Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/12/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu T. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., R.. I.. Š.V. XXX/X, zastúpeného advokátom JUDr. Alexandrom Milkom, so sídlom Rožňava, ul. Cyrila a Metoda 4, proti žalovanému Hotely mládeže Slovakia, a.s., so sídlom Bratislava, ul. Pražská 11, IČO: 31 347 771, zastúpeného spoločnosťou De minimis, s.r.o, so sídlom Lovinského 22, Bratislava, IČO: 36 868 949, o zaplatenie 4 821,50 eur, takto

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Písomnou žalobou zo dňa 10. 04. 2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 18. 04. 2017, uplatnil žalobca voči žalovanému náhradu škody vo výške 4 821,50 eur s úrokmi z omeškania 5 % ročne od podania žaloby do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným, ako zamestnávateľom, uzatvoril dňa 15. 11. 2014 pracovnú zmluvu s pracovným zaradením recepčný, s miestom výkonu práce Hotel Junior Jasná Demänovská Dolina. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Žalovaný poskytol žalobcovi, ako zamestnancovi, ubytovanie v mieste výkonu práce, t. j. v Hoteli Junior Jasná Demänovská Dolina, na základe dohody o zamestnaneckom ubytovaní zamestnancov HMS, a.s. zo dňa 15. 11. 2014. Žalobcovi bola pridelená izba č. 7 na 3. poschodí. Dňa 06. 10. 2015 okolo 02,00 hod. došlo k Hoteli Junior Jasná Demänovská Dolina k požiaru a podľa výsledkov vyšetrovania, dôvodom boli technické príčiny na zariadení mraziaceho boxu PRIMA 063. Pri požiari vznikla žalobcovi škoda na vnesených a odložených veciach v celkovej výške 4 821,50 eur, ktoré v žalobe konkretizoval. Tvrdil, že si uplatnil u žalovaného nárok na náhradu škody bez zbytočného odkladu, dňa 07. 10. 2015, následne si tento nárok uplatnil pred orgánom činným v trestnom konaní - OR PZ, odbor kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania Liptovský Mikuláš, vo veci ČVS: ORP-386/1-VYS-LM-2015, pri jeho výsluchu dňa 19. 10. 2015. Žalobca urgoval poskytnutie náhrady spôsobenej škody tiež u manažéra žalovaného p. T. dňa 08. 11. 2015, ktorý ho ubezpečil, že hotel má uzavretú poistnú zmluvu a poškodení budú z poistného plnenia uspokojení. Žalovaný zaslal žalobcovi návrh na uzavretie dohody o urovnaní, podľa ktorej mu ponúkol náhradu škody vo výške 300,- eur bezhotovostným prevodom. Žalobca s takouto dohodou nesúhlasil a ani nesúhlasí.

2. Vzhľadom na tvrdenie žalobcu v žalobe a pripojené listinné dôkazy, súd dňa 19. 06. 2017 vydal platobný rozkaz pod č. k. 6C/12/2017-33, ktorým žalobe vyhovel. V zákonnej lehote podal proti platobnému rozkazu žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalobca si uplatnil škodu, ktorá mu vznikla pri požiari Hotela Junior Jasná v Demänovskej Doline dňa 06. 10. 2015, až dňa 05. 11. 2017 a to v celkovej výške 6 998,40 eur. Vzhľadom na ustanovenie § 43 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa musí uplatniť u prevádzkovateľa bez zbytočného odkladu, pričom toto právo zanikne,

ak sa neuplatnilo najneskôr 15-teho dňa po dni, keď sa poškodený o škode dozvedel. Z tvrdenia žalobcu, že si škodu u žalovaného uplatnil dňa 07. 10. 2015 vyplýva, že v tento deň už o škode vedel. Žalovaný však tvrdil, že žalobca si u neho dňa 07. 10. 2015 žiadnu škodu neuplatnil a nakoľko si ju uplatnil až 05. 11. 2015, nárok žalobcu zanikol. Pokiaľ žalobca uviedol, že si škodu uplatnil pred orgánom činným v trestnom konaní, toto tvrdenie je bez právneho významu, pretože právo na náhradu škody sa musí uplatniť u prevádzkovateľa a nie u tretej osoby. Žalovaný spochybnil aj výšku uplatneného nároku, keď podľa § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Žalovaný popieral, že by žalobca mal v jeho priestoroch hnuteľné veci, ktorých rozsiahly zoznam uvádza vo svojej žalobe s tým, že tento zoznam údajne zničených vecí považuje sa absolútne nereálny, predimenzovaný a to tak svojim rozsahom, ako aj cenou. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka sa pri určení výšky škody vychádza z ceny v čase poškodenia, pričom hodnota vecí, uplatňovaná žalobcom ku dňu požiaru, nie je nijako odôvodnená. Žalobcom svojvoľne určená hodnota vecí až 4-násobne presahuje hodnotu takých vecí, ktoré sa dajú bežne kúpiť, napr. prostredníctvom verejne dostupných portálov. Správnosť takejto trhovej kvantifikácie potvrdzujú aj koeficienty používané poisťovňami, pri zohľadnení ktorých by hodnota vecí, uplatňovaná žalobcom v žalobe, nebola 4 821,50 eur, ale len 1 423,03 eur. Z toho dôvodu žiadal žalobu zamietnuť.

3. Uznesením 6C/12/2017-72 zo dňa 09. 08. 2017 súd platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu - uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 31. 08. 2017 a následne na deň 17. 10. 2017 nariadil v zmysle § 276 ods. 3 Civilného sporového poriadku pojednávanie.

4. Podľa čl. 8 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

5. Podľa čl. 15

(1) Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. (2) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. 6. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

7. Podľa § 151

(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

8. Podľa § 152 CSP, hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.

9. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

10. Podľa § 433 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), prevádzkovateľ poskytujúci ubytovacie služby zodpovedá za škodu na veciach, ktoré boli ubytovanými fyzickými osobami alebo pre ne vnesené, ibaže by ku škode došlo aj inak. Vnesené sú veci, ktoré boli prinesené do priestorov, ktoré boli vyhradené na ubytovanie alebo na uloženie vecí alebo ktoré boli za tým účelom odovzdané prevádzkovateľovi alebo niektorému z pracovníkov prevádzkovateľa.

11. Podľa § 436 Obč. zák., právo na náhradu škody sa musí uplatniť u prevádzateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo najneskôr pätnásteho dňa po dni, keď sa poškodený o škode dozvedel.

12. Podľa § 442 ods. 1 Obč. zák., uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

13. Súd v konaní vykonal všetky dôkazy, označené stranami sporu, s výnimkou znaleckého dokazovania, navrhnutého žalobcom, na účely zistenia hodnoty vecí, ktoré mu zhoreli pri požiari dňa 06. 10.

2015. Tento dôkaz súd nevykonal z dôvodu nadbytočnosti, nakoľko, vzhľadom na procesnú obranu žalovaného, súd skúmal v prvom rade včasnosť uplatnenia nároku na náhradu škody.

14. Žalobca vo svojej výpovedi tvrdil, že hneď nasledujúci deň po požiari si škodu uplatnil u p. T., pričom vtedy mal už aj spracovaný sumár poškodených vecí. Pavlovi T. odovzdal zoznam zničených vecí, ktorý bol písaný rukou, pričom sa malo jednať o totožný zoznam ako ten, ktorý bol súdu predložený na pojednávaní dňa 17. 10. 2017 (č. l. 89 spisu). Y. T. na uplatnenú škodu reagoval tak, že úhrada pôjde cez poisťovňu a v tom čase ešte nevedel, v ktorej poisťovni to bolo poistené. Sľuboval mu, že žalovaný mu všetko uhradí a ďakoval mu za pomoc pri požiari. Žalobca iniciatívne oslovil p. T. aj p. A., ktorý bol riaditeľom, so žiadosťou, kedy a kde si môže túto škodu uplatniť a či to môže poslať poštou. Informoval sa aj u sekretárky riaditeľa, ktorej telefonoval do Bratislavy a telefonoval aj do poisťovne. Po tom, ako bolo tlačivo zverejnené na stránke, túto škodu si uplatnil. Uplatnil si škodu aj na polícii s tým, že zápisnicu z výsluchu z polície ukázal p. Q. a p. T., a aj riaditeľovi A. pravdepodobne v deň, kedy bol vypočutý, t. j. 19. 10. 2015, alebo nasledujúci deň. Zápisnicu o svojom výsluchu na polícii však neodovzdal a túto si uvedení zamestnanci žalovaného len prečítali. Pokiaľ v zozname, predloženom na pojednávaní dňa 17. 10. 2017, si uplatnil škodu 6 998,40 eur, bola to nadobúdacia hodnota vecí. Škodu, uplatnenú v žalobnom návrhu vo výške 4 821,50 eur, žalobca uviedol po tom, ako ocenil zhorené veci podľa vlastnej úvahy. Žalobca tvrdil, že nárok na náhradu škody si uplatňoval viackrát, takisto uviedol, že do detailov sa nedala škoda spísať za deň - dva, až neskôr zistil, že mu zhoreli aj iné veci, ktoré si ani neuplatnil. Tvrdil, že T. ukázal to, čo si spísal, on mu povedal, že to má spísať na počítači, a potom to mal zaslať poštou. Išiel preto za kamarátom, lebo on v tom čase počítač nemal.

15. Žalovaný, zastúpený advokátom, na pojednávaní zotrval v celom rozsahu na dôvodoch uvedených v odpore proti platobnému rozkazu a z toho dôvodu žiadal žalobu zamietnuť.

16. Medzi stranami bolo nesporné, že žalobca bol dňa 06. 10. 2015 zamestnancom žalovaného s pracovným zaradením recepčný Hotela Junior Jasná Demänovská Dolina. Žalovaný poskytol žalobcovi ubytovanie v Hoteli Junior Jasná v Demänovskej Doline s tým, že túto miestnosť bol žalobca užíval aj dňa 06. 10. 2015, kedy vznikol v tomto hoteli požiar, v dôsledku ktorého hotel celý zhorel a zhoreli aj všetky veci, ktoré mal žalobca odložené v izbe č. 7. Žalovaný bol v čase požiaru prevádzkovateľom Hotela Junior Jasná s tým, že poskytol ubytovacie služby aj žalobcovi. Vzhľadom na tieto nesporné skutočnosti, je podľa § 433 a nasl. Obč. zák. daná zodpovednosť žalovaného za žalobcom vnesené veci.

17. Medzi stranami bolo však sporené, kedy si žalobca uplatnil u žalovaného právo na náhradu škody za zničené veci, ktoré mal odložené v prenajatej izbe č. 7 v Hoteli Junior Jasná v Demänovskej Doline. Žalobca tvrdil, že si nárok na náhradu škody uplatnil u žalovaného nasledujúci deň po požiari, z čoho vyplýva, že dňa 07. 10. 2015 žalobca už vedel o škode, to znamená o výške škody aj o tom, kto za ňu zodpovedá. Vzhľadom na ustanovenie § 436 Obč. zák. potom súd skúmal, či žalobca uplatnil právo na náhradu škody u žalovaného v zákonnej 15-dňovej lehote, ktorá uplynula dňom 22. 10. 2015.

18. Okolnosti požiaru Hotela Junior Jasná Demänovská Dolina boli predmetom trestného konania, ktoré bolo vedené na OR PZ Liptovský Mikuláš pod ČVS: ORP-386/1-VYS-LM-2015. V trestnom konaní bol žalobca vypočutý ako poškodený prvýkrát dňa 19. 10. 2015 s tým, že do zápisnice o výsluchu uviedol, že mu pri požiari vznikla škoda vo výške 3 580,- eur a túto škodu si v trestnom konaní aj uplatnil. Druhýkrát bol žalobca vypočutý v trestnom konaní, ako poškodený, dňa 24. 11. 2015, kde uviedol, že si uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 6 998,40 eur. K zápisnici o výsluchu poškodeného pripojil aj zoznam zničených vecí, ktorý je totožný so zoznamom založeným v spise pod č. l. 89.

19. Oznámenie o vzniku škody, ktorú žiadal žalobca uhradiť na vnesených veciach, vypracoval žalobca písomne dňa 02. 11. 2015 na tlačive QBE Insurance (Europe) Limited, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Štúrova 27, Košice (ďalej len QBE), kde, ako poistený, bol uvedený žalovaný a číslo poistnej zmluvy 8-863-001232. Na tomto tlačive žalobca vyznačil, že sa jedná o poistnú udalosť, ktorá vznikla dňa 06. 10. 2015 v Demänovskej Doline s tým, že pripojil k nemu súpis zničených vecí, ktorý sa zhoduje so zoznamom, podľa ktorého si žalobca uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody 6 998,40 eur. Táto listina bola žalovanému doručená dňa 05. 11. 2015.

20. QBE poisťovňa oznámila žalovanému prípisom zo dňa 25. 04. 2016, že šetrenie uvedenej poistnej udalosti zo dňa 06. 10. 2015 nebolo možné ukončiť, preto poskytla preddavok na poistné plnenie vo

výške 9 000,- eur. Stanoviskom, vypracovaným Colonnade Insurance S.A., pobočka poisťovne z iného členského štátu Košice, dňa 30. 10. 2017 bolo súdu oznámené, že poskytnutím poistného plnenia vo výške 9 000,- eur dňa 25. 04. 2016, bol vyčerpaný maximálny limit predmetu poistenia zodpovednosti za škodu na veciach vnesených v zmysle poistnej zmluvy č. 8-863-001232 sublimitu č. 5 celkového limitu č. 1.

21. Výzvou zo dňa 27. 05. 2016, vypracovanou LEGAL IURIS - advokátska kancelária s.r.o., žalobca vyzval žalovaného na náhradu škody, s tým, že iný text obsahuje výzva, adresovaná žalovanému (č.l. 21 spisu) a iný text výzva, adresovaná „De minimis, spol. s r. o. Bratislava“ (č.l. 90 spisu). Vo výzve, pripojenej k žalobe, ktorá bola adresovaná žalovanému, žalobca tvrdil, že si škodu uplatnil dňa 07. 10. 2015, kedy o nej informoval „štatutárny orgán“ žalovaného a túto škodu špecifikoval pred orgánom činným v trestnom konaní dňa 19. 10. 2015 s tým, že s výškou škody mal byť zástupca žalovaného uzrozumený. Výzvou adresovanou De minimis, spol. s r. o. Bratislava (mala byť doručená dňa 20. 07. 2016), žalobca, zastúpený advokátom tvrdil, že si škodu najprv uplatnil u manažéra žalovaného p. T. dňa 08. 11. 2015 a zároveň na polícii dňa 19. 10. 2015. Z obidvoch verzií pritom vyplýva, že žalobca vyslovil nesúhlas s navrhnutým odškodnením vo výške 300,- eur, prípadne 1 000,- eur, ktorá mala byť žalovanému ponúknutá „pred cca jedným týždňom“, teda v máji 2016.

22. Žalobca predložil aj návrh dohody o urovnaní bez dátumu, ktorú zrejme mienil uzavrieť so žalovaným ohľadne škody vo výške 6 998,40 eur. Žalobca však nepreukázal, kedy túto dohodu vypracoval, či a kedy bol žalovanému tento návrh doručený, resp. kedy bol žalovaný s obsahom dohody o urovnaní oboznámený.

23. Súd vypočul všetkých svedkov, navrhnutých stranami sporu. Svedok Q. Q. (ktorý bol do 24. 10. 2017 predsedom predstavenstva žalovaného) uviedol, že prvýkrát sa so žalobcom stretol ohľadne nároku na náhradu škody niekedy v januári 2016 na základe listu, ktorý žalobca doručil na centrálu, v ktorom uvádzal svoje požiadavky na vyrovnanie. Svedok nevylúčil, že sa od požiaru do januára 2016 so žalobcom stretol, ale nie v súvislosti s jeho nárokmi na odškodnenie. Prvýkrát po požiari svedok prišiel na zhorenisko do Jasnej dňa 28. 10. 2015 - tento dátum si pamätal presne z toho dôvodu, že k tomuto dňu bolo skončených skoro 50 pracovných pomerov so zamestnancami, ktorí v hoteli dovtedy pracovali. Svedok uviedol, že nepoveril žiadneho člena manažmentu vybavovaním nárokov na náhradu škody zamestnancov, zamestnanci si uplatňovali tento nárok, ale svedok nevedel uviesť u koho. Ak si žalobca uplatňoval nejaké nároky u poisťovne, bolo to riešené cez právne oddelenie žalovaného. Žalobcovi bolo ponúknuté odškodnenie 1 000,- eur, ktoré však žalobca neprijal s odôvodnením, že ho to uráža.

24. Svedok S.. Y. T., ktorý je aktuálne konateľom žalovaného uviedol, že v čase požiaru nebol v Jasnej. Na miesto požiaru prišiel asi na druhý deň, prišiel pravdepodobne 06. 10. 2015 popoludní, kedy sa v susednom Hoteli Družba uskutočnil brífing so zamestnancami. Okrem neho bol na brífingu z predstavenstva prítomný p. Y.. Na brífingu sa nehovorilo o náhrade škôd. Svedok vylúčil, že by si u neho ktokoľvek uplatnil nárok na náhradu škody, teda ani žalobca.

25. Svedok J. X. uviedol, že so žalobcom sú v kamarátskom vzťahu a vedel, že žalobca sa venuje snowboardingu. Svedok potvrdil, že bol v izbe, ktorú užíval žalobca, čo bolo v zimnej sezóne 2014/2015 a vtedy videl, že žalobca mal v izbe nejakú lyžiarsku výstroj, aj snowboardovú výstroj. Vedel, že žalobca mal 2 snowboardy, nakoľko svedok mu ich aj servisoval a servisoval mu aj lyže. Dva - tri dni po požiari ho kontaktoval žalobca, ktorý od neho chcel vedieť, akú hodnotu by mohla mať jeho snowboardová výstroj.

26. Svedok I. A., ktorý vykonával funkciu riaditeľa hotela, uviedol, že si nepamätá, že by si žalobca u neho uplatnil náhradu škody, pričom to ani nepatrilo do jeho kompetencie. Svedok nevedel, či niekto z vedenia spoločnosti bol poverený vybavovaním škôd vzniknutých zamestnancom pri požiari hotela, ale on poverený nebol a nebol ani štatutárnym zástupcom. Svedok uviedol, že bezprostredne po požiari riešil aktuálne problémy vo vzťahu k hosťom.

27. Svedok J. Q., ktorý bol spolu so žalobcom zamestnaný v Hoteli Junior Jasná uviedol, že bol v hoteli aj v noci počas požiaru a tiež bol v hoteli ubytovaný tak, ako žalobca. 2 - 3 dni po požiari sedeli s vedením hotela, pričom žalobca to, čo mal spísané, mal predložiť S.. T.. Svedok však nevidel, že by žalovaný dával takúto listinu S.. T., alebo druhému zástupcovi vedenia spoločnosti. Svedok sa nevedel ani vyjadriť k

obsahu listiny, ktorú mal u seba žalobca. Pokiaľ ide o nároky na náhradu škody, z vedenia boli inštruovaní tak, že túto si majú uplatniť u poisťovne. Potvrdil, že žalobca mal v izbe lyže, televízor, snowboardy a nakoľko sa venoval turistike, mal tam drahé veci. Svedok sám si však škodu u žalovaného neuplatnil. Svedok predpokladal, že žalobca riešil otázku náhrady škody pri tomto stretnutí, z toho dôvodu, že sa pred ním tak vyjadroval. Nevidel však, čo žalobca urobil na tomto brífingu, pretože odišiel z miestnosti vonku.

28. Z ustanovenia § 436 Obč. zák. vyplýva, že pokiaľ sa právo na náhradu škody na vnesených a odložených veciach neuplatní najneskôr 15. dňa po dni, keď sa poškodený o škode dozvedel, právo zanikne. Zákon nevyžaduje, aby uplatnenie práva bolo vykonané v písomnej forme, stačí aj uplatnenie nároku ústne, ale uplatnenie práva musí poškodený preukázať. Právo na náhradu škody na odložených veciach pritom ani nemusí byť uplatnené u štatutárneho zástupcu, stačí, ak bolo uplatnené u ktoréhokoľvek zodpovedného zamestnanca pokiaľ ten, kto nárok uplatňuje, nemohol vedieť, že na prijatie uplatneného nároku bol určený niekto iný (R 8/1985).

29. Vyhodnotením všetkých dôkazov v súlade s čl. 15 súd nemal preukázané tvrdenie žalobcu, že si uplatnil nárok na náhradu škody v zákonnej 15-dňovej lehote. Žalobca si písomne uplatnil u žalovaného náhradu škody prvýkrát na tlačive QBE, doručenom žalovanému dňa 05. 11. 2015 - teda po lehote. Pokiaľ ide o ústne uplatnenie nároku na náhradu škody, žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že v 15- dňovej lehote si tento nárok uplatnil u S.. Y. T.. Tento svedok totiž jednoznačne uviedol, že bezprostredne po požiari a ani na brífingu, ktorý sa konal niekoľko dní potom v hoteli Družba, si žalobca u neho takýto nárok neuplatnil. So žalobcom rokoval o náhrade škody až v januári 2016, keď mu bolo ponúknuté vyrovnanie vo výške 1 000,- eur, ktoré však žalobca odmietol. Uplatnenie škody u tohto svedka na brífingu, ktorý sa konal krátko po požiari, žalobcovi nepotvrdil ani svedok J.Á. Q.. Tento síce vedel o tom, že žalobca si takýto nárok mienil uplatniť, ale nevidel žalobcu, či vtedy hovoril svedkom, o čom sa rozprávali, či žalobca odovzdal svedkovi listinu, ktorú mal žalobca pri sebe, ale obsah tejto listiny svedok nepoznal.. Tvrdenie žalobcu, že si nárok na náhradu škody uplatnil u Q. Q., S.. Y. T., a I. A.Í. tým spôsobom, že im mal „ukázať“ zápisnicu o výsluchu na polícii (zo dňa 19. 10. 2017), vypočutím týchto svedkov takisto nebolo preukázané. Navyše žalobca ani neuviedol presný dátum, kedy malo k tomu dôjsť. Svedkovi Q. Q. mohol žalobca ukázať uvedenú listinu až 28. 10. 2015, kedy tento svedok prišiel prvýkrát po požiari do Jasnej a svedok I. A. uviedol, že on vôbec neriešil otázku náhrady škody vzniknutej zamestnancom hotela, pretože riešil problémy vo vzťahu k hosťom.

30. Škoda je uplatnená riadne len vtedy, ak je uplatnená u oprávnenej osoby a v konkrétnej výške. Žalobca v žalobe tvrdil, že si škodu uplatnil dňa 07. 10. 2015, ale neuviedol akou formou (ústne, písomne), v akej výške a u koho si túto škodu mal uplatniť. Vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 17. 10. 2017 však uviedol, že do detailov sa to za deň - dva „nedalo spísať“, čím sám spochybnil tvrdenie, že si škodu uplatnil dňa 07. 10. 2015. Skutočnosť, že žalobca nemal ustálenú výšku škody, potvrdzuje jeho výpoveď v trestnom konaní, kde 19. 10. 2015 (teda 13 dní po požiari) uplatnil škodu 3 580,- eur, ktorú však 24. 11. 2015 zvýšil na 6 998,40 eur. Žalobca nesporne mal záujem vysporiadať nárok mimosúdne a za tým účelom sa obrátil na LEGAL IURIS - advokátsku kanceláriu s.r.o., ktorá prípisom zo dňa 27. 05. 2016 oznámila zástupcovi žalovaného, že si škodu uplatnil žalobca u „p. T. dňa 08. 11. 2015“, pričom prípisom z toho istého dňa, adresovaným žalovanému tvrdil, že o škode informoval štatutárneho zástupcu žalovaného dňa 07. 10. 2015 (u ktorého štatutárneho zástupcu však neuviedol) a neuviedol, akú škodu si mal uplatniť.

31. Právo na náhradu škody na odložených veciach si poškodený musí uplatniť u prevádzkovateľa. Pokiaľ si preto žalobca uplatnil nárok na náhradu škody v trestnom konaní (19. 10. 2015), tento nárok si uplatnil u neoprávnenej osoby. Trestné stíhanie bolo začaté dňa 06. 10. 2015 vo veci a nie proti žalovanému, takže uplatnením nároku na náhradu škody v trestnom konaní nenastali účinky uplatnenia nároku u prevádzkovateľa.

32. K tomu, aby prevádzkovateľ, poskytujúci ubytovacie služby, zodpovedal za škodu na veciach, ktoré boli žalobcom vnesené do priestorov izby č. 7, ktorú mal prenajatú, musí byť splnená podmienka § 436 Obč. zák., t. j. poškodený si nárok musí uplatniť v 15-dňovej lehote u prevádzkovateľa. Žalobca nepreukázal, že si v tejto zákonnej dobe právo uplatnil. V konaní bolo preukázané uplatnenie práva žalobcu na náhradu škody tlačivom poisťovne zo dňa 02. 11. 2015, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 05. 11. 2015 (uplatnená škoda 6 998,40 eur). Žalobca nepreukázal, že by v zákonnej lehote, ktorá uplynula

dňom 22. 10. 2015, si uplatnil u žalovaného riadne nárok na náhradu škody či už písomne, alebo ústne, a preto v zmysle § 436 Obč. zák. jeho právo zaniklo. Nakoľko nebolo preukázané uplatnenie nároku na náhradu škody v zákonnej lehote, stala sa bezpredmetnou otázka výšky škody, ktorá žalobcovi mala pri požiari hotela vzniknúť na jeho veciach, a preto súd na otázku výšky škody už nevykonal žiadne dokazovanie. V dôsledku zániku nároku na náhradu škody pre jeho neuplatnenie v zákonnej lehote, súd žalobu zamietol.

33. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 1, 2 (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Tým, že súd žalobu zamietol, patrí nárok na náhradu trov konania žalovanému, ktorý mal v spore plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.