Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/110/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému X. M. K., T.. XX.X.XXXX, H. XXX XX S. T. X. XX, X. Ľ. K., XXX XX S. T. X. XX, za účastí vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, v konaní o zaplatenie 651,51 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 18C/110/2014-78 zo dňa 24.5.2016, jednohlasne takto

rozhodol:

R u š í rozsudok.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol takto: „Žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 48,26 Eur, v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných trovy konania vo výške 248,98 eur, v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 2.7.2012 voči žalovaným domáhal 1.267,52 eur, spolu s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 46,68 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 971,59 eur od 4.1.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj nárok si uplatňoval na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2011, ktorou postupca Slovenská sporiteľňa postúpila pohľadávku voči žalovaným na žalobcu. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanými dňa 14.9.2005 Zmluvu, na základe ktorej im poskytol finančné prostriedky a ktoré sa žalovaní zaviazali uhrádzať. Vzhľadom na to, že žalovaní neplnil splátky úveru riadne a včas, čím porušili svoju povinnosť zo Zmluvy, postupca odstúpil od Zmluvy a vyzval žalovaných k úhrade dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 1.297,52 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.001,59 eur, riadneho úroku 140,07 eur, úroku z omeškania 155,86 eur. Žalovaná v 2. rade uznala vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku a zároveň pristúpila k záväzku. Žalobca si v konaní uplatnil úrok z omeškania počnúc dňom 29.6.2011, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky vo výške 9 % ročne.

3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 18Ro/165/2012 zo dňa 28.8.2012, voči ktorému vedľajší účastník na strane žalovaného - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa - HOOS, podalo odpor listom doručeným súdu prvej inštancie dňa 18.9.2012, ktorým zároveň oznámilo vstup do konania.

4. Uznesením sp. zn. 18C/394/2013 zo dňa 25.3.2014 súd prvej inštancie konanie ohľadom sumy 616,01 eur a ohľadom sumy 46,68 eur, vrátane príslušenstva zastavil a žalobu ohľadom sumy 651,51 eur s príslušenstvom vylúčil na samostatné konanie, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 18C/110/2014. Dôvodom zastavenia konania v časti bolo čiastočné späťvzatie žaloby zo strany žalobcu.

5. Súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenia § 497 ods. 1, § 499, § 502 ods. 1, všetko Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 2, všetko Občianskeho zákonníka, poukazujúc na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a § 2 písm. a), b), c), § 3 ods. 1, 2, § 6 ods. 2, všetko zákona číslo 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o slovenskej obchodnej inšpekcii, ako aj na ustanovenia § 100 ods. 1, § 110 ods. 1, § 558, § 521 a § 533, všetko Občianskeho zákonníka mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalovaný v 1. rade a právny predchodca žalobcu uzavreli dňa 14.9.2005, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému v 1. rade úver vo výške 892,91 eur, ktorý sa zaviazal platiť v mesačných splátkach po 24,13 eur, pričom dátum prvej splátky bol dňa 10.10.2005 a dátum poslednej úhrady dňa 10.9.2010. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2011 mal súd prvej inštancie za preukázané, že pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovanému v 1. rade bola postúpená na žalobcu, ako aj to, že dňa 10.12.2011 bola uzavretá Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade, ktorej predmetom bolo uznanie pohľadávky vo výške 1.001,59 eur a náklady na inkasné konanie vo výške 150,- eur. Predmetom dohody bolo zároveň pristúpenie žalovanej v 2. rade k záväzku žalovaného v 1. rade podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka.

6. Súd prvej inštancie Zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 14.9.2005 posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, kde žalovaný v 1. rade je v pozícii spotrebiteľa a keďže žalovaná v 2. rade pristúpila k záväzku a podpísala Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku bezprostredne nadväzujúcu na spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné podľa okresného súdu, aj na právny úkon uznania dlhu aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, a teda aj žalovaná v 2. rade vystupuje v pozícii spotrebiteľa.

7. Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je podľa súdu prvej inštancie potrebné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Zároveň mal súd prvej inštancie za to, že Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je neplatná a nemôže spôsobiť právne následky riadneho uznania dlhu, a to aj vo vzťahu, čo sa to týka premlčania žalovanej pohľadávky.

8. Poukazujúc na ustanovenia § 5b zákona č. 250/2001 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch, ako aj na § 107 ods. 1, 2 a § 103 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle vyššie citovaného ustanovenia 5b ex offo prihliadol aj bez návrhu na oslabenie nároku žalobcu, vrátane jeho premlčania. V tomto prípade pri posudzovaní premlčania súd postupoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, kde je upravená 2-ročná premlčacia doba pre prípady bezdôvodného obohatenia, a to v zmysle zásady, že je to na prospech spotrebiteľa, pretože v Obchodnom zákonníku je upravená premlčacia doba 4-ročná (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

9. Súd prvej inštancie ex offo prihliadol na premlčanie splátok, ktoré si uplatnil žalobca, a to splátok splatných pred 10.9.2012, a keďže žaloba bola na súde podaná dňa 2.7.2012, teda po uplynutí 2-ročnej premlčacej lehoty, súd v tejto časti žalobu zamietol a priznal žalobcovi sumu 48,26 eur, ktorá predstavuje 2 nepremlčané splátky dňa 11.8.2010 a 11.9.2010. Dátum splatnosti uvedenej zmluvy bol dňa 10.9.2010, ako to vyplýva z predloženej Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok. Ako uvádza žalobca v žalobe, pôvodný veriteľ - Slovenská sporiteľňa, a.s. zo zmluvy odstúpila. Z uvedeného teda podľa okresného súdu je zrejmé, že 2-ročná premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 1, 2 márne uplynula dňa 10.9.2012 a keď bola žaloba podaná na súd dňa 2.7.2012, súd prihliadol na premlčanie jednotlivých splátok.

10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., keď žalovaní mali v konaní úspech v časti o zaplatenie 1.219,26 eur s príslušenstvom a neúspech v nepatrnej časti o zaplatene 48,26 eur, preto majú právo na náhradu trov konania. Vzhľadom na to, že žalovaným preukázateľne žiadne trovy nevznikli, a ani si ich neuplatnili, súd im náhradu trov konania nepriznal.

11. Vedľajší účastník svoje procesné postavenie odvodzuje od procesného postavenia účastníka, na strane ktorého vystupuje, keď trovy vedľajšieho účastníka predstavujú trovy právneho zastúpenia vo výške 248,98 eur za 3 úkony právnej pomoci á 61,41 eur plus 1x režijný paušál 7,63 eur a 2x 7,81 eur, všetko navýšené o 20 % DPH.

12. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým žalobu zamietol, podal žalobca včas odvolanie, v ktorom uviedol, že právne posúdenie okresného súdu, kedy okresný súd posudzoval premlčanie od 10.9.2010, kedy malo údajne dôjsť k odstúpeniu od zmluvy o splátkovom úvere, v žiadnom prípade neobstojí zistený a preukázaný skutkový stav, a teda nemá žiadnu oporu v zákone. Postupca žalovaného v 1. rade si v zmluve dojednali plnenie v splátkach s presným stanoveným termínom splatnosti jednotlivých splátok. Žalovaný v 1. rade sa dostal do omeškania, uvedené termíny neplnil a žalobcovi tým vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Postupca toto právo nevyužil, pričom konečná splatnosť bola dojednaná na 10.9.2010. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že konečná splatnosť úveru nastala dňa 10.9.2010 a zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky z úveru z postupcu na žalobcu, bola uzavretá dňa 28.6.2011. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že v čase postúpenia pohľadávky bola táto pohľadávka už v celom rozsahu splatná - uplynutím konečnej splatnosti úveru, na ktorej sa žalovaný v 1. rade a postupca dohodli v zmluve, a preto žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za svojvoľné a vyššie citované odôvodnenie súdneho rozhodnutia za absolútne nerešpektujúce, v konaní preukázaný skutkový stav veci. Premlčacia doba teda podľa žalobcu plynula pre každú splátku samostatne odo dňa splatnosti tej-ktorej splátky. Z uvedeného dôvodu si žalobca v konaní uplatnil len nepremlčané splátky.

13. Pokiaľ ide o podanie žalobcu zo dňa 24.7.2012, v predmetnom podaní došlo podľa žalobcu len k chybe v písaní, nakoľko postupca ku dňu 10.9.2010 od zmluvy neodstúpil. Dňa 10.9.2010 došlo ku konečnej splatnosti úveru, pričom postupca, ako ani žalobca, žiadnym odstúpením od zmluvy nedisponuje a takýto listinný dôkaz nebol v konaní zo strany žalobcu predložený. Predložený výpis účtovnej knihy v uvedenom podaní nie je možné podľa žalobcu považovať za odstúpenie od zmluvy. Citujúc ustanovenia § 344, § 349 ods. 1, § 389 ods. 1, § 394 ods. 0 a § 397, všetko Obchodného zákonníka, z týchto zákonných ustanovení podľa žalobcu vyplýva, že pri odstúpení od úverovej zmluvy dochádza k zániku záväzku ex nunc, pričom premlčacia doba pre práva, ktoré vznikajú v dôsledku odstúpenia od zmluvy, plynie odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil. V nadväznosti na uvedenú zákonnú úpravu žalobca zastáva názor, že aj v prípade, ak by postupca od zmluvy odstúpil (čo sa v danom prípade nestalo), nemohol by nárok žalobcu sa premlčať v 2-ročnej premlčacej dobe.

14. Citujúc Komentár k I. a II. zväzku Obchodného zákonníka, vydaného vydavateľstvom Wolters Kluwer s.r.o., žalobca zastával názor, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, pričom mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky, až do zaplatenia. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná na 10.9.2010 a žalobca si v konaní uplatnil len nepremlčané splátky úveru, teda splátky splatné od 10.7.2008 do konečnej splatnosti úveru - 10.9.2010.

15. Následne citujúc článok 1 ods. 1 Ústavy SR a Nálezy Ústavného súdu SR vo veciach PL.ÚS 16/95, PL.ÚS 36/95 žalobca zastával názor, že aplikáciou ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, dochádza k značnému narušeniu princípu právneho štátu podľa článku 1 ods. 1 a ods. 2 Ústavy SR, k porušeniu zákazu diskriminácie podľa článku 12 ods. 1, 2 Ústavy SR a článku 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, k porušeniu ochrany pred svojvoľným zásahom štátneho orgánu zakotvený v článku 13 ods. 4 Ústavy, k narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR, článku 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článku 1Dodatkového protokolu o ochrane ľudských práv a základných slobôd, k porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu podľa článku 46 Ústavy SR, článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania, garantovanej článkom 47 ods. 3 Ústavy SR a článkom 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Následne citujúc rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.9.2014 vo veci

sp. zn. 9Co/64/2013, podľa ktorého z prechodného ustanovenia § 29b nevyplýva, že by sa na § 5b vzťahovala čo aj len nepravá retroaktivita. Obdobne aj rozhodnutie toho istého súdu vo veci sp. zn. 9Co/105/2013 vzhľadom na to, že žalobca si uplatnil svoj nárok žalobou zo dňa 2.7.2012, pričom predmetné ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa nadobudlo účinnosť dňa 10.5.2014, žalobca nemohol súhlasiť s rozhodnutím okresného súdu a právnym posúdením veci.

16. V ďalšom žalobca vo svojom odvolaní namietal účelnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania a z toho vyplývajúcu neúčelnosť vynaložených trov na uplatnenie, alebo bránenie práva účastníka, na strane ktorého tento vstúpil. Žalobca mal za to, že dochádza k zneužívaniu inštitútu ochrany spotrebiteľa a právnej úpravy trov konania a v danom prípade bola namieste aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.. Osobitný subjekt - Združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť žalobcu, sám zo svojej podstaty, schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Žalobca mal za to, že pri osobitných subjektoch konania bolo úmyslom zákonodarcu umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na tento účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne a personálne vybavené, a odborne kompetentné.

17. Na základe uvedeného navrhol žalobca v rámci svojho odvolacieho petitu, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388 Civilného a sporového poriadku ho zmenil tak, že vyhovie žalobe, resp. v zmysle ustanovenia § 379 ods. 1 Civilného sporového poriadku ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

18. Žalovaný v 1. rade, žalovaná v 2. rade, ani vedľajší účastník na ich strane, sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

19. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), prejednal vec podľa Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Podľa tohto ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané pred týmto dátumom. Zároveň boli strany sporu poučené o možnosti podať opravný prostriedok v súlade s vtedy platnou procesnou normou - Občianskym súdnym poriadkom. V prípade žalobcu ide teda o právo na prejednanie odvolania, ktoré mu vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a teda z hľadiska princípu legitímneho očakávania, i právnej istoty, je treba jeho odvolanie prejednať podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy toto bolo podané. V podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v článku 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, je aj zákaz retroaktivity, t. j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu, alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva a právne postavenie nadobudnuté v minulosti.

20. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 O.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie žalobcu (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a po zistení, že toto odvolanie spĺňa náležitosti v zmysle § 205 a nasl. O.s.p., dospel k záveru, že pre jeho vydanie nemal prvoinštančný súd splnené podmienky konania. Preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 221 ods. 1 písm. d) zrušil z dôvodu, že.v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo.

21. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie ešte pred vylúčením veci na samostatné konanie, rozhodol o celom uplatnenom nároku žalobcu platobným rozkazom č. k. 18Ro/165/2012-35 zo dňa 28.8.2012, t. j. rozhodol aj o nároku, ktorý bol vylúčený na samostatné konanie a ktorý je predmetom odvolacieho prieskumu. Voči tomuto platobnému rozkazu podal vedľajší účastník - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, v rámci svojho oznámenia o vstupe do konania, odpor, ktorý súd prvej inštancie uznesením č. k. 18Ro/165/2012-54 zo dňa 8.1.2013 odmietol. Na odvolanie

vedľajšieho účastníka súd prvej inštancie uznesením č. k. 18Ro/165/2012-107 zo dňa 22.8.2013 tomuto odvolaniu vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovaných, vyhovel a zrušil uznesenie tamojšieho súdu zo dňa 8.1.2013 č. k. 18Ro/165/2012-54.

22. Odvolací súd skôr, ako pristúpil k samotnému odvolaciemu prieskumu, skúmal, či tento opravný prostriedok Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaných, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa, a dospel zhodne s ústavnou judikatúrou v tejto veci k záveru, že odvolanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaných voči uzneseniu, ktorým odmietol jeho odpor voči platobnému rozkazu, nie je prípustné, t. j. platobný rozkaz z dôvodu, že žiadna zo strán sporu voči nemu nepodala odpor, nadobudol právoplatnosť a ako taký zakladá prekážku rozhodnutej veci (res iudicata) vo vzťahu k napádanému rozsudku, voči ktorému bolo žalobcom podané odvolanie, a to z nasledujúcich dôvodov:

23. Ako vedľajší účastník sa mohol podľa vtedy platnej procesnej normy - O.s.p. popri navrhovateľovi, alebo odporcovi, zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva, alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.). Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi, alebo odporcovi, zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.). Do konania vstupuje buď z vlastného podnetu, alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3 O.s.p.). V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti, ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O.s.p.).

24. Vedľajší účastník nielen podľa krajského súdu, ale aj podľa Najvyššieho súdu SR (viď napr. uzn. 6Cdo/207/2011), je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov. Zmyslom vedľajšieho účastníctva je pomoc v spore niektorému z účastníkov. Vedľajší účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka, ku ktorému pristúpil. Táto motivácia je daná buď právnym záujmom vedľajšieho účastníka na takomto výsledku konania, o ktorý ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch dotknuté jeho právne postavenie vyplývajúce z hmotného práva, alebo je v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. daná predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana podľa osobitného predpisu.

25. Z vyššie citovaného ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. možno vyvodiť, že tretia osoba sa stane vedľajším účastníkom v okamihu, keď dôjde súdu jeho oznámenie, že vstupuje do konania na strane niektorého z účastníkov. Takto bolo aj v prejednávanej veci, keď vedľajší účastník spolu s podaným odporom oznámil, že vstupuje do konania. To však neznamená, že tieto účinky nastávajú vždy v každom konaní, resp. v každom štádiu konania. Vzhľadom na vyššie uvedený zmysel vedľajšieho účastníctva (pomoc zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov), treba ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p., pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva, vykladať tak, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho obsah a účel. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie. To však neplatí napr. pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje v tzv. skrátenom (rozkaznom) konaní tak, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, ktorého výsledkom bol platobný rozkaz č. k. 18Ro/165/2012-35 zo dňa 28.8.2012.

26. Skrátené konanie v porovnaní s obvyklým priebehom reálneho sporového konania vykazuje výrazné odlišnosti, keďže sa realizuje bez nariadenia pojednávania a bez vykonania dokazovania. Akcentovaná je tu rýchlosť a hospodárnosť konania a vo vzťahu k žalovaným zásada „bdelým patrí právo“ a pokiaľ žalovaní v tomto štádiu konania nevyvíjajú žiadnu procesnú aktivitu, a teda žalovaní v tomto štádiu konania neuplatnili svoje procesné práva, tak, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, keď žiadny z oboch žalovaných nepodal voči vydanému platobnému rozkazu odpor, nemôže tak procesne účinne urobiť ani subjekt, ktorý oznámi súdu, že vstupuje do konania na strane žalovaných ako vedľajší účastník. Nemôže sa teda naplniť zmysel vedľajšieho účastníctva, ktorým je „pomoc v spore“. Takáto pomoc sa môže najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor (porovnaj Občansky soudní řád, Komentář I. díl, Panorama Praha 1985, strana 421).

27. Z takéhoto chápania skráteného konania vychádza i právo EÚ, a to Nariadenie európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 zo dňa 12.12.2006, ktorým sa zavádza konanie o európskom platobnom rozkaze.

28. Konanie aj podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako aj podľa rozhodnutí krajských súdov (Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/267/2012, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/30/2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12Co/56/2012) nadobudne povahu sporového konania vo vlastnom zmysle slova až podaním odôvodneného odporu žalovaným, v dôsledku čoho sa platobný rozkaz zrušuje a súd nariadi pojednávanie. Takúto podmienku možno považovať za splnenú už jednoduchým vyjadrením nesúhlasu s povinnosťou uloženou platobným rozkazom, a až po takomto jednoduchom a účinnom procesnom úkone žalovaného, ktorý urobí uplatnený nárok sporným (odporuje mu), môže byť naplnený zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva pomáhať v konaní hlavnému účastníkovi a podporovať ho s cieľom prispieť k ochrane jeho práv.

29. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že oznámením tretieho subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného v štádiu skráteného (rozkazného) konania, nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu. Vylučuje to zmysel a účel inštitútu vedľajšieho účastníctva v spojení so zmyslom a účelom inštitútu skráteného konania. Neprichádza preto do úvahy podanie odporu proti platobnému rozkazu takýmto subjektom.

30. Pripustenie vzniku vedľajšieho účastníctva na strane žalovaného už v skrátenom konaní by vyvolalo viaceré právne otázky, napr. otázku, či sa aj vedľajšiemu účastníkovi má doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk bez možnosti náhradného doručovania, či sa mu vôbec má doručiť platobný rozkaz, ak oznámil vstup do konania až po jeho vydaní (vzhľadom na zásadu vyplývajúcu z § 154 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorej je pre rozhodnutie súdu rozhodný stav v čase vyhlásenia, či vydania rozhodnutia), či má právo podať odpor, ak ustanovenie § 174 ods. 2 výslovne priznáva právo podať odpor len odporcovi, odkedy mu plynie lehota na podanie odporu, či ním podaný odpor má rovnaké účinky, ako odpor podaný odporcom, t. j. zrušenie platobného rozkazu v zmysle § 174 ods. 2 prvá veta O.s.p.. Odpoveď na tieto otázky by presiahla rámec prípustného sudcovského uzatvárania práva.

31. Realizáciou ochrany spotrebiteľa zaručenej právom EÚ, je v skrátenom konaní ustanovenie § 172 ods. 9 O.s.p., podľa ktorého, ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky.

32. V prípade nerešpektovania tohto zákazu tak, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, keď súd v spotrebiteľskej veci, v ktorej meritórnym rozhodnutím - napádaným rozsudkom konštatoval neprijateľnosť zmluvných podmienok, nemožno podľa odvolacieho súdu, riešiť neprípustným (princípu deľby moci odporujúcim) vytváraním nových procesných pravidiel meniacich zmysel inštitútu vedľajšieho účastníctva, spočívajúcich v tom, tak ako tomu bolo v prejednávanej veci, keď súd svojim uznesením sp. zn. 18Ro/165/2012-107 zo dňa 22.8.2013 tým, že zrušil predchádzajúce uznesenie o odmietnutí odporu podaného vedľajším účastníkom, pripustil možnosť, aby vedľajší účastník podával odpor voči vydanému platobnému rozkazu.

33. Ak teda v predmetnej veci Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 18.9.2012 oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaných, nenastali urobením tohto úkonu účinky vzniku jeho vedľajšieho účastníctva, a už len z tohto dôvodu nebol tento subjekt oprávnený podať odpor proti platobnému rozkazu. Preto je potrebné neprihliadať na uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým došlo k zrušeniu uznesenia zo dňa 8.1.2013, na základe ktorého súd prvej inštancie odmietol odpor tohto vedľajšieho účastníka ako podaný neoprávnenou osobou, nakoľko v prípade, ak by napriek vyššie uvedenému mal byť tretí subjekt považovaný za vedľajšieho účastníka na strane žalovaných už v štádiu skráteného konania, nebol by oprávnenou osobou na podanie odporu proti platobnému rozkazu. Právo podať odpor proti platobnému rozkazu, t. j. právo robiť uplatnený nárok sporným, mal v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. výslovne len odporca (žalovaný). Ide o významné dispozičné oprávnenie žalovaného napĺňajúce jednu zo základných zásad občianskeho súdneho konania (zásadu dispozičnú). Iba žalovaný rozhoduje o tom, či podaním odporu odstráni platobný rozkaz, ako formu vo veci samej a bude pokračovať v konaní podľa prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Pokiaľ by sa priznalo právo podať odpor aj vedľajšiemu účastníkovi na strane

žalovaného, došlo by tým k popretiu tohto dispozičného práva žalovaného. Na rozdiel od odvolania (majúceho suspenzívne a devolutívne účinky), má totiž podanie odporu okamžité a nezvrátiteľné účinky - zrušuje sa ním platobný rozkaz (§ 174 ods. 2 veta prvá O.s.p.). V prípade podania odporu vedľajším účastníkom, ak by sa mu priznalo takéto právo, by sa zisťovanie stanoviska žalovanému stalo bezpredmetné. Žalovaný by totiž účinky podaného odporu nemohol zvrátiť a v dôsledku toho by sa stalo nepoužiteľným aj ustanovenie § 93 ods. 4, tretia veta O.s.p., v zmysle ktorého, ak úkony vedľajšieho účastníka odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Súd by už nemal priestor na žiadnu úvahu. V dôsledku toho právna úprava, ako aj závery súdnej praxe týkajúce sa možnosti podania odvolania vedľajším účastníkom a riešenie prípadnej kolízie medzi ním a hlavným účastníkom v súvislosti s týmto opravným prostriedkom, sú pre analogické posudzovanie odporu podaným vedľajším účastníkom, nepoužiteľné.

34. Uvedený výklad odvolacieho súdu sa neprieči rozhodovacej praxe odvolacích, ani Najvyššieho súdu SR, pričom Združenie na ochranu práva spotrebiteľa HOOS prezentované rozhodnutia v rámci jeho odvolania voči uzneseniu o odmietnutí jeho odporu, riešia procesné postavenie vedľajšieho účastníka v iných štádiách sporového konania (v štádiu odvolacieho konania), pričom ako už bolo uvedené, sú v skrátenom konaní nepoužiteľné.

35. Vzhľadom na uvedené preto, ako už uviedol odvolací súd vyššie, je treba na ním podaný odpor voči vydanému platobnému rozkazu č. k. 18Ro/165/2012-35 zo dňa 28.8.2012 prihliadať ako na podaný neoprávnenou osobou s tým, že nenastali účinky spojené s podaním odporu, a to, že v zmysle ustanovenia § 174 ods. 2 vety prvej sa platobný rozkaz v plnom rozsahu zruší a nakoľko žiadny zo žalovaných ktorým bol tento platobný rozkaz doručený do vlastných rúk, nepodal voči nemu odpor, nadobudol tento platobný rozkaz právoplatnosť a stal sa vykonateľným.

36. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (predtým § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

37. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova (predtým § 159 ods. 3 O.s.p.).

38. Účelom inštitútu právoplatnosti je zabezpečenie právnej istoty a poskytnutie ochrany v konaní preukázaným (zisteným) právam. Tento ochranný účinok právoplatnosti sa prejavuje v tom, že úspešný navrhovateľ je právoplatným rozhodnutím chránený pred novou žalobou vznesenou odporcom, ktorou by bol popieraný jeho súdom určený nárok a naopak neúspešný účastník je chránený proti úspešnému, a to predovšetkým vtedy, ak by tento opätovne podal žalobu o rovnakom plnení (ne bis in idem). Účel právoplatnosti nie je v rozpore s účelom občianskeho súdneho konania, ktorým je zabezpečenie spravodlivej ochrany práva a oprávnených záujmov účastníkov konania. Bez stanovenia určitej hranice, ktorá znamená konečnosť a trvalosť poznania, resp. hodnotenia a tým aj konečnosť a trvalosť riešenia právneho konfliktu, teda bez inštitútu právoplatnosti poskytnutia ochrany porušenému, či ohrozenému právu, nebolo pojmovo možné. Ako vyplýva z uvedeného, právoplatnosť predpokladá existenciu spravodlivého súdneho konania a slúži k naplneniu jeho cieľa. Porušenie základného práva na spravodlivý proces môže s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu, znamenať neuplatnenie prekážky res iudicata a z dôvodu nedostatku materiálnej právoplatnosti, inak formálne právoplatného rozsudku.

39. Právoplatným platobným rozkazom z dôvodu, že podaný odpor voči nemu vedľajším účastníkom je neúčinný, boli obaja žalovaní zaviazaní na peňažné plnenie v rozsahu tak, ako to žiadal žalobca v podanom návrhu a tento platobný rozkaz pre adresátov účinkov záväznosti tohto rozhodnutia, zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci podľa § 230 (predtým § 159 ods. 3 O.s.p.), a takéto rozhodnutie po uplynutí patričnej lehoty je exekučným titulom. Účinky tohto právoplatného rozhodnutia sa vzťahujú na účastníkov konania, v ktorom bolo vydané, jeho výrok je tiež záväzný pre súdy a iné štátne orgány, a to aj vtedy, ak súd prvej inštancie časť nároku, o ktorom bolo rozhodnuté pôvodne platobným rozkazom, vylúčil na samostatné konanie a rozhodol o ňom rozsudkom, voči ktorému bolo podané odvolanie. Strany sporu, ktoré boli účastníkom konania, v ktorom bol vydaný právoplatný platobný rozkaz, ukladajúci žalovaným platobnú povinnosť, sú týmto rozhodnutím (jeho výrokom) viazané a preto súd nemôže v inom súdnom konaní rozhodnúť o tomto nároku, alebo len o jeho časti, ktorý už bol raz priznaný právoplatným rozhodnutím - platobným rozkazom.

40. Poukazujúc na uvedené preto odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov prekážky res iudicata napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil ako celok, a to nielen v jeho napadnutej zamietavej časti, keď aj podľa súčasne platnej procesnej normy, konkrétne ustanovenia § 380 ods. 2 CSP, na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené bez zastavenia konania, resp. bez vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, nakoľko v tej istej veci (pred vylúčením na samostatné konanie), už bolo právoplatne rozhodnuté, a len nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie došlo k vylúčeniu časti nároku na samostatné konanie, aj keď o tomto nároku už bolo právoplatne rozhodnuté. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné na všetky nasledujúce rozhodnutia po vydanom platobnom rozkaze sp. zn. 18Ro/165/2012-35 zo dňa 28.8.2012 nielen v tomto konaní, ale aj v konaniach vedených pred vylúčením veci (18C/394/2013) a po vylúčení veci na samostatné konanie (18C/110/2014) nahliadať ako na nulitné (paakty), nezakladajúce žiadne práva a povinností strán sporu.

41. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania súd nepriznal s použitím ustanovenia § 150 O.s.p., nakoľko žiadna z nich svojím konaním nezapríčinila, že rozhodnutie, ktoré bolo predmetom odvolacieho prieskumu, muselo byť z dôvodu, že neboli splnené podmienky konania, v ktorom bolo vydané, zrušené ako celok, keď žiadna zo strán sporu nezadala príčinu na toto konanie z dôvodu, že tak, ako to uviedol odvolací súd vyššie, o tomto nároku bolo rozhodnuté platobným rozkazom, ktorým došlo k rozhodnutiu aj o trovách konania.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .