Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_3T-139-2021.pdf
PDF · 79.93 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/139/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.05.2022 v konaní pred samosudcom JUDr. Martinom Kollárom v trestnej veci obžalovaného I. K. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b) Tr. zákona takto
rozhodol:
Obžalovaný I. K. M. W. Č. Q. , J.. XX.XX.XXXX I. L., Y. G. L., Y. .Č. . L. X, občan Slovenskej republiky,
j e v i n n ý ,
že
aj napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. XP XXX/XX-XX zo dňa 18.02.2004 právoplatným dňa 01.03.2004 zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí M. K., J.. XX.XX.XXXX M. Y. K., J.. XX.XX.XXXX sumou 250,- Sk (8,30 €) mesačne na každé dieťa zvlášť, t. j. spolu 500,- Sk (16,60 €) mesačne, počnúc dňom 01.02.2004, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí L. K., J.. XX.XX.XXXX, a aj napriek tomu, že bol v zmysle ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c/ Zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov, sa týmto svojím zákonným povinnostiam v období od 01.02.2004 do 16.05.2022 v meste O., Q. O. a na iných miestach úmyselne vyhýbal, keď od 01.08.2005 do 31.08.2006 poberal dávku v hmotnej núdzi, ktorá bola v dostatočnej výške na úhradu výživného, bol evidovaný v registri Sociálnej poisťovne, K. L. ako zamestnanec s pravidelným príjmom v spoločnosti T. Y., M.. N.. od 14.08.2006 do 31.05.2013, na dohodu o vykonaní práce od 28.08.2015 do 30.09.2015 u zamestnávateľa D. Q. a ako zamestnanec s pravidelným príjmom od 05.04.2019 do 02.07.2019 v spoločnosti H., N..V..Q., následne sa nezamestnal ani nezaevidoval ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a výživné neplatil ani čiastočne, čím mu vznikol dlh na výživnom
- za obdobie od 01.02.2004 do 07.04.2017 (deň dospelosti) na M.Á. K., J.. XX.XX.XXXX a od 01.02.2004 do 31.07.2020 (deň dospelosti) na Y. K., J.. XX.XX.XXXX k rukám matky detí L. K., J.. XX.XX.XXXX, G. O., K. F. XX, vo výške 3.741,70 €+4.591,49 €, t.j. 5.543,93 €,
- za obdobie od 08.04.2017 do 01.07.2017 k rukám dospelej dcéry M. K., J.. XX.XX.XXXX, G. O. K. F. XX, vo výške 81,39 € ,
- za obdobie od 01.08.2020 do 16.05.2022 k rukám dospelej dcéry Y. K., J.. XX.XX.XXXX, G. O. K. F. XX, vo výške 652,19 €,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a skutok spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, 3 písm. b) Trestného zákona
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona a s použitím § 37 písm. m/ spolu s § 38 ods. 4 Tr. zákona, § 39 ods. 1, 3 písm. e/, § 49 ods. 2 Tr. zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 20 /dvadsať/ mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Obžalovaný I. K. uviedol, že výživné neplnil asi posledné tri roky a pokiaľ je v obžalobe uvádzaná suma dlžného výživného 8 333,19 Eur toto nezodpovedá skutočnosti, aj keď sa nevie vyjadriť k výške dlžného výživného, ale súdu predložil ústrižky poštovných poukážok za roky 2004 až 2013. Ostatné ústrižky z rokov 2014 až 2021 nenašiel, čo mohlo byť spôsobené tým, že sa sťahovali. Pokiaľ sú v obžalobe uvádzaní zamestnávatelia v rokoch 2006 až 2013, 2015 a 2019 toto je pravdou, v spoločnosti H., N..V..Q.. prestal pracovať, lebo utrpel úraz, od tohto dátumu nebol evidovaný na ÚPSVaR, pretože mu povedali, že ho do evidencie nevezmú, keďže nie sú so ženou rozvedení. V súčasnosti nie je zamestnaný pre zdravotné problémy s nohami.
Poškodená L. K. odmietla na hlavnom pojednávaní vypovedať, preto bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania na čl. 109-113, kedy popísala genézu neplnenia vyživovacej povinnosti. Je pravdou, že nejaké platby od obžalovaného prišli, ale nevie sa vyjadriť k tomu, či obdržala reálne sumy, ktoré sú uvedené v ústrižkoch.
Poškodená Y. K. uviedla, že v súčasnej dobe študuje na SOŠ hotelových služieb a obchodu vo Zvolene od školského roku XXXX M. XXXX, tento ročník by mal byť posledný.
Pre vinu obžalovanej svedčia aj dôkazy z prípravného konania oboznámené postupom podľa § 269 Tr. poriadku :
- čl. 46-47 - rozsudok OS Zvolen 5P/576/2003
- čl. 48-49 rodné listy detí
- čl. 50potvrdenie o návšteve školy
- čl. 53-86 a čl. 118 - správy a RT
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní preukázal, že zaplatil v rokoch:
- 2004 - 1 250,- Sk
- 2005 - 4 000,- Sk
- 2006 - 6 900,- Sk
- 2007 - 11 000,- Sk
- 2008 - 11 000,- Sk, spolu za toto obdobie 34 150,- Sk, čo je 1 133,57 Eur.
V rokoch 2009 až 2013 obžalovaný preukázal zaplatenie výživného v týchto sumách:
- 2009 - 402,19 Eur
- 2010 - 385,- Eur
- 2011- 385,- Eur
- 2012 - 278,50 Eur
- 2013 - 205 Eur, čo je spolu 1 655,69 Eur.
Teda za roku 2004 až 2013 dokopy zaplatil sumu 2 789,26 Eur. Keďže sa jednalo o výživné, ktoré mal obžalovaný plniť za vtedy maloleté deti do rúk ich matky L. K. súd od pôvodnej sumy dlhu na výživnom uvedeného v obžalobe 8 333,19 Eur odpočítal sumu 2 789,26 Eur na výslednú sumu 5 543,93 Eur. Keďže vo vzťahu k plnoletej dcére Y. K. naďalej trvá vyživovacia povinnosť aj po podaní obžaloby dňa 28.09.2021 súd dopočítal dlžné výživné za 7 mesiacov od podania obžaloby do dňa rozhodnutia súdu, celkovo 7 splátok po 29,87 Eur, teda 209,09 Eur a túto sumu pripočítal k už uvádzanej výške dlžného výživného na plnoletú dcéru vo výške 443,10 Eur na výslednú sumu 652,19 Eur. Vo vzťahu k vtedy maloletej M. K. nemal súd preukázané zaplatenie výživného vo výške 81,39 Eur a preto táto časť skutku bola prenesená do rozsudku. Preto súd upravil skutkovú vetu rozsudku s určením novej doby neplnenia vyživovacej povinnosti od 01.02.2004 do 16.05.2022 a vyššie uvádzanými sumami dlžného výživného.
Vykonaným dokazovaním je zrejmé, že obžalovaný bol evidovaný v Registri Sociálnej poisťovne, K. L. ako zamestnanec s pravidelným príjmom v spoločnosti T. Y., M..N.. od 14.08.2006 do 31.05.2013, na dohodu o vykonaní práce od 28.08.2015 do 30.09.2015 u zamestnávateľa D. Q. a ako zamestnanec s pravidelným príjmom od 05.04.2019 do 02.07.2019 v spoločnosti H., N..V..Q.., následne sa nezamestnal, ani nezaevidoval ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom ÚPSVaR.
Vyživovacia povinnosť obžalovaného je daná rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 5P 576/03-34 zo dňa 18.02.2004 právoplatným dňa 01.03.2004, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí M. K.Q., J.. XX.XX.XXXX M. Y. K., J.. XX.XX.XXXX sumou 250,- Sk (8,30 €) mesačne na každé dieťa zvlášť, t. j. spolu 500,- Sk (16,60 €) mesačne, počnúc dňom 01.02.2004, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí L. K..
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2,3 písm. b/ Trestného zákona, keďže najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a skutok spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.
Obžalovaný I. K. bol doposiaľ 3 krát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom OS Zvolen 0T/61/2019 zo dňa 14.06.2019, kedy mu bol uložený trest odňatia slobody 4 mesiace, podmienečne odložený na skúšobnú dobu 12 mesiacov do 14.06.2020.
Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu riadil sa ustanoveniami § 34 Tr. zákona. Spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že tento narušil právom chránený záujem štátu a spoločnosti na riadnom plnení vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, v zmysle § 36 Tr. zákona a zistil jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zákona (odsúdenie v minulosti). Pri prevahe priťažujúcich okolností súd postupoval podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, kedy by spodná hranica trestnej sadzby dosiahla výšku 28 mesiacov. Vzhľadom na okolnosti prípadu, skutočnosť, že obžalovaný preukazoval aspoň čiastočné platenie výživného, súd využil ustanovenie § 39 ods. 1, 3 písm. e/ Trestného zákona a mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby v trvaní 20 mesiacov. Jedná sa o trest nepodmienečný, keďže obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti zasiahlo do obdobia plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho podmienečného odsúdenia. Súd zároveň využil aj moderačné ustanovenie § 48 ods. 4 Trestného zákona a pre výkon tohto trestu obžalovaného zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).