Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/416/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudkýň JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, so sídlom v Košiciach, Bardejovská 6, IČO: 31 701 914, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Frajt, advokát so sídlom v Košiciach, Garbiarska 5, IČO: 47 240 369, proti žalovanej: G. K., X.. X. X. XXXX, L. Y. F., P. XX, o zaplatenie 60,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 36C/378/2015-41 zo 16. 8. 2016

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len "súd prvej inštancie" alebo "súd") rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 60,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 60,60 eur od 8. 10. 2014 do zaplatenia a sumu 1,70 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Predmetom konania je žaloba žalobcu podaná na súd prvej inštancie dňa 4. 2. 2015, ktorou sa domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 60,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej istiny od 8. 10. 2014 do zaplatenia, ako aj poštovného vo výške 1,70 eur a náhrady trov konania, a to z dôvodu, že žalovaná sa pri cestovaní dopravným prostriedkom (električkou) žalobcu dňa 7. 10. 2014 nepreukázala platným cestovným lístkom a túto sumu neuhradila napriek písomnej upomienke.

3. Žalovaná písomným podaním zo dňa 23. 12. 2015 uplatnený nárok v celom rozsahu uznala a požiadala o povolenie uhradiť žalovanú sumu v splátkach.

4. Súd prvej inštancie v zmysle ust. § 282, § 284, § 285 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) vo veci rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku.

5. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že predmetom konania je zaplatenie cestovného a úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom (§ 760 Občianskeho zákonníka, § 16 ods. 2 písm. b), § 16 ods. 4 písm. c), d), § 7 ods. 1 písm. j), § 8 ods. 5 a 6 zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach v znení účinnom v čase vykonania kontroly) ako aj zaplatenie príslušenstva, a to úrokov z omeškania a nákladov spojených uplatnením pohľadávky (§ 517 ods. 1, 2, § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.), a preto žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumy 60,60 eur titulom cestovného vo výške 0,60 eur a

úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom vo výške 60,00 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 60,60 eur od 7. 10. 2014 do zaplatenia, ako aj sumy 1,70 eur titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (poštovného a ostatných nákladov).

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 a úspešnému žalobcovi proti neúspešnému žalovanej priznal náhradu trov konania vo výške plného úspechu žalobcu, t.j. 100 %.

7. Proti rozsudku v zákonnej lehote (včas) podala odvolanie žalovaná. Uviedla, že pre rozhodnutie súdu rozsudkom pre uznanie neboli splnené zákonné podmienky, keďže svoje písomné podanie poňala v tom znení, že exekútorovi zaplatí iba v tom prípade, ak dopravný podnik jej preukáže, resp. súd, že jej poslal písomnú upomienku, že má zaplatiť sumu 60,60 eur z dôvodu neoznačenia cestovného lístka. Je ochotná zaplatiť žalovanú istinu, ale bez príslušenstva.

8. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01. 07. 2016, ďalej len "CSP") prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP, a to z dôvodu, že pre vydanie rozsudku pre uznanie nároku neboli splnené podmienky (§ 356 písm. a/), čo je naplnením odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, nakoľko súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Odvolací súd uvádza, že napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 282 rozsudkom pre uznanie nároku, keďže mal za to, že žalovaná uznala písomným podaním zo dňa 23. 12. 2015 uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu, čo sa ale nestalo.

11. Rozsudok na základe uznania nároku prichádza do úvahy v prípade, ak kedykoľvek počas konania žalovaný pred súdom uzná nárok uplatnený žalobou, prípadne jeho základ, t.j. čo do dôvodu a výšky. Uznanie nároku je tak procesným úkonom žalovaného, ktorý je účinný vtedy, ak sa urobí vo vzťahu k súdu. V tomto kontexte je preto rozhodujúce, aby súd rozhodoval na základe konkrétnych okolností prípadu, z ktorých ale musí byť zrejmé, t.j. z podania žalovaného, že ide o jeho uznanie nároku čo do dôvodu, ako aj výšky, t. zn. nesmie byť sporný základ uznania nároku, ako aj jeho výška, nakoľko v zmysle § 282 žalovaný môže uznať nárok uplatnený žalobcom celkom alebo len sčasti.

12. Preto aj keď odvolanie proti rozsudku na základe uznania nároku v zásade nie je prípustné, v prípadoch, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia je odvolanie vždy prípustné.

13. Podľa § 356 písm. a/ odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

14. V prípade odvolania proti rozsudku pre uznanie nároku sa prípustnosť odvolania pripúšťa v prípadoch ustanovených v § 282 - 284 CSP, v zmysle ktorých sa vyžaduje čiastočné alebo úplné uznanie nároku žalovaným, uznanie nároku všetkými žalovanými a nariadenie pojednávania, ak k uznaniu nedošlo písomným prejavom žalovaného.

15. Za uznanie nároku spôsobilého vyvolať účinky umožňujúce vydať rozsudok na základe uznania nároku treba považovať taký procesný úkon žalovaného, z ktorého nepochybne vyplýva nielen vedomosť o jeho dlhu, ktorý vyplýva zo žalobného nároku, ale aj vôľa (ochota) nárok žalobcu uspokojiť bez akýchkoľvek ďalších podmienok. Ak sú splnené všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre uznania nároku, až vtedy súd môže takýto rozsudok vydať, a to aj za splnenia všetkých procesných podmienok konania (pozri ust. § 161 . Od 1. 7. 2016 na rozdiel od predchádzajúcej úpravy už nie je možné napadnúť rozsudok pre uznanie nároku z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Odvolací súd po oboznámením s obsahom písomného podania žalovanej zo dňa 18. 12. 2015, doručeného súdu prvej inštancie dňa 23. 12. 2015 zistil, že týmto podaním žalovaná podala odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom opísala postup pracovníka žalobcu, čím spochybňovala postup žalobcu pri prešetrovaní preukázania platného cestovného lístka dňa 7. 10. 2014, a preto nesúhlasila so žalovanou sumou, keďže žalobca pri prešetrení pochybil. V poslednej vete tohto podania ale už súhlasila so zaplatením, ale len istiny vo výške 60,60 eur, a to v splátkach vo výškach 5 eur mesačne, nakoľko je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku vo výške 200,30 eur.

17. Odvolací súd konštatuje, že tento prejav žalovanej jednoznačne nemožno podľa obsahu vyhodnotiť ako uznanie nároku uplatneného žalobcom v celom rozsahu, tak ako to učinil súd prvej inštancie, a to aj z toho dôvodu, že ide o odpor proti platobnému rozkazu, ktorým bola zaviazaná žalovaná na zaplatenie rovnakého nároku uplatneného žalobou žalobcu, pričom v podanom odpore poukazovala na nesprávny postup žalobcu pri prešetrovaní danej veci, aj keď na záver súhlasila, ale len so zaplatením žalovanej istiny bez príslušenstva. Z tohto jej podania, so zreteľom aj na jej ďalšie podania vo veci, je spochybnené uznanie celého uplatneného nároku žalobcu žalovanou, čo má za následok nenaplnenie zákonných podmienok v zmysle § 282 vyžadované pre rozhodnutie súdu prvej inštancie na základe uznaniu nároku žalobcu žalovanou v celom rozsahu.

18. Nakoľko neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku na základe uznania nároku v celom rozsahu v zmysle § 356 písm. a/ CSP, odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a § 391 CSP.

19. V zmysle § 391 ods. 3 odvolací súd ukladá súdu prvej inštancie v ďalšom konaní vo veci konať v zmysle žalobou uplatneného nároku, a to v zmysle od 1. 7. 2016 účinných procesných ustanovení CSP.

20. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .