Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-150-2016.pdf
PDF · 83 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/150/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobkyne: N.. O. M., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, zastúpená advokátom: JUDr. Jozef Zámožík, PhD. Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému: O.I. T., nar. XX.X.XXXX, bytom F. W. XXX, Z. D. A., o zaplatenie 10.000,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 10.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z istiny od 18.8.2015 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.5.2016, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 10.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 10.000,- € od 18.8.2015 do zaplatenia, ako aj povinnosť nahradiť jej trovy konania z titulu uznania dlhu.
2. Žalobu odôvodnila tým, že poskytla žalovanému pôžičku 10.000,- € na úhradu dlhu, ktorý mu vznikol neschopnosťou splácať existujúce záväzky z dôvodu zablokovania jeho účtov exekútorským úradom v Trnave. Žalovaný dňa 28.7.2015 uznal svoj dlh čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa uhrádzať dlžnú sumu v splátkach po 225,- € do 17. dňa v mesiaci počnúc dňom 17.8.2015. Žalovaný nezaplatil žiadnu dlžnú sumu, preto sa stal celý dlh splatným. Zároveň si uplatnila aj úrok z omeškania od 18.8.2015 vo výške 5% z istiny do zaplatenia. K žalobe pripojila Uznanie dlhu zo dňa 28.7.2015.
3. Súd vydal dňa 9.9.2016 platobný rozkaz, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.
4. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor zo dňa 20.10.2016 doručený súdu v zákonnej lehote dňa 24.10.2016. Odpor dôvodil tým, že žaloba je nedôvodná, pretože v nej uvádza žalobkyňa, že dňa 28.7.2015 uzavreli zmluvu o pôžičke v sume 10.000,- € a že sa dohodli na splátkach po 225,- € k 17. dňu v mesiaci. Uviedol, že k dohodnutej pôžičke nedošlo a ani k prevzatiu peňazí, preto navrhol žalobu zamietnuť.
5. Žalovaná v podaní zo dňa 26.1.2017 uviedla k doručenému odporu, že námietky sa nezakladajú na pravde. V žalobe neuvádza, že dňa 28.7.2015 došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. V tento deň došlo k uznaniu dlhu a k dohode o jeho splátkach, nie k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke a poskytnutiu pôžičky. V zmysle ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka má povinnosť žalovaný preukázať, že neprišlo k
poskytnutiu tejto pôžičky. Podanie odporu žalovaná považuje za účelové s cieľom oddialiť alebo zmariť splnenie dlhu.
6. Žalovaný v podaní zo dňa 27.7.2017 zopakoval argumentáciu uvedenú v odpore. Ďalej uviedol, že nemôže doložiť súdu žiadny doklad, pretože k ústnej zmluve o pôžičke nedošlo. Konanie žalobkyne považuje za pomstu.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s podanou žalobou a Uznaním dlhu zo dňa 28.7.2015 a písomnými vyjadreniami strán sporu a ich vyjadrením na pojednávaní, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
8. Z Uznania dlhu zo dňa 28.7.2015 súd zistil, že žalovaný - dlžník uznal čo do dôvodu a výšky svoj dlh voči žalobkyni - veriteľovi. Výška uznaného dlhu je 10.000,- €, dôvod uznania je dlh na základe neschopnosti dlžníka splácať už existujúce záväzky a to z dôvodu zablokovania jeho účtov exekútorským úradom v Trnave. Dlžník sa zaviazal uhradiť dlh v pravidelných mesačných splátkach vo výške 225,- €, vždy do 17. dňa v mesiaci. Prvá splátka bola splatná 17.8.2015 a v prípade že sa dlžník omešká čo i len s jednou splátkou, veriteľ má právo požadovať uhradiť celý dlh bezodkladne. Uznanie dlhu je podpísané stranami sporu, pričom podpis oboch je overený na matrike.
9. Súd poučil strany sporu o zákonnej koncentrácii konania, žalobkyňu dňa 28.11.2016 a žalovaného dňa 4.7.2017. Strany sporu nenavrhli vykonať žiadny iný dôkaz, okrem už žalobkyňou pripojeného Uznania dlhu zo dňa 28.7.2015. Strany sporu nenavrhli ani výsluch strán, preto ho súd nerealizoval.
10. Žalovaný uviedol na pojednávaní, že v čase uznania dlhu žil so žalobkyňou. Žalobkyňa mu neodovzdala peniaze a preto jej nemal čo vrátiť. Žalobkyňa bola v zlej situácii, bývala u neho v podnájme, vyhodili ju z práce. V tom čase sa kupovalo viacero vecí. Podpísaním uznania dlhu jej chcel pomôcť a zároveň mu ona mala pomôcť. Mal exekúcie. Nemá ako vydokladovať, že nedostal od žalobkyne peniaze, pretože mu neboli poukázané na účet a ani nemá svedka, ktorý by potvrdil že prebral alebo neprebral peniaze od žalobkyne.
11. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 18.80.2015 bola vo výške 0,05%.
12. Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl.) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Uznaním dlhu však nevzniká nový záväzok. V prípade sporu veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh existoval, ani jeho výšku. Dlžník, ktorý by namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že zanikol napríklad splnením alebo inak, by to však musel preukázať.
13. Dôkazné bremeno ohľadom určitej skutočnosti leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, teda ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Ak žalovaný tvrdí, že žalobkyni nedlží sumu 10.000,- €, je jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Súd pritom poukazuje na uznesenie NS SR sp.zn. 5Obo/52/2010 z 24.06.2010, podľa ktorého „Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.“.
14. Predmetom konania je pohľadávka žalobkyne vyplývajúca z písomného uznania dlhu žalovaným, čo do dôvodu a výšky. V Uznaní dlhu žalovaný uviedol výška dlhu 10.000,- €, ako dôvod vzniku dlhu uviedol neschopnosť splácať existujúce záväzky, pretože mal zablokované účty exekútorom. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť dlh v splátkach po 225,- € so splatnosťou prvej splátky 17.8.2015. V prípade omeškania so splatnosťou čo i len jednej splátky vzniklo žalobkyni právo na zaplatenie celého dlhu. V konaní nebolo sporné, že žalovaný nezaplatil ani prvú splátku dňa 17.8.2015.
15. Žalovaný tým, že uznal dlh založil vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Dôkazné bremeno, že dlh neexistoval alebo že zanikol splnením alebo inak, je na strane žalovaného. Žalovaný v konaní okrem svojho tvrdenia, že nedošlo k uzatvoreniu pôžičky a neprišlo ani k odovzdaniu peňazí, neuviedol žiadne iné skutkové tvrdenie, nepredložil a ani nenavrhol žiadny dôkaz, ktorým by vyvrátil domnienku, že dlh ktorý uznal ku dňu uznania existoval, alebo že už zanikol. Sám žalovaný vo svojom vyjadrení na pojednávaní si odporoval, nakoľko uvádzal, že v tom čase bola v zlej životnej situácii žalobkyňa a preto jej uznaním dlhu chcel pomôcť. Zároveň žalobkyňa, podľa tvrdenia žalovaného v tom čase v zlej životnej situácii, mala pomôcť žalovanému pôžičkou. Potvrdil, že v čase uznania dlhu mal exekúcie.
16. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že uznaný dlh neexistoval alebo, že už zanikol, preto súd zaviazal žalovaného vrátiť žalobkyni celý uznaný dlh vo výške 10.000,- € spolu s úrokom z omeškania od nasledujúceho dňa po splatnosti nezaplatenej splátky, pretože tým žalobkyni vzniklo právo na zaplatenie celého dlhu tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Súd viazaný žalobou priznal úrok z omeškania vo výške 5% z istiny, nakoľko si ho žalobkyňa uplatnila v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle citovaného ustanovenia a plne úspešnej žalobkyni priznal náhradu trovy konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Okrem časti rozsudku, ktorým súd rozhodol o istine na základe uznania nároku, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia (§ 356 písm. a) CSP). Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).