd prvej inštancie žalobu doručoval až v júni 2017. K späťvzatiu žaloby žalobkyňou došlo až dňa 19.6.2017, a to na základe urgencií žalovaného. Žalobkyňa žalobu podala bez toho, aby iniciovala uzatvorenie mimosúdnej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo je v rozpore s ustanovením § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Procesné zavinenie na zastavení konania je na strane žalobkyne, a preto má žalovaný právo na náhradu trov súdneho konania. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že ukladá žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov prvoinštančného konania v sume 919,66 eur a náhradu trov odvolacieho konania v sume 370,12 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

4. Žalobkyňa odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne nevyjadrila.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. m) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozhodnutie v napadnutom výroku o náhrade trov konania v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a

contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

7. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (strán sporu) zaniklo zánikom ich manželstva. Už právoplatným (§ 367 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku) výrokom I. preskúmavaného uznesenia súd prvej inštancie konanie zastavil a výrokom III. preskúmavaného uznesenia súd prvej inštancie žalobkyni vrátil súdny poplatok v sume 59,30 eur. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o tom, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

8. Súd prvej inštancie v uznesení napadnutom odvolaním vo výroku o náhrade trov konania konštatoval, že každá zo strán bola úspešná v polovici, a to žalobkyňa bola úspešná v tom smere, že žalovaný po podaní žaloby a doručení mu žaloby pristúpil k spísaniu dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a žalovaný bol úspešný v tom smere, že zo strany žalobkyne došlo následne po spísaní dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov k späťvzatiu žaloby. So záverom súdu prvej inštancie o nepriznaní práva na náhrada trov konania žiadnej zo strán žalovaný nesúhlasil a v odvolaní poukazoval (mimo iného) na nesprávne právne posúdenie veci, keď súd prvej inštancie nemal na trovy konania aplikovať ustanovenie § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku a mal aplikovať ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

9. V zmysle § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

10. Citované ustanovenia § 256 ods. 1 o náhrade trov konania Civilného sporového poriadku platí pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v tomto ustanovení znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. K zastaveniu konania môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.

11. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku je súd povinný vždy skúmať, či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Pokiaľ ide o správanie žalovaného, potom musí ísť výlučne o správanie samotného žalovaného, nie o správanie niekoho iného alebo o správanie oboch strán. O dôvodnosti podania žaloby je treba uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu, čo znamená, že žaloba bola podaná dôvodne najmä v prípade, kedy žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojil, a to aj vtedy, ak by uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má ísť o také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania na ťarchu žalovaného, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Ide teda o situáciu, kedy bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Pritom medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. V tomto prípade má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Pokiaľ bola dôvodná žaloba vzatá späť pre správanie druhej strany sporu, nesmú ísť trovy konania na ťarchu žalobcu, aj keď ten svojím prejavom vôle zastavenie konania vyvolal. Z uvedeného potom vyplýva, že pri zodpovedaní otázky, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, je potrebné vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal (podľa petitu) a dôvodom späťvzatia žaloby. Ak bolo dôvodom späťvzatia žaloby podanej dôvodne správanie žalovaného v súlade so žalobnou požiadavkou žalobcu, je nevyhnutným dospieť k záveru, že žalovaný zastavenie konania zavinil. Pri riešení otázky, či strana zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, sa vychádza výlučne z procesného hľadiska, keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale

procesného práva a zo zreteľom na procesný výsledok. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.

12. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci (zásada úspechu za výsledok sporu) charakteristická pre sporové konanie, ktorá je premietnutá v ustanovení § 255 Civilného sporového poriadku ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania, pričom úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci je doplnená zásadou zodpovednosti za zavinenie, ktorá je vyjadrená ustanovením § 256 Civilného sporového poriadku. Rozhodnutie o náhrade trov konania skončeného zastavením (pri procesnom zavinení) upravuje ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.

13. Podľa § 236 Civilného sporového poriadku v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

14. Uznesenie predstavuje jednoduchšiu procesnú formu rozhodovania súdu. Civilný sporový poriadok jednoznačne ukladá súdu povinnosť odôvodňovať všetky uznesenia, ktoré sa vyhotovujú písomne. Každé uznesenie musí obsahovať stručné odôvodnenie, nakoľko rozhodnutie bez náležitého odôvodnenia sa môže javiť ako nepreskúmateľné, rozhodnutie, ktoré má snahu vyhnúť sa kontrole, prípadne vykazuje prvky ľubovôle. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je katalóg jednotlivých čiastkových práv. Jedným z nich je nepochybne aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čím dochádza ku skutočnej realizácii práva na súdnu ochranu a ku garancii základnej právnej istoty. Stručná forma odôvodnenia predstavuje najmä objasnenie základných dôvodov, ktoré viedli k prijatiu uznesenia a ktoré sú spôsobilé výrok uznesenia rozumne a preskúmateľným spôsobom vysvetliť. Uvedené tak predstavuje základné formulačné pravidlo, kde z osobitostí konkrétneho prípadu budú vyplývať i osobitosti odôvodnenia rozhodnutia v intenciách právneho posúdenia, t. j. prečo súd na konkrétne skutkové okolnosti aplikoval, resp. zvolil tento procesný postup a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia. Z hľadiska výkladu pojmu stručné odôvodnenie sa vyžaduje podrobnejšie odôvodnenie tam, kde je proti uzneseniu prípustné odvolanie. Tu potom musí súd konkrétne opísať skutkové okolnosti a po právnej stránke posúdiť, či tieto dôvody napĺňajú aplikáciu zvolenej právnej normy a tento úsudok o naplnení predpokladov v odôvodnení rozhodnutia náležite uviesť.

15. Rozhodnutie, ktoré nerešpektuje zásady uvedené v predchádzajúcom odseku je nepreskúmateľné. Dôvody rozhodnutia uvedené v jeho odôvodnení musia byť jasné a presvedčivé. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i s jej špecifickými námietkami. Porušením uvedeného práva strany na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane, sa strane odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Túto požiadavku (vyplývajúcu vo všeobecnej rovine z práva na spravodlivý proces) je treba uplatniť aj pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania, ktorá je integrálnou účasťou súdneho konania ako celku.

16. Porovnajúc odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania s vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil. V prejednávanej veci súd prvej inštancie na základe späťvzatia žaloby uskutočneného pred začatím pojednávania vo veci samej zastavil konanie a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie o náhrade trov konania právne zdôvodnil aplikáciou ustanovenia § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci nerozhodoval meritórne a konanie zastavil, keďže žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu, s ktorým späťvzatím žaloby žalovaný vyjadril súhlas dôvodiac, že z jeho iniciatívy bola medzi stranami sporu uzatvorená dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Aj napriek tejto skutočnosti súd prvej inštancie rozhodoval o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ktoré je aplikovateľné v prípade meritórneho rozhodnutia vo veci uplatňujúc zásadu zodpovednosti za výsledok sporu. Z preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je vôbec zrejmé, akými úvahami sa súd

prvej inštancie riadil, keď v danej veci pri rozhodovaní o náhrade trov konania dal prednosť všeobecnému ustanoveniu § 255 Civilného sporového poriadku (zásada úspechu vo veci) namiesto špeciálneho ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zásada zodpovednosti za zavinenie). Pri zastavení konania má súd totiž postupovať podľa ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v ktorom je vyjadrená zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie, ako už bolo konštatované vyššie. Súd prvej inštancie v danej veci nevysvetlil, prečo nepostupoval podľa citovaného ustanovenia, preto je z tohto dôvodu jeho rozhodnutie nedostatočne odôvodnené a zmätočné. V dôsledku absencie riadneho a presvedčivého rozhodnutia tak bolo odvolaciemu súdu znemožnené preskúmanie správnosti rozhodnutia napadnutého vo výroku o náhrade trov konania a je potrebné prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd musel uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania zrušiť podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku a vec mu vrátiť v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže nedostatok spočívajúci v nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku), bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania strán a rozhodnutie o náhrade trov konania riadne, presvedčivo odôvodniť. Súd prvej inštancie vezme pri tom na zreteľ vyššie uvedené zásady rozhodovania o náhrade trov konania, ktoré skončilo zastavením (§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V odôvodnení súdneho rozhodnutia sa súd prvej inštancie tiež bude musieť vysporiadať aj s argumentáciou žalovaného prezentovanou v odvolacom konaní vo vzťahu k rozhodovaniu o náhrade trov konania. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania, nezaoberal sa odvolací súd ďalšími námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní.

18. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

19. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .