Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Csp/185/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce, samosudcom JUDr. Andrejom Radomským, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, pr. zat. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, 810 00 Bratislava, P. O. BOX 205 proti žalovanému: . Q. , v konaní o zaplatenie 611,83 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 492,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 492,- Eur od 20.02.2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 60 %.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.12.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 611,83 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy istiny od 20.02.2014 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.09.2013 žalobca a žalovaný uzatvorili Zmluvu o pôžičke s č. 20508117, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej celkovú sumu pôžičky 845,52 Eur na zakúpenie spotrebného tovaru uvedeného v zmluve a to Samsung Galaxy S4. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný pôžičku splatiť v pravidelných 24 mesačných splátkach v sume po 35,23 Eur. Do dnešného dňa, teda do dňa podania žaloby uhradil žalovaný z vyššie uvedenej sumy iba sumu 100,- Eur ako akontáciu, zvyšné splátky neuhradil vôbec teda vo výške 0 ,- €. Vzhľadom na to, že si žalovaný neplnil svoje povinnosti a porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami v zmluve žalobca dňa 25.12.2013 listom a to pred žalobnou upomienkou vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Žalobca dňa 19.02.2014 úver zosplatnil. Do podania žaloby žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu vo výške 611,83 Eur.

3. Žalovaný si žalobu s prílohami prevzal dňa 19.06.2017, čím vznikla následne procesná fikcia doručenia ďalších súdom doručovaných zásielok na adresu trvalého pobytu žalovaného.

4. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 14.11.2017, ktorého sa nezúčastnil tak právny zástupca žalobcu rovnako ani žalobca, pričom títo svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili, aby vec bola prejednaná v ich neprítomnosti. Rovnako sa nedostavil žalovaný u ktorého doručenie bolo vykázané procesnou fikciou v zmysle CSP. V zmysle § 157 ods. 1 a ods. 2 súd následne prejednal vec v neprítomnosti sporový strán (strany voči tomuto postupu a vedeniu konania nemali námietky).

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov - Zmluvou o pôžičke zo dňa 10.09.2013, Podmienkami k Zmluve o pôžičke, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Predžalobnou upomienkou zo dňa 25.12.2013, fotokópiu doručenky zo dňa 08.01.2014, Prehľadom splátok a úhrad a zistil nasledujúci skutkový stav:

6. Zo Zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa 10.09.2013, č. 20508117 súd zistil, že žalobca („veriteľ“) a žalovaný („dlžník“) uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver v sume 492,- Eur s celkovou sumou pôžičky 845,52 € a žalovaným zloženou akontáciou vo výške 100,-Eur. Dlžník sa poskytnutý úver zaviazal veriteľovi splatiť v 24 mesačných splátkach po 35,23 Eur. Suma pôžičky bola s ročnou úrokovou sadzbou 77,08 % a celkovými nákladmi spotrebiteľa vo výške 353,52 Eur, termínom konečnej splatnosti 09/2015, pri priemernej hodnote RPMN 46,06 %, RPMN 77,08 %.

7. Zo Všeobecných obchodných podmienok a to bodu. 6.2, súd zistil, že splatnosť jednotlivých splátok bola dojednaná vždy do 20. dňa v mesiaci so splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po uzavretí zmluvy.

8. Zo Všeobecných obchodných podmienok a to bodu. 13.1. Poplatky, Pokuty, sankčné úroky, súd okrem iného zistil, že v prípade ak klient splatí celkovú sumu pôžičky pred lehotou splatnosti, má spoločnosť právo požadovať od klienta úhradu nákladov, ktoré vznikli spoločnosti v súvislosti so splatením pôžičky pred lehotou splatnosti. výška náhrady nákladov nesmie presiahnuť 1 % výšky splatnej pôžičky pred lehotou splatnosti ak obdobie presahuje jeden rok a 0,5 % ak obdobie nepresahuje jeden rok.

9. Zo Všeobecných obchodných podmienok a to bodu. 13.3 Poplatky, Pokuty, úrok z omeškania, súd okrem iného zistil, že spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, že sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky v 30-ty deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou.

10. Z listu zo dňa 25.12.2013 označeného ako „Predžalobná upomienka“ súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na okamžité zaplatenie všetkých splátok jednorázovo s celkovou sumou 112,73 Eur a to najneskôr bezodkladne od doručenia predmetnej upomienky, pričom z listinného dôkazu a to fotokópie doručenky vyplýva, že žalovaný si predmetnú Predžalobnú upomienku prevzal dňa 08.01.2014.

11. Z predloženého druhého Prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný uhradil 100 Eur ako akontáciu, pričom zostáva zaplatiť 707,67 Eur. Z uvedeného taktiež vyplýva vyúčtovanie pokuty vo výške 95,84 € . Z predloženého druhého Prehľadu splátok a úhrad teda taktiež vyplýva, že žalovaný uhradil následne splátky spolu vo výške 0,- € (mimo zloženej akontácie).

12. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 503 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

14. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy („zákon o spotrebiteľských úveroch“ alebo iba “zákon“), veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 2 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 10.09.2013, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 9 ods. 1, 2 písm. a) až k), r), y) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 10.09.2013, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere zatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

18. Podľa § 11 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

19. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

21. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

23. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákonov, ktoré aplikoval na dokazovaním zistený skutkový stav.

24. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu („veriteľ“), ktorý v zmluvnom vzťahu vystupuje ako právnická osoba konajúca v rámci svojej

podnikateľskej činnosti - dodávateľ a žalovaný („dlžník“), ktorý v zmluvnom vzťahu vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ - spotrebiteľ, uzatvorili dňa 10.09.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 497 Obchodného zákonníka v spojení so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe uvedenej zmluvy poskytol veriteľ dlžníkovi spotrebiteľský úver v sume 854,52,- EUR, ktorý sa dlžník zaviazal splácať v 24 mesačných splátkach po 35,23 Eur. Suma pôžičky bola s ročnou úrokovou sadzbou 77,08 % a celkovými nákladmi spotrebiteľa vo výške 353,52 Eur, termínom konečnej splatnosti 09/2015, pri priemernej hodnote RPMN 46,06 %, RPMN 77,08 %.. Dlžník svoj záväzok nedodržal a veriteľovi uhradil iba časť poskytnutých finančných prostriedkov ako akontáciu vo výške 100,- €.

25. Vzhľadom na to, že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, úverová zmluva podlieha režimu stanovenému v citovanom zákone o spotrebiteľských úveroch. Ustanovenie § 9 citovaného zákona stanovuje náležitosti, ktoré takáto zmluva musí spĺňať. V zmysle § 9 ods. 2 písm. c) f), k) a m), musí zmluva okrem iného obsahovať adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny.

26. Po preskúmaní predloženej úverovej zmluvy súd zistil, že táto neobsahuje uvedené zákonom stanovené náležitosti. Zmluva určuje iba počet splátok bez toho, aby mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa s konečným termínom splatnosti, čo má za následok neurčitosť právneho úkonu. Predmetná zmluva obsahuje len údaj 09/2015. Takýto údaj nemožno považovať za presnú časovú a dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru pre túto konkrétnu zmluvu a preto súd konštatuje, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania, údaj o konečnej splatnosti úveru neobsahuje. Takéto určenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nemožno považovať za súladné s dotknutým ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch, keď významom tohto ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa teda presná časová, dátumová špecifikácia konečnej splatnosti úverov, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. Pokiaľ teda samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, nemožno mať zato, že tento nedostatok možno nahradiť apelovaním na potenciálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru matematickými operáciami s iných v spotrebiteľskej zmluve dostupných údajov. Naopak je potrebné trvať na tom, že konečná splatnosť spotrebiteľského úveru musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10.12.2012, sp. zn. 16Co/315/2012, sp.zn. 17Co/151/2012 zo dňa 19.09.2012, Krajského súdu v Trnave sp.zn. 11Co/101/2013 zo dňa 22.05.2013). V predloženej zmluve je teda dátum konečnej splatnosti určený len „08/2017“, bez uvedenia konkrétneho dňa v mesiaci, ku ktorému má byť úver splatený. Takéto určenie konečnej splatnosti úveru súd nepovažuje za dojednanie v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch a preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.

27. Zmluva taktiež neobsahuje povinný údaj „dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere“ ktorý nemožno stotožňovať s pojmom „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“, zmluva má obsahovať oba údaje v zmysle vyššie citovaných ustanovení. Uvedenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžaduje uvedenie konkrétneho časového úseku s ohľadom na predpoklad riadneho plnenia záväzkov podľa nej a nie neurčitosť typu „zmluva sa končí úplným splnením všetkých záväzkov a pohľadávok klienta vo vzťahu k spoločnosti podľa Zmluvy“ uvedené v čl. 12.1 VOP žalobcu.

28. Ďalej zmluva obsahuje iba výšku mesačnej splátky, pričom z nej nie je zjavné, čo daná splátka obsahuje, t.j. čo tvorí istinu, čo úroky a čo iné poplatky, pričom z Všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že predmetná splátka nie je len splátkou samotnej istiny ale pozostáva z viacerých položiek (anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie). Napokon žalobca nepreukázal ani to, či bol žalovanému poskytnutý súhrnný prehľad splátok (splátkový kalendár) obsahujúci jednotlivé náležitosti požadované

zákonom. Zmluva taktiež neobsahuje termín splatnosti tej ktorej splátky, pričom v tomto je iba uvedený odkaz na podmienky k zmluve o poskytnutí pôžičky, pričom zákon výslovne požaduje uvedenie predmetného údaju v samotnej zmluve. K uvedenému je teda potrebné konštatovať, že v zmluve je uvedený len údaj o počte a výške mesačných splátok, ale nie termín splatnosti jednotlivých splátok a už vôbec nie údaj o tom, aká čiastka z mesačnej splátky má pripadať na istinu, aká na úroky, prípadne iné poplatky. Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ pritom vyplýva, že obligatórnou náležitosťou Zmluvy o úvere musí byť aj dojednanie termínu splátok. Nakoľko sa jedná o spotrebiteľskú Zmluvu, uvedenie termínu splatnosti splátok len vo Všeobecných obchodných podmienkach (VOP) má vzhľadom na ust. § 53 ods. 2 Obč. zák. za následok, že tento údaj nebol individuálne dojednaný. VOP boli vypracované veriteľom a žalovaný, ako spotrebiteľ, nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko veriteľ musí mať vedomosť o tom, ako chce priraďovať jednotlivé splátky k úrokom a ako k istine od počiatku, vo svojich zmluvách by mal túto skutočnosť spotrebiteľom oznámiť, inak sa jedná o nekalú obchodnú praktiku v zmysle už ust. § 7 ods. 2 písm. b) Zákona o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého "obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná", v spojení s ust. § 7 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa a ust. § 8 ods. 3 a 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorých za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé opomenutie konania, za ktoré sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal. Takáto nekalá obchodná praktika veriteľa a neprijateľná obchodná podmienka spočíva v tom, že spotrebiteľovi boli predložené na podpis zmluvy alebo zmluva, v ktorých absolútne nie je uvedené, v akej výške bude mesačne spotrebiteľ hradiť úroky úverov ako odmenu veriteľa a v akom pomere bude splácať istinu úveru. Keďže toto rozdelenie neurčuje spotrebiteľ a ani nie je o spôsobe tohto pomeru informovaný pred uzavretím zmluvy a ani v zmluve samotnej, takouto obchodnou praktikou veriteľov je spôsobovaná značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ mal v danom prípade splácať istinu úveru a zároveň platiť odmenu veriteľovi vo forme úrokov, avšak pred uzavretím zmluvy a ani v zmluve samotnej nemal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa, v akej výške bude mesačne splácať svoj dlh a v akej výške bude platiť odmenu veriteľa, respektíve opačnú skutočnosť veriteľ/žalobca súdu ani nepreukázal.

29. Ďalej zmluva neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť v zmysle§ 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z.. Uvedené ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. sleduje legitímny cieľ ochrany spotrebiteľa v prípade, ak spotrebiteľ bude mať záujem uplatniť reklamáciu alebo podať sťažnosť, a to uvedením subjektu, na ktorý sa môže obrátiť. Nie je vylúčené, aby týmto subjektom mohol byť samotný veriteľ (žalobca, resp. jeho právny predchodca), avšak uvedená skutočnosť musí výslovne vyplývať zo Zmluvy, čomu tak v danom prípade nie je, keď namiesto predajcu bol v zmluve uvedený iba sprostredkovateľ.

30. Ďalej zmluva neobsahuje súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny a to vzhľadom na skutočnosť, že zo Všeobecných obchodných podmienok Poplatky, Pokuty, sankčné úroky, súd okrem iného zistil, že v prípade ak klient splatí celkovú sumu pôžičky pred lehotou splatnosti, má spoločnosť právo požadovať od klienta úhradu nákladov, ktoré vznikli spoločnosti v súvislosti so splatením pôžičky pred lehotou splatnosti. výška náhrady nákladov nesmie presiahnuť 1 % výšky splatnej pôžičky pred lehotou splatnosti ak obdobie presahuje jeden rok a 0,5 % ak obdobie nepresahuje jeden rok. Žalobca bol oprávnený požadovať od žalovaného aj zmluvnú pokutu v prípade, že sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky v 30-ty deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky.

31. Súd taktiež nemá za preukázané, že by žalobca dodržal postup uvedený v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda aby sa s náležitou starostlivosťou zaoberal posúdením schopnosti spotrebiteľa - žalovaného splácať predmetný úver, keďže splnenie tejto povinnosti nevyplýva ani z predložených listinných dôkazov a ani zo samotných vyjadrení právneho predchodcu žalobcu alebo žalobcu.

32. Citovaný zákon o spotrebiteľsky úveroch v § 11 ods. 1 a 2 stanovuje následky porušenia vyššie uvedených povinností zo strany veriteľa, a síce že poskytnutý spotrebiteľský úver sa ex lege stáva bezúročný a bez poplatkov. To znamená, že žalobca má nárok iba na časť uplatnenej pohľadávky, ktorá tvorí rozdiel medzi poskytnutou a splatenou sumou.

33. Súd má z vyššie uvedených listinných dôkazov za jednoznačne preukázané, že žalobca poskytol ako veriteľ dlžníkovi/žalovanej spotrebiteľský úver dlžník svoj záväzok nedodržal a veriteľovi uhradil iba časť poskytnutých finančných prostriedkov.

34. K rozhodnutiu Súdneho dvor Európskej únie C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia a.s. proti Klára Biróová súd poznamenáva, že požiadavka zákona je od požiadavky smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 (ďalej len „smernica“) odlišná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Niet pochybností, že slovenský zákon ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje Smernica, ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, teda zákaz odchýlenia od ustanovení Smernice vo vnútroštátnom práve, je zrejmé, že by použil takú terminológiu ako používa Smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu "splátky" pridal slová "istiny, úrokov a iných poplatkov". K výkladu tohto ustanovenia existuje konštantná judikatúra slovenských súdov (potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/61/2015 zo dňa 28. 06. 2016 Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžo / 19 /2012 zo dňa 12.03.2013, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešov zo dňa 21.02.2012, sp. zn. 3S/53/2011-43 desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR), v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Nachádza sa tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom. V taktom prípade musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, a ak jej priamy účinok poskytnúť nemôže, tak či jej môže priznať nepriamy účinok (teda vykladať Zákon eurokonformne), alebo či jej takýto nepriamy účinok priznať nemôže. Keďže v tomto prípade sa jedná o spor medzi jednotlivcami, nie je možné, aby tunajší súd poskytol Smernici priamy účinok. Súd preto skúma, či jej môže priznať nepriamy účinok, a teda vykladať Zákon eurokonformne. V tomto konkrétnom prípade vnútroštátny súd SR môže skúmať len možnosť nápravného súladného výkladu, pretože text zákona je odlišný od textu Smernice, a výklad Smernice zo strany Súdneho dvora EÚ je odlišný od výslovného znenia Zákona. Nejedná sa tu o priamy účinok, kedy je vnútroštátne právo vypustené a nahradené smernicou. V prípade nepriameho účinku vnútroštátne právo ostáva naďalej v platnosti, nemôže byť vypustené na úkor smernice, vnútroštátny súd ho berie v plnom rozsahu v úvahu a vykladá ho, iba musí skúmať, či ho môže vykladať eurokonformne. Teda nestačí, že Smernica hovorí niečo iné ako Zákon, že Súdny dvor EÚ v Rozsudku C-42/15 uviedol, že Smernica sa má vykladať tak alebo onak, musí to byť jedine vnútroštátny súd, ktorý musí skúmať, či môže podľa vnútroštátnych výkladových metód vykladať vnútroštátne právo, teda zákon) eurokonformne. Vnútroštátne súdy SR v konštantnej judikatúre potvrdenej Najvyšším súdom SR potvrdili, že výklad zákona je taký, že sa vyžaduje členenie splátok na splátky úveru, splátky poplatkov a splátky úverov, vychádzajúc z jazykového výkladu zákona. Opäť, vnútroštátne súdy vykladali predmetné znenia zákona už v niekoľkých stovkách prípadov a za použitia vnútroštátnych výkladových metód dospeli k záveru, že sa vyžaduje členenie splátok na splátky istiny, úrokov a poplatkov. Vzhľadom na explicitné znenie Zákona v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, by súdy, ak by po Rozsudku C42-15 vyložili toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, doslova zlomili vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradili Smernicou, čo je však postup typický pre priamy účinok. Nakoľko sa ale nejedná o priamy účinok, ale účinok nepriamy, takýto postup nebude možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra legem. Zároveň, výklad Zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. Pojem právnej istoty je v slovenskom Civilnom sporovom poriadku vyjadrený v ust. článku 2 ods. 2 ako stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona účinného v čase uzatvárania Zmlúv už bol predmetom výkladu v stovkách prípadoch a v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že sa vyžaduje členenie splátok na splátky

istiny, úrokov a poplatkov. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetným ustanovenia zákona, napriek Rozsudku C-42/15, nie je možné priznať nepriamy účinok. Tým nie je dotknuté právo veriteľov, aby sa domáhali náhrady škody, v prípade, že im vznikne, priamo voči Slovenskej republike, a to vzhľadom na chybnú implementáciu Smernice. Na to, aby bolo možné vykladať Zákon v súlade so Smernicou by bolo potrebné Zákon novelizovať a zosúladiť s textom Smernice, inak by sa jednalo o výklad Zákona contra legem a bola by porušená zásada právnej istoty.

35. Súd dospel k záveru, že Zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je v časti dohodnutého úroku z úveru vo výške 77,08 % ročne v rozpore s dobrými mravmi a preto v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka ustálil, že citovaná zmluva je v tejto časti absolútne neplatná, keďže ide o neprimerane vysoký dohodnutý úrok. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon, ktorý nezodpovedá mravným zásadám, ktoré sú všeobecne prijaté v určitej spoločnosti a vytvára tak všeobecnú mienku o tom, čo je spoločnosťou akceptovateľné a čo je pokladané za poctivé a slušné. K rozporu s dobrými mravmi preto dochádza vtedy keď sa obsah právneho úkonu ocitne v rozpore so všeobecnou uznávanou mienkou, ktorá je určujúcim kritériom pri nájomných vzťahoch pri posudzovaní toho, aký obsah konania je z tohto hľadiska prijateľný. Dobré mravy netvoria uzavretý normatívny systém, sú akýmsi meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácii a ich súladu so všeobecne uznávanými pravidlami slušnosti a poctivého konania. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi je potrebné posudzovať v každom prípade individuálne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti konania účastníkov v konkrétnom čase. Súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy bez ohľadu na to, že obsah bol výsledkom slobodnej vôle účastníkov a tiež bez ohľadu na to, kto daný rozpor s dobrými mravmi zavinil.

36. Podľa § 517 ods. 1/ Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý si svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní ak ho nesplní ani dodatočne v primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za takýchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

37. Podľa 517 ods. 2/ Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s platením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

38. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom po 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania splnením peňažného dlhu.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené súd má taktiež za to, že žalovaný splatnú pohľadávku neuhradil riadne a včas. Z tohto dôvodu sa dostal do omeškania a preto v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vyhovel žalobe v časti príslušenstva pohľadávky a to úrokov z omeškania zo súdom priznanej sumy.

40. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 a podľa ust. § 262 ods. 1 v zmysle ktorých súd prizná strane nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Zároveň o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súdu rozhodnutím , ktorým sa konanie končí.

41. Žalobca bol v konaní úspešný v pomere 80 % a žalovaný bol v konaní úspešný v pomere 20 %, teda čistý úspech žalobcu predstavuje percentuálny pomer 60 %. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca bol v konaní úspešnejší.

42. O nároku na náhradu trov konania preto súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, keďže úspešnejšiemu žalobcovi právo na náhradu trov konania patrí v miere jeho čistého úspechu v spore uplatnenom procesnom nároku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Michalovce) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písmenom a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.