Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5C-12-2016.pdf
PDF · 86.52 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/12/2016
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v právnom spore žalobcu: GENERIX, a.s., Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 36 172 243, zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, proti žalovanej: E. T., rod. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. XX, XXXX S., R., adresa na území SR H. č. XXX, XXX XX H., zastúpená Mgr. Jozefom Mačugom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom 17. novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o zaplatenie 237,59 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e a po právoplatnosti vec postúpi Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom Žellová 2, Bratislava.
II. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že ich výšku určí súd po právoplatnosti veci samej.
III. Súd vracia žalobcovi GENERIX, a.s., Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 36 172 243 súdny poplatok vo výške 9,80 eur a ukladá Slovenskej pošte, a.s. prevádzkovateľovi systému so sídlom Partizánska 9, Banská Bystrica, aby tento poplatok vrátil žalobcovi v lehote 30 dní doručenia právoplatného uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 4.2.2016 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú uhradiť mu sumu 237,59 eur s 5,50 % ročným úrokom z omeškania od 29.9.2013 do zaplatenia, titulom Dohody zo dňa 4.10.2012, ktorou žalovaná uznala čo do dôvodu a do výšky svoj záväzok voči spoločnosti ZH Kredit, s.r.o. Predmetom dohody bola úhrada Pohľadávky pozostávajúcej z dlžného poistného na zdravotné poistenie vo výške 21,11 eur v zmysle § 18 ods. 8 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní (ďalej len ZoZP) a poplatku z omeškania vo výške 0,2 % denne zo sumy poistného za obdobie odo dňa 9.3.1998 do zaplatenia v zmysle § 23 ods. 2 ZoZP.
2. Skôr kým súd pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci, skúmal podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Predmetom nároku žalobcu je plnenie poistného z verejného práva, nie je potom možné vychádzať z ustanovení práva súkromného. Tento charakter pohľadávky sa nemení ani v súvislosti s postúpením pohľadávky.
3. Je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa ktorej nároky na poistné na zdravotné poistenie (zákon č. 273/1994 ZoZP), či nároky na poplatky z omeškania za omeškanie s platbami poistného podľa § 23 ods. 2 - 4 citovaného zákona sú nepochybne nárokmi z práva verejného a nie nárokmi z práva súkromného. Charakter týchto pohľadávok zostáva trvalo zachovaný a nemôže sa zmeniť ani v prípade, že sa pohľadávky postupujú, resp. prechádzajú zo zákona na iné subjekty. Použitie právnych predpisov z oblasti súkromného práva pri nakladaní s nimi neznamená, že sa zmenili na pohľadávky
súkromnoprávne. Pri vymáhaní nedoplatku na poistnom, či poplatku z omeškania za jeho nezaplatenie alebo oneskorené zaplatenie, teda nepochybne žalobca nie je so žalovanou v súkromnoprávnom vzťahu a dlhy, ktoré vznikajú žalobcovi zo vzťahov z práva verejného nemožno považovať za dlhy, ktoré majú rovnakú povahu ako dlhy z práva súkromného.
4. Ustanovenie § 25a ods. 2 Zákona o zdravotnom poistení umožňovalo na postúpenie pohľadávky aplikovať ustanovenia § 524 - § 530 Občianskeho zákonníka. Postúpenie pohľadávky spočíva v zmysle týchto ustanovení v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej forme medzi doterajším veriteľom a treťou osobou postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku voči dlžníkovi novému veriteľovi, a to buď za odplatu alebo bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. K platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka. Postúpením pohľadávky sa dlžníkovo postavenie nemení. Účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene veriteľa a nie aby nastala zmena aj v obsahu postúpenej pohľadávky, ktorá by mohla zhoršiť postavenie dlžníka. Obsahom pohľadávky na peňažné plnenie je povinnosť dlžníka plniť v peniazoch a právo veriteľa požadovať peňažné plnenie. Postúpením peňažnej pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky nemá vplyv na obsah pohľadávky. Charakter pohľadávky vyplývajúci z práva verejného sa teda nezmenil ani tým, že sa pohľadávky postúpili na iný subjek. Zmena veriteľa nie je spojená so založením právomoci súdu na rozhodovanie o nárokoch z práva verejného. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako orgán štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti je príslušný rozhodovať o nárokoch na dlžné poistné a o nárokoch na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31.12.2004.
5. Základnou podmienkou, ktorú všeobecný súd skúma v každom štádiu konania je právomoc všeobecného súdu na konanie, čiže či sú splnené podmienky konania.
6. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
7. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 9 C.s.p. ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
9. Podľa § 10 ods. 1 C.s.p. ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
10. Podľa § 10 ods. 2 C.s.p. ak orgán, ktorému bol spor alebo vec postúpená, s postúpením nesúhlasí, predloží spor alebo vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).
11. Podľa § 3 C.s.p. súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
12. Podľa § 4 C.s.p. iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.
13. Právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie. Civilný sporový poriadok vymedzuje právomoc súdov v ustanoveniach § 3,4.
14. Na to, či je daná právomoc súdu na konanie v konkrétnej veci súd prihliadne z úradnej povinnosti v každom štádiu konania. Danosť právomoci súdu na konanie vo veci je jednou z podmienok, ktorých dodržanie je predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie. Ak súd zistí, že vec nepatrí do jeho právomoci konanie zastaví a vysloví, ktorému orgánu bude vec postúpená (§§ 9 a 10 ods. 1 C.s.p.). Nedostatok právomocí súdu na konanie vo veci je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania.
15. Tak ako je už uvedené vyššie, postúpením pohľadávky zo zdravotnej poisťovne na iný subjekt sa charakter a ani obsah tejto pohľadávky nemení. Postupník vstupuje do práv postupcu a tak je aj príslušný na príslušnom úrade uplatňovať tie nároky, ktoré mala a postúpila mu poisťovňa. Zmena veriteľa nie je spojená so založením právomoci súdu na rozhodovanie o nárokoch z práva verejného. Zákon č. 273/1994 Z. z. bol zrušený zákonom č. 581/2004 Z. z. Podľa ust. § 85h ods. 1 - 3 zákona č. 581/2004 Z. z. zdravotná poisťovňa uplatňuje na úrade nárok na dlžné poistné, nárok na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. 12. 2004. Zdravotná poisťovňa vymáha pohľadávky na poistnom, vrátane poplatku z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. 12. 2004 na základe právoplatného rozhodnutia úradu. Úrad vydáva platobné výmery vo veciach poplatkov z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. 12. 2004.
16. Podľa § 18 zákona č. 581/2004 Z. z.. ods. 1 písm. a) bod 3 úrad vykonáva dohľad nad verejným zdravotným poistením tým, že vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou poisťovňou, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné alebo neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu a úroky z omeškania.
17. Z citovaných právnych noriem vyplýva, že bolo povinnosťou zdravotnej poisťovne podľa § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z. pokiaľ zistila nedostatky uvedené v ustanovení § 23 ods. 1 predpísať platiteľovi poistného poplatok z omeškania vo výške 0,2 % z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny deň, prípadne odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac alebo odo dňa skrátenia tohto poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet príslušnej poisťovne. Zrušením zákona č. 273/1994 Z. z. prešla táto povinnosť na úrad podľa ust. § 85h ods. 3 v spojení s ust. § 18 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z.
18. Z uvedenej právnej úpravy možno konštatovať, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako orgán štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti je príslušný rozhodovať o nárokoch na dlžné poistné, nárokoch na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poisteného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. 12. 2004.
19. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. 04. 2010 vydané vo veci 6Rks 1/2010 riešiace spor o právomoc medzi súdom a úradom vyplývajúci zo záverov rozhodnutia Krajského súdu v Prešove prijatých v konaní pod sp. zn. 2Cob 25/2009. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že na rozhodnutie o nároku žalobcu na zaplatenie poplatku z omeškania podľa ustanovenia § 23 ods. 2 zákona č 273/1994 Z. z. je daná právomoc Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
20. Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia, predpokladom vzniku oprávnenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (a žiadneho iného orgánu) rozhodovať ( v jeho právomoci) je, aby išlo o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004. Vychádzajúc z uvedených charakteristických znakov predmetného právneho vzťahu dospel súd k záveru, že právny vzťah medzi žalobcom, ako postupníkom pohľadávky na zaplatenie dlžného poistného na zdravotné poistenie a poplatku z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, a žalovanou , ako platiteľom tohto poistného a poplatku z omeškania, je vzťahom verejnoprávnej povahy, ktorý nemožno podriadiť pod vzťahy výslovne vypočítané v § 3 C.s.p. (nejde o súkromnoprávny spor), ani pod vzťahy, na ktoré dopadá § 4 C.s.p. (žiaden zákon neustanovuje, že o nároku na dlžné poistné a nároku na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie rozhoduje súd), preto súd konanie zastavil a po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude vec postúpená na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Trovy konania
21. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
22. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
23. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 C.s.p. v zmysle ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Pri zastavení sporového konania je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania podľa § 256 ods. 1 C.s.p. kľúčové zistiť, ktorá zo strán sporu z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Toto procesné zavinenie treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval a skutočnosťou, pre ktorú došlo k zastaveniu konania.
25. Súd má za to, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, keďže podal žalobu s predmetom konania, na ktorý súd nemá právomoc, preto je povinný protistrane - žalovanému nahradiť trovy konania v plnom rozsahu. Výšku trov konania určí vyšší súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti veci samej samostatným uznesením.
26. Žalobca zaplatil súdny poplatok za návrh v sume 16,50 eur.
27. Podľa § 11 ods. 3 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov Poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.
28. Podľa § 11 ods. 4 citovaného zákona okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
29. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) citovaného zákona, orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
30. Podľa § 11 ods. 12 citovaného zákona ak daňový úrad alebo prevádzkovateľ systému nevráti poplatok alebo preplatok v lehote uvedenej v odseku 6, je povinný zaplatiť poplatníkovi úrok z omeškania z poplatku alebo preplatku, ktorý sa mal vrátiť, vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vrátenia poplatku alebo preplatku. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 5 %, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 5 %. Úrok z omeškania sa priznáva za každý deň omeškania vrátenia poplatku alebo preplatku až do dňa ich vrátenia.
31. V danom prípade súd konanie zastavil, preto súd vrátil žalobcovi zaplatený súdny poplatok v sume 9,80 eur po krátení o 6,70 eur ( 16,50 - 6,70 ) a uložil prevádzkovateľovi systému, spoločnosti
Slovenská pošta, a.s., aby tento poplatok vrátil žalobcovi do 30 dní od doručenia právoplatného uznesenia, v zmysle citovaného § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. v znení noviel.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnite považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh.)