Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/13/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobkyne: W. W., K.. XX.X.XXXX, I. O. R. XXX/ XX, XXX XX W., právne zastúpená JUDr. Martin Bašista, advokát, AK so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, proti žalovanému: Okresné stavebné bytové družstvo Poprad, so sídlom Moyzesova 3368, 058 01 Poprad, IČO: 36 168 815, právne zastúpené Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom Mnoheľova 830/15, Poprad 058 01, IČO: 47 251 654, v konaní o zaplatenie 3.318,06 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 16Cb/8/2007-226 zo dňa11.11.2016, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovanému proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa podanou žalobou sa domáhala zaplatenia 99.960,- Sk s príslušenstvom (3.318,06 eur), ako aj náhrady trov konania. Uviedla, že so žalovaným uzavrela dňa 16.8.2005 Zmluvu o spracovaní personalistiky a miezd, predmetom ktorej bola kompletná personálna a mzdová agenda žalovaného v zmysle platných predpisov a v rozsahu stanovenom zmluvou. V zmysle článku 5, bod 1 predmetnej zmluvy, resp. jej Dodatku zo dňa 9.12.2005, bola dohodnutá odmena vo výške 21.000,- Sk bez DPH mesačne, t. j. 697,07 eur bez DPH mesačne, pričom na úhradu odmeny vystavila žalovanému faktúry, a to dňa 3.7.2006 faktúru číslo 2006/06/41, dňa 1.8.2006 faktúru číslo 2006/07/50, dňa 4.9.2006 faktúru číslo 2006/08/54 a dňa 2.10.2006 faktúru číslo 2006/09/67. Taktiež poukázala, že pre prípad omeškania žalovaného s úhradou odmeny, bola v článku 5, bod 4 Zmluvy o spracovaní personalistiky a miezd, dohodnutá medzi ňou a žalovaným zmluvná pokuta vo výške 0,2 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Žalovaného viackrát vyzývala na úhradu predmetných pohľadávok a zmluvných pokút, a to upomienkou zo dňa 2.8.2006, zo dňa 4.9.2006 a zo dňa 2.10.2006, avšak do toho dňa žalovaný na jej výzvy vecne nereagoval a predmetné pohľadávky ani len čiastočne, jej neuhradil. Žiadala súčasne aj náhradu trov konania, a to náklady na súdny poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a uviedol, že žalobkyňa so žalovaným platne uzavrela zmluvu na spracovanie personálnej agendy. Uviedol, že neexistuje platná zmluva na dodávku a spracovanie personalistiky a miezd uzavretá so žalobkyňou, pretože personálne práce si OSBD Poprad spracováva vlastnými pracovníkmi. Pokiaľ žalobkyňa predložila akúsi zmluvu, je žalovaný toho názoru, že bola podpísaná ľuďmi, ktorí nemali právo konať a podpisovať právne záväzné dokumenty za spoločnosť a túto zmluvu považuje za neplatnú. Žiadal preto žalobu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že v rozhodnom období, kedy bola zmluva zo 16.8.2005 podpísaná, resp. predtým, a to dňa 27.4.2005, kedy sa uskutočnili dve zhromaždenia delegátov OSBD

Poprad zvolané inými osobami, ktorí v tom čase vytvárali dve predstavenstvá, OSBD Poprad. Dôležitou skutočnosťou je potom fakt, že rozhodnutie zhromaždenia delegátov, má samo o sebe právotvorné účinky, zápis do obchodného registra je len deklaratorným potvrdením platného právneho stavu. Tretia osoba môže namietať zverejnené znenie v OR len vtedy, ak nemala vedomosť o skutočnosti, ktorá má právoplatný účinok. Zmluvu o spracovaní personalistiky a miezd, uzatváranú dňa 16.8.2005, podpisoval v mene družstva H.. Q. O.. V súvislosti s podpisom zmluvy touto osobou, ktorý mal byť v tejto dobe riaditeľom správy OSBD, súd poukazuje na ustanovenie § 15 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Predmetom žaloby sú práce vykonané žalobkyňou pre žalovaného v období jún až september 2006, kedy už síce OSBD malo podľa zápisu v Obchodnom registri iné predstavenstvo, ako to, u ktorého uzatvorilo zmluvu, ale zo spisu nevyplýva, že by zmluvu OSBD vypovedalo tak, ako to predpokladá článok 4 ods. 3 zmluvy. Ďalej uviedol, že žalobkyňa si svoj nárok síce uplatňuje podľa zmluvy uzavretej dňa 16.8.2005, avšak dňa 1.1.2006 bola uzatvorená nová zmluva, ktorú za žalovaného podpísal H.. Q. Q., ktorého do funkcie mal vymenovať V. P., splnomocnenec OSBD. Za žalovaného však H.. Q. vystupovať nemohol, keďže nebol riaditeľom správy OSBD. Nie je zrejmé ani to, aké právomoci mal vykonávať. Jediným dôkazom je vymenovací dekrét, no podstatné je, že nebol menovaný osobou, ktorá bola oprávnená rozhodovať o vymenovaní riaditeľa správy OSBD a v tom čase v obchodnom registri bolo zapísané predstavenstvo OSBD pod vedením Kurta Kawascha. Samotná žalobkyňa nevedela vysvetliť, prečo uzatvárala zmluvu z 1.1.2006, ako aj Dodatok k nej z toho istého dňa, ani to, prečo následne dňa 2.2.2006 uzatvorila ďalší Dodatok k zmluve s Ing. Bobkom, ktorý mal zase vystupovať ako riaditeľ správy OSBD Poprad. Z konania žalobkyne tak možno usudzovať, že minimálne v dobe podpisu novej zmluvy z 1.1.2006, jej muselo byť známe, že situácia OSBD Poprad je neprehľadná a jej povinnosťou bolo zistiť, ktoré osoby sú podľa vtedy zapísaných údajov v obchodnom registri, oprávnené konať za OSBD Poprad, zvlášť, keď jej pri podpise zmluvy z 1.1.2006 nebol predložený aktuálny výpis z obchodného registra. Možno povedať, že uzatvorila zmluvu datovanú 1.1.2006 ľahkovážne, dôvodiac, že to od nej vyžadoval H.. Q. Q.. Takže od tejto doby podľa názoru súdu, nie je možné sa odvolávať na dobromyseľnosť, keď sa mohla hodnoverne dozvedieť, kto je zapísaný v obchodnom registri. Predpokladá sa potom určitá odborná znalosť u žalobkyne, aj keď súd nespochybňuje, že situácia v OSBD Poprad bola v tomto období napätá, neprehľadná, kedy bolo produkovaných množstvo súdnych rozhodnutí. Za takejto situácie mala žalobkyňa možnosť zmluvu so žalovaným zrušiť zákonným spôsobom. Zmluva zo 16.8.2005 bola zrušená, zanikla, a to podpisom novej zmluvy zo dňa 1.1.2006. Táto zmluva však bola podpísaná zo strany OSBD Poprad neoprávnenou osobou, čo spôsobuje neplatnosť tejto zmluvy. V súvislosti so vzniknutou neplatnosťou zmluvy by bolo možné uvažovať o bezdôvodnom obohatení sa žalovaného a priznať žalobkyni nárok titulom bezdôvodného obohatenia. Avšak žalobkyňa odovzdala výsledky svojej práce H.. O., prípadne H.. Q., ako im aj doručovala faktúry až do konca júna 2006, ktoré každý mesiac vystavila a boli jej uhrádzané. Od júna 2006 však faktúry doručovala do sídla spoločnosti OSBD Poprad, nie však výsledky svojej práce. OSBD Poprad, ktoré žalobkyni následne každý mesiac faktúru vracalo, oznamovalo žalobkyni, že si u nej prácu neobjednávalo, takúto zmluvu nikdy nepodpísali a práce ani neboli nikdy dodané. Okrem faktúry im nebol doručený žiaden dodací list, ktorý by špecifikoval a konkretizoval práce, ktoré mala v jednotlivých mesiacoch vykonať. Žalobkyni zo strany OSBD Poprad neboli doručované ani žiadne podklady, ktoré by súviseli so spracovaním personalistiky a miezd tak, ako to predpokladá zmluva v článku 3, bod 2 a 3. Z uvedeného je teda zrejmé, že jej nebola poskytovaná súčinnosť, ktorá bola potrebná preto, aby mohla vykonávať prácu súvisiacu s personalistikou a mzdami. Túto oblasť personalistiky a miezd si žalovaný riešil v rámci družstva prostredníctvom svojho oddelenia a svojej zamestnankyne. Súd prvej inštancie tak len konštatoval, že ani z dôvodu prípadného bezdôvodného obohatenia, nebolo možné vyhovieť nároku, ktorý si žalobkyňa žalobou uplatnila a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súdu prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v tomto konaní bol úspešný žalovaný, keďže žaloba voči nemu bola zamietnutá, a preto mu súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením, a to § 262 ods. 2 CSP.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala včas odvolanie žalobkyňa. Okrem iného uviedla, že podľa odôvodnenia rozhodnutia, súd prvej inštancie dospel k záveru o zrušení zmluvy zo dňa 16.8.2005 iba na základe tej skutočnosti, že predmetná zmluva bola zrušená podpisom zmluvy zo dňa 1.1.2006. Neuviedol však, ktoré konkrétne ustanovenia právneho predpisu alebo predmetnej zmluvy, by malo mať za následok zrušenie zmluvy zo dňa16.8.2005, keď v žiadnom z ustanovení zmluvy zo dňa 1.1.2006

sa neuvádza, že podpísaním predmetnej zmluvy by malo dôjsť k zániku inej zmluvy, pričom súd nepoukázal ani na žiadne konkrétne ustanovenia právneho predpisu, ktoré by malo takúto skutočnosť riešiť. Poukázala, že takéto rozhodnutie je podľa jej názoru, nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Taktiež poukázala, že súd pochybil pri aplikácii právnych predpisov na skutkový stav. Poukázala, že aj ďalšie názory súdu prvej inštancie, prezentované v jeho rozhodnutí, sú pri uplatňovaní nároku žalobkyňou v tomto konaní irelevantné, nakoľko žalobkyňa opiera svoj nárok len o zmluvu o spracovaní personalistiky a miezd zo dňa 16.8.2005 a jej Dodatku zo dňa 9.12.2005, nie od zmluvy podpísanej v roku 2006. Uviedla, že odmena medzi účastníkmi tejto zmluvy, bola dohodnutá ako jednorázová mesačná odmena za celkový súhrn všetkých činností, ku ktorým sa žalobca zaviazal v zmysle článku 1 predmetnej zmluvy, a to zo dňa 16.8.2005 a jej Dodatku zo dňa 9.12.2005, a to bez toho, aby bol špecifikovaný nejaký minimálny potrebný rozsah jednotlivých činností, ktoré by žalobkyňa musela realizovať preto, aby jej vznikol nárok na predmetnú odmenu. Žiadala preto, aby súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, a to tak, aby zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 3.318,06 eur s príslušným úrokom z omeškania, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. K uvedenému odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že predmetom žaloby sú práce vykonané žalobkyňou pre žalovaného v období jún až september 2006, pričom žalovanú sumu, aj v zmysle podaného odvolania žalobkyne, odvodzuje predovšetkým od Zmluvy zo 16.8.2005, ktorú považuje za platnú. Záver žalobkyne však nie je možné považovať za správny, a v tejto súvislosti žalovaný poukázal, okrem iného, na článok 5 bod 1 predmetnej zmluvy, v zmysle ktorého odmena zhotoviteľa za plnenie predmetov tejto zmluvy, predstavuje mesačne 18.000,- Sk bez DPH. Ako vyplýva z citovaného, potom zmluvné strany podmienili poskytnutie dohodnutej odmeny plnením predmetu zmluvy, ktoré sú vymedzené v článku 1 predmetnej zmluvy, pričom povinnosti zhotoviteľa, a to žalobkyne, sú vymedzené v článku 2 uvedenej zmluvy. I pri prijatí záveru žalobkyne o jej platnosti, je zrejmé, že žalobkyni nevzniká automaticky nárok v zmysle článku 5 bod 1 zmluvy, ale iba pokiaľ by zhotoviteľ, t. j. žalobkyňa plnila svoje povinnosti v zmysle zmluvy. Poukázal ďalej, že z vykonaného dokazovania vyplynul jednoznačný záver o tom, že H.. I., spolu so štatutárom pánom S., vyhľadali pani W. v marci 2006, išli do jej kancelárie, predstavili sa, ukázali výpis z obchodného registra a požiadali ju, aby odovzdala výsledky práce a všetky spisy, ktoré má k dispozícii v súvislosti s pracovnoprávnymi vzťahmi zamestnancov, z čoho potom vyplýva, že minimálne od tejto doby musela žalobkyňa vedieť, ktoré osoby sú oprávnené konať za žalovaného. Ďalej uviedol, a to vyplynulo aj z vykonaného dokazovania v rozhodnej dobe, ktorá je predmetom žaloby, a to jún až september 2006, že žalobkyňa neposkytovala výsledky svojej práce osobám, o ktorých v tej dobe, najneskôr od marca 2006, nevyhnutne musela vedieť, že sú oprávnené konať a vystupovať v mene žalovaného, ale poskytovala ich iným osobám. Uviedol ďalej, že závery súdu prvej inštancie považuje za správne a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny vo výroku potvrdil v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP.

7. Súčasne si žiadal aj náhradu trov konania, ktoré podrobne špecifikoval.

8. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu sa žalobkyňa už nevyjadrila.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 (Civilný sporový poriadok, zákon číslo 160/2015 Z. z., platný a účinný od 1.7.2016, ďalej len „CSP“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP, a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a pre upresnenie dodáva:

13. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú normu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a dostatočne svoje rozhodnutie aj odôvodnil. Odvolací súd ďalej konštatuje, že odôvodnenie prvoinštančného rozhodnutia súčasne logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené, a bolo vykonané aj podrobné dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami formulovanými Občianskym súdnym poriadkom (od 1.7.2016 aj Civilným sporovým poriadkom), čím súd prvej inštancie dospel k zisteniu pravdivého obrazu skutkového stavu, a na tomto základe dospel k správnym právnym záverom.

14. Taktiež odvolací súd poukazuje, že aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, aj Ústavného súdu SR vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi. Preto odôvodnenie rozhodnutie všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu v tomto prípade ide o tzv. nepomenovanú zmluvu, upravenú v § 269 Obchodného zákonníka. Nepomenovaná zmluva je rovnako záväzná ako zmluva pomenovaná, ak je v súlade s právom a neodporuje obsahu a účelu zákona. Ak účastníci uzavrú podľa svojho slobodného rozhodnutia takúto zmluvu, platí, že sú povinní plniť, a to aj vtedy, ak plnenie by bolo pre jednu zo strán nevýhodné. Je však potrebné aby strana, ktorej plnenie prináleží (odberateľ), bol výsledok práce dodávateľa dostatočne preukázaný.

16. Odvolací súd taktiež poukazuje na listy adresované žalobkyni zo dňa 10.8.2006 a 12.12.2008, v ktorých Okresné stavebné bytové družstvo Poprad, Moyzesova 3368/25, Poprad, doporučene vracalo žalobkyni faktúry s odôvodnením, že „Okresné stavebné bytové družstvo Poprad, zapísané v obchodnom registri Okresného súdu Prešov v oddelení Dr, vložka číslo 375/P, s predstavenstvom pod vedením predsedu K. Kawascha, a v zastúpení osôb, ktoré sú zapísané v obchodnom registri, a mená, ktorých je možné si overiť nahliadnutím do zápisu v obchodnom registri, nikto neuzavrel s Vašou osobou žiadnu zmluvu o poskytovanej službe, na ktorú sa v textovej časti faktúry odvolávate, pričom predmetná faktúra bola vystavená na základe akejsi zmluvy o spracovaní personalistiky a miezd. Okrem toho OSBD takúto prácu si u Vás neobjednalo a takúto zmluvu s Vami nikdy nepodpisovalo“. Dôležité je však, na čo poukazuje odvolací súd, a to je skutočnosť, že tieto práce nikdy žalovanému, podľa jeho tvrdenia, neboli dodané, a ani v spise nie je žiaden doklad o tom, aby tieto práce žalobkyňa žalovanému dodala. Znamená to, že žalobkyňa v zmysle uvedeného, nič pre žalovaného, neplnila. Neobstojí taktiež tvrdenie žalobkyne, že nebolo jej povinnosťou prezentovať výsledok svojej práce, nakoľko odmena bola medzi účastníkmi zmluvy dohodnutá ako jednorázová mesačná odmena za celkový súhrn všetkých činností, ku ktorým sa žalobca zaviazal v zmysle článku 1 predmetnej zmluvy bez toho, aby bol špecifikovaný nejaký minimálny potrebný rozsah jednotlivých činností, ktoré by žalobkyňa musela realizovať preto, aby jej vznikol nárok na predmetnú odmenu. Podľa názoru odvolacieho súdu práve naopak v konaní nebolo preukázané, že žalobkyňa za celé uplatnené obdobie poskytovala osobám pochádzajúcich z prostredia žalovaného, ani minimálne poradenstvo v záležitostiach zákonných, odvodových povinností, alebo ekonomické a organizačné poradenstvo, ako sama tvrdila.

17. Krajský súd ako súd odvolací však konštatuje, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala to, aby tieto práce, ňou charakterizované a označené ako celkový súhrn všetkých činností, označenému žalovanému v ňou tvrdenom období aj poskytovala. Bolo preto jej povinnosťou túto skutočnosť v tomto súdnom konaní preukázať, čo však neurobila. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove.

18. Potvrdil ho aj vo výroku o nároku žalovaného na náhradu trov konania, ktorý je vecne správny, pretože žalovaný mal v konaní úspech.

19. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná, v konaní bol úspešný žalovaný, a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %. Toto vyplýva z ustanovení § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .