Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Er/477/2011

Uznesenie

Okresný súd Rimavská Sobota v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Czech, a. s. so sídlom Klimentská 1216/46, 110 00 Praha 1, IČO: 61 860 069 proti povinnému B. A., G.. X. X. XXXX, E. K. Y. XX o vymoženie 34.528,- Kč s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., P. O. Box 142, Brezno pod sp. zn. EX 325/11 takto

rozhodol:

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi, PhD. plnú náhradu trov exekúcie, výška ktorých bude určená samostatným uznesením tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným dňa 21. 2. 2011 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 34.528,- Kč so 6,0 % úrokom z omeškania zo sumy 34.528,- Kč od 27. 10. 2009 do zaplatenia, ako aj trov konania vo výške 1.600,-Kč. Exekúciu žiadal vykonať na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok ("rozhodčí nález") vydaný rozhodcom Mgr. Marek Landsmannom so sídlom v Pardubiciach (Česká republika) dňa XX. X. XXXX, č.j. L. XXXXX/XX-XX, ktorý podľa doložky nadobudol právoplatnosť dňa X. X. XXXX a vykonateľnosť dňa X. X. XXXX. Súdny exekútor bol dňa 28. 3. 2011 poverený vykonaním exekúcie.

2. Oprávnený, plniac si tým povinnosť uloženú ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. 12. 2015, návrh na vykonanie exekúcie doplnil podaním datovaným dňa 7. 1. 2016. Uviedol, že vymáhaný nárok sa zakladá na zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. X. XXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 20.000,- Kč. Za poskytnutie úveru sa povinný zaviazal zaplatiť zmluvnú odmenu vo výške 30.312,- Kč, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru za celú dobu poskytnutia úveru. Oprávnený pripojil písomné vyhotovenie zmluvy z 18. 6. 2008.

3. Podľa § 243f ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

4. Podľa odseku 6 citovaného ustanovenia ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

5. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. l) a m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.“

7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

8. Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní uznanie cudzieho rozhodcovského rozsudku sa nevyslovuje osobitným rozhodnutím. Cudzí rozhodcovský rozsudok je uznaný tým, že súd, ktorý je príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu, naň prihliadne, ako keby išlo o tuzemský rozhodcovský rozsudok.

9. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia cudzí rozhodcovský rozsudok sa v Slovenskej republike vykoná ako tuzemský rozhodcovský rozsudok.

10. Pred podmienkami uznania cudzieho rozhodcovského rozsudku upravenými v zákone má prednosť aplikácia ustanovení dvojstrannej medzinárodnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach so záverečným protokolom (uzavretá dňa 29. 10. 1992, ozn. č. 193/1993 Z. z., ďalej len "dvojstranná zmluva").

11. Podľa čl. 22 písm. c) dvojstrannej zmluvy, upravujúceho uznanie a výkon rozhodnutí v majetkových veciach, zmluvné strany s výnimkou rozhodnutí uvedených v článku 25 tejto zmluvy uznávajú a vykonávajú na svojom území za podmienok ustanovených v tejto zmluve rozhodcovské nálezy vydané vydané na území druhej zmluvnej strany v rozhodcovskom konaní.

12. Podmienky uznania a výkonu rozhodcovských rozsudkov sú bližšie upravené v ustanovení čl. 23 dvojstrannej zmluvy. Takéto rozhodnutia sa budú uznávať a vykonávať, ak a) rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné podľa potvrdenia orgánu, ktorý rozhodnutie vydal; predbežne vykonateľné rozhodnutia a vykonateľné predbežné opatrenia možno na území dožiadanej zmluvnej strany uznať a vykonať, i keď ich možno napadnúť riadnym opravným prostriedkom, b) justičné orgány druhej zmluvnej strany nevydali skôr právoplatné rozhodnutie alebo neuznali a nevykonali rozhodnutie tretieho štátu v tej istej veci a medzi tými istými účastníkmi, c) účastníkovi bola daná možnosť riadne sa zúčastniť na konaní, najmä ak bol podľa právneho poriadku zmluvnej strany, kde sa konanie uskutočnilo, riadne a včas predvolaný na pojednávanie a rozhodnutie spolu s poučením o možnosti podať proti nemu opravný prostriedok mu bolo riadne doručené, a v prípade procesnej nespôsobilosti bol riadne zastúpený, d) na konanie nebola daná výlučná právomoc orgánov zmluvnej strany, na území ktorej sa o uznanie žiada, e) zmluvná strana, na území ktorej sa o uznanie alebo výkon žiada, sa domnieva, že uznanie alebo výkon neohrozí jej zvrchovanosť alebo bezpečnosť alebo nebude v rozpore s jej verejným poriadkom.

13. Podľa čl. 24 ods. 1 dvojstrannej zmluvy návrh na uznanie a výkon rozhodnutia sa podáva priamo príslušnému súdu zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie uznať a vykonať.

14. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia výkon rozhodnutia vrátane náležitostí návrhu na výkon rozhodnutia a dokladov, ktoré je potrebné k návrhu pripojiť, ako aj možnosť povinného podať proti

výkonu rozhodnutia námietky, sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie vykonať.

15. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia súd, ktorý rozhoduje o uznaní a nariadení výkonu rozhodnutia, sa obmedzí na zistenie, či boli splnené podmienky uvedené v článkoch 22 a 23, a ak zistí, že tieto podmienky sú splnené, rozhodnutie uzná alebo nariadi jeho výkon.

16. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 60/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 10. 2008 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané

18. V ustanovení § 53 odseku 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 10. 2008 sa nachádza demonštratívny výpočet zmluvných podmienok, ktoré sa bez ďalšieho považujú za neprijateľné a s ohľadom na právny následok vyjadrený v § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka aj za neplatné. Tento výpočet nemožno považovať za uzavretý, čo znamená, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku možno považovať aj iné dojednanie tvoriace súčasť uzavretej zmluvy, pokiaľ spĺňa materiálne hľadisko, t.j. vznik značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uvedené ustanovenia zákona je pritom potrebné vykladať a aplikovať tak, aby boli konformné so znením a účelom komunitárneho práva uplatňovaného v oblasti ochrany spotrebiteľa.

19. Podľa čl. 2 písm. a) smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( ďalej len ako "smernica") na účely tejto smernice "nekalé podmienky" znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

20. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

21. Podľa čl. 3 ods. 3 smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.

22. Podľa čl. 6 ods. 1. smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

23. Podľa bodu 1 písm. q) prílohy smernice za nekalú podmienku možno považovať dojednanie, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

24. Podľa bodu 38 rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26. októbra 2006 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica (č. 93/13/EHS - pozn. súdu) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

25. Súdny dvor v rozsudku vo veci C-40/08 zo dňa 6. októbra 2009 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira vyjadril mimo iného nasledovné: Smernica Rady č. 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi

a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa jeho vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

26. V bode 18.1 "smluvných ujednání" tvoriacich prílohu zmluvy o revolvingovom úvere sa uvádza, že právomoc na riešenie všetkých sporov o nárokoch, ktoré priamo alebo odvodene vznikli z tejto zmluvy o revolvingovom úvere alebo v nadväznosti na ňu, má podľa zák. č. 216/1994 Sb. o rozhodčím řízení v jednoinštančnom písomnom rozhodcovskom konaní ktorýkoľvek z týchto rozhodcov, ktorému žalobca doručí žalobu. Vo výpočte konkrétnych rozhodcov sa nachádza aj Mgr. Marek Landsmann, advokát s miestom podnikania v Pardubiciach, Česká republika.

27. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodca vo veci aplikoval hmotné právo Českej republiky, predovšetkým zákon č. 191/1950 Sb. zákon směnečný a šekový, zjavne majúc za to, že zmluva sa riadi a vykladá v súlade s českým právom. Pokiaľ je však jednou zo zmluvných strán spotrebiteľ, uplatní sa aj právna úprava nachádzajúca sa v § 9 ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom uvedeného zákona, podľa ktorého ak si účastníci spotrebiteľskej zmluvy zvolili právo, ktoré poskytuje spotrebiteľovi menšiu ochranu jeho práv ako slovenský právny poriadok, ich vzťahy sa spravujú slovenským právnym poriadkom. Z uvedeného dôvodu je exekučný súd povinný preskúmať predložený exekučný titul aj z pohľadu slovenského právneho poriadku platného a účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere ako zmluvy spotrebiteľskej.

28. Slovenský právny poriadok priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

29. Z pohľadu slovenského právneho poriadku by bolo potrebné zmluvu o revolvingovom úvere kvalifikovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú za podmienok bližšie určených v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Bez ohľadu na to zmluvu tiež treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa. Rovnaký záver platí aj pri skúmaní postavenia zmluvných strán pri uzatvorení zmluvy. Z obsahu uzavretej zmluvy totiž nevyplýva, že by povinný ako dlžník do zmluvného vzťahu s oprávneným vstupoval v rámci predmetu svojej obchodnej, prípadne inej podnikateľskej činnosti, preto ho treba považovať za spotrebiteľa (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Súdu je naopak z jeho rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne, preto je nepochybné, že zmluvu uzatváral ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

30. Právna úprava spotrebiteľského práva sa vyznačuje vysokou mierou kogentnosti, pričom jej základným cieľom je poskytnúť ochranu spotrebiteľovi, ktorý sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu a s ňou spojenú vyjednávaciu pozíciu ocitáva v nevýhode oproti hospodársky silnejšiemu a skúsenejšiemu podnikateľovi. Je úlohou štátu, aby sa pokúsil toto nerovnovážne postavenie zmluvných strán vyrovnať a dosiahnuť, aby obsah vzájomných práv a povinností zmluvných strán bol v súlade s tým, čo sa všeobecne akceptuje ako spravodlivé a vyvážené.

31. Rozhodcovskú doložku dojednanú v čl. 18 zmluvných dojednaní treba považovať za tzv. výhradnú rozhodcovskú doložku, ktorá rozhodovanie o všetkých sporoch medzi zmluvnými stranami paušálne zverovala rozhodcovi. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná s povinným individuálne a povinný zjavne nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Spornosť vo vyváženosti vzájomných práv a povinností zmluvných strán navyše vyvoláva aj skutočnosť, že priamo v predtlači zmluvných dojednaní boli vopred určení konkrétni rozhodcovia, ktorí majú o prípadnom spore rozhodnúť. Navyše obsahujú klauzulu, že aj prípadného iného rozhodcu zvolí veriteľ - teda oprávnený. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky bolo povinnému ako spotrebiteľovi odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaní, ale aj právo slobodného výberu rozhodcu, prípadne rozhodcovského súdu. Z uvedeného dôvodu ide o zmluvné dojednanie, ktoré celkom zjavne spôsobuje

značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ právomoc rozhodcu bola založená na neprijateľnom, neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský nález bol vydaný v rozpore so zákonom. Bez ohľadu na platnosť rozhodcovskej doložky podľa českého práva je nutné konštatovať, že uznanie takéhoto rozhodnutia na území Slovenskej republiky by sa priečilo verejnému poriadku. Skutočnosť, že v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na uvedenú neprijateľnú zmluvnú podmienku, odôvodňuje zastavenie exekúcie aj z pohľadu aplikácie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) bodu 3 Exekučného poriadku.

32. Oprávnený tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade titulu, ktorý sa ukázal byť nevykonateľným, procesne zavinil zastavenie exekúcie, preto súd podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku s použitím § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (v ďalšom len „CSP“) rozhodol tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na plnú náhradu trov exekúcie. O výške trov rozhodne súd prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Podľa § 127 ods. 1, 2 C. s. p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podľa § § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 125 ods. 3 C. s. p. podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.