Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_21Csp-73-2017.pdf
PDF · 104.31 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/73/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v spore žalobkyne: T. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/X, XXX XX V., zast. JUDr. Martinou Čelkovou, advokátkou, so sídlom Štefánikova 22, Humenné, proti žalovanému: OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobkyni v celom rozsahu pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podala dňa 29.03.2017 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadala zrušiť rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. : I/2015-24 zo dňa 10.10.2016. a zároveň navrhla, aby súd odložil jeho vykonateľnosť do právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Podanie žaloby odôvodnila tým, že uzatvorila
dňa 14.11.2012 so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere číslo: XXXX/XX/XXX/PD na základe ktorej mi žalovaný poskytol úver v sume 5012,60 €. Žalovaná banka podala žalobu o zaplatenie sumy 4 902,74 € s príslušenstvom zo dňa 13.04.2015. Rozsudkom Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave jej uložil zaplatiť žalovanej banke sumu vo výške 4 902.74 € spolu s úrokom vo výške 12 % p.a. zo sumy istiny 3 317.74 € od 26.03.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % p.a. zo sumy vo výške 3 317,74 € od 26.03.2015 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy rozhodcovského konania vo výške 207.60 € a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Žalobkyňa poukázala na neplatnosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, a ktorá je formulovaná v zmluve o splátkovom úvere číslo: XXXX/XX/XXX/PD, konkrétne v článku VII. Záverečné ustanovenia. Žalobkyňa na výber nemala a uvedené ustanovenie jej bolo predložené na podpis bez možnosti vyjadrenia sa a bez možnosti výberu. Zmluvné strany sme sa nedohodli o tom, že spory medzi nimi z tejto zmluvy budú riešiť na rozhodcovskom súde. Bez podpísania uvedeného by jej však úver poskytnutý nebol. Vzhľadom na vyššie uvedené poukázala na zmluvnú nevyváženosť, výraznú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech žalobkyne, ktorá bola nútená k rozhodcovskému konaniu, pričom rozhodcovský súd a rozhodcu si mohol jednostranne vybrať len žalovaný. Vopred stanovený obsah rozhodcovskej doložky spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to jednoznačne v neprospech žalobkyne. V čase podpísania Zmluvy o splátkovom úvere, úver čerpala na osobne účely, pretože v čase uzatvorenia zmluvy v roku 2012 už ani nepodnikala, keďže svoj obchodný podiel previedla na inú osobu spoločnosť a iného konateľa, pričom však vinou nového konateľa mala problémy so zápisom v obchodnom registri. Práve na preklenutie obdobia, keď už nepodnikala a nemala dostatok finančných prostriedkov, čerpala pre svoje osobne účely úver. Preto tvrdí , že Zmluva o splátkovom úvere je spotrebiteľskou
zmluvou a vzhľadom na právnu úpravu je podľa jej názoru absolútne neplatná, keďže údaje v nej uvedené nezodpovedajú príslušným zákonným ustanoveniam týkajúcim sa uzatváranie úverových zmlúv u spotrebiteľa. Je toho názoru, že uvedená Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a preto je nutne na ňu aplikovať Zákon o spotrebiteľských úveroch a aj príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku. Poukázala aj na konanie na Okresnom súde Humenné sp.zn.: 5C/372/2015, v ktorom som bola žalovanou a súd v Odôvodnení Rozsudku sp.zn.: 5C/372/2015 zo dňa 17.10.2016 posudzoval úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.05.2012 uzavretú so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ako spotrebiteľskú a to aj napriek tomu, že v nej boli uvedené aj moje IČO a sídlo podnikania. Preto som toho názoru, že aj zmluvu v tomto konaní by mal súd posudzovať ako spotrebiteľskú.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť v celom rozsahu.
3. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a predloženými listinnými dokladmi a to rozhodcovským rozsudkom zo dňa 10.10.2016, zmluvou o splátkovom úvere č. XXXX/XX/XXX/PD, písomnými vyjadreniami žalovaného, písomným vyjadrením žalobkyne, výsluchom žalobkyne a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom bola dňa 14.11.2012 uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. XXXX/XX/XXX/PD. Na základe tejto zmluvy bol poskytnutý žalobkyni úver vo výške 5012,60,- eur, splatnosť úveru bola do 20.04.2013. Výška prvej až piatej splátky bola stanovená na 835,40 eur, prvá splátka bola splatná 20.11.2012, 2-5 splátka mesačne, od 20.12.2012 do 20.03.2013, vždy k 20. Dňu kalendárneho mesiaca a 6. Splátka vo výške 835,60 eur bola splatná dňa 20.04.2013. Úroková sadzba bola vo výške 12% ročne. Úver bol žalobkyni poskytnutý na splatenie dlhu voči Banke, uvedeného v úvodných ustanoveniach zmluvy. Podľa čl. 1 Úvodné ustanovenia , Dodatkom o poskytnutí povoleného debetného zostatku k zmluve o OTP Biznis Konte uzavretom medzi bankou a Klientom dňa 26.03.2010 sa Banka zaviazala umožniť čerpanie peňažných prostriedkov na ťarchu OTP Biznis Konta č. XXXXXXXX/XXXX (ďalej len „Konto“) až do výšky povoleného debetného zostatku. Klientom vyčerpaný debet na ťarchu Konta s príslušenstvom je ku dňu uzavretia tejto zmluvy vo výške 5012,60 eur. (dlh Klienta). Podľa bodu 2. Klient uznáva dlh, ktorý má voči Banke podľa bodu 1. Zmluvné strany sa dohodli, že Banka poskytne Klientovi o úver na splatenie uvedeného dlhu klienta podľa podmienok dohodnutých v tejto zmluve o úvere. V zmluve je žalobkyňa označená IČOm: 44 533 675.
5. V článku VII, bod 5 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z tejto zmluvy, najmä z dôvodu neplnenia zmluvných povinností a náhrady škody, budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní na Stálom rozhodcovskom súde Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave. Klient zároveň prehlasuje, že bol Bankou poučený o dôsledkoch uzavretia tejto rozhodcovskej doložky a že mal možnosť voľby, či príjme alebo neprijme Bankou predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky.
6. Dňa 10.10.2016 bol Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, v rozhodcovskom konaní s ustanoveným rozhodcom Mgr. G. I., v právnej veci žalobcu OTP Banka Slovensko, a.s., proti žalovanej T. V. (žalobkyni) vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. I/2015-24, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanému suma vo výške 4902,74 eur spolu s úrokom vo výške 12 % zo sumy istiny 3317,74 eur od 26.03.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % zo sumy vo výške 3317,74 eur od 26.03.2015 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy rozhodcovského konania vo výške 207,60 eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
7. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 26.04.2017 uviedol, že žiada žalobu zamietnuť. Zmluva o úvere bola uzatvorená so žalobcom ako fyzickou osobou podnikateľom (identifikovaným názvom, sídlom, IČOm, údajom o zápise v živnostenskom registri) v súlade s § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom v zmysle čl. I. bod 3 cit. Zmluvy o úvere bol úver poskytnutý na účel: splatenie dlhu, a to debetného zostatku na podnikateľskom účte žalobcu ( OTP Biznis Konte ). t.j. žalobca čerpal úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti na vyššie uvedený podnikateľský účel. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je nesporné, že: 1. úver poskytnutý žalobcovi na základe Zmluvy o úvere nie je spotrebiteľským úverom. 2. úverový zmluvný vzťah založený Zmluvou o úvere nemožno považovať
za spotrebiteľské vzťahy a aplikácia spotrebiteľskej právnej úpravy je v tomto prípade vylúčená. 3. na úverový záväzok sa použije komplexná právna úprava Obchodného zákonníka 4. Rozhodcovská zmluva, resp. doložka uzatvorená v súvislosti so Zmluvou o úvere je platne uzatvorená v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi 5. Exekučný titul- Rozhodcovský rozsudok je platným exekučným titulom, na podklade ktorého možno vykonávať exekúciu v zmysle Exekučného poriadku, preto tiež nesúhlasí s odložením vykonateľností Rozhodcovského rozsudku. Namietanie neplatnosti rozhodcovskej doložky titulom neprijateľnej zmluvnej podmienky žalovaný považuje za nesprávne. Poskytnutiu úveru zo strany žalovaného v prospech žalobcu predchádzajú predzmluvné rokovania, v rámci ktorých sú žalobcovi ako klientovi poskytnuté informácie o budúcom obchode, budúce zmluvné strany prejednávajú jednotlivé ustanovenia zmluvy a tieto môžu byť v prípade nesúhlasu zo strany klienta - žalobcu na základe vzájomnej dohody zmluvných strán upravené, vypustené. Zo zmluvy je zrejmé, že žalobca pri jej uzatváraní svojim vlastnoručným podpisom potvrdil, že si obsah Zmluvy o úvere prečítal, s jej obsahom bez výhrad dobrovoľne súhlasí. Uvedeným právnym úkonom zároveň žalobca výslovne a nepochybne vyjadril, že s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložke súhlasí. Zároveň poukázal na skutočnosť, že práve žalovaný nemal možnosť voľby, pretože bol povinný v zmysle § 93b ods. 1 a 2 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „ZoB") ponúknuť žalobcovi ako klientovi neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, keďže to žalovanému ukladal ZoB, a to najneskôr pri rokovaní o zmluve. Ak by žalovaný tak neučinil, porušil by povinnosť uloženú cit. zákonom. Zo strany žalovaného teda išlo o plnenie zákonnej povinnosti. Rozhodcovská doložka podľa ZoB je vždy individuálne dojednaná, pretože žalobca má možnosť výberu, pričom nebol povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy a prejav svojho nesúhlasu s rozhodcovskou zmluvou mohli kedykoľvek doručiť žalovanému, čo ale neurobil. Voľba rozhodcovského súdu vrátane prejavu vôle podrobiť sa právomoci tohto súdu bola zásadne vecou slobodnej vôle žalobcu a rozhodcovské konanie je len dôsledkom jeho prejavenej vôle v rámci dohody so žalovaným. Na základe vyššie uvedených záverov zastáva žalovaný právny názor, že rozhodcovská doložka v Zmluve o úvere bola dojednaná individuálne a naviac (ako uvádzame nižšie v tomto vyjadrení) ani nepredstavuje neprijateľnú podmienku v zmysle Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský súd sa v konaní vo veci samej pod spis.zn. 1/2015-24 zaoberal skúmaním právomoci a v Rozhodcovskom rozsudku zaujal stanovisko, že právomoc rozhodcovského súdu je daná. Zároveň žalovaný poukazuje na skutočnosť, že rozhodcovská doložka v Zmluve o úvere nie je doložkou, ktorá od klienta vyžaduje riešenie sporov so žalovaným výlučne v rozhodcovskom konaní. Dojednanie uvedenej rozhodcovskej doložky nevylučuje klienta zo súdnej ochrany, nakoľko ZoRK umožňuje klientovi dosiahnuť nápravu prípadného nesprávneho rozhodcovského rozsudku procesnými prostriedkami uvedenými v zákone o rozhodcovskom konaní, konkrétne uvedenými v § 40 ods. 1 písm. j) ZoRK.
8. Žalobkyňa v ďalšom vyjadrení nesúhlasila s tvrdeniami žalovaného a uviedla, že má za to, že sú účelové v snahe zabrániť zrušenie rozhodcovského rozsudku. Trvala na tom, že rozhodcovská doložka v zmluve o splátkovom úvere je neplatná. Úver nečerpala na podnikateľské účely, ale ho čerpala na osobné účely, pretože v čase uzatvorenia zmluvy v roku 2012 už ani nepodnikala a svoj obchodný podiel previedla na iného, avšak vinou nového konateľa mala problémy so zápisom v obchodnom registri. V tom období mala nemalé finančné problémy a čerpala úver pre svoje osobné účely. Preto je presvedčená, že Zmluva o splátkovom úvere je spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku.
9. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol že má za to, že žaloba je nedôvodná a žiadal ju zamietnuť. Predložil súdu listinné dôkazy, a to dodatok o poskytnutí povoleného debetného zostatku, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa vystupovala ako podnikateľ, žiadosť žalobkyne o poskytnutie debetného zostatku, ktorú podpísala žalobkyňa, ktorá potvrdzuje to, že bola oboznámená so všeobecnými obchodnými podmienkami, vedenia konta a termínovaného vkladu v eurách a vedenia bežného účtu a termínovaného vkladu v cudzej mene fyzickým osobám podnikateľom a právnickým osobám OTP banka Slovensko a taktiež pri údajoch o žiadateľovi vyplnených k predmetnej žiadosti je uvedené, že žalobkyňa túto žiadosť podáva ako podnikateľ zapísaný v živnostenskom registri Okresného úradu Humenné pod tam uvedeným číslom zápisu. Predložil Zmluvu o OTP biznis konte, kde už zo záhlavia, kde sú uvedené zmluvné strany vyplýva, že žalobkyňa vystupuje ako živnostník. To isté vyplýva aj z dodatku č. 1 k tejto Zmluve OTP o biznis konte. Taktiež predložil kartu klienta elektronického bankovníctva systému OTP direct, kde už aj z názvu tohto dokumentu je že táto karta klienta je pre fyzickú osobu podnikateľa resp. pre právnickú osobu. Poukázal na prílohy, ktoré predkladala samotná žalobkyňa k predmetným právnym vzťahom, a to je osvedčenie o živnostenskom podnikaní a osvedčenie pre registráciu pre
daň z pridanej hodnoty. Z verejne dostupných informácií evidencií ako je aj výpis zo živnostenského registra, ktorý si žalovaný vyžiadal z internetu vyplýva, že tvrdenia žalobkyne o tom, že údajne už v roku 2012 nepodnikala sú nepravdivé a zavádzajúce, lebo z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že žalobkyňa podnikala od 1.1.2009 do 23.1.2016 ako živnostníčka. Preto trvá na ich písomných vyjadreniach, nejde o spotrebiteľský spor medzi žalobkyňou a žalovanou a predmetné právne vzťahy ohľadom vedenia OTP biznis konta a s ním spojenom zmluvou o splátkovom úvere č. XXXX/XX/XXX/ PD nie sú zmluvným vzťahom spotrebiteľským. Ani z výsluchu žalobkyne nevyplynulo navádzanie zo strany žalovaného, pokiaľ ide o nejaké nepravdivé uvedenie účelu zmluvy a žalobkyňa nepredložila ani iné dôkazy na preukázanie jej skutkových tvrdení. Má teda za to, že žalobkyňa neuniesla svoje dôkazné bremeno.
10. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že úver z OTP banky si brala vyslovene pre seba ako fyzickú osobu, keďže jej bola zo dňa na deň odobratá prevádzka a nemala na živobytie. Predtým prevádzkovala reštauráciu a nemohla inak doložiť svoj príjem len na základe daňového priznania. Nevie uviesť, či jej peniaze boli vyplatené na jej podnikateľský účet alebo iný účet.
11. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že žaloba tak ako bola podaná sa týkala zrušenia rozhodcovského rozsudku, ktorý sa týkal zmluvy o splátkovom úvere a z neho vyplývajúcich plnení zo 14.11.2012 č. zmluvy XXXX/XX/XXX/PD avšak listinné dôkazy, ktoré predložil zástupca žalovaného, a to žiadosť o poskytnutie povoleného prechodu do debetného zostatku zo dňa 16.3.2010, ďalej zmluva o OTP biznis konte zo dňa 19.12.2008, dodatok je od 1.6.2009. Tieto listinné dôkazy teda boli vyhotovené pred uzavretím zmluvy o splátkovom úvere, ktorý je predmetom tohto sporu avšak v Zmluve o OTP konte zo dňa 19.12.2008 pri podpise žalobkyne ako žiadateľky je rukou pracovníka banky dopísané výslovne, že ide o T. V. podnikateľku. Žalobkyňa rozlišovala medzi zriadením bežného účtu a rovnako aj v žiadosti o poskytnutí prechodu do debetného zostatku na biznis konte v OTP banke so zmluvou o splátkovom úvere, ktorý si zobrala v roku 2012. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove 6Co/84/2011, kde sa opakovane aj v inej judikatúre spomína, že konanie ktorým sa presviedča resp. navádza alebo inak pôsobí na spotrebiteľa s cieľom dosiahnuť, aby ako účel úveru vyznačil účel na podnikanie, teda aby sa vyznačoval ako účel úveru účel, ktorý nie je pravdivý, je v rozpore so smernicou 2005/2009 Európskeho spoločenstva o nekalých obchodných praktikách voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, pretože je toto konanie možné zaradiť pod nekalú praktiku. Pokiaľ sa jedná o to, či žalobkyňa bola v tom čase živnostníčkou alebo nie, je pravdou že živnostníčkou bola avšak úver, ktorý bol braný nebol braný na podnikateľské účely a v prípade ak by bolo možné ako účel uviesť pravdu tento by jej nebol poskytnutý.
12. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
14. Podľa § 3 ods. 1. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní platného a účinného v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní platného a účinného v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
15. Podľa § 40 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z., tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.
16. V danej právnej veci je nesporné a preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 14.11.2012 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. XXXX/XX/XXX/PD. V článku VII, bod 5 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z tejto zmluvy, najmä z dôvodu neplnenia zmluvných povinností a náhrady škody, budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní na Stálom rozhodcovskom súde Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave. Klient zároveň prehlasuje, že bol Bankou poučený o dôsledkoch uzavretia tejto rozhodcovskej doložky a že mal možnosť voľby, či príjme alebo neprijme Bankou predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky.
17. V konaní bol medzi stranami sporný charakter právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným, teda či sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, ktorému prináleží ochrana podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy o splátkovom úvere bez pochýb vystupoval ako dodávateľ, pretože ako banka vystupoval v rámci svojej obchodnej činnosti. Pre posúdenie, či sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah je preto rozhodujúce, či žalobkyňa pri uzatváraní a plnení zmluvy o splátkovom úvere vystupovala ako podnikateľ alebo nie.
18. Po vykonanom dokazovaní je súd toho názoru, že právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným nie je spotrebiteľským vzťahom, pretože žalobkyňa vystupovala pri uzatváraní zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 14.11.2012 v pozícii fyzickej osoby - podnikateľa. Okrem formálneho označenia strán - žalobkyne ako podnikateľa, označenej IČOm 44 533 675 vyplýva tento záver aj zo skutočnosti, že suma 5012,60 eur bola žalobkyni poskytnutá za účelom splatenia jej dlhu, a to debetného zostatku na jej podnikateľskom účte OTP Biznis Konto č. XXXXXXXX/XXXX, čo je zrejmé z bodu 1,2 Úvodných ustanovení zmluvy o splátkovom úvere. Súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalovanej, že finančné prostriedky použila výlučne na svoju osobnú spotrebu, pretože z predložených listinných dôkazov vyplýva, že splátkovým úverom bol hradený dlh žalovanej, ktorý vznikol na jej podnikateľskom účte. Taktiež z výpisu zo živnostenského registra je zrejmé, že žalobkyni zaniklo oprávnenie podnikať až ku dňu 23.01.2016, v čase uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere bola fyzickou osobou - podnikateľom.
19. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o splátkovom úvere č. XXXX/XX/XXX/PD zo dňa 14.11.2012 nie je spotrebiteľskou zmluvou, súd na právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným neaplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.) a neskúmal neprijateľnosť zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. VII. predmetnej zmluvy. Keďže žalobkyňa neuniesla svoje dôkazné bremeno a neuviedla ani ďalšie dôvody, pre ktoré by v zmysle § 40 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z bolo možné zrušiť napadnutý rozhodcovský rozsudok, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
20. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danom prípade bol žalovaný v konaní úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.