Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-58-2014.pdf
PDF · 105.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-6C/58/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, samosudcom JUDr. Tiborom Gálom, v právnej veci žalobkyni T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. B. XXX, zast. JUDr. Vierou Žembovou, advokátkou so sídlom AK ČSA 5, Brezno, proti žalovanému Slovenská republika, Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková 36, Bratislava, o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa v konaní domáhala toho, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. Čierny Balog, zapísanej na LV č. XXXX, ako parc. registra "E" č. XXXX, trvalé trávne porasty, o výmere 1 704 m2. Návrh zdôvodnila tým, že túto nehnuteľnosť nadobudla na základe uznesenia o dedičstve č. D 342/57 zo dňa 07.07.1958, dedením po svojej nebohej matke F. K., ako tzv. osadnícky pozemok. Rovnako jej matka nadobudla predmetnú nehnuteľnosť od svojich právnych predchodcov dedením, jej právny predchodca P. W. nadobudol pozemok ako prídelca osadnícky pozemkov, čo je zaznamenané aj v pozemkovej knihe obce Čierny Balog v pozemnoknižnej zápisnici č. XX XXX a v jej prílohách na str. 45. V roku 1957 bol aj predmetný pozemok prejednaný v rámci dedičského konania pred povereným notárom po poručiteľke - matke žalobkyne. Neskôr žalobkyňa zistila, že predmetné nehnuteľností sú zapísané na vlastníka Slovenská republika v správe Slovenského pozemkového fondu. Podľa oznámenia Správy katastra Brezno jej nezapísanie na list vlastníctva malo byť len chybou spracovateľa, ktorý vyhotovoval zjednodušený register pozemkového stavu v katastrálnom území obce, mimosúdne sa však žalobkyni nepodarilo vec vyriešiť pre negatívne stanovisko žalovaného. Z toho dôvodu bola nútená podať v tejto veci návrh na súd.
2. Žalovaný žiadal žalobný návrh zamietnuť a uviedol, že tvrdenia žalobkyne nie sú nijakým spôsobom preukázané. Ak sa v predmetnej dedičskej listine nachádzajú pozemky s miestnymi názvami, je potrebné preukázať, že niektorý z týchto názvov označuje práve pozemok totožný so sporným pozemkom. Podľa osadníckeho elaborátu sporný pozemok, ako parc. č. XXXXX/a/XXX nadobudol P. W.. Žalobkyňa tvrdí, že jej matka tento pozemok nadobudla postupným dedením po právnych predchodcoch, avšak tieto tvrdenia nie sú ničím doložené.
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, ako aj výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkov D.. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, G. B., F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X, G. B., X. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. J. XX, B. B., ako aj ohliadkou miesta samého, z ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
4. V pozemnoknižnej zápisnici Okresného súdu Brezno pre obec Čierny Balog č. XX XXX boli vedené lúky, záhrady, role a iné pozemky v prospech Československého štátu (prvý zápis z 09.09.1928), ku ktorým posledný vlastnícky zápis z doložených listín svedčí v prospech Československých štátnych lesov národného podniku, oblastné riaditeľstvo v Bratislave, a to zo 14.06.1949, podľa § 2 ods. 4 Zákona č. 312/48 Zb. Prílohou pozemnoknižnej zápisnice je rozdeľovací plán osadníckych pozemkov, kde pozemok mapového čísla XXXXX/a/XXX o výmere 3 369 m2 v hodnote 83,90 Kčs, lúka, je vedená v prospech P. W. s prímením "Kokotík", bytom P. č. XX. Z identifikácie parciel Okresného úradu Brezno, katastrálneho odboru z 27.03.2014 vyplýva, že pozemok z tohto osadníckeho elaborátu je totožný jednak s parcelou registra "E" katastra nehnuteľností č. XXXX, trvale trávne porasty o výmere 1 704 m2, vedenou na LV č. XXXX, ako aj s pozemkami registra "C" katastra nehnuteľností s parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 742 m2, na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 471 m2, na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/X trvale trávne porasty o výmere 448 m2, na LV č. XXXX a časť parcely č. XXXX/X trvale trávne porasty, na LV č. XXXX. Medzi účastníkmi nebolo sporné, a súd to považoval za preukázané, že napriek vypracovanému osadníckemu elaborátu a jeho zaznamenaniu v pozemkovej knihe nebolo o pridelení predmetného osadníckeho pozemku v prospech P. W. rozhodnuté súdom.
5. Parcela registra "E" katastra nehnuteľností s parc. č. XXXX o výmere 1 704 m2, trvalé trávne porasty, je v katastrálnom území Čierny Balog vedená na LV č. XXXX v prospech Slovenskej republiky - Slovenského pozemkového fondu Bratislava, Búdková 36, Bratislava (v celosti). Matkou žalobkyne bola F. K., rod. U., ktorá sa narodila dňa XX.XX.XXXX a zomrela dňa XX.XX.XXXX. Zanechala závet, kde závetnou dedičkou aj vo vzťahu k pozemkovým nehnuteľnostiam nazvaným ako prieloh "Za Petrinou", lúka "Repčuľa - Kút" a lúka "Pod Kopčokom" bola vtedy maloletá žalobkyňa (nar. 29.04.1951). V dedičskom rozhodnutí štátneho notárstva v uvedenej veci pod sp. zn. D 342/57, zo dňa 07.07.1958, je zároveň stanovené, že nadobúdateľkou je T. K., hlavná závetná dedička, keďže starší dedičia sú k obrábaniu pôdy nespôsobilí a za maloletú zatiaľ jej otec bude nehnuteľnosti obhospodarovať.
6. Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že jej otec T. K. zomrel v r. XXXX a až po jeho smrti sa dozvedela, že takýto pozemok zdedila. Nikto jej to nepovedal ani vtedy, keď nadobudla plnoletosť. Jej otec sa rozhodol so svojím bratom P. K. postaviť na predmetnom pozemku dom, a to bolo niekedy v rokoch 1962-1963, v postavenom dvojdome v jednej časti bývala rodina jej otca a v druhej časti rodina P. K.. Neskôr sa dodatočne vybavila aj dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku na miestnom Národnom výbore v Čiernom Balogu. Žalobkyňa sa pamätá, že už v čase jej detstva sa na predmetnom pozemku hospodárilo, jej otec to kosil aj so svojou rodinou, po smrti matky žalobkyne s jej macochou a s nevlastnou sestrou K. Q.. Táto plocha sa vždy kosila, rodina mala statok a žalobkyňa od detstva pri tomto hospodárení pomáhala. Odsťahovala sa odtiaľ v roku 1971, keď sa vydala a v roku 1975 sa odsťahovala z Čierneho Balogu do Českého Brezova. Aj po jej odchode však mala prehľad o tom, že na tejto ploche stále hospodári jej otec s macochou, ako aj s nevlastnou sestrou žalobkyne.
7. Súdu boli predložené kópie predmetných dohôd o zriadení práva osobného užívania, jedna z nich, z 22.04.1988, bola spísaná s T. K. a jeho manželkou K. K. k parcele evidencie nehnuteľností č. XXXX/X a č. XXXX/X o výmere 919 m2 k výstavbe rodinného domu. Druhá z nich, z 23.04.1988, bola spísaná s P. K. a jeho manželkou T. K., a to k parcele evidencie nehnuteľností č. XXXX/X a č. XXXX/X o výmere 1 562 m2, taktiež k výstavbe rodinného domu. Z údajov katastra nehnuteľností súd ďalej zistil, že pre tieto účely bol vyhotovený geometrický plán zo dňa 02.06.1987 č. XXX-XXX-XXX,XXX-XX, spoločnosťou Geodézia národný podnik Žilina, kde sa konštatuje vo výkaze výmer, že z pozemnoknižnej vložky č. XXXXX boli z parcely pozemkovej knihy č. XXXXX/a/X oddelené plochy novovytvorených pozemkov, jednou z nich bola parcela č. XXXX/X o výmere 1 905 m2 lúka, ktorá mala byť vedená v prospech Československého štátu v zastúpení Miestneho národného výboru v Čiernom Balogu. Obec Čierny Balog vo svojom potvrdení zo dňa 09.06.2014 uviedla, že parcela registra "E" katastra nehnuteľností č. XXXX, trvale trávne porasty, o výmere 1 704 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Čierny Balog, sa nachádza v miestnej časti obce Balog, označenej pod miestnym názvom "Pod Kopčokom". K potvrdeniu je pripísaná aj poznámka bývalého predsedu MNV, s tým, že parcela má názov Pod Kopčokom. Podľa zistení súdu bývalým predsedom MNV bol D.. P. Q., ktorý neskôr v konaní vypovedal aj ako svedok.
8. Do súdneho spisu bol doložený aj výpis zo spisu bývalého Okresného súdu v Brezne NcIII.-68/40, avšak bez podpisu a pečiatky, v ktorom sa uvádza, že v tomto spise sa nachádza návrh riaditeľstva
Štátnych lesov a statkov v Banskej Bystrici na odstúpenie štátnych pozemkov osadníkom do priameho vlastníctva v katastri obce Čierny Balog, okres Brezno nad Hronom. Tento návrh je evidovaný pod č. XXXX-III./XXXX. Pod poradovým č. XXX návrhu na odstúpenia štátnych pozemkov osadníkom do priameho vlastníctva bol pridelený pozemok na meno P. W. - A., P. č. d. XX, pozemnoknižné č. XXXXX/a/ XXX, v rozsiahlosti 3 369 m2, v hodnote 83,90 Kčs. Uznesením Okresného súdu v Brezne nad Hronom NcIII. 68/1940 zo dňa 03.05.1947 bol pod por. č. 13 uznaný za osadníka P. W. z č.d. 13. Výpis je datovaný v Banskej Bystrici dňa 16.12.1970.
9. Doložené bolo aj čestné vyhlásenie V. A., rod. W., ktorá dňa 09.06.2014 písomne vyhlásila, že p. P. W. (Kokotík) zomrel dňa 17.06.1938, dostal osadnícky pozemok pod ev. č. 9504-III./3369 m2 v lokalite zvanej Pod Kopčokom alebo Pod Kopcom, tento pozemok zdedil jej otec V. W., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Po jeho úmrtí jej matka F. W., rod. U., druhýkrát vydatá K., rozhodla, že tento pozemok dostane najmladšia dcéra T. K. ako maloletá dedička (žalobkyňa). V. A. ďalej v prehlásení uviedla, že ostatní dedičia nemali proti tomuto výhrady.
10. Zo svedeckej výpovede D.. P. Q. vyplynulo, že účastníkov pozná len z videnia, avšak vie, že v konaní sa jedná o pozemok Pod Kopčokom, ktorý bol najprv v exraviláne, neskôr sa previedol intravilánu a bol to pozemok štátu, neskôr lesákov a je umiestnený nad lesným závodom. Mal by to byť pozemok, ktorý bol prevedený miestnym národným výborom do ich vlastníctva, nadobúdateľom mal byť P. K. a ten prevod bol uskutočnený niekedy v r. 1988. Svedok ďalej na otázku súdu uviedol, že si nepamätá presný obsah listiny, z ktorej tieto skutočnosti uvádza, avšak išlo o listinu, kde bolo napísané niečo také, že sa prevádza do osobného vlastníctva a svedok vyslovil presvedčenie, že nadobúdateľom mal byť práve P. K.. Čo sa týka označenia parcely pamätá si len jej slovné označenie Pod Kopčokom, ale v prírode by vedel ukázať aj jeho umiestnenie. Nachádza sa nad lesným závodom v Čiernom Balogu, bol tam postavený dvojdom, niekedy v 60.tych - 70.tych rokoch, ale svedok nemá prehľad o tom, kto tam presne v minulosti hospodáril. Nemal takisto vedomosť o tom, či sa tento pozemok ďalej delil na menšie.
11. Svedkyňa X. T. uviedla, že je sesternicou žalobkyne a ich spoločným predkom bol P. W., jej starý otec. Takisto si pamätá, že keď zomrela matka žalobkyne, tento pozemok poručila svojej najmladšej dcére, teda žalobkyni. Vtedy mala žalobkyňa 6 rokov a o tom, že ho chce jej matka takto odkázať, sa dozvedela svedkyňa od samotnej matky žalobkyne, s ktorou sa rozprávala v čase, keď bola táto chorá a svoj úmysel takto naložiť s pozemkom jej povedala. Listinu o odkázaní pozemku dcére však svedkyňa nevidela. Neskôr sa však dozvedela o tom, a to už po smrti matky žalobkyne, že sa tak skutočne stalo a pozemok bol poručený žalobkyni. Neskôr aj videla závet a dozvedela sa to aj z rozhovoru so žalobkyňou a s V. A., druhou dcérou ich matky. Na uvedenom pozemku sa dalo stavať a dalo sa tam aj kosiť, otec žalobkyne si tento pozemok potom prisvojil, postavil tam dom, druhýkrát sa oženil a pozemok sa užíval tak, že okrem postaveného domu sa aj kosil, keďže rodina mala kravu, mala aj hospodárstvo. Na otázku súdu svedkyňa odpovedala, že vlastníctvom matky žalobkyne mal byť tento pozemok po jej prvom manželovi. Starý otec svedkyne mal pozemok nadobudnúť ako osadník na základe toho, že robil u lesov a pôdu dostal namiesto peňazí za prácu. Vedelo sa všeobecne, že ľudia takto dostávali pozemky za prácu v Balogu. D. o P. W., ktorého raz volali P., raz P., ale je to určite totožná osoba. Jeho nevestou potom bola matka žalobkyne, keďže jej prvým manželom bol V. W., syn P. W..
12. Svedkyňa V. A. uviedla, že žalobkyňa je jej sestrou, po otcovi však nevlastnou. Jej otcom bol V. W. a starým otcom P. P. W.. Taktiež potvrdila, že starý otec mal dve krstné mená, dokonca videla aj listinu, kde bol takto s dvoja krstnými menami zapísaný. Taktiež uviedla, že predmetnú parcelu dostal ešte jej starý otec P. P. W., ktorý pracoval u lesov a dostal ho ako osadnícky pozemok. Následne mal pozemok zdediť otec svedkyne, V. W., svedkyňa si pamätá, že neskôr videla aj listiny z dedičstva po V. W., kde bol uvedený aj tento pozemok nazvaný ako lúka Pod Kopčokom. Iné označenie pozemku si nepamätá. Pozemok neskôr zdedila matka svedkyne a žalobkyne - F. W., a než zomrela, spísala závet a pozemok odkázala žalobkyni. Svedkyňa závet aj sama videla. K využitiu pozemku uviedla, že tu sa vždy kosilo a neskôr bol postavený aj dom otcom žalobkyne. Na pozemku vždy kosila ich rodina, svedkyňa si pamätala matku, ktorá keď sa druhýkrát vydala, tak jej druhý muž si to prisvojil, on to potom kosil, pretože rodina mala kravu a takto sa to seno využilo. Nevlastný otec svedkyne, teda otec žalobkyne T. K., vedel o tom, že pozemok je dcérin, on ju zastupoval v dedičskom konaní, vedelo sa to aj v rodine, pričom dom sa staval približne vtedy, keď mala svedkyňa 20 rokov.
13. Vo veci bola vykonaná ohliadka predmetného pozemku, ktorý sám osebe nie je oplotený, jestvujúce oplotenie zahŕňa spolu s týmto pozemkom aj ďalšie nehnuteľnosti, vrátane hore uvedených zameraných parciel registra "C" katastra nehnuteľností č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X. Na ohliadke svedkyňa V. A. v teréne označila hranice parcely, o ktorej vypovedala vo svojej svedeckej výpovedi pred súdom a znovu zopakovala, že práve na tomto pozemku v minulosti hospodárila jej rodina. Po tom, čo jej otec umrel (keď mala 6 rokov), hospodárila tam matka žalobkyni s nimi ako s troma deťmi, ktoré pri kosení a zvážaní sena pomáhali.
14. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nie je možné vyhovieť žalobnému návrhu žalobkyni z nasledovných dôvodov:
15 Z vykonaného dokazovania kópiou z pozemnoknižnej zápisnice č. XXXXX, identifikácie parc. a geometrického plánu z 02.06.1987, ako sú citované vyššie, považoval súd za nepochybné, že pôvodná pozemnoknižná parc. č. XXXXX/a/X, z ktorej bola vydelená plocha na osadnícke prideľovanie pozemku v osadníckom elaboráte pod č. XXXXX/a/XXX, sa v jednej svojej časti zhoduje so súčasnou parcelou registra "E" katastra nehnuteľností, pre k.ú. Čierny Balog č. XXXX, trvale trávne porasty o výmere 1 704 m2, teda s parcelou, ktorá je predmetom sporu. Pre súd bolo takisto nepochybné, že právny predchodca žalobkyne P. P. W., s prímením A., bytom P. č. XX, mal byť osadníkom, ktorému mala byť pridelená uvedená vydelená plocha. Ku skutočnému prideleniu, ktoré sa mohlo stať len rozhodnutím súdu a následným zápisom do pozemkovej knihy, nedošlo. Pravidlá pre prideľovanie pôdy osadníkom reguloval zákon č. 224/1925 Zb. ("o úprave pomerov vzniklých z usídlenia osadníkov na základe pomeru námezdného alebo pomerov podobných na nemovitom štátnom majetku na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi"), ktorý určoval kritériá výberu a určovania prideľovaných plôch zo strany štátu v prospech obcí a občanov, aj to, akým spôsobom má byť stanovená cena prideľovaných pozemkov. V zmysle zákona o pridelení pozemku do vlastníctva rozhoduje súd.
16. Ak právny predchodca žalobkyne nenadobudol vlastníctvo k predmetnému pozemku takýmto spôsobom, druhým titulom vlastníctva mohlo byť tvrdené vydržanie, buď P. P. W. alebo jeho právnych nástupcov. Podľa dostupných listín sa návrh a pridelenie pozemku mali realizovať v roku 1938, v tomto istom roku však P. W. zomrel, jeho právnym nástupcom bol syn V. W., prvý manžel matky žalobkyne F. K., rod. U., Ten umrel v roku 1944, jeho dedičkou mala byť matka žalobkyne, ktorá následne zomrela 13.08.1957. V závete, ktorý zanechala, odkázala predmetnú parcelu, nazvanú len slovne lúka Pod Kopčokom svojej najmladšej dcére - žalobkyni. Problematickým pre súd sa javila najmä otázka splnenia podmienok vydržania, ako nadobúdacieho titulu, a to už počnúc P. P. W., cez V. W., až po matku žalobkyne. Pred účinnosťou tzv. stredného Občianskeho zákonníka (Zákon č. 141/1950 Zb.), teda pred 01.01.1951, platilo na našom území uhorské obyčajové právo, ktoré pre vydržanie stanovovalo, že nehnuteľnosť nadobudol ten, kto mal túto po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe. Vydržanie bolo prípustné voči každému, teda aj voči spoluvlastníkovi, ak boli splnené podmienky vydržania, tj. ak došlo k udalosti, ktorá dôvodne mohla v užívateľovi vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom aj ostaných spoluvlastníckych podielov a tieto mal príslušnú zákonom stanovenú dobu v držbe. Odo dňa 01.01.1951 vstúpil do účinnosti Stredný Občiansky zákonník, ktorý podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva upravoval v § 115 a § 116, za podmienky vydržania určoval oprávnenú a nepretržitú držbu v trvaní 10 rokov s tým, že za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, a to po celú vydržaciu dobu. Prechodné ustanovenia stredného Občianskeho zákonníka určovali, že lehota, ktorá začala bežať pred 01.01.1951 skončí, ak tento zákon určuje lehotu kratšiu, najpozdejšie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 01.01.1951; ak určuje lehotu dlhšiu, uplynutím tejto dlhšej lehoty počítanej odo dňa, keď začala lehota bežať. To isté platí o dobe vydržacej a premlčacej. Ako z uvedeného vyplýva, obidve právne úpravy vyžadovali okrem nepretržitej držby po stanovenú lehotu aj dobromyseľnosť, resp. presvedčenie o tom, že predmetná nehnuteľnosť patrí dotknutej osobe do vlastníctva, a to na základe takej skutočnosti, s ktorou by sa nadobudnutie vlastníctva za primeraných okolností mohlo spájať. V prípade P. P. W. takou okolnosťou mohol byť návrh na pridelenie osadníckeho pozemku, ktorý ale nebol realizovaný, o čom menovaný musel mať vedomosť. Iná okolnosť ani bližšie skutočnosti ohľadne jeho vnútorného presvedčenia v konaní prednesené ani preukazované neboli. Jeho právny nástupca V. W. takisto mohol byť presvedčený o svojom vlastníctve k predmetnej nehnuteľnosti na základe toho, že v minulosti mal byť takýto pozemok jeho otcovi pridelený do vlastníctva a titulom dedičstva by tým pádom mal takýto pozemok nadobudnúť on sám. Po smrti V. W. mala mať rovnaké presvedčenie o svojom vlastníctve matka žalobkyne F. K., rod. U., znovu možno
predpokladať, že len na základe vedomosti odovzdanej ústne či iným spôsobom o tom, že otec V. W. mal mať pridelený pozemok zo strany štátu.
17. U všetkých troch menovaných osôb je však problémom to, že takéto presvedčenie možno u nich predpokladať, možno o ňom aj špekulovať, môže byť predmetom rôznych úvah pre aj proti. Pre súdne rozhodnutie, ktorým by malo byť nepochybne vyslovené, že niektorý z nich mal na základe nejakého právneho úkonu, nejakej listiny alebo inej skutočnosti vnútorné presvedčenie (nielen subjektívny pocit) o tom, že je vlastníkom predmetného pozemku, by však súdu museli byť predložené dôkazy, ktoré by o tom svedčili a súd by nebol odkázaný len na dohady. V konaní z pochopiteľných dôvodov pre obrovský časový odstup nebolo možné predložiť alebo vykonať takéto dôkazy. U V. W. absentuje akýkoľvek dôkaz, z ktorého by bolo možné dovodiť jeho presvedčenie v tomto smere, svedecká výpoveď jeho dcéry síce uvádzala, že si táto pamätá, že v dedičskej listine po otcovi V. W. sa spomínal predmetný pozemok, avšak na základe akej skutočnosti mal byť tento prejednávaný v dedičskom konaní po V. W., aká bola vedomosť, či presvedčenie V. W. o predmetnom pozemku a na základe čoho, to nevyplýva zo žiadneho dôkazu. Predložená listina, uznesenie Štátneho notárstva v dedičskej veci po nebohej F. K., rod. U., matke žalobkyne z roku 1958 síce svedčí tomu, že predmetný pozemok odkázala svojej dcére, žalobkyni, avšak z tejto listiny nevyplýva, na základe čoho bola presvedčená o svojom vlastníctve k nemu. Pred súdom boli vykonané dôkazy, z ktorých vyplýva, že jej právny predchodcovia tento pozemok do vlastníctva nenadobudli. Nie je teda zrejmé, na základe čoho by mala byť matka žalobkyne o vlastníctve presvedčená v čase spisovania závetu. Vlastnícka kontinuita titulom dedenia v prospech žalobkyne tu teda nejestvuje, nemohol jej byť odkázaný majetok, ktorý poručiteľke v čase úmrtia nepatril.
18. V otázke možného vydržania a nadobudnutia vlastníckeho práva priamo žalobkyňou súd dospel k rovnakému záveru, tj. že k takémuto nadobudnutiu na jej strane nemohlo dôjsť. Po vydaní hore uvedeného notárskeho rozhodnutia v roku 1958 sa v jej mene ujal držby predmetného pozemku otec T. K.. Dobromyseľný o tom, že užíva vlastníctvo patriace dedičke, vtedy maloletej žalobkyne, mohol byť od 07.07.1958, keď bolo vydané dedičské rozhodnutie vo veci. V zmysle Stredného Občianskeho zákonníka bolo možné vydržať vlastnícke právo k pozemku po uplynutí 10 ročnej vydržacej doby, v prípade žalobkyne, resp. jej zákonného zástupcu však takáto lehota nemohla ubehnúť, keďže k 31.03.1964 prestali platiť ustanovenia Stredného Občianskeho zákonníka, v dôsledku účinnosti nového Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb). Nový právny predpis vydržanie ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva vo všeobecnosti nepripúšťal. K poľnohospodárskemu pozemku, ktorým bola aj lúka Pod kopčokom, bolo možné vydržať vlastnícke právo znovu až od 01.01.1992. V zmysle výpovede žalobkyne pred súdom sa táto dozvedela o tom, že zdedila predmetný pozemok od svojej matky, až po smrti otca v roku 2011, čo už bolo po účinnosti novely Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej od 01.01.1992 už bolo možné nadobudnúť vlastníctvo k pozemku aj vydržaním, k roku 2011 by teda súd mohol uvažovať o splnení všetkých podmienok pre takéto vydržanie aj v prospech žalobkyne, ktorá by len pokračovala v presvedčení o vlastníctve pozemku a dobromyseľnosti držby po svojom zomrelom otcovi. Kľúčovou prekážkou pre takýto záver je však skutočnosť, že z pôvodnej pozemno-knižnej parcely lúky Pod kopčokom boli vydelené plochy za účelom ich pridelenia do osobného užívania osobám, ktoré plánovali výstavbu rodinných domov, vrátane T. K. a jeho manželky K. K.. Dohoda o zriadení práva osobného užívania v ich prospech bola spísaná dňa 22.04.1988. Z tejto listiny je nepochybné, že ide o pozemok, ktorý je časťou predmetnej lúky a že bol vydelený z lúky, ktorá nie je vlastníctvom žalobkyne či jej právnych predchodcov, že nie je vlastníctvom T. K. a jeho manželky, ktorým sa len prideľuje do osobného užívania, ale že ide o vlastníctvo štátu. Spísaniu tejto dohody nepochybne museli predchádzať úkony zo strany miestneho národného výboru či samotného otca žalobkyne, na základe ktorých si musel byť T. K. vedomý toho, že nie je ani on ani jeho dcéra vlastníkom predmetného pozemku, najneskôr dňa 22.04.1988 však nepochybne prestala platiť domnienka o dobromyseľnosti držby pozemku z jeho strany, ktorá predtým mohla vyplývať z uvedeného dedičského rozhodnutia v roku 1958. Následne dňa 01.01.1992 tak ani žalobkyňa ani jej otec už objektívne nemohli byť s ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľní o tom, že im tento pozemok patrí. V tom čase už u žalobkyne neboli splnené podmienky pre vydržanie ako nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnému pozemku v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka.
19. Súd na základe uvedených skutočností a výsledkov dokazovania konštatoval, že žalobkyňa neuniesla dôkazne bremeno ohľadne svojich tvrdení, keď v konaní nebolo preukázané nadobudnutie vlastníctva k predmetnému pozemku jej právnymi predchodcami ani ňou samotnou. Preto súd návrh zamietol.
20. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., v spore úspešný žalovaný si však túto náhradu neuplatnil, preto mu ju súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu m o ž no podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).