Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Csp/184/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: N. K., H.. XX. XX. XXXX, C. A. XXXX/X, XXX XX N. H. R., zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA Mgr. Peter Baran, advokát, Námestie SNP 538/16, 091 01 STROPKOV, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava 829 90, IČO: 31 320 155, zast.: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom Kýčerského 7, 811 05, Bratislava, IČO: 36857513, o zaplatenie sumy 1.500 eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.500,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.500,- € od 22.4.2017 až do dňa zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22. 05. 2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.500 eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 18. 10. 2006 žalovaný uzatvoril so žalobcom Zmluvu č. 895127, na základe ktorej žalobcovi poskytol spotrebiteľský úver vo forme kreditnej karty Quatro. Žalobca v zmluve vystupuje ako spotrebiteľ, keďže uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba a pri uzatvorení a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Žalovaný je osoba, ktorá pri uzatvorení a plnení zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná Zmluva je tak spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy ako aj zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Na žalobcu sa preto vzťahujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru. Žalobcovi bol poskytnutý úver s celkovou výškou úverového limitu 21.000 SK (697.07 eur). V zmluve nie je uvedená štandardná úroková sadzba ani RPMN. Výška mesačnej splátky bola v sume 700 Sk (23,24 eur). V zmluve absentuje akýkoľvek údaj o poplatkoch spojených s čerpaním úveru. Žalobca mesačnými splátkami zaplatil žalovanému celkovo sumu vo výške 6.646,45 eur, pričom reálne čerpal sumu vo výške 4.066,70 eur. žalovaný zvyšnú časť žalobcom splatenej sumy vo výške 2.579,75 eur žalovaný započítal na poplatky, štandardné úroky a sankčné úroky. Žalobca teda plnil záväzok voči žalovanému riadne a pravidelnými mesačnými splátkami od zatvorenia zmluvy, až do podania žaloby v celkovej výške 6.646,45 eur, pričom istina záväzku predstavuje sumu vo výške 4.066,70 eur. V zmluve absentujú zákonné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch. Dňa 19. 04. 2017 žalobca vyzval žalovaného aby vydal bezdôvodné obohatenie, a to v lehote 3 dní od doručenia výzvy. Žalovaný aj napriek tejto skutočnosti žalobcovi plnenie získané sine iusta causa v stanovenej lehote nevydal. Uvedená zmluva nie je v súlade s právnou ochranou spotrebiteľa, so zákonom o spotrebiteľských úveroch a s ďalšími predpismi slovenského právneho poriadku. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp.

zn. 17 Co 215/2012, rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp.zn. 19Co/815/2013 zo dňa 10. 04. 2014 ako aj Najvyššieho súdu 4 Obo/72/2008. Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že obohatenie žalovaného predstavuje rozdiel medzi peňažnou čiastkou reálne poskytnutou žalovaným, t.j. 4. 066,70 eur a sumou, ktorú žalobca zaplatil , t.j. 6.646,45 eur. Teda obohatenie predstavuje sumu 2.579,75 eur a žalovaný sa obohatil bez právneho dôvodu. Z dôvodu právnej opatrnosti žalobca ako pán sporu využíva svoje dispozičné právo domáhať sa súdnej ochrany vyššie uvedeného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.500 eur s prísl.

2. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný a to podaním zo dňa 25. 08. 2017. V podaní uviedol, že Zmluva o úvere obsahovala/obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom v čase jej uzavretia. Spoločnosť ako veriteľ uzavrela so žalobcom ako dlžníkom dňa 8.10.2006 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty - Quatro č. 895127 (ďalej len „zmluva o úvere). V skratke a všeobecne možno celý vtedajší proces popísať tak, že (potenciálny) klient majúci záujem o poskytnutie bankového produktu/služby zo strany našej spoločnosti nás kontaktuje (najčastejšie telefonicky, na základe predošlej skúsenosti, či ako dôsledok marketingových činností našej spoločnosti, tj. zaujme ho reklama na ten - ktorý produkt), pričom je spísaný prvotný dokument - Žiadost' o vydanie kreditnej platobnej karty (ďalej len „žiadosť; žiadost' predstavuje tzv. invitatio ad offerendum, t.j . akési vyzvanie potenciálneho klienta zo strany našej spoločnosti na predloženie ponuky z jeho strany, ktorou sa rozumie vyplnenie nevyhnutných údajov do žiadosti, ktoré naša spoločnosť posúdi a rozhodne sa. Či nakoniec úver schváli a dôjde tak k uzavretiu zmluvy, alebo neschváli z dôvodu toho, že ponúknutá bonita potenciálneho klienta nepostačuje v zmysle zákonných povinností našej spoločnosti). Žiadost' je následne, spolu s dokumentmi tvoriacimi zmluvu a informačnými materiálmi zaslaná na adresu (potenciálneho) klienta. Úlohou(potenciálneho) klienta, korešpondujúcou s legitímnym očakávaním našej spoločnosti v seriózny prístup, je žiadost' a priloženú zmluvnú a inú dokumentáciu si prečítať (naštudovať) a v prípade pretrvávajúceho záujmu v žiadosti vyplnit' údaje potrebné na posúdenie jeho návrhu zo strany našej spoločnosti, žiadost' podpísať a následne zaslať k nám na posúdenie. V zmysle zákonných povinností naša spoločnosť takúto ponuku (stále ešte len potenciálneho) klienta s odbornou starostlivost'ou vyhodnotí, pričom v prípade pozitívneho výsledku (po prípadnej úprave navrhovaných parametrov úveru) žiadost' aj podpíše, čím dôjde v nadväznosti na zaslanie potvrdenia (potvrdzujúceho listu) klientovi k uzavretiu zmluvy o úvere

- takáto oboma stranami podpísaná žiadost', spolu s jej právnymi súčasťami/komponentmi (obchodné podmienky, potvrdzujúci list a cenník) tvorí ako celok zmluvu o úvere, pričom táto skutočnosť je výslovne uvedená v texte prvej časti zmluvy tesne nad podpismi zmluvných strán. K prítomnosti údajov o RPMN, priemernej hodnote RPA/IN, konečnej splatnosti, ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch i iných v zmluve o úvere. ktorých absenciu v zmluve žalobca namieta uvádza, že zmluvu o úvere netvorila len žiadost', ktorej kópiu priložil žalobca ku svojej žalobe, ale všetky komponenty zmluvy o úvere - konkrétne žiadost', obchodné podmienky, potvrdzujúci list a cenník, v ktorých je uvedený aj indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov a celkových nákladov. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Karjského súdu v Prešove zo dňa 27. 01. 2011, sp. zn. 6Co 95/2010 ako aj ďalšie rozhodnutia. Osobitne vo vzťahu ku konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru platí, že žalobca si so spoločnost'ou dohodol v zmluve o úvere poskytnutie tzv. revolvingového úveru, ktorý je typický automaticky obnovovaným úverovým rámcom a vopred dohodnutým úverovým limitom, pričom pri jeho splácaní môže klient opakovane čerpat' poskytnuté finančné prostriedky až do výšky tohto limitu. Klient je následne povinný splácať úver do okamihu jeho úplného uhradenia. Z uvedeného dôvodu sa presná konečná splatnosť tohto úveru ani doba trvania zmluvy nedá určit', a preto si účastníci zmluvy o úvere dohodli v čl . X . bode 57 obchodných podmienok , že „ zmluva, ktorej súčasťou sú tieto obchodné podmienky, sa uzatvára na dobu neurčitú". V nadväznosti na uvedené je preto potrebné konštatovať, že žalobca nepreukázal absenciu žiadnych zákonom vyžadovaných náležitostí v zmluve o úvere a jeho tvrdenia a závery o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane našej spoločnosti sú v tomto smere potrebné vyhodnotit' ako neopodstatnené. V tejto súvislosti žalovaný opätovne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. 17 Co/151/2012 ako aj rozhodnutie 16Co/315/2012. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že spotrebiteľ bol uvedenými zmluvnými dojednaniami dostatočne upovedomený o tom, kedy a v akej výške má istinu spolu s úrokom, odplatou za poskytnutie úveru a poistným splácať, čo je zároveň zmyslom ust. 4 ods. 2 písm. u predchádzajúceho zákona o spotrebiteľských úveroch a rovnako aj zmyslom 49 ods.2 písm. k) súčasného zákona o spotrebiteľských úveroch...". Eurokonformný výklad daného ustanovenia zákona možno dohľadať v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica 2008/48"), a to konkrétne v jej článku 10 ods. 2 písm. h), v zmysle ktorého zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza, výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a

prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Podľa článku 22 ods . 1 Smernice 2008/48 , „kedže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovat' ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice". Z vyššie uvedeného je zrejmé, že európsky zákonodarca vyžaduje jedine uvedenie celkových splátok úveru v zmluve o úvere; nevyžaduje ich osobitné (a v prípade rovnakej splatnosti zložiek splátky a rovnakej úrokovej sadzby na ne naviazanej i bezpochyby zbytočné) rozčlenenie na ich jednotlivé zložky (istina, úroky ...). Navyše, uvedené predstavuje tzv. úplnú harmonizáciu, kedy členské štáty nesmú za účelom zachovania vnútorného trhu zachovávat' (a to ani súdnym výkladom vnútroštátnych noriem) prísnejšie pravidlá - tento záver potvrdzuje napr. Súdny dvor Európskej únie navyše vyhlásil v prejudiciálnom konaní vedenom pod sp. zn C-42/15 dňa 09.11.2016 rozsudok (ďalej len „Rozsudok SD EÚ. Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. " S poukazom najmä na vyššie citované body 2 a 3 výrokovej časti Rozsudku SD EÚ je zrejmé, že spotrebitelia sa veľmi často domáhajú toho, aby príslušné ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch (podľa ktorého musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať aj údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov) vykladal tunajší súd v priamom rozpore so zmyslom tohto zákona, a rovnako v rozpore so samotnou Smernicou 2008/488, v ktorej pramení, tj. v rozpore s eurokonformným výkladom daného ustanovenia, a najnovšie i v priamom rozpore s právne záväzným výkladom Smernice 2008/48, ktorý podal Súdny dvor Európskej únie v Rozsudku SD EÚ. Žalobca zatial' takúto požiadavku vo svojej žalobe výslovne nevzniesol, no z kontextu žaloby ju možno min. nepriamo vyvodiť. Rýdzo z opatrnosti sme už teraz uviedli v texte vyššie dôvody, pre ktoré by mal súd takúto prípadnú požiadavku žalobcu odmietnuť ako nedôvodnú. Z dôvodu uľahčenia uzatvárania zmluvy dištančným spôsobom bola tá zložená z viacerých, právnym putom spojených listín - žiadosti, obchodných podmienok, potvrdzujúceho listu a cenníka. Tvrdené právne puto nevychádza len z „povahy veci", či napríklad znenia žiadosti a obchodných podmienok, ale aj existujúcej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR9 a zo zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy" o úvere (ďalej len „zákon o platobných službách ) - zmluva o úvere je totiž zároveň aj rámcovou zmluvou o poskytovaní platobných služieb v zmysle tohto zákona, ktorej neoddeliteľnou právnou súčasťou sú v zmysle § 31 ods. 4 zákona o platobných službách aj obchodné podmienky. Dovoľujeme si tak na tomto mieste zopakovat', že pri pohľade na samotnú zmluvu o úvere cez jej jednotlivé právnym putom previazané súčastí/komponenty (žiadost', obchodné podmienky, potvrdzujúci list a cenník) je zrejmé, že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti v zmysle na vec sa vzťahujúcich príslušných právnych predpisov. Ak by aj tunajší súd nakoniec dospel k záveru, že skutočne došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu z dôvodu toho, že poskytnutý úver je nutné považovat' za bezúročný a bez poplatkov (na čo však podľa názoru našej spoločnosti nie je, vzhľadom na vyššie uvedené, daný žiaden dôvod), vznášame týmto (za súčasného stavu síce len predbežne, tj. in eventum) námietku premlčania vo vzťahu k nároku žalobcu uplatnenému jeho žalobou. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, ked' sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil

- ak žalobca tvrdí, že považoval a považuje úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere za bezúročný a bez poplatkov, je zrejmé, že doba 2 roky na uplatnenie práva na súde mu plynula a plynie od každej jeho jednotlivej splátky samostatne a preto každá zo splátok žalobcu, uskutočnená skôr resp. dávnejšie ako dva roky pred podaním žaloby (tj. každá zo splátok žalobcu uskutočnená pred termínom 22.05.2015 ) podlieha premlčaniu - inými slovami právo na vrátenie týchto splátok uskutočnených zo strany žalobcu je už premlčané. Nepremlčané tak zostali len splátky, ktoré žalobca uskutočnil po termíne 22.05.2015, pričom súčet týchto splátok dosiahol výšku (vychádzajúc z výpisov z účtu, predložených zo strany žalobcu) sumu 1.152,87,- EUR. V prevyšujúcej časti žalovanej sumy vznášame námietku premlčania. Na záver vyjadrenia dodal, že úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere nie je bezúročný a bez poplatkov, tvrdenia o údajnom bezdôvodnom (prípadne dokonca i úmyselnom) obohacovaní našej spoločnosti na úkor žalobcu považujeme za nepreukázané a navyše absurdné. Zároveň so všetkými nevyhnutnými informáciami a dokumentmi sa žalobca oboznámil. Zmluva o úvere predsa nie je jednostranný úkon banky. Tieto absurdné žalobcom súdu podsúvané tvrdenia o tom, že mu neboli odovzdané všetky potrebné informácie, pričom jemu neostávalo iné, než zmluvu o úvere podpísať, vystihujú podľa názoru

našej spoločnosti celkový motív žaloby, a to snaha (protiprávne, cez zneužitie ochrany poskytovanej zákonom spotrebiteľovi) sa vyviazať z dobrovoľne prevzatého zmluvného záväzku, ktorý navyše naša spoločnosť riadne plnila a plní a preto žiadal, aby súd žalobu zamietol.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby a to Zmluvou o úvere č.146204, výpisom z pôžičkovej karty Quatro, výzvou žalobcu zo dňa 19. 04. 2017, vyjadreniami žalovaného a jeho prílohami, výsluchom žalobcu a základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

4. Zo zmluvy o úvere č.146204 ( Na základe žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro), ktorú uzavreli žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ vyplýva, že žalovaný poskytol žalobcovi úver v sume 21.000 Sk. V zmluve je len uvedená výška splátky v sume 700 Sk.

5. Z výpisu pôžičkovej karty Quatro vyplýva, že žaloba uhradil žalovanému spolu sumu vo výške 6.646,45 a reálne čerpal 4.066,70 eur.

6. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že v októbri 2016 bola vyzvaná aby uhrádzala z úverovej zmluvy poplatky. Bolo jej oznámené, že jej bude aktivovaná úverová karta. Následne oznámila žalovanému, že ju nepotrebuje aktivovať.

7. Uvedenú vec súd takto právne posúdil:

8. V § 497 Obchodného zákonníka sa uvádza, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverových zmlúv (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13. Podľa § 3 ods. 3 zákona NR SR č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

16. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka: Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

18. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

19. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

20. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3 stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola ku dňu 22. 04. 2017 vo výške 0,00 % p.a. a výška úrokov z omeškania tak bola o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, teda vo výške 5,00 % ročne.

22. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

23. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatvárala žalovaná ako dodávateľ a žalobkyňa ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný žalovanou bez možnosti žalobkyne privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné

predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že by na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalobkyne ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

24. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

25. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

26. Podľa § 3 ods. 1, 2, 10, 11 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platnom v čase uzavretia zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády. Ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere v rozpore s ustanovením odseku 10 v tom, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevyšuje výšku ustanovenú nariadením vlády vydaným podľa odseku 10, je neplatná v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto ustanoveniu, ak sa ten, kto je takouto zmluvou dotknutý, neplatnosti dovolá.

27. V zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

28. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

29. Keďže zmluva o úvere bola uzatvorená pred účinnosťou zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, súd na túto zmluvy aplikoval ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

30. Uzatvorená úverová zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona (§1 ods. 2 zákona). Právny predchodca žalovaného je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery a žalobca je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Nakoľko zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z.

31. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí predmetných zmlúv, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch ročnú úrokovú sadzbu. V prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu.

32. Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch súvisiacich s úverom. Žalovaný pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalobca v predmetnom prípade však túto možnosť nemal, keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo/245/2010.)

33. Súd taktiež zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátky a počet splátok bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo.

34. Zmluva takisto neobsahuje povinnú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o konečnej splatnosti úveru. Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť.

35. Zmluva neobsahuje ani ďalšiu povinnosť a to ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

36. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.

37. Súd mal za preukázané, že žalovaný v prospech žalobcu uhradil sumu 6.646,45 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetný úver súd vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov a vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný žalobcovi poskytol sumu 4.0667 eur, má súd za to, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi rozdiel medzi poskytnutými prostriedkami a medzi uhradenými prostriedkami a to vo výške 2.579,75 eur, avšak žalobca požadoval len sumu 1.500 eur a preto mu súd práve túto požadovanú sumu priznal.

38. K námietke žalovaného týkajúcej sa premlčania nároku žalobcu súd uvádza, že aplikoval § 107 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. V rámci povoleného predmetu činnosti žalovaný poskytuje úvery z vlastných zdrojov. Žalovaný je povinný pri vykonávaní tejto činnosti konať s náležitou odbornou starostlivosťou v súlade s dobrými mravmi a je povinný dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy.

39. Súd je toho názoru, že na daný prípad je nutné aplikovať desaťročnú premlčaciu lehotu, keďže bezdôvodné obohatenie vzniklo úmyselnou činnosťou žalovaného. Tento ako veriteľ v rozpore so zákonom uzatvoril so žalobcom zmluvy o úvere, ktoré nespĺňali zákonom požadované náležitosti. Dlhodobé ignorovanie zákonných povinností ( napríklad uvádzať ročnú úrokovú sadzbu úveru, RPMN, termíny splatnosti splátok a pod.) sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia. Súd obranu žalovaného preto nepovažoval za dôvodnú, keďže objektívna desaťročná premlčacia ešte neuplynula. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v trvaní dvoch rokov je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je rozhodujúci moment, kedy sa oprávnený dozvie o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie práva.

40. Žalobca sa v danom prípade o bezdôvodnom obohatení dozvedel v októbri 2016.. Žaloba bola podaná dňa 22. 05.2017, teda v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.

41. Nakoľko k tomuto bezdôvodnému obohateniu žalovaného došlo na základe uzavretej úverovej zmluvy, bol povinný žalobcovi toto bezdôvodné obohatenie žalovaný vydať a keďže tak neurobil ani po doručenej výzve, žalobcovi od uvedeného dátumu patrí aj zákonný úrok z omeškania.

42. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Keďže žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu preto priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. O konkrétnej výške trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.